Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovanej MUDr. A. V., pre zločin sprenevery podľa , , na hlavnom pojednávaní dňa 09. 03. 2020 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaná H.. A. V., rod. R., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom B., G.. U. XXXX/XX, adresa na doručovanie, Z. M. XX, B.

uznáva sa za vinnú, preto že

ako predávajúca v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 13. 12. 2011 uzatvorenej vo B. medzi predávajúcou H.. A. V. a kupujúcim J. Y., nar. XX. XX. XXXX a S. Y., nar. XX. XX. XXXX na predmetný byt - byt na X poschodí obytného domu súp. č. XXXX, vchod č. XX vo B., na ul. R. M. vedený na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B., sa obvinená zaviazala v zmysle článku 3 uvedenej zmluvy finančné prostriedky v sume 58.000,- Eur po ich vyplatení pri podpise zmluvy použiť na vyplatenie pohľadávky voči Tatra banke a.s., čo predstavovalo sumu zostatku z hypotekárneho úveru vzniknutého na základe záložnej zmluvy Y. zo dňa 10. 07. 2009, pričom finančné prostriedky vo výške 58.000,- Eur boli dňa 13. 12. 2011 vložené v hotovosti J. Y., nar. XX. XX. XXXX na osobný účet č. XXXXXXXXXX obvinenej v Tatra banke a.s., a dňa 15. 12. 2011 v sume 41.060,80 Eur prevedené na hypotekárny účet č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke a.s., pričom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nedošlo k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru a výmazu záložného práva a na základe žiadosti obvinenej zo dňa 11. 01. 2012 boli finančné prostriedky vo výške 41.060,80 Eur prevedené na jej osobný účet vedený v Tatra banke, a.s., pričom obvinená tieto zverené finančné prostriedky použila na iný ako dohodnutý účel splatenia úveru a to konkrétne pre svoje osobné potreby v mieste trvalého bydliska B., z ktorého dôvodu k zániku záložného práva Tatra banky, a.s. viažuceho sa k predmetnému bytu nedošlo a Tatra banka a.s. dňa 18. 03. 2015 začala s výkonom záložného práva, čím obvinená pre manželov J. Y., nar. XX. XX. XXXX a S. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom B., R. M. XXXX/XX, spôsobila škodu vo výške 41.060,80 Eur,

teda

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

čím spáchala

zločin sprenevery podľa , .

Za to sa odsudzuje:

Podľa , , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa , súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa súd obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa , súd ukladá obžalovanej povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa súd poškodených J. Y., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom B., R. M. XXXX/XX, a S. Y., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom B., R. M. XXXX/XX, s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 29. 03. 2016 na tunajší súd pod sp. zn. obžalobu na H.. A. V. pre zločin sprenevery podľa , .

Obžalovaná H.. A. V. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa uviedla, že nechce spraviť žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení využila svoje právo a odmietla vypovedať.

V zmysle bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého v podstate uviedla, že súhlasí s tým, ako je jej vina uvedená v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 03. 12. 2015, ku tomu sa priznala a ďalej sa k tomu nechcela vyjadrovať. Ďalej uviedla, že ľutuje svoje konanie a požiadala prokurátora o dohodu o vine a treste, nakoľko dlh voči poškodeným už uhradila, čo potvrdí aj jej syn.

