Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom G.. G. L., v trestnej veci obžalovaných Y. L. K. N. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , odsek X písmeno c/ v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa písmeno a/ formou spolupáchateľstva podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.03.2020 v Bratislave, takto

rozhodol:

O.

Y. L. U. O. F. Y. L. U. XX.XX.XXXX H. R., F. R. L. XX, Bratislava,

N. L. O. Č. B. Š. Č. Á. L. U. XX.XX.XXXX H. R., F. R. T. Č.. XX, Bratislava,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

dňa 12.11.2016 v čase okolo 03:00 hodine v Bratislave na Medenej 16 v priestoroch podniku Nu Spirit Bar, kde obaja obžalovaní pracovali ako vyhadzovači, fyzicky napadli poškodeného G. L., a to tak, že po tom, ako obaja obžalovaní vyzvali poškodeného k tomu, aby opustil priestor podniku Nu Spirit Bar, poškodený s nimi dobrovoľne odchádzal smerom k východu, pričom pred východom sa poškodený otočil, aby zavolal kamaráta, na čo ho obžalovaný Y.Z.K. L. udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho obaja obžalovaní rukami viackrát udreli do oblasti hlavy a vrchnej časti tela, pričom obžalovaný Y. L. ho tiež viackrát kopal nohou do tváre a vrchnej časti tela, čím poškodenému G. L. spôsobili zlomeninu nosa a zlomeninu spodiny očnice (orbity) vpravo, herniáciu orbitálneho tuku s dobou práceneschopnosti tri mesiace, počas ktorej bol závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustili na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

- prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno c/ v jednočinnom súbehu s

- prečinom výtržníctva podľa písmeno a/ formou spolupáchateľstva podľa ,

Za to sa

o d s u d z u j ú :

Y. L. U. O. F. Y. L.

Podľa s použitím , písmeno j/, písmeno h/ , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa písmeno a/ súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa , písmeno e/ súd obžalovanému ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému G. L., U.. XX.XX.XXXX H. H., A.E. A., F. R. T. XXA/X/XX, XXXX H., Rakúska republika.

N. L. O. Č. B. Š. Č. Á. L. Podľa s použitím , písmeno j/, písmeno h/ , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa písmeno a/ súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa , písmeno e/ súd obžalovanému ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému G. L., U.. XX.XX.XXXX H. H., A.E. A., F. R. T. XXA/X/XX, XXXX H., Rakúska republika.

Podľa sa obžalovaným Eduardovi Knotekovi a N. L. ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému G.B.U. L., U.. XX.XX.XXXX H. H., A.Ú. A., F. R. T. XXA/X/ XX, XXXX H., A. A., škodu vo výške 13.519,69,-Eur (trinásťtisícpäťstodevätnásť euro a šesťdesiatdeväť eurocentov).

Podľa sa poškodený Martin L., U.. XX.XX.XXXX H. H., A. A., F. R. T. XXA/X/XX, XXXX H., A. A., so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 13.06.2018 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 12.06.2018, č. k. -31 na obvinených Y. L. K. N. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno c/ v súbehu s prečinom výtržníctva podľa písmeno a/ , spáchaného formou spolupáchateľstva

podľa , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaní Y. L. K. N. L.L. zhodne urobili vyhlásenie podľa písmeno a/ (že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe), vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchoch oboch obžalovaných z prípravného konania (obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili právo nevypovedať, v dôsledku čoho súd na návrh prokurátora postupoval v súlade s ), výsluchom svedka - poškodeného G. L., výsluchom svedkov G. O., G. D., R. V., G. Š., H. W., K. T.Q.Q., G. D., G. A. K. L. G., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania, a to Vladimíra Markoviča (podľa ) K. G. W. (podľa písmeno a/ ), výsluchom znalca G.. G. Č. za súčasného prečítania ním písomne vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 12.12.2016 a jeho doplnenia č. 29/2017 zo dňa 09.10.2017, ako aj čítaním listinných dôkazov podľa , a to oboznámením Fotodokumentácie (č. l. 27 - 30), Zápisnice o rekognícii osoby spolu s fotodokumentáciou (č. l. 85 - 103), Lekárskych správ s prekladom (č. l. 156 - 162), Vyúčtovaní nákladov spolu s prekladom (č. l. 167 - 186), Lekárskych správ s prekladom (č. l. 187 - 206), Faktúr a súvisiacich listín (č. l. 210 - 214), Výpisov z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 276, 277), Odpovedí na lustrácie (č. l. 292 - 299) a odpisov registra trestov oboch obžalovaných.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá , pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky oboch trestných činov - prečinu výtržníctva podľa písmeno a/ a prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno a/ spáchaných v jednočinnom súbehu a že tento skutok spáchali práve O. Y. L. K. N. L.Č..

K výroku o vine

Obžalovaní Y. L. K. N. L. vinu za spáchaný skutok zhodne popierali.

Obžalovaný Y. L. svoju obhajobu založil v podstate na tom, že ako organizátori v podniku NU Spirit alebo Spirit Club sú pravidelne školení prevádzkovateľom H.B.G. G. ako riešiť problémy, t. j. všetky incidenty musia riešiť veľmi citlivo, v tichosti, nakoľko sa potom zákazníci sťažujú. Na incident s poškodeným sa pritom nikto nesťažoval, pričom daný podnik bol v ten večer úplne plný. Poškodeného G. L. s kamarátmi zaregistroval už pri ich vstupe do podniku, pričom už tu sa poškodený slovne prajavoval agresívne, nakoľko obom obžalovaným položartom, polovážne povedal: „Chcete na piču?“ Jeho kamaráti boli pokojní, pričom jeden z nich ho celý čas ukľudňoval. Asi po hodine prišiel za nimi R. G. Š., ktorý im oznámil, že potrebujú vyviesť zákazníka. Po príchode do baru hneď videli o koho ide, nakoľko poškodený strkal do ľudí okolo seba a vyzeralo to úmyselne. Obžalovaný pristúpil k poškodenému a obžalovaný N. L. stál pri svedkovi O.. On poprosil poškodeného, aby sa ukľudnil a aby opustil priestory. Na to sa poškodený bez slova otočil a odchádzal k východu z baru. Poškodený išiel prvý, on šiel za ním a ako prechádzali pomedzi ľudí k východu tak poškodený znovu začal strkať do ľudí okolo seba, ktorí tam tancovali. On ho preto chytil za rameno a usmerňoval ho tlačením smerom k východu. Asi 3 metre pred východom v ohybe chodbičky ho napadol tak, že pri tom, ako bol k nemu otočený chrbtom, zahnal sa na neho pravým lakťom. Mieril na hlavu, pričom ho však dobre nezasiahol. Obžalovaný ho následne chytil do páky a to tak, že ho polovičným nelsonom začal tlačiť k východu. Podarilo sa mu ho vytlačiť až pod oblúk východu, pričom mu však vypadla buksa s peniazmi, v dôsledku čoho pustil poškodeného. Následne pokračoval útok poškodeného, ktorý sa na neho zahnal pravou päsťou počas toho, ako sa zohýňal po buksu. Ten úder vyblokoval tak, že mu chytil pravú ruku a kontinuálne mu dal koleno na brucho. Následne sa poškodený upokojil, možno mu aj vyrazil dych, nakoľko sa zohol a prestal útočiť. Svedok O. s druhým obžalovaným N. L., ktorí išli za nimi, boli v tom momente ešte pred oblúkom v miestnosti, pričom N. L. stál tvárou k menovanému svedkovi. Svedok O. nebol agresívny a uviedol, že sa o poškodeného postará. Následne vyviedol poškodeného hore schodmi a oni išli za nimi. Poškodený so svedkom O. vyšli na ulicu, pričom poškodený sa zrazu otočil a chcel ísť späť do podniku a stále bol agresívny. Obžalovaný N. L. následne vyšiel von a poprosil poškodeného, aby s tým skončil a išiel domov. V čase, keď poškodený odchádzal z podniku, nejavil žiadne zranenia. Obžalovaný ďalej uviedol,

