Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobkyne: V. B., D.. XX.XX.XXXX, N. Z.I. XXX/XX, XXX XX G., právne zast.: Pavol Trnka, adovkát so sídlom Novomeského 1322/16, 956 04 Bánovce nad Bebravou proti žalovanému: Vítkovské stajne, spol. s r.o., IČO: 36 544 761, so sídlom Vítkovce 64, 956 21 Kuzmice, právne zast.: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., so sídlom Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% . O výške náhrady trovy konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobu na súd dňa 04.07.2019 proti žalovanému domáhala nahradenia prejavu vôle za žalovaného predať žalobkyni spoluvlastnícky podiel 1/3 na nižšie uvedených pozemkoch s tým, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov v katastrálnom území Kuzmice, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc.č. XXX/1- orná pôda o výmere 80m2 a ako parc.č. XXX/2- orná pôda o výmere 5272m2, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje 1 -icu. Žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy V XXXX/XX-XXX/XX bol podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/4-ina, ďalším podielovým spoluvlastníkom bola P. P., D.. XX.XX.XXXX, pričom jej podiel bol 1-ina. Kúpnou zmluvou vloženou do KN pod S. XXXX/ XX-XXX/XX odkúpil spoluvlastník podiel od P. P. predstavujúci 1-inu. Výzvou na predaj spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zo dňa 25.04.2019 žalobkyňa v rámci uplatnenia práv, ktoré jej vznikli z porušenia predkupného práva, vyzvala žalovaného, aby jej za rovnakých podmienok, za akých nadobudol spoluvlastnícky podiel od P. P., ponúkol tento v rozsahu jej zákonného predkupného práva na odkúpenie. Žalovaný reagoval listom zo dňa 16.06.2019, kde uviedol, že predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby podľa §604OZ. Pred predajom P. P. neponúkla na predaj právnemu predchodcovi žalobkyne, ale ho predala žalovanému, čím porušila predkupné právo právneho predchodcu žalobkyne.

2. Zmenou žaloby, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 10.02.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného tak, že ako predávajúci uzaviera so žalobcom ako kupujúcim nasledovnú zmluvu: Kúpna zmluva Predávajúci: Vítkovské stajne, spol. s r.o. so sídlom 956 21 Kuzmice, Vítkovce 64 IČO: 36 544 761 zapísaný: v OR OS Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo 12925/N Kupujúca: V. B., F.. O.

nar. XX.X.XXXX

trvale bytom XXX XX G., Z. XXX/XX štátny občan SR

Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Kuzmice, Obec Kuzmice, Okres Topoľčany zapísaných v KN vedenom Okresným úradom Topoľčany, Katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. XXX/1 - orná pôda o výmere 80 m2 a ako parc. č. XXX/2 - orná pôda o výmere 5272 m2 a to v podiele 1/2.

Predávajúci predáva 1/3 (slovom: jednu tretinu) svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach označených v bode I tejto zmluvy so všetkými súčasťami a príslušenstvom kupujúcej za kúpnu cenu 332,72 € (slovom: tristotridsaťdva eur, sedemdesiatdva centov), pričom kupujúca označený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti za túto kúpnu cenu kupuje. Kúpnu cenu zaplatí kupujúca predávajúcemu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe tejto zmluvy Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, Katastrálny odbor pre zapíše pre kat. úz. Kuzmice, Obec Kuzmice, Okres Topoľčany tento zápis: LV č. XXX

A) Majetková podstata

parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX/1 - orná pôda o výmere 80 m2 parc. č. XXX/2 - orná pôda o výmere 5272 m2 B) Vlastníci V. B., F.. O. nar. XX.X.XXXX X/X trvale bytom XXX XX G., Z. XXX/XX

Vítkovské stajne, spol. s r.o. so sídlom 956 21 Kuzmice, Vítkovce 64 1/3 IČO: 36 544 761 C) Ťarchy bez zápisu