Poškodený J. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že sa od sestry, ktorá robí v sporiteľni, dozvedel, že je na predaj byt, ona ho nakontaktovala na svedka R., ktorý je realitný agent. On mu aj byt ukázal, jemu vyplatil zálohu 7 tisíc Eur. Potom odchádzal na dovolenku a svedka R. poprosil, aby pripravil doklady k bytu, a aby zistil, či tam nie sú nejaké dlhy, či sú vyplatené energie a pod. Pán R. spomenul, že na byte je úver, preto aj pri kúpe bytu vybral všetky peniaze zo sporiteľne, peniaze sa dali na úverový účet do Tatra banky. Bola to suma 57 alebo 58 tisíc, celková suma bola 65 tisíc mínus záloha 7 tisíc. Peniaze teda boli pripísané na úverový účet, a nejakou záhadou sa tie peniaze z toho účtu vybrali, nechápal ale ako to bolo možné. Svedok V., syn obžalovanej, mu potom ešte doniesol nejaké doklady z katastra, že byt je čistý. Až po dvoch alebo troch rokoch mu prišiel papier, že na byte je nejaká plomba, a že peniaze neodišli kam mali. Potom sa mu ozvali exekútori, ktorí už chceli prísť na byť spisovať veci a vyhodiť ho z bytu. Potom to riešil a sľubovali mu, že budú peniaze, že to dajú do poriadku, má asi tisíc sms, a takto sa to naťahovalo ešte asi pol roka. Peniaze ale nakoniec neboli, potom ten úver musel vyplatiť druhý raz, inak by boli na ulici. Škoda ku dnešnému dňu je 41 tisíc Eur, plus nejaké úroky, zo škody ale zatiaľ nebolo nič uhradené. Niekoľkokrát bol aj v osobnom kontakte s obžalovanou.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že všetko riešil pán R., všetko sa riešilo po dovolenke. Riešilo sa to s obžalovanou s jej synom a s pánom R., syn obžalovanej vybavoval papiere od plynární a elektrární, či tam nie je nejaký dlh, aj papiere z bytového družstva. Zmluvu pripravoval pán R. s obžalovanou, oni si ho najali, problém bol, že jemu sestra povedala, že pán R. je jej známy, a on jej

dôveroval. Zmluva mala byť robená inak, nevedel o tom, či R. mal vedomosť, že je tam plomba, jemu o tom nič nepovedali, preto to ani neriešil. Syna obžalovanej poznal, pretože je v Rybárskom zväze a aj jej syn je rybár. Syn obžalovanej zabezpečoval doklady ohľadne bytu, pretože obžalovaná bola v robote, a syn chodil stále so R.. Kúpnu zmluvu videl prvýkrát po dovolenke, zmluva bola pripravená, on ju ale nepísal. Keď prebehol zápis, potom mu doniesli doklad, že byt je čistý, aj preto sa peniaze vkladali na hypotekárny účet, on sa na to pýtal R., on len uviedol, že je tam úver, preto sa peniaze vkladali na ten účet. Ohľadne vkladového konania uviedol, že mu nikdy nedošli papiere z katastra, rozhodnutie o vklade s červenou pečiatkou mu doniesol pán R., alebo pán V., je to už dávno, to rozhodnutie potom našiel doma v dokladoch. Po tom, keď mu prišiel list os exekútora, tak volal synovi obžalovanej, na ňu nemal číslo, až potom, ako sa nedovolal R.. Pán V. mu povedal, že sa zrejme pomýlili, že do konca týždňa to dá aj s mamou do poriadku. Potom bol aj s obžalovanou, ona mu ukázala výpis z účtu, že peniaze jej boli asi po mesiaci vyplatené, ale peniaze boli preč. Potom to kontrolovali s právnikom, a peniaze boli vyplatené na správny účet. Preto jej tie peniaze museli nejako vyplatiť späť, ale nechápal, ako jej to mohli vrátiť. Potom nasledovali nekončené jednania s ňou, že mu to vráti, že mu to bude splácať, že si v Č. požičajú nejaké peniaze, a on to potom musel riešiť s Tatra bankou, aby neprišiel o byt. Podľa neho mala obžalovaná ďalšie dlhy, preto tie peniaze odišli, až potom sa dozvedel, že toho mala viac. Oni mu ale žiadne vysvetlenie nedali, nevedeli mu to vysvetliť. V. mu povedal, že ich asi minula. Ona dostala peniaze z banky von a nevedel, čo s nimi urobila. Neinicioval civilné konanie, pretože to nie je päť korún, aby mohol zaplatiť. Keby nezohnal peniaze, jeho rodina by bola na ulici. On jej peniaze nepožičal, keby áno, potom by sa mohli baviť o civilnom konaní.

