Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-55-2019.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti O. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - X. a otec - B. zastúpený advokátskou kanceláriou Smolák Hlavatá advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, o návrhu matky na určenie spätného výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 10.4.2019 žiadala matka, aby otec spätne doplatil časť výživného od dátumu podania návrhu na rozvod manželstva až do dátumu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. od mesiaca marec 2018 do februára 2019 po 50,-€ na jedno dieťa. Neskôr upresnila návrh a žiadala, aby otec na výživu detí doplatil každému dieťaťu 500,-€ za obdobie od podania návrhu na rozvod až do právoplatnosti rozvodového konania.
2. Otec s návrhom nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný. Vo vyjadrení uviedol, že v danom období okrem platieb výživného vo výške 150,-€ mesačne na jedno dieťa si plnil svoju vyživovaciu povinnosť aj inou formou a uhrádzal aj ďalšie výdavky detí, resp. matky.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/63/2018 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rodičia boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/63/2018-142 zo dňa 26.2.2019 rozvedení a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške 200,-€ mesačne a na výživu maloletej W. výživným vo výške 200,- € mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli o úprave styku otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2019.
5. Matka vo výpovedi uviedla, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti 1.2.2018 a hneď po jeho odchode sa dohodli, že bude na deti platiť po 200,-€ mesačne. V marci 2018 otec zaplatil na výživu detí spolu 90,-€ a okrem toho zaplatil hypotéku vo výške 162,-€ ako aj nájomné za byt, v ktorom býva spolu s deťmi a to vo výške asi 240,-€. V apríli 2018 zaplatil celú dohodnutú sumu, t.j. 400,-€ spolu na obe deti
a od mája 2018 už posielal iba 300,-€ mesačne a to až do marca 2019, kedy opäť zaplatil 400,-€ podľa rozvodového rozsudku. Hypotéku za byt, v ktorom býva platil otec až do septembra 2019, avšak k tomu dodala, že majú ďalší spoločný byt, ktorý prenajímajú za 500,-€ mesačne a všetky tieto peniaze chodili priamo otcovi na účet. Doplnila, že otec platí poistenie deťom, každému 16,-€ mesačne.
6. Otec vo výpovedi potvrdil, že zo spoločnej domácnosti odišiel 1.2.2018 s tým, že z domácnosti si zobral iba osobné veci a teda aj takouto formou prispel k tomu, aby deti žili v kľude až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo svojho účtu mal nastavené platby týkajúce sa rodiny, resp. detí a ešte vo februári 2018 všetko zaplatil on, pričom išlo o výdavky na obedy, desiate, družinu, úvery, nájomné, poistenie a podobne. V marci 2018 rovnako zaplatil všetky doterajšie platby ako aj dane za všetky spoločné byty. V podstate teda aj takýmto spôsobom prispel na deti, hoci sa to priamo nevolá výživné. V apríli 2018 poslal matke 400,-€ na obe deti a s matkou sa dohodli, že už každý bude platiť výdavky na bývanie za byt, v ktorom býva a dohodli sa tiež, že od apríla 2018 bude na deti prispievať spolu sumou 300,-€ mesačne, čo aj pravidelne platil. Hypotéku za byt, v ktorom býva matka platil naďalej až do septembra 2019. K prenájmu bytu uviedol, že tento byt prenajímali do januára 2019 a po odrátaní všetkých nákladov bol zisk asi 184,-€ mesačne. Tiež dodal, že podľa neho by sa mal každý podieľa rovnako na výdavkoch za majetky, ktoré majú, a ak by všetko spočítal, čo za spoločný majetok zaplatil, tak by mu ešte mala matka doplatiť.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že v označenom období, za ktoré matka navrhuje doplatiť výživné, si otec riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a to nielen priamymi platbami výživného, ale aj inými platbami. Rozhodnutie ponechal na úvahe súdu.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samy sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/63/2018-142 zo dňa 26.2.2019 rozvedení a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súd schválil rodičovskú dohodu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2019. Z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovede oboch rodičov bolo preukázané, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti, t.j. od 1.2.2018 pravidelne prispieval na výživu maloletých detí a to až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, pričom súd príspevky otca na výživu maloletých detí hodnotí ako dostatočné. Tiež bolo preukázané, že okrem výživného otec prispieval na výživu detí aj inou formou, resp. hradil aj ďalšie výdavky detí, ako napr. poistenie a vreckové. Majetkové vyporiadanie manželov súvisiace s ich spoločným majetkom a hradením nákladov naň ako aj zisťovanie prípadných výnosov môže byť predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne iného konania. Navyše súd konštatuje, že matka nepreukázala žiadnym spôsobom dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie spätného výživného na čas do rozvodu manželstva a návrh podala až po právoplatnosti konania o rozvode manželstva. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel návrhu matky na priznanie spätného výživného a tento návrh zamietol v celom rozsahu.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.