že okolo 03:15 - 03:30 hod. išiel spolu so svedkom G.B.U. W. do baru na Štúrovej odovzdať tržbu. Následne išiel naspäť do baru na Medenej, pričom pri východe z klubu na Štúrovej videl poškodeného okolo 03:30 až 03:45 hod., pričom videl iba jeho, jeho kamarátov z baru nevidel. Kolegovia na Štúrovej ho nechceli pustiť dovnútra, lebo jednému z nich povedal nejaký zákazník, že bola vonku nejaká bitka. Pri vstupe do klubu bol aj H. W. a on vtedy usúdil, že pán L. môže byť problémový človek, lebo mal krvavú päsť. Nakoniec poškodeného nepustili dnu, nakoľko im aj obžalovaný so svedkom G. W. povedali, že poškodený mal konflikt aj v bare. On mu tie zranenia, ktoré popisuje znalec, určite nespôsobil. Záverom obžalovaný uviedol, že ak by poškodeného kopal a udieral spolu s druhým obžalovaným tak, ako to poškodený uvádza, tak by ho vyhodili z práce, nakoľko by to videlo veľmi veľa ľudí, ktorí aj v prípade, že sa len trochu dotknú zákazníka, tak to hneď riešia.

Obžalovaný N. L. v rámci svojej obhajoby rovnako poukázal na to, že absolvoval pravidelné školenia s Vladimírom Markovičom o tom, ako sa majú správať k zákazníkom, ako riešiť konflikty a v podstate celú náplň ich práce. Na žiadosť spoluobžalovaného Eduarda Knoteka zostal s ním pri vchode. Asi trištvrte hodiny po jeho príchode prišiel poškodený s kamarátmi O. a D., pričom ich zaregistroval z dôvodu, že D. s poškodeným sa doberali, boli trochu pripití a javili známky agresivity. Asi po hodine prišiel barman G. Š., ktorý im uviedol, že treba niekoho dole vyhodiť. Keď prišli dole, tak si všimol pri bare poškodeného, ako sa tam postrkuje, pričom barman ako osobu, ktorú treba vyhodiť, označil práve poškodeného. On sa vybral k poškodenému a poprosil ho, aby išiel a naznačil mu smer, pričom poškodený išiel k obžalovanému Y. L.. Následne barman ukázal aj na svedka O., tak išiel s ním. Vzápätí sa všetci štyria vybrali smerom ku vchodu z baru, pričom o trochu skôr išiel obžalovaný Knotek s poškodeným a on so svedkom O.. Prvý išiel poškodený, za ním obžalovaný Knotek a on s O. išli popri sebe. Obžalovaný Knotek mal položenú ruku na chrbte poškodeného a iba ho usmerňoval. Asi tri metre od východu z baru (východ smerujúci ku schodisku) v ohybe uličky sa poškodený zahnal pravým lakťom na obžalovaného L. smerom na jeho hlavu. Na to ho obžalovaný L.O.F. chytil do páky a vytlačil ho pod oblúk východu k priestoru pod schodmi. Oni s O. pobehli, aby videli, čo sa deje. V tom priestore ho obžalovaný L. pustil a zohol sa pre buksu s peniazmi, ktorá mu predtým spadla. Vtedy sa poškodený opäť zahnal päsťou po obžalovanom L., ktorý sa mu uhol a kopol ho kolenom do brucha. Poškodený sa prikrčil, pričom to trvalo asi 5 sekúnd. On so svedkom O. stáli tesne pred oblúkom v miestnosti baru s tým, že on bol otočený smerom do podniku a ruku mal na prsiach svedka O., pričom sa pozeral cez rameno na obžalovaného L. a poškodeného. Po pár sekundách poškodený už nejavil známky agresivity, vystrel sa a obžalovaný Knotek ho nasmeroval hore po schodoch. On pustil svedka O. pred seba a všetci išli k vchodu na ulicu. Počas toho, ako vychádzali, poškodený šmaril dverami, vyšiel na ulici, pričom následne sa otočil a chcel ísť dovnútra. On išiel za ním von a povedal mu, aby sa ukľudnil a aby sa išiel zabaviť inde. Svedok O. sa im ospravedlňoval za poškodeného a na záver im ešte poďakoval. Obaja tam ešte boli pár minút a potom odišli. Keď poškodený odchádzal z ich podniku, nevidel na ňom žiadne zranenia. Obžalovaný tiež uviedol, že ak by došlo k bitke, tak by to videlo veľa ľudí. On so spoluobžalovaným v podniku ešte zostali a obžalovaný L. asi o 04:00 hod. odišel vyúčtovať do klubu na Štúrovej. On sa poškodeného prakticky fyzicky nedotkol, jedine vtedy, keď sa chcel vrátiť späť do baru a kedy mu položil ruku na prsia, aby ho zastavil. Aj tento obžalovaný poukázal na to, že keby mali v podniku niekoho biť, ako to uvádza poškodený, tak by si to všimlo veľa ľudí, ktorí by o tom určite napísali na ich stránkach a zároveň by ich prepustili aj majitelia podniku.

V rámci obhajoby vykonávanej prostredníctvom zvoleného obhajcu obžalovaní poukazovali na stav poškodeného pod vplyvom alkoholu, jeho hlučné a agresívne správanie podmienené týmto stavom, ktoré mali potvrdiť svedkovia G. Š., K. T. a G.A.F. W., ako aj na vyjadrenie svedka H. W., v rámci ktorého tento uviedol, že si všimol na poškodenom iba veľmi napuchnutú a krvavú ruku. Taktiež poukázali na viaceré rozpory vo výpovediach poškodeného a svedka O. a na výpoveď svedka D., ktorá je v rozpore s tvrdeniami poškodeného a menovaného svedka, pričom práve s nimi tvoril skupinu ľudí, ktorá spoločne prišla do uvedeného podniku. Taktiež poukázali na výpoveď svedka G. W., ktorý uviedol, že pri východe z podniku pred schodmi, ktorými sa vychádza z podniku, bolo pomerne dosť ľudí, pričom keď vyšiel skontrolovať situáciu pred podnik nevidel, že by sa tam niečo dialo a poškodený nemal na sebe žiadne viditeľné zranenia.