Podľa , bola na návrh obhajcu na odstránenie rozporov vo výpovediach poškodeného prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého uviedol, že na základe toho spísal notársku zápisnicu s pani V. a jej synom, kde bolo dohodnuté, akou formou splátok mu uhradia tých 40 tisíc. Nakoľko nebola splatená po vypršaní lehoty ani koruna, tak sa rozhoduje na exekúciu, na čo poškodený uviedol, že notársku zápisnicu spísali ohľadne dlhu, nevedel už uviesť u ktorého notára, to riešil právnik. Nejakú exekúciu asi právnik podával, nejaké papiere mu prišli, ale neprišla mu ani koruna.

Poškodená S. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že byt kupovali cez realitnú kanceláriu, cez pána R.. Boli s manželom pozrieť byt, ale odchádzali na dovolenku, preto sa museli rozhodnúť, či byt zoberú, a manžel dal za byt aj zálohu s tým, že keď sa vrátia z dovolenky, všetko sa dorieši, a pán Slivka že zatiaľ pripraví doklady. Dali mu zálohu 8 tisíc Eur, pričom celá hodnota bytu bola 65 tisíc Eur. Tie ostatné peniaze sa vložili do Tatra banky na účet obžalovanej. Keď manžel zaplatil peniaze, všetko bolo vybavené, celý byt prerábali, a asi po troch rokoch jej na telefón volala nejaká pani z Z., že či vedia o tom, že na byte je exekúcia. Hneď volala manželovi, ten išiel na kataster, a zistil, že byt je založený. Manžel začal všetko riešiť cez Tatra banku a zistilo sa, že peniaze sú minuté. Byt si potom museli kúpiť druhý krát. Nevedela, kam odišli tie peniaze, manžel sa ale dozvedel, že peniaze boli z účtu vybraté. Oni im to dlho tolerovali, pretože syn obžalovanej aj dvakrát denne volal, že peniaze už budú, že ich zoženie, ale žiadne peniaze neboli, preto nakoniec manžel aj podal trestné oznámenie. Do dnešného dňa nebolo nič vrátené.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že pred odchodom na dovolenku boli pozrieť ten byt, teda ona, jej manžel a pán R.. Dovtedy neboli v kontakte s obžalovanou, jej syna len poznali z videnia, pretože je rybár. Po vrátení z dovolenky sa dávali dokopy papiere, to už riešil jej manžel. Ona pred podpisom zmluvy nebola v kontakte s obžalovanou, zmluvu koncipoval pán R.. Veci ohľadne zmluvy riešil manžel, ale vedela, že v zmluve bolo číslo účtu toho úveru, kam mali ísť peniaze. Ona bola spolu s manželom peniaze vložiť, nevedela už ale uviesť kto konkrétne bol pri ich vložení, pretože čakala v aute a peniaze bol vložiť manžel. Problémy vo vzťahu ku vkladovému konaniu neboli, nevedela už ale uviesť, ako dostali rozhodnutie o vklade, ale všetky doklady majú, všetko mal na starosti manžel. Po tom boli aj nejaké rokovania s obžalovanou, manžel sa s ňou stretával, ešte si spomenula, že keď volala tá pani z Z., tak syn obžalovanej povedal, že to musí byť blbosť, že to je nejaký omyl. Syn obžalovanej potom už len klamal, napr. aj uvádzal, že o týždeň ide do Č. zobrať peniaze, že už budú. Všetky veci po tom už riešil jej manžel. Nedostali nijaké vysvetlenie ani od obžalovanej, ani od jej syna, nikto nič nepovedal.