Predávajúci: Vítkovské stajne, spol. s r.o. Kupujúci: Alexandra Gillard

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, žalobkyňa doručila žalovanému výzvu na predaj po uplynutí 3 rokov od uzavretia spornej kúpnej zmluvy (S.-XXXX/XX). Z tohto dôvodu vznášajú námietku premlčania nároku. Výzva na predaj bola žalovanému doručená bez podpisu, teda úkon je neplatný. V čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobkyňa nebola spoluvlastníčkou, ale W. O. v podiele 1-ica. Žalobkyňa nadobudla od neho spoluvlastnícky podiel 1-ica titulom darovacej zmluvy. Nároky spojené s porušením predkupného práva nemôžu byť predmetom zmluvného prevodu cez darovaciu zmluvu, lebo nič také zákon nepozná ani nedovoľuje. Ak by žalobkyňa aj preukázala, že je zákonnou alebo závetnou dedičkou, namietajú, že predkupné právo neprechádza na dediča. Predmetom dedičstva môže byť len predkupné právo samo osebe, nie však už nároky spojené s porušením predkupného práva. Ak by teda platilo, že žalobkyňa dedila po W. O., potom platí záver, že žalobkyňa má zachované predkupné právo voči žalovanému, lebo každá zo strán má postavenie spoluvlastníka v podiele 1/2k celku.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že výzva na predaj bola podpísaná žalobkyňou, ako bola žalovanému dňa 6.6.2019 zaslaná, žalovaný na výzvu dňa 12.06.2019 odpovedal, bez toho, aby namietal nedostatok podpisu. Žalobkyňa nepozná presný dátum uzavretia kúpnej zmluvy, preto žiada pripojiť spis S.-XXXX/XX, nesúhlasí však s právnou argumentáciou žalovaného, že 3 ročná premlčacia lehota plynie od uzavretia spornej zmluvy, ale začína plynúť dňom nasledujúcim po dni vkladu kúpnej zmluvy do KN. Predložila rozsudok NS ČR sp.zn. z 25.11.2010. Pri porušení zákonného predkupného práva, ktoré prechádza na právnych nástupcov spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, neplatí právna úprava . Nie je pritom rozdiel, či došlo k právnemu nástupníctvu na základe dedičstva alebo zmluvy, pričom v danej veci sa odvíja od darovacej zmluvy.

5. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu. 6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe. Argument, že žalobkyňa nepodpísala výzvu zo dňa 25.04.2019 , žalovaný odvodzuje z jedinej veci, a to, že súčasťou žaloby, pôvodne podanej, bola nepodpísaná výzva. Nejde o chybu klienta, ale o chybu jeho právneho zástupcu, ktorý pripojil k žalobe nesprávnu výzvu. Pokiaľ však žalovaný tvrdí, že obdržal od žalobkyne nepodpísanú výzvu, musí na toto tvrdenie uniesť dôkazné bremeno a mal by ho, ak je jeho tvrdenie pravdivé, uniesť veľmi jednoducho. Len on totiž disponuje originálnou písomnosťou označenou ako Výzva na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 25.04.2019 a teda nemôže mať problém uniesť dôkazné bremeno jej predložením súdu. Je to jeho tvrdenie, unáša toto dôkazné bremeno hlavne on a nevidí dôvod sa s touto skutkovou okolnosťou ďalej zaoberať. Chcel by sa však zmieniť o právnom dopade predloženia nepodpísanej výzvy a to z toho hľadiska, že tak, ako to vyplýva z judikatúry, uplatnenie práva na ponúknutie predaja nehnuteľnosti či spoluvlastníckeho podielu v súvislosti s porušením predkupného práva môže byť realizované tak výzvou voči žalovanému, ako aj bez tejto výzvy v podanej žalobe. Rozdiel bude len v tom, kedy sa zastavuje plynutie premlčacej lehoty. Naviac zákon pre označenú výzvu ani nepredpisuje písomnú formu. Pokiaľ ide o námietku premlčania, s tou sa vyporiadal už v podanom vyjadrení a bola by dôvodná za predpokladu, že by si žalobkyňa uplatnila nárok na určenie neplatnosti zmluvy, lebo tam sa lehota podľa judikatúry skutočne počíta od uzavretia zmluvy. Pokiaľ si ale uplatňuje právo na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, od žalovaného si ho nemôže uplatniť skôr, ako ten vlastníctvo získal a on vlastníctvo nadobudol až s vecno-právnymi účinkami zmluvy, teda vkladom do katastra nehnuteľnosti. Argumentáciu žalovaného v tomto smere pokladá za nesprávnu, pri takomto výklade by totiž mohlo dôjsť k tomu, že pri zavkladovaní zmluvy o prevode nehnuteľnosti, napr. v posledný deň 3-ročnej lehoty by osobe, ktorej predkupné právo bolo porušené, nebolo vôbec umožnené domáhať sa nápravy. Aj pokiaľ ide o posledný argument, vyporiadal sa s ním už v podanom vyjadrení. To, akým spôsobom došlo k prevodu vlastníctva z právneho predchodcu žalobkyne, ktorý bol vlastníkom v čase uzavretia zmluvy, ktorou predkupné právo bolo porušené, je úplne nepodstatné, podstatné je len to, že ide o porušenie zákonného, nie zmluvného predkupného práva a to tak vo vzťahu k právnemu predchodcovi, ako aj k žalobkyni, keďže v prípade zákonného predkupného práva na ňu nároky, ktoré môže uplatniť pre porušenie predkupného práva, prešli momentom prechodu vlastníctva. Z uvedených dôvodov považuje žalobu za plne dôvodnú a navrhuje jej vyhovieť. Plne sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení. K poslednému prednesu PZ žalovaného uvádza, že žalobkyňa nemení skutkové tvrdenia vo vzťahu k zaslanej písomnej výzve a to, čo povedal ohľadom možných právnych dôsledkov doručenia nepodpísanej výzvy, bola čisto teoretická úvaha, nie zmena tvrdenia. Opakuje, že dokonca akokoľvek by sa pozerali na otázku podpísania či nepodpísania výzvy, je to žalovaný, ktorý jediný môže disponovať dôkazom preukazujúcim jeho tvrdenie, že mu výzva bola doručená nepodpísaná. V tomto prípade počíta zákon s prenesením dôkazného bremena na toho, kto má predmetný dôkaz k dispozícii a to, že žalovaný takýto dôkaz nepredkladá, je samo o sebe dôkazom, že výzva bola podpísaná. Pokiaľ ide o námietku premlčania, je možno zbytočne opakovať už uvedenú argumentáciu. Medzi právnikmi je asi nadbytočné hovoriť, že nemôžem kúpiť nehnuteľnosť od niekoho, kto ju nadobudol zmluvou nevkladovanou do katastra nehnuteľností. Čiže to právo na odkúpenie sa dá prvýkrát uplatniť až prvý deň po vklade do katastra nehnuteľnosti. 7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nesúhlasia s podanou žalobou z týchto dôvodov: Žalobkyňa sa pokúsila výzvou zo dňa 25.04.2019 uplatniť právo na odkúpenie podielu od žalovaného. Takéto uplatnenie sa udialo až po troch rokoch od uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy, preto trvajú už na vznesenej námietke premlčania. Uvádza slovo „pokúsila sa“ z toho dôvodu, že výzva na čl. 11 spisu je bez právnych účinkov, pretože na výzve chýba podpis. Po podaní žaloby žalobkyňa zásadným spôsobom zmenila svoje skutkové tvrdenie a začala tvrdiť, že doručila výzvu podpísanú, pričom doposiaľ nie je v spise žiadny dôkaz o tom, že takéto skutkové tvrdenie je pravdivé. Ako vysvetlenie žalobkyňa uvádza, že omylom pripojila k žalobe nepodpísanú verziu. Pravda je taká, že žalobkyňa sa v žalobe nepomýlila, iba priznala skutočný stav veci, že poslala žalovanému nepodpísanú verziu. Omyl žalobkyne uznávajú, ale jedine v tom, že pred odoslaním zabudla výzvu podpísať. Po doručení zásielky žalovanému, tento neprikladal právnu relevanciu chýbajúcemu podpisu, lebo konateľ žalovaného nemá právne vzdelanie a v tom čase sa neporadil s advokátom ako reagovať na zásielku alebo, či vôbec reagovať. Len zo samej okolnosti, že žalovaný reagoval na výzvu nemožno usudzovať, že žalobkyňa v tomto spore uniesla dôkazné bremeno, že doručená výzva je právne bezvadná. V rodine žalobkyne je bežná nepozornosť a zábudlivosť pri podpisoch, kladie do pozornosti súdu, že vo vkladovom spise č. S. XXXX/XX kataster musel 3x prerušiť vkladové konanie, raz výslovne z toho dôvodu, že dodatok k darovacej zmluve nebol podpísaný. Z toho vyplýva, že žalobkyňa bežne posiela nepodpísané dokumenty