Podľa obhajoby poškodený tým, že vec nahlásil na polícii až s časovým odstupom, zmaril možnosť zabezpečenia kamerových záznamov ako aj získania stôp z NU Spirit Baru, ak by boli pravdivé tvrdenia poškodeného. V jeho prípade je pritom daný silný motív na zavádzajúce tvrdenia, a to vo vidine získania vyššej sumy peňazí (vo výške 13.352,29 Eur) a z dôvodu urazenej ješitnosti.

S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaných sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaných za spáchaný skutok. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok.

Z obhajoby obžalovaných je zrejmé, že sa má opierať o vzájomnú konzistentnú výpoveď oboch obžalovaných, ktorá má byť podporovaná aj výpoveďami niektorých svedkov a súčasne o spochybňovanie výpovede poškodeného G. L. a svedka G. O. z dôvodu rozporov v ich výpovediach, poukazujúc pritom aj na výpoveď svedka G. D.O.F..

Na základe vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia vrátane posudzovania logických a časových súvislostí možno konštatovať, že ich obhajoba bola presvedčivo a bez rozumných pochybností vyvrátená a ako taká nie je spôsobilá ani pre uplatnenie zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného (obžalovaných).

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že práve až pozoruhodná a nápadná zhoda v samotnej štruktúre výpovedí obžalovaných v prípravnom konaní (ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané postupom podľa , keďže obžalovaní využili svoje právo nevypovedať), t. j. zhoda v chronologickom popise ich verzie priebehu udalostí, ale aj zhoda štruktúry ich výpovede napríklad v časti, ako sú zamestnanci daného podniku školení, ako reagujú zákazníci a pod., a to až v pozoruhodných detailoch, pričom v istých podrobnostiach mala byť ich výpoveď podopretá niektorými výpoveďami svedkov, svedčí pre také vyhodnotenie obhajobných tvrdení obžalovaných, ako aj tvrdení niektorých svedkov, v zmysle ktorého ide o výpovede účelovo zosúladené, ktoré je v kontexte vyhodnotenia všetkých dôkazov potrebné považovať za nepravdivé, vedené výraznou snahou o vylúčenie alebo podstatné zoslabenie možnosti vyvodzovať voči obžalovaným trestnoprávnu zodpovednosť za spáchaný skutok.

Na základe výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania je evidentné, že obžalovaní sa na svojej verzii priebehu skutkových okolností vopred dohodli, a to pravdepodobne vychádzajúc z predpokladu, že dôkazná situácia, v rámci ktorej bude voči ich tvrdeniam a tvrdeniam niektorých svedkov stáť „iba“ tvrdenie poškodeného a jedného - dvoch svedkov, nebude spôsobilá založiť výrok o ich vine za skutok, ktorý im je kladený za vinu.

Naopak, drobné rozpory, resp. rozpory v nepodstatných skutočnostiach z hľadiska posudzovania obsahu výpovede ako celok v prípade poškodeného G. L.M. K. G. O.A.F. je potrebné hodnotiť ako prirodzené, ktoré nemajú žiadny podstatný význam vo vzťahu k rozhodným skutkovým okolnostiam, o ktorých poškodený aj menovaný svedok vypovedali z hľadiska obsahu zhodne.

Poškodený G. L. podrobne a presvedčivo popísal priebeh skutkového deja, ktorého rozhodná časť sa odvíja od momentu, keď za ním obžalovaní ako zamestnanci podniku NU Spirit Bar prišli s tým, že ho chceli vyviesť z tohto podniku pre správanie sa poškodeného voči svedkyni K. T. - čašníčky, ktorú mal obliať pivom, až po koniec útoku zo strany obžalovaných, pričom vierohodne popísal aj následné okolnosti jeho odchodu z daného miesta vrátane toho, ako sa dostal späť do miesta svojho bydliska vo Viedni v Rakúskej republike.

Súd pritom nezistil žiadnu ani najmenšiu skutočnosť, pre ktorú by mal poškodený vypovedať nepravdivo a úmyselne lživo (krivo) obviniť obžalovaných zo spáchania trestného činu a tým sa vystaviť hrozbe trestného stíhania za trestný čin - prečin krivého obvinenia podľa . V tomto smere súd nezistil u poškodeného ani existenciu akéhokoľvek motívu pre takéto nepravdivé označenie obžalovaných ako páchateľov stíhaného skutku. Za takýto motív určite nemožno považovať ani snahu poškodeného uplatniť si nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o výške ktorého v čase svojho oznámenia ani nemohol mať vedomosť (poškodený hneď na druhý deň išiel do nemocnice vo Viedni, kde sa prvé dva dni podrobil vyšetreniam a od 15.11.2016 bol hospitalizovaný

až do 23.11.2016, pričom ešte v deň prepustenia z nemocnice podal trestné oznámenie a vypovedal ako poškodený). Pritom si asi ťažko možno rozumne predstaviť, že by poškodený, žijúci v Rakúskej republike bol na takéto odškodnenie odkázaný a že by iba z takéhoto dôvodu hneď po ukončení svojej hospitalizácie v Rakúskej republike išiel nepravdivo označiť obžalovaných ako páchateľov úmyselného trestného činu.

Čo sa týka výpovedí jednotlivých svedkov súd konštatuje, že hoci v prospech obžalovaných vypovedali viacerí svedkovia, ich výpovede súd vyhodnotil ako nepravdivé, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a ktorých obsah bol nepochybne ovplyvnený obhajobnou argumentáciou obžalovaných.

Svedok G. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v daný deň nevidel žiaden konflikt, pričom o danom konflikte sa dozvedel asi 5-6 dní po tom, čo sa mal stať. Uvedené vyjadrenie svedka je však v rozpore s tým, čo vypovedala svedkyňa K. T., ktorá uviedla, že ešte v ten deň po konflikte jej menovaný svedok uviedol, že poškodený asi dostal na „piču“ a aj sám svedok vo výpovedi z prípravného konania vypovedal, že kolegyni oznámil, že ten zákazník, ktorý ju oblial, asi dostal na hubu