Svedok Y. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že sa rozprával so synom obžalovanej, on ho oslovil, žeby potreboval predať byt. On sa poznám so sestrou poškodeného Y., tak im ten byt ponúkol. Dohodli sa na obhliadke, tá prebehla, dohodli sa aj na sume. Komunikovali spolu

on, syn obžalovanej a pán Y., potom aj jeho žena, poškodená Y.. Zmluvu pripravoval on, splnomocnenie alebo zmluvu od obžalovanej alebo jej syna nemal, pretože sa poznali. On sa najprv rozprával so synom obžalovanej, ale keď už išlo o predaj, bola do toho zainteresovaná aj obžalovaná. Vždy komunikoval on a pán Y. a buď syn obžalovanej alebo ona, musela vo finále všetko vedieť, lebo vlastník bytu sa nedá obísť. Kúpnu zmluvu teda pripravoval on, bola tam ťarcha, vedeli o tom, aj v kúpnej zmluve bolo uvedené, že čiastku, ktorú dostane obžalovaná, vyplatí na kvitanciu od banky. Oni žiadali banku obžalovanej, aby poslala papier, v ktorom bola uvedená suma zostatku úveru. Syn obžalovanej doniesol papier, v ktorom bola tá suma, niečo cez 40 tisíc Eur. V kúpnej zmluve potom bolo jasne uvedené, že obžalovaná na účet dostane sumu , z ktorej musí vyplatiť hypotekárny úver. Potom sa podpísala kúpna zmluva, peniaze boli presunuté na účet obžalovanej. Ona sa potom prezentovala papierom, že tých 40 tisíc Eur poslala na ten účet. On bol v tom, že je všetko v poriadku, ale bol nemilo prekvapený, keď asi po roku volal pán Y., že to na katastri nebolo odplombované. On sa snažil hneď skontaktovať s obžalovanou a jej synom, dohodli sa, že sa všetci stretnú naraz, ale to sa nedalo, pretože syn obžalovanej bol rozlietaný a až potom sa dohodli, čo by mala obžalovaná spraviť, aby vyplatila poškodených. Spomenul si, že pár krát sa stretli u poškodeného v jeho kancelárii, potom niekde v spolku rybárov, nakoniec sa dohodlo, žeby obžalovaná mala spísať nejaký splátkový kalendár, a že by chcela tých 40 tisíc Eur splácať. Poškodený sa tiež vyjadril, žeby to tak mohlo byť, ale nevedel uviesť, či niečo platila, o tom už nemal vedomosť. Peniaze išli do tej banky, ale nevedel, že z banky aj odišli, a potom, keď sa to začalo riešiť, sa dozvedel, že peniaze prišli späť na účet obžalovanej. Podľa neho ona tie peniaze poskytla synovi.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že podľa neho v čase, keď ho oslovil syn obžalovanej, poznal aj obžalovanú, nespomenul si už, čo mu jej syn uviedol, že prečo potrebuje predať ten byt, ale podľa neho preto, lebo potreboval peniaze. V tom čase v tom byte býval syn obžalovanej. Poškodení mu dali aj zálohu za byt, v hotovosti 7 tisíc Eur, tá bola uložená v depozite v realitnej kancelárii, záloha sa potom vracia majiteľovi bytu a znej je potom zaplatená provízia. V tomto prípade, ako náhle boli peniaze prevedené obžalovanej, on previedol zálohu a 2 tisíc Eur z nej si zobral ako províziu. Výmaz záložného práva mal byť zrealizovaný tak, že keď dostane obžalovaná peniaze, tak na účet banky pošle peniaze. On, keď vidí papier, že z banky do banky odišli, nemá dôvod to kontrolovať. Taktiež s bankou môže komunikovať len ten, kto berie úver. Obžalovaná ukázala papier, že peniaze banke odišli, takže nemal žiadne pochybnosti. S bankou komunikovala obžalovaná alebo jej syn, to mu ale nikto nepovedal, len si to myslel. Súčasťou návrhu na vklad nebolo vyjadrenie banky, ale kvitancia na výmaz ide rovno z banky na kataster, a ten potom odblokuje byt. Súčasťou návrhu na vklad malo byť aj nejaké vyhlásenie, a podľa neho sa vždy k návrhu na vklad prikladá vyhlásenie správcu bytu, že na byte nie sú nedoplatky, teda to muselo byť také vyhlásenie. Čo sa týka stanovenia ceny za byt, tak syn obžalovanej povedal, žeby chcel dostať takú sumu, to sa povedalo poškodeným, tí s tým súhlasili.