a to nielen v súkromnej sfére (napr. voči žalovanému), ale aj vo verejnoprávnej sfére (voči úradom). Upozorňuje, že odoslanie nepodpísanej výzvy netreba považovať u žalobkyne za nič neobvyklé. Namieta, že v darovacej zmluve S. XXXX/XX nie sú nikde ani len v zmienke uvedené nároky spojené s porušením predkupného práva a z tohto dôvodu tvrdí, že tieto nároky nemohli kontraktuálne prejsť na žalobkyňu. Namieta, že žalobkyňa je iba singulárnou zmluvnou nástupkyňou po W. O., pričom ak by žalobkyňa bola univerzálnou nástupkyňou po menovanom titulom dedenia, pripúšťajú potencionálnu diskusiu o tom, že nároky spojené s porušením predkupného práva by teoreticky mohli prejsť na žalobkyňu ako dedičku. Podľa ich mienky sa žalobkyňa mýli, ak vlastné dôkazné bremeno v tomto spore prenáša na žalovaného. Teória civilného procesu hovorí, že pánom sporu je žalobca a svoje skutkové tvrdenia musí súdu preukazovať. Ak rekapituluje postoj žalobkyne, žaloba je postavená na skutkovom tvrdení, vo výzve s absenciou podpisu, po podaní žaloby nastala zmena skutkového tvrdenia, že podpis bol uvedený na výzve a toto skutkové tvrdenie musí žalobkyňa preukázať. Nemôže svoje dôkazné bremeno prenechať na protistranu. K tomuto zmenenému skutkovému tvrdeniu doposiaľ nie je v spise založený žiadny dôkaz. Napokon sa na dnešnom pojednávaní dozvedá o nejakej tretej verzii, že žalobkyňa údajne uplatnila výzvu nejakým ústnym alebo iným spôsobom, pričom nie je vôbec špecifikované ako, kedy, pred kým a za akých okolností. Nesúhlasí s názorom žalobkyne, že ani v prípade absencie podpisu na výzve, by to na právnej stránke tohto sporu nič nemenilo. Namieta, že sme v režime hmotného práva a tvrdí, že nepostačuje iba podanie žaloby na súd, ale rozhodujúci je moment, kedy sa podaná žaloba hmotnoprávne dostala do dispozície žalovaného, teda kedy ju súd žalovanému doručil. Nesúhlasí s interpretáciou premlčacej doby a namieta, že vždy treba vychádzať zo znenia , ktorý hovorí, že všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie vždy od vtedy, keď sa právo mohlo vykonať, nie kedy sa oprávnený subjekt subjektívne domnieva, že ho mohol vykonať. Tvrdí, že aj pri záväzkoch platí, že už keď nastanú záväzkovo právne účinky kúpnej zmluvy (v deň jej podpisu) ,už vtedy sa môže subjekt, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať troch alternatívnych nárokov v zmysle judikatúry: a) určenia neplatnosti, b) odkúpenia podielu, c) ponechanie si predkupného práva do budúcnosti. Pri výklade, ktorý uplatňuje žalobkyňa , by v externom prípade natiahli premlčanie až na 6 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy a tvrdí, že toto nie je zmyslom ani účelom inštitútu predkupného práva. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia ohľadom podpísania výzvy, primárne musí toto tvrdenie preukázať žalobkyňa a až v krajnom prípade, keby o tomto tvrdení neexistoval žiadny dôkaz, nastupuje tzv. prenášanie dôkazného bremena na protistranu. Žalobkyňa o svojom tvrdení neprodukovala žiadny dôkaz, samozrejme okrem svojho tvrdenia. V ostatnom odkazuje na uplatnenú argumentáciu a v mene žalovaného sa domáha zamietnutia žaloby, pričom pre prípad, že by tak súd urobil, uplatňuje v mene žalovaného nárok na náhradu trov konania. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s písomnými vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi -výpisom z LV č. XXX kat. úz. Kuzmice, výzvou žalobkyne na predaj spoluvlastníckeho podielu, odpoveďou žalovaného, vkladovými spismi S. XXXX/XXXX, S. XXXX/XXXX ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil, že:

9. Z výpisu z LV č. XXX kat. úz. Kuzmice vyplýva, že parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc.č. XXX/1- orná pôda o výmere 80m2 a ako parc.č. XXX/2- orná pôda o výmere 5272m2, boli v spoluvlastníctve W. O. v 1-ici, P. P. v 1-ine a žalovaného v 1-ine.

10. Z vkladového spisu S. XXXX/XXXX vyplýva, že kúpnou zmluvou zo dňa 18.05.2016 odkúpil spoluvlastník - žalovaný podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Kuzmice od P. P. predstavujúci 1-inu. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva bolo vydané Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor dňa 13.09.2016.

11. Žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu na predaj spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zo dňa 25.04.2019, doručenú žalovanému, v ktorej s poukazom na a OZ sa domáhala, aby jej žalovaný za rovnakých podmienok ako nadobudol spoluvlastnícky podiel 1-in na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Kuzmice od P. P., ponúkol jej ich na odkúpenie.

12. Žalovaný listom zo dňa 12.06.2019 oznámil žalobkyni, že na ňu neprešlo predkupné právo, mal si ho žiadať nebohý pán W. O. v zmysle .

13. Z Vkladového spisu S. XXXX/XXXX vyplýva, že Darovacou zmluvou uzavretou dňa 11.04.2014 spolu s jej Dodatkami č. 1,2 daroval W. O. a I. O. spoluvlastnícky podiel 1-ica na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX kat. úz. Kuzmice žalobkyni.

14. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

15. Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 16. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 17. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 18. Z dikcie zákonnej úpravy o predkupnom práve vyplýva, že spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel k veci ostatným spoluvlastníkom. Ponuka na prevod nehnuteľností musí byť písomná, pričom v ponuke sa uvádza cena spoluvlastníckeho podielu a čas, do ktorého má byť návrh prijatý. V prípade nerešpektovania predkupného práva sa oprávnený môže domáhať svojho predkupného práva žalobou. Spoluvlastník (tu žalobkyňa) sa v prípade porušenia jej predkupného práva mohla domáhať: a) aby jej bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na predaj podľa , b) dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu (,OZ), c) zostáva jej zachované predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, ak predchádzajúce dve možnosti neuplatní.

19. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle za žalovaného podľa §229CSP. Dôvodom žaloby bola námietka žalobkyne, že došlo k porušeniu jej predkupného práva v súvislosti s Kúpnou zmluvou uzavretou zo dňa 18.05.2016 medzi žalovaným ako kupujúcim a P. P. v postavení predávajúcej, ktorou zmluvou sa prevádzal spoluvlastnícky podiel 1-ina predávajúcej na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. Kuzmice na žalovaného. 20. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, preto sa súd primárne zaoberal premlčaním nároku žalobkyne a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný. 21. Súdno aplikačná prax je jednotná v názore , že všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá podľa zákonného ustanovenia plynie odo dňa , kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, začína plynúť objektívne. Predmetné právo (nárok) môže byť vykonané, resp. uplatnené v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné štádium, ktorým je právo (nárok) podať žalobcu na súde (tzv. actio nata). Toto právo nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone (uplatnení). Citované ustanovenie, na rozdiel od práva na náhradu škody či práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, osobitne neupravuje plynutie subjektívnej a osobitné plynutie objektívnej premlčacej doby. Trojročná všeobecná premlčacia doba začína plynúť pre každú z dotknutých osôb v tom istom časovom okamihu , a to v deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí od toho, kedy sa dotknutá osoba dozvie o urobení právneho úkonu (rozsudok NS SR z 22.11.2005, rozsudok KS v Prešove sp.zn. , rozsudok KS v Nitre sp.zn. z 12.7.2017). 22. V danom prípade žalobkyňa mohla reálne uplatniť predkupné právo dňa 18.05.2016, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou bolo predkupné právo žalobkyne porušené. Toto právo bolo porušené už v okamžiku, kedy došlo ku vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), pretože vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamžik, kedy došlo k porušeniu nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože v takom prípade už ide o spôsob, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký). Aj pre daný prípad preto treba dôsledne odlišovať obligačnoprávny účinok zmluvy o prevode nehnuteľnosti, t.j. existenciu účinnej zmluvy ako právneho titulu na strane jednej a vecnoprávny účinok vkladu do katastra nehnuteľnosti ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na strane druhej. Z uvedeného vyplýva, že ani v danej veci nie je dôvod odchýliť sa od konštantnej judikatúry o začiatku plynutia premlčacej doby (R50/85). 23. Všeobecná 3- ročná premlčacia doba na dovolanie sa porušenia predkupného práva začala v danej veci plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a začala objektívne plynúť dňa 18.05.2016, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobkyne a uplynula dňa

18.05.2019. Žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 04.07.2019, teda po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby, premlčacia doba teda márne uplynula a preto súd nemohol nárok žalobkyni pre vznesenú námietku premlčania žalovaným priznať a žalobu zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).