V prospech obžalovaných vypovedala aj svedkyňa K. T. vo svojej druhej výpovedi z prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní. Vo svojej výpovedi uskutočnenej v prípravnom konaní dňa 13.07.2017, ako aj na hlavnom pojednávaní totiž uviedla, že videla, ako sa poškodený zahnal na obžalovaného lakťom, Y. (L.) sa uhol a N. (L.) mal ruku na hrudi svedka O.. Ešte predtým vnímala správanie poškodeného ako agresívne, nakoľko strkal do ľudí a ju oblial pivom. V rámci svojej prvotnej výpovedi z prípravného konania uskutočnenej dňa 29.11.2016 však uviedla, že pracovník SBS N. (L.) vyzval poškodeného, aby vyšiel von podniku, videla, že tento zákazník odchádzal s SBS-károm dobrovoľne a viac sa tomu nevenovala. Na otázku povedeného príslušníka, či sa pri vyvádzaní z baru ten zákazník, ktorý ju oblial pivom, správal agresívne výslovne uviedla, že nie, videla, že normálne odchádza z podniku s SBS-károm, vtedy bol zas taký krotký. Tieto rozpory na hlavnom pojednávaní (po tom, čo boli odstraňované postupom podľa ) svedkyňa vysvetľovala tým, že sa na to pri jej prvom výsluchu nepýtali a neprikladala zahnaniu sa lakťom väčší význam. Tu však súd poukazuje na to, že vo svojej druhej výpovedi svedkyňa o zahnaní sa lakťom vypovedala v rámci spontánnej časti výpovede, čo dokumentuje samotná zápisnica o jej výsluchu z uvedeného dňa, kde sú až následne protokolované otázky vyšetrovateľa a odpovede svedkyne na ne. Uvedené vysvetlenie svedkyne tak nemôže obstáť, keďže zrazu si na takú skutočnosť spomenula aj s odstupom času a bez toho, aby sa na to vyšetrovateľ opýtal. Okrem toho, svedkyňa uvedenú skutočnosť vo svojej prvej výpovedi neuviedla ani po tom, čo jej boli zo strany povereného príslušníka kladené otázky, ktorých obsah jednoznačne dával svedkyni priestor, aby si na takú skutočnosť, ako je zahnanie sa lakťom zo strany poškodeného, ktorý ju predtým dokonca oblial pivom, spomenula. V kontexte konania tejto svedkyne je pritom zrejmé, že ak by skutočne registrovala také konanie poškodeného, ktorý sa mal na obžalovaného L. zahnať lakťom, tak by to určite uviedla už pri prvom svojom výsluchu, a nie až o niekoľko mesiacov neskôr, a to dokonca bez kladenia otázok zo strany vyšetrovateľa. Nepravdivosť jej následného vyjadrenia dokumentuje už len to jej vyjadrenie urobené pri prvom výsluchu, kedy uviedla, že po príchode biletárov poškodený skrotol, dobrovoľne s nimi odchádzal preč a ona sa o to viac nestarala. Je nepochybné, že výpoveď menovanej svedkyne v následne zmenenej a doplnenej časti nemôže obstáť a jej obsah je nepochybne prejavom odzrkadľujúcom účelové zosúladenie jej neskoršej výpovede s výpoveďou obžalovaných. Svedkyňa ani hodnoverne nevysvetlila rozpor v jej výpovediach ohľadne správania sa poškodeného a jeho kamaráta v podniku, keď najskôr uviedla, že ich strkanie bolo iba také kamarátske a ich správanie pripisovala tomu, že majú vypité a až v ďalších svojich výpovediach hovorila o agresívnom správaní poškodeného, čo možno opäť vyhodnotiť iba v tom smere, že sa snažila prispôsobiť výpovediam obžalovaných, vykresľujúcich poškodeného od začiatku ako osobu s agresívnym správaním. Možno teda zhrnúť, že menovaná svedkyňa nevypovedala pravdivo nielen pokiaľ ide o snahu poškodeného lakťom zasiahnuť obžalovaného Y. L., ale ani o tom, že videla, ako N. L. zadržiava svedka G. O. a napokon ani o takých skutočnostiach, ktoré mali poukazovať na agresívne správanie sa poškodeného. Tomu napokon nasvedčuje aj jej prvotné vyjadrenie, že strkanie sa poškodeného s kamarátom bolo také kamarátske a pripisovala to tomu, že mali vypité, ako aj vyjadrenie svedka G. Š., ktorý v rámci odstraňovania rozporov v jeho výpovedi potvrdil, že poškodeného nevnímal, že by bol agresívny, ale ho ignoroval. Na tomto mieste nemožno nespomenúť, že poškodený bol v danom podniku s dvomi osobami, a to svedkom, G. O. a svedkom G. D., pričom práve naposledy menovaný bol značne pod vplyvom alkoholu, čo sám svedok potvrdil, pričom v zmysle vykonaného

dokazovania to mohol byť primárne on, kto strkal do druhých a poškodený sa s takýmto spávaním svedka v podstate „zviezol“.

V súvislosti so snahou obžalovaných vykresliť poškodeného ako agresívnu osobu je „zaujímavé“ tiež to, že ak obžalovaný Y. L. uviedol, že sa poškodený už na začiatku správal agresívne tým, že sa obžalovaných opýtal, či chcú na piču, ako je možné, že ich do podniku vpustili, obzvlášť za situácie, keď podľa ich vyjadrenia a vyjadrenia majiteľa podniku svedka H. G. sú ich zákazníci mimoriadne citliví na to, ak sa ich niekto čo i len dotkne a každú takúto situáciu oznamujú na stránke podniku. Menovaný svedok dokonca použil výraz „stačí, ak sa niekto na niekoho škaredo pozrie a už je to na facebooku“, pričom podľa jeho vyjadrenia v ten deň nebolo na ich stránke absolútne nič. Z takýchto vyjadrení možno pritom odôvodnene usudzovať, že zákazníci by museli na stránke podniku uviesť aj správanie poškodeného, ktorý mal viackrát strkať do hostí a poukázať aj na konanie obžalovaných, keďže podľa vyjadrenia obžalovaných aj v danej nočnej hodine bol podnik plný a zákazníci by museli zaregistrovať jednak zmienené strkanie poškodeného, jednak jeho snahu udrieť obžalovaného L. lakťom a následne aj konanie obžalovaného L., ktorý mal dať poškodenému kolenom do brucha. Takáto obhajoba obžalovaných je zjavne neopodstatnená a vzhľadom na všetky súvislosti je zrejmé, že aj výpoveď svedka H.A. G. v časti, ako by to (konflikt) zákazníci určite uviedli na ich stránke, ako si zisťoval u niektorých zákazníkov, čo sa v inkriminovaný deň stalo a aj v časti týkajúcej sa samotných obžalovaných, je možné považovať za čisto účelovú, vedenú výlučne snahou pomôcť obžalovaným.

Za takúto výpoveď považuje súd aj výpoveď svedka G. W., ktorý aj s odstupom vyše jedného roka do najmenších podrobností popísal situáciu v bare, ako videl poškodeného obliať barmanku pivom, ako sa následne správal, ako prišli obžalovaní, ako presne a v akom poradí odchádzali, ako sa poškodený zahnal po obžalovanom L. a ako ho on následne vyviedol von. Veľmi presne a v zhode s tvrdeniami obžalovaných a ostatných svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaných nezabudol poznamenať, kde stál druhý obžalovaný, ktorý stál chrbtom k obžalovanému L. a s vystretou rukou ku kamarátovi poškodeného. V kontexte prvotných výpovedí svedkov K. T. K. G. Š., ktorý taktiež potvrdil, že po príchode biletárov mal byť poškodený krotký a mal sa spávať normálne, pričom menovaná svedkyňa uviedla, že poškodený dobrovoľne s nimi odchádzal von z podniku, je zrejmé, že aj tento svedok nevypovedal pravdu o tom, čo vnímal vlastnými zmyslami.