Svedok H. V., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučená vypovedal, že sa predával byt, ktorý bol písaný na jeho mamu, kde býval s bývalou priateľkou a dcérou, byt sa predával poškodenému, pánovi Y., zmluvy robil svedok Y. R. z realitnej kancelárie. Peniaze boli poukázané na účet mamy, 40 tisíc sa vkladalo do Tatra banky s tým, že on mal doplatiť rozdiel v úvere, ale ten rozdiel z jeho strany nebol doplatený, finančné prostriedky boli teda z banky vrátené späť, ale už nevedel presne komu. Pri finančných transakciách bol pán Slivka a poškodený Y., on nebol ani pri podpise kúpnej zmluvy. Keďže nebola celá suma doplatená do výšky asi 75 tisíc Eur, ktorý rozdiel mal doplatiť on, ale z jeho strany to nezrealizoval, preto sa peniaze vrátili z banky späť. Na to prišiel až neskôr, keď mu volal poškodený Y., že stále je záložné právo na katastrálnom úrade. Mama to splácala ako mohla, potom prišli jeho finančné problémy, mal aj exekúcie. To bolo asi dva až dva a pol roka od predaja, teda takú dobu tam už poškodený býval. Mama z tých vrátených peňazí splácala mesačné splátky úveru, aby z toho nebol problém. Mama mu finančne pomáhala, sumou zhruba 10 tisíc Eur, čo bolo po predaji toho bytu.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že rozdiel v úvere nevyplatil, lebo mal finančné problémy, exekúcie, mal aj súd, mal uzavretú zmluvu o dielo, ale súd nakoniec prehral, peniaze už nevidel. Nespomenul si už, na ktorom súde v L. to bolo, ani nevedel uviesť spisovú značku. Ten byt bol 4 izbový, v ktorom po rozchode s priateľkou ostal sám, tak to bolo vzájomné rozhodnutie s mamou, že sa byt predá a vyplatí sa úver. V tom čase jeho rodičia žili v 3 izbovom byte v osobnom vlastníctve. Jeho zlá finančná situácia začala asi tri až štyri mesiace po predaji bytu, a trvá doteraz. Predtým mal nejaké nedoplatky na Sociálnej poisťovni, ale tie si vyplatil, mal aj auto na leasing, aj úver, ktorý splatil. S poškodeným Y. bol kamarát už predtým, ale ohľadne tejto veci, ani papierov, neriešil nič. Je pravda, že poškodenému posielal smsky, ale to bolo už v čase, keď sa zistil ten problém. Čo sa týka rozhodnutia z katastra,

poškodenému doručené nebolo, neprevzal si ho, tak mu on zaniesol fotokópiu rozhodnutia, ktorá prišla jemu. Snažil sa to vyriešiť, telefonicky to riešil s Tatra bankou, aké sú možnosti, telefonicky komunikoval zrejme s pani F. z Tatra banky priamo v L.. Na obsah zmluvy si nepamätal, nebola ani dohoda, ako sa to bude splácať. Čo sa týka toho, čo je uvedené v obžalobe, tak mama z tých peňazí splácala splátky úveru, peniaze neminula pre seba, neprerobila byt, nekúpila si auto, ani nič iné. O 3 izbový byt prišli jeho rodičia verejnou dražbou, bol tam nedoplatok na bytovom družstevne, nejaké exekúcie, záložné právo Tatra banky, v rámci toho sa ale neriešili jeho finančné problémy. On a poškodení spísali zmluvu o pôžičke, že to bude splácať, bola uzavretá medzi ním, jeho mamou a poškodenými, išlo o sumu, ktorú musel poškodený zaplatiť Tatra banke, aby neprišiel o byt. Bohužiaľ to ale nebolo splatené, mali to splatiť on a jeho mama na polovicu. Najprv bola zmluva o pôžičke, potom bola uzavretá notárska