Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-111-2019.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/111/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., o zaplatenie 2.535,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. januára 2019, č.k. 14C/266/2014-134, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 261 ods. 3 písm. d) a § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 9, § 488, § 489, § 494 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., keď vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 10.02.2011 Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur (schválená výška pôžičky). Hoci predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod [§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka], zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzatvorenú zmluvu o pôžičke súd právne posúdil zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom. V predmetnom právnom vzťahu má tak žalovaný postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Vychádzajúc z dohodnutých zmluvných podmienok žalovaný bol povinný splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach po 62,50 Eur. Podľa dikcie ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Z obsahu zmluvy ani z obsahu pripojených Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré však pre absenciu podpisu žalovaného ani nie sú súčasťou zmluvy, nevyplýva, že medzi stranami sporu bola dohodnutá možnosť veriteľa pre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky, preto súd žalobu žalobcu, ktorý žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil (výzvou k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo) a žalovaný svoj zosplatnený dlh neuhradil, zamietol. K uvedenému záveru súd poznamenal, že týmto nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, pokiaľ sa stali splatnými, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda je o inom skutku. V zmysle § 140 ods. 2 CSP sa však podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe považuje za zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by preto nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu nereagoval, na nariadené pojednávanie vo veci sa nedostavil a v konaní zostal po celú dobu nečinný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dňa 10.01.2011 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v pravidelných mesačných splátkach. Podľa názoru súdu, medzi zmluvnými stranami nedošlo k platnému zosplatneniu úverového vzťahu tak, ako tvrdil žalobca. Na základe toho mal súd za to, že nie je síce dotknuté právo žalobcu domáhať sa zaplatenia jednotlivých splatných dlžných splátok, avšak žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, pričom zmena rozhodujúcich skutočností nie je v spotrebiteľských sporoch prípustná, a preto súd žalobu zamietol. S právnym posúdením veci súdom žalobca nesúhlasil. Podľa jeho názoru zmenou žaloby je zmena akejkoľvek náležitosti, akú má žaloba mať, pričom žalobca žiada niečo inšie alebo žiada kvantitatívne viac ako v pôvodnej žalobe. Nejde však o zmenu žaloby v prípade zmeny právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom. Bol toho názoru, že pokiaľ súd posúdil zosplatnenie úveru ako neplatné, bolo potrebné vychádzať z toho, že úver zosplatnený nebol a súd posudzuje každú splátku samostatne. Ide však len o právne posúdenie nároku, nie o zmenu skutkových tvrdení. Pokiaľ súd zastáva názor, že zosplatnenie úveru nie je platné, nemení toto právne posúdenie nič na tom, že žalobca si naďalej uplatňuje svoj nárok titulom zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, kde žalovaný porušil svoje povinnosti a nedodržal splatnosť splátok. Nárok uplatnený žalobcom podanou žalobou je totiž aj po takomto spresnení skutkového stavu veci tým istým nárokom, t.j. rovnakým plnením vyplývajúcim z rovnakej zmluvy a za totožných skutkových okolností. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia krajských súdov.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/266/2014 je zaplatenie 2.535,67 Eur s príslušenstvom.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.
8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej inštancie
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
9. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 2.535,67 Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 10.02.2011 zmluvu o pôžičke č. 7087228, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 3.750,- Eur, pričom podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 66,81 Eur. K žalobe žalobca doložil uzatvorenú zmluvu, všeobecné podmienky, ako aj prehľad jednotlivých splátok a úhrad. Následne súd prvej inštancie vyzval výzvou zo dňa 10.03.2015 žalobcu, aby v lehote desiatich dní od doručenia výzvy zaslal rozpis jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva uplatnená pohľadávka, uviedol, akú sumu dlžník reálne vyčerpal a akú sumu z toho reálne splatil, čo zo zaplatenej sumy pripadalo na istinu a aká výška na úroky a poplatky, ako aj kedy sa dostal žalovaný do omeškania. Na základe výzvy súdu žalobca doložil uvedené skutkové tvrdenia spolu s prehľadom splátok a úhrad, pričom špecifikoval, akým spôsobom dospel k výpočtu žalovanej sumy.
10. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný bol povinný pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach po 62,50 Eur, ale z obsahu zmluvy a ani z obsahu pripojených všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že medzi stranami sporu bola dohodnutá možnosť veriteľa pre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ďalej súd uviedol, že nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, pokiaľ sa stali splatnými, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, v zmysle § 140 ods. 2 CSP sa podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe považuje za zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).
11. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ súd dospel k záveru, že zosplatnenie úveru nie je platné, nemení toto právne posúdenie nič na tom, že žalobca si naďalej uplatňuje svoj nárok titulom zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, kde žalovaný porušil svoje povinnosti a nedodržal splatnosť splátok, a nárok ním uplatnený podanou žalobou je aj po takomto spresnení skutkového stavu veci tým istým nárokom, t.j. rovnakým plnením vyplývajúcim z rovnakej zmluvy a za totožných skutkových okolností.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav: dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbeh) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.
14. V prejednávanej veci z podanej žaloby a skutkových tvrdení žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) vyplýva, že tento sa proti žalovanému domáha zaplatenia dlžnej sumy na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke, pričom žalobca uviedol, z čoho pozostáva žalovaná suma, z čoho vyplýva splatnosť jednotlivých splátok, počet splátok, ktoré žalovaný uhradil a ktoré neuhradil, rovnako dátum úhrady jednotlivých splátok. Teda ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k zosplatneniu celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, bolo jeho povinnosťou na základe skutkových tvrdení žalobcu skúmať, či žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie požadovanej sumy v dôsledku omeškania žalovaného so zaplatením jednotlivých splátok. Záver súdu prvej inštancie, že by sa jednalo o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe nie je správny, nakoľko ide len o zmenu právneho posúdenia veci, pričom na základe žalobcom
tvrdených skutočností bolo možné posúdiť žalobou uplatnený nárok, keď stále ide o nárok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o pôžičke.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa vecnou a právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky komplexne vyhodnotiť a posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 a 3 CSP).
17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).