Vo vzťahu k tejto, ako aj ostatným výpovediam svedkov popisujúcich konanie obžalovaného L. K. L. pri vyvádzaní poškodeného treba pritom podotknúť, že títo svedkovia spolu s obžalovanými vypovedali o tom, že daný podnik bol v ten večer plný zákazníkov. V tomto smere sú teda schopnosti uvedených svedkov zachytiť uvedené skutočnosti naozaj pozoruhodné a pozoruhodná je aj interpretácia ich vnímania konania jednotlivých osôb, ktorá je takmer identická aj v takých súvislostiach, kde by to reálne možné byť nemohlo.

Taktiež svedok H. W. sa snažil navodiť dojem, že pred príchodom poškodeného okolo 04:00 hod. do podniku na Medenej ul. počul od zákazníkov, že vonku je nejaká potýčka a kvôli opuchnutej ruke poškodeného, na ktorej mal krv, si myslel, že práve poškodený bol jedným z účastníkov danej potýčky. Svedok uviedol viaceré podrobnosti o tom, ako im oznámili pochybných hostí v NU Spirit Bare (poškodený a jeho kamaráti) a opäť vo vzácnej zhode s vyjadrením najmä obžalovaného L. vypovedal aj v takých otázkach, kde by sa to v prípade pravdivých tvrdení svedka nedalo rozumne očakávať.

Na základe výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov je evidentné, že obsah výpovedí obžalovaného a vyššie menovaných svedkov nie je dôsledkom pravdivého popisu skutočností nimi priamo vnímaných, ale prejavom vopred pripravenej verzie priebehu skutkových okolností, ktorá nezodpovedá reálnemu stavu veci.

V kontrapozícii k výpovediam obžalovaných a uvedených svedkov sú výpovede poškodeného G. L., E. G. O. K. E. G. A., ktorých obsahová zhoda je prirodzená, jednoznačne uveriteľná a ničím nespochybnená, pričom pre posúdenie veci nepodstatné nepresnosti sú logickým dôsledkom toho, že popis a interpretácia určitých okolnosti dvomi osobami nikdy nemôže byť v najmenších podrobnostiach identická.

Poškodený G. L. a svedok G. O. presvedčivým spôsobom popísali okolnosti predchádzajúce skutku, ako aj samotný skutok, pričom súd opätovne poznamenáva, že v konaní nebola zistená žiadna skutočnosť,

ktorá by bola spôsobilá ich výpovede spochybniť a založiť dôvod pre čo i len hypotetickú úvahu o alternatívnej a pre obžalovaných priaznivejšej verzii priebehu skutkových okolností.

Pokiaľ ide o dokázané skutočnosti súd poukazuje na výpoveď poškodeného G. L., ktorý presvedčivo popísal, ako ho obžalovaný Y. L. pri vyvádzaní z podniku, počas ktorého s ním išiel dobrovoľne, napadol úderom do pravej zadnej časti hlavy po tom, čo sa otáčal a volal na kamaráta G. O., v dôsledku čoho spadol na zem, ako aj následné pokračovanie v útoku zo strany obžalovaných. Vylúčil že by sa na niekoho zahnal lakťom. Zbili ho obaja, pričom od obžalovaného Y. L. dostal aj kolenom do hlavy a práve z tohto dôvodu mal také veľké zlomeniny na tvári. Ako hlavného útočníka označil obžalovaného Y. L., avšak spolu s ním útočil aj obžalovaný N. L., ktorý ho držal, fixoval, aby ho druhý obžalovaný mohol udierať, avšak aj obžalovaný L. ho aktívne udieral do hlavy, dával mu päsťovky do hlavy takisto ako L.. Bili ho rukami aj nohami do hrude aj do hlavy, pričom mu boli spôsobené zranenia, a to zlomenina nosa, zlomená dolná orbita, zranený očný sval a očný nerv, doteraz má dvojité videnie a psychické problémy. Spočiatku ho vyvádzali kľudne, obžalovaný Knotek ho držal za ruku a išiel vedľa neho a druhý obžalovaný išiel za nimi. K útoku došlo pred východom z podniku, kde čupel v rohu po útoku po tom, čo spadol na zem, pričom následne si chránil hlavu. Poškodený následne presvedčivo popísal, ako bol nahnevaný na svedka G. O., že sa ho nezastal, že následne išiel menovaný svedok do NU Spirit Clubu a on šiel za ním, avšak ho nepustili, nakoľko mal zranenia na tvári, pričom mal krv na tričku aj na nohaviciach. Následne sa chcel dostať domov do Viedne, odišiel na kamenné námestie, kde asi trištvrte hodiny čakal na kamaráta z Rakúska, ktorý ho odviezol domov. Poškodený pritom hodnoverne vysvetlil, prečo skutok nahlásil s istým časovým odstupom, keďže bol kvôli predmetným zraneniam hospitalizovaný v nemocnici vo Viedni, rovnako ako samotnú skutočnosť, prečo išiel do nemocnice až na druhý deň. Poškodený poukázal tiež na to, že do iných ľudí strkal svedok D., avšak bolo to iba také detské strkanie z dôvodu opitosti. Tento svedok videl, aké zranenia mu boli spôsobené, keď sa už po incidente nachádzali pred podnikom, kde bol aj on. Tohto svedka v ten deň stretol prvý krát, pričom už bol opitý. Následne sa s ním stretol, aby mu povedal, čo sa stalo, pričom svedok D. bol strašne nahnevaný, že ho označil za svedka a nechcel ani prísť svedčiť, nakoľko už mal opletačky s políciou, bol už odsúdený, výslovne uviedol, že nechce vypovedať a s políciou veľmi spolupracovať nebude. Keď mu povedal, čo sa mu stalo, svedok bol prekvapený, pričom uviedol, že si to veľmi nepamätá, lebo bol opitý. Spomínal si iba, že mal niečo s nosom. Poškodený tiež uviedol, že keď bol vec nahlásiť na polícii, bolo mu tam povedané, že v podniku sú kamery a že to budú vyhodnocovať, čo ho potešilo a dúfal, že to bude na kamerách zaznamenané.

V obsahovej zhode s výpoveďou poškodeného bola aj výpoveď svedka G. O., ktorý uviedol, že po tom, čo poškodený oblial barmanku pivom, avšak nie schválne, nakoľko tam v tom čase bolo narvaté, prišli asi na podnet barmanky poškodeného vyviesť obžalovaní. On ich nasledoval a v oblúku obžalovaní napadli poškodeného, konkrétne obžalovaný L. zrazil poškodeného k zemi, pričom on (svedok) stál asi 2 metre od nich. Obžalovaný L. držal poškodeného pri jeho vyvádzaní za ruku, pričom svedok im hovoril, že ho vyvedie sám, na čo ho obžalovaný L. odsotil spôsobom „vypadni“, v dôsledku čoho sa svedok zapotácal. Následne už videl poškodeného v rohu ako ho obžalovaní tlčú. Poškodený kľačal, resp. bol v drepe, rukami si držal hlavu, pričom obžalovaní ho bili päsťami a kopali ho. Konkrétne obžalovaný Knotek ho kopal kolenom a udieral päsťami do hlavy a bili o aj do hrudníka. Obaja obžalovaní stáli vedľa seba oproti poškodenému. On bol z toho v šoku, keď vyviedli poškodeného videl, že má krvavý nos. Poškodeného chcel vziať na toaletu, aby si umyl nos, ale obžalovaní ich už nepustili dnu. Poškodenému spočiatku iba krvácal nos, no po chvíli mu opuchla aj tvár. Po pár minútach odchádzali do New Spirit Clubu, dovnútra išiel ale sám. S poškodeným sa po incidente aj pohádali, nakoľko mu tento vyčítal, že mu nepomohol. Spočiatku si myslel, že to zranenie nie je až tak vážne, avšak po pár minútach to vyzeralo dosť opuchnuté. Svedok tiež, uviedol, že poškodený mal ísť následne domov, pričom mal prísť po neho kamarát. Svedok rozhodne vylúčil, že by obžalovaným poďakoval za vyvedenie poškodeného z podniku, nakoľko nebolo za čo. K osobe svedka G. D. svedok uviedol, že tento mal k veci negatívny postoj, nakoľko nechcel mať opletačky.

Pri výsluchu tohto svedka boli viackrát odstraňované rozpory v jeho výpovediach postupom podľa , ktoré sa však netýkali podstatných a rozhodných skutočností, pričom svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypovedá to, čo videl, pričom z jeho pohľadu bol dôležitý ten konflikt. Výslovne pritom poukázal na to, že si pamätá podstatné veci, nepodstatné veci, napr. v akom rozostupe kto ako išiel až tak neriešil.

V tejto súvislosti súd dodáva, že je celkom bežné, ak sa pamäťová stopa u svedka zachová v podstatných okolnostiach, nie v okolnostiach, ktoré z hľadiska jeho vnímania nemusí považovať za významné. Preto, ak sa nezrovnalosti vo výpovedi svedka týkajú skutočností, ktoré nemajú podstatný význam, nemožno výpoveď takéhoto svedka k podstatným skutočnostiam považovať za nehodnovernú a pochybnú, ak takémuto záveru inak nič nenasvedčuje. V danej veci práve o takýto prípad výpovede svedka ide, kedy súd nezistil žiadnu ani najmenšiu skutočnosť, pre ktorú by sa aj tento svedok mal v dôsledku krivej výpovede a krivej prísahy vystaviť riziku trestného stíhania.

Jeho výpoveď je pritom v zhode s výpoveďou svedka poškodeného, pričom obe výpovede (poškodeného a menovaného svedka) sú podopreté aj výpoveďou svedka G. A., ktorý potvrdil, že v uvedenú noc po napadnutí poškodeného, prišiel pre neho do Bratislavy a odviezol ho späť domov do Viedne, pričom v súvislosti s touto okolnosťou vypovedal presvedčivo aj na otázky obhajcu a súd ani pri tomto svedkovi nezistil nič, čo by bolo vôbec spôsobilé založiť pochybnosť o skutočnostiach, o ktorých tento svedok vypovedal.

Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené svedkom G. D., ktoré mali svedčiť v prospech obžalovaných a v zmysle ktorých mal poškodený s ním ísť po skutku taxíkom a nemal žiadne viditeľné zranenia, pričom mu mal následne ujsť autom aj s jeho taškou, tu súd primárne konštatuje, že samotný svedok pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní prezentoval zjavne zaujatý negatívny postoj k osobe poškodeného, o čom svedčí celý obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní v časti jeho výsluchu, pričom jeho tvrdenia boli vyvrátené nielen svedkom A., ale aj svedkyňou L. G. - bývalou partnerkou tohto svedka, ktorá poprela, že by bola prítomná pri tom, ako poškodený prišiel svedkovi vrátiť tašku, o ktorej sa svedok zmieňoval, že mu s ňou poškodený v deň skutku odišiel a potom mu ju v jej prítomnosti vrátil. V súvislosti s výpoveďou tohto svedka je tiež potrebné poukázať na ten fakt, že v rozhodnom čase bol značne pod vplyvom alkoholu, čo sám potvrdil, pričom na skutočnosť, že si toho veľa nepamätal, poukázal samotný poškodený, ktorému to mal svedok uviesť po tom, čo mu on popísal, čo sa stalo. Problémy tohto svedka s alkoholom naznačila aj svedkyňa L. G., a to v spojitosti s tým, že sa mu problémy nevyhýbali, čo v spojení so samotným negatívnym postojom G. D. k jeho povinnosti svedčiť v danej veci, ako aj k samotnej osobe poškodeného, vytvára pre súd dostatočný priestor, aby vedel náležite vyhodnotiť osobu tohto svedka a skutočnosti ním uvedené v tom smere, že sú nepravdivé.

Všetky zo strany obhajoby v konaní namietané skutočnosti ohľadne rozporov vo výpovediach svedkov, ohľadne toho, že poškodený sa chcel ísť ešte zabávať, resp. aj poukaz na uvedený obsah výpovede svedka D., pritom nemajú opodstatnenia ani z hľadiska posudzovania logických súvislostí.

Z tohto hľadiska je potrebné uviesť, že poškodený G. L. a ani svedok G. O. nemohli mať vedomosť o tom, že by konanie obžalovaných nemohlo byť zaznamenané kamerami vnútri podniku, resp. o tom, že kamery v tomto podniku sú nefunkčné (nefunkčnosť kamier v podniku potvrdil svedok R. V., ale aj svedkovia G. Š. K. K. T.Q.Q.). Asi ťažko si možno rozumne predstaviť, že by poškodený išiel podávať trestné oznámenie s uvedením nepravdivých a lživých skutočností, ktoré by mohli byť okamžité vyvrátené obrazovými (kamerovými) záznamami z uvedeného podniku, ak by boli funkčné, pričom opätovne súd uvádza, že o ich nefunkčnosti poškodený nemohol mať vedomosť na rozdiel od obžalovaných, ktorí sa paradoxne nezmyselne sťažovali na odstup času medzi skutkom a podaním trestného oznámenia práve z dôvodu, že mohli byť zabezpečené kamerové záznamy. Rovnako by poškodený nemohol predpokladať, že by si inkriminovaný incident niekto (napr. zákazník podniku) nezaznamenal napríklad na mobilný telefón, čím by sa taktiež mohol poškodený veľmi jednoducho vystaviť „usvedčeniu“ z krivého obvinenia. To primerane platí aj na osobu svedka G. O.. Taktiež nemohol mať vedomosť o tom, že by nebol zaznamenaný jeho následný pohyb v čase po skutku (či už v meste umiestnenými kamerami, prípadne aj iným spôsobom), kedy by opätovne mohli byť jeho tvrdenia ľahko vyvrátiteľné.

Možno tak s rozumnou istotou konštatovať, že ak by poškodený a svedok O. vypovedali nepravdu a mali by v úmysle lživo označiť obžalovaných Y. L. a N. L. ako páchateľov trestného činu, museli by takéto možnosti vziať do úvahy a vzhľadom na vysokú mieru neistoty v tejto otázke, by nepochybne s takou rozhodnosťou nevypovedali o obžalovaných ako o páchateľoch stíhaného trestného činu. Rovnako by poškodený neoznačil ako svedka aj G. D., najmä za tých okolností, že ho predtým (v období pred skutkom) nepoznal, pričom keď mu povedal, že ho navrhuje ako svedka, tento k tomu zaujal negatívny

postoj, čo potvrdil samotný G. D.. V prípade, ak by poškodený mienil uviesť lživé skutočnosti, nemalo by takéto jeho konanie žiaden logický a racionálny základ.

V neposlednom rade nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že sám svedok Š. sa pred svedkyňou K. T. ešte v ten večer (v tú noc) vyjadril, že poškodený asi dostal na „piču“, v dôsledku čoho išli menovaní svedkovia skontrolovať, či sa na danom mieste nenachádza krv. Ak by k útoku obžalovaných na poškodeného nedošlo, nemalo by také vyjadrenia svedka Š. a následné konanie oboch svedkov žiadne opodstatnenie. Je pritom nerozhodné, že svedkovia žiadnu krv nenašli, nakoľko z výpovede svedkyne T. vyplýva, že predmetnú kontrolu miesta vykonali s odstupom nejakého času, pričom k odstráneniu krvných stôp mohlo dôjsť akýmkoľvek cieleným konaním (nielen obžalovaných) alebo aj konaním čisto náhodným.

Vzhľadom na takto zistené a vyhodnotené skutočnosti má súd bez akýchkoľvek rozumných pochybností za to, že skutok sa stal tak, ako to popísal poškodený G. L. K. E. G. O., pričom obhajobu obžalovaných považoval v celom rozsahu za vyvrátenú.

Vo vzťahu k spôsobenému následku spočívajúcom v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 12.12.2016 a jeho doplnenia č. 29/2017 zo dňa 09.10.2017, písomne vypracovanými znalcom G.. G. Č., PhD., ktoré sa, pokiaľ ide o spôsobené zranenia na tele poškodeného, premietli aj do popisu skutku a o ktorých úplnosti a správnosti súd nemal žiadne pochybnosti.

V rámci týchto záverov sa znalec okrem iného vyjadril aj k mechanizmu vzniku spôsobených zranení, kde uviedol, že objektívne lekárske zistenia o spôsobenom zranení zodpovedajú spôsobu a mechanizmu úrazu tak, ako uviedol poškodený. Taktiež konštatoval, že u poškodeného išlo o také poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo chirurgické riešenie - operačnú rekonštrukciu spodiny pravej očnice a repozíciu zlomeniny nosových kostí dňa 18.11.2016, pričom ide o zranenie bolestivé, ktoré sa všeobecne zhodí do 3 mesiacov od vzniku úrazu. V zmysle znaleckého posudku je zníženie citlivosti časti tváre a dvojité videnie oka v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutým poranením i mechanizmom poranenia. Obmedzenia poškodeného spočívali v poruche videnia, opuchu a hematóme pravého oka, nutnosti hospitalizácie, obmedzení dýchania nosom a pod., pričom aj v čase znaleckého skúmania mal poškodený pri pohľade nadol a do diaľky pocit dvojitého videnia a táto skutočnosť obmedzuje poškodeného na schopnosti pracovať, v dôsledku čoho je práceneschopný viac ako 42 dní. Bolestné znalec ohodnotil na 225 bodov. V čase vyhotovenia doplnenia k znaleckému posudku bol poškodený práceneschopný 139 dní, pričom znalec konštatoval, že za trvalé následky predmetného úrazu možno považovať diplopiu (dvojité videnie) pri pohľade nadol. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec stanovil na 525 bodov.

Z uvedeného je zrejmé, že zranenia poškodeného si vyžiadali liečenie, ako a aj pracovnú neschopnosť presahujúcu štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých bol poškodený závažne ovplyvnený v obvyklom spôsobe života, čím je naplnená definícia poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas, ktorý sa považuje za ťažkú ujmu na zdraví v zmysle písmeno i/ v spojení s .

Sumarizujúc uvedené zistenia súd v rozsudku mierne upravil skutkovú vetu z hľadiska konkretizácie konania obžalovaných, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poškodený spadol na zem v dôsledku konania iba obžalovaného Y. L., pričom len vo vzťahu k tomuto obžalovanému bol reálne preukázaný útok aj pokiaľ ide o kopanie do hlavy a hrudníka; o konaní obžalovaného L. nemal súd pochybnosti pokiaľ ide o údery rukou do oblasti hlavy a hrudníka poškodeného, čo však neplatí pokiaľ ide aj o jeho konanie spočívajúce v kopnutí, o ktorom z hľadiska vykonaných dôkazov možno mať pochybnosti, ktoré neboli presvedčivo odstránené. Takto ustálený skutkový stav (v zmysle jeho popisu v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku vrátane miesta spáchania činu, ktoré nepochybne je miestom verejnosti prístupným) mal súd za nepochybne preukázaný, pričom ustálený skutok napĺňa všetky formálne zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno c/ v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa písmeno a/ formou spolupáchateľstva podľa . Spolupáchateľstvo obžalovaných je dané spoločným konaním oboch obžalovaných, pričom na tento záver nemá uvedená zmena žiaden vplyv, a to ani vo vzťahu k naplneniu znaku

kvalifikovanej skutkovej podstaty - ťažká ujma na zdraví, nakoľko spôsob konania aj obžalovaného N. L. je nepochybne pokrytý zavinením aj pokiaľ ide o uvedený ťažší následok.

Vo vzťahu k zavineniu súd dopĺňa, že u oboch obžalovaných bolo preukázané úmyselné zavinenie pri oboch trestných činoch, a to vo forme priameho úmyslu ( písmeno a/ ), čo dokumentuje preukázaný spôsob spáchania činu a ostatné preukázané objektívne skutočnosti, ktoré akýkoľvek iný záver, t. j. o inej forme zavinenia, vylučujú. V tejto súvislosti súd dodáva, že vo vzťahu k ťažšiemu následku postačuje zavinenie z nedbanlivosti ( písmeno a/ ).

Pri oboch trestných činoch - prečinoch súd skúmal aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria upravené v . Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti predpokladané v je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu, spôsobeným následkom v podobe ublížením na zdraví a spôsobení ťažkej ujmy na zdraví poškodenému, taktiež z okolností, za ktorých bol čin spáchaný a uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Všetky v tomto smere rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi (obžalovanému) trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu vyjadreného v , v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej ( ). Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy ( ).

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. Z tohto hľadiska súd uvádza, že u oboch obžalovaných zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j/ spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa písmeno h/ spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov, na základe čoho u obžalovaných nedošlo k úprave trestnej sadzby postupom alebo 4 Trestného.

Vzhľadom na to, že obaja obžalovaní spáchali dva trestného činy (v jednočinnom sú-behu), súd im ukladal úhrnný trest podľa zásad upravených v Trestného zákon, teda podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Vzhľadom na trestnú sadzbu upravenú pri trestnom čine - prečine výtržníctva podľa (0 až 3 roky) a trestnom čine - prečine ublíženia na zdraví podľa 156 odsek 3 (2 roky až 5 rokov), súd ukladal trest podľa druhého z uvedených ustanovení..

Pri ukladaní druhu trestu a najmä jeho výmery súd prihliadol aj na to, akou mierou ko-nanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu ( ).

Pokiaľ ide o obžalovaného Y. L. súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním možno uzavrieť, že primárna iniciatíva k spáchaniu uvedených trestných činov vyšla z jeho iniciatívy, nakoľko to bol on, kto poškodeného úderom zrazil na zem, pričom práve tento obžalovaný aj reálne spôsobil poškodenému

predmetné zranenia, ku ktorým spoluobžalovaný N. L. svojím konaním „len“ prispieval v zmysle spoločného konania vedúce k spôsobenému následku.

Napriek všetkým preukázaným skutočnostiam ohľadne spôsobu spáchania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, ktoré vyplývajú z odôvodnenia tohto rozsudku v časti týkajúcej sa viny a ktoré poukazujú na vyššiu mieru závažnosti spáchaných trestných činov, súd považoval uloženie trestu odňatia slobody u oboch obžalovaných na samej dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2 (dva) roky za adekvátne a dostačujúce, nakoľko predchádzajúca minulosť a spôsob života obžalovaných umožňuje súdu dospieť k takému záveru, že uvedený trest bude dostatočným mementom pre obžalovaných v tom smere, že sa v budúcnosti vyvarujú akéhokoľvek obdobného alebo iného protiprávneho konania a bude ich viesť k tomu, aby viedli riadny život. To budú môcť preukázať predovšetkým počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom práve v určení dlhšej skúšobnej doby u obžalovaného Y. L. (4 roky) oproti obžalovanému N. L. (2 roky) súd zohľadnil väčší rozsah a intenzitu konania prvého z obžalovaných, ako aj to, že tento obžalovaný už raz bol v minulosti odsúdený, aj keď ide o odsúdenie zahladené a vzťahujúce sa k obdobiu, ktoré nebránilo aplikácii ustanovenia o poľahčujúcej okolnosti v zmysle písmeno j/ . V tejto súvislosti ale súd dodáva, že fikcia neodsúdenia sa prejavuje práve v tom, že súd nemôže na predchádzajúce odsúdenie prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá by mala za následok zmenu trestnej sadzby, je však možné ju vziať do úvahy pri posudzovaní osoby obvineného, nakoľko fikcia neodsúdenia neznamená fikciu nespáchania trestného činu (posudzovanie osoby obvineného v rámci ukladania trestu však nemožno stotožňovať s posudzovaním poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej vo vedení riadneho života, nakoľko táto skutočnosť môže maž význam z hľadiska úpravy trestnej sadzby, pričom osoba obvineného sa posudzuje už v rámci ustálenej trestnej sadzby). U obžalovaného Eduarda Knoteka súd prihliadol tiež na to, že pozíciu organizátora a v podstate „biletára“ v danom podniku vykonával dlhšie ako obžalovaný N. L. a z tohto hľadiska by mal mať pri riešení konfliktov a vyvádzaní osôb z podniku väčšie skúsenosti a tým aj väčšiu zdržanlivosť. Na tomto základe považoval súd určenie dlhšej skúšobnej doby u obžalovaného Eduarda Knoteka za plne opodstatnené, pričom v oboch prípadoch súd určoval dĺžku skúšobnej doby aj s prihliadnutím na závažnosť činu a na to, v rámci akej činnosti sa obžalovaní trestného činu dopustili.

Podľa názoru súdu účel trestu z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej, ale aj ochrannej a sčasti represívnej funkcie možno dosiahnuť aj uvedenou výmeru trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na už uvedenú (u každého obžalovaného inú) skúšobnú dobu.

V tomto smere súd len dopĺňa, že vzhľadom na závažnosť činu nepovažoval za dôvodné ukladať akýkoľvek z alternatívnych trestov vôbec nespojených s trestom odňatia slobody, nakoľko povaha činu vyžaduje sledovanie správania sa oboch obžalovaných počas uvedenej skúšobnej doby.

Na posilnenie účelu trestu predovšetkým z hľadiska jeho prevýchovného pôsobenia, prihliadajúc na povahu činu, považoval súd za potrebné uložiť obom obžalovaným aj primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému G. L.K.A.. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že takýto prejav obžalovaných by nemal byť iba prejavom formálnym, ale mal by byť urobený tak, že o jeho obsahu a vážnosti by nemali byť vážnejšie pochybnosti.

K výroku o náhrade škody

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd vychádzajúc z bodového ohodnotenia znalcom vo vzťahu k bolestnému v počte 225 bodov a vo vzťahu sťaženiu spoločenského uplatnenia poškodeného v počte 525 bodov, t. j. celkom v počte 750 bodov, o ktorom nemal žiadne pochybnosti a ktoré je v súlade s príslušnými ustanoveniami o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, priznal podľa poškodenému sumu 13.246,-Eur (za každý bod prináleží poškodenému suma 17,66 Eur v zmysle uvedeného zákona, pričom náhrada za bolesť predstavuje sumu 3.974,-Eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 9.272,-Eur.).

Súd mal za preukázané aj náklady poškodeného spojené s liečením v celkovej sume 273,69 Eur, pozostávajúce z využitia taxi služieb za účelom dopravy do a z nemocnice vo Viedni, nakoľko poškodený v súvislosti s poškodením zraku nemohol sám viesť motorové vozidlo ani využívať hromadnú dopravu (suma 167,40 Eur, ktorá vyplýva aj z poškodeným doložených dokladov) a z poplatku zaplateného nemocnici vo Viedni v súvislosti s hospitalizáciou poškodeného (v sume 106,29 Eur, taktiež poškodeným dokladovaného).

Celková suma náhrady škody, ktorú súd poškodenému priznal a na ktorej zaplatenie spoločne a nerozdielne zaviazal oboch obžalovaných tak predstavuje sumu 13.519,69 Eur.

Súd v rámci náhrady škody nepriznal poškodenému náklady vynaložené na právnu pomoc zo strany advokáta v súvislosti s účelným uplatňovaním jeho nároku v trestnom konaní, nakoľko v zmysle o trovách poškodeného rozhoduje súd až po právoplatnosti rozsudku.

Taktiež súd poškodenému nepriznal uplatňovanú nemajetkovú ujmu, nakoľko poškodený a ani jeho splnomocnenec v tomto smere nenavrhli vykonať žiadne dôkazy, pričom dokazovanie v tejto otázke by zrejme presiahlo rámec trestného konania.

V nepriznanej časti, t. j. so zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného odkázal na civilný proces v súlade s .

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku rozsudku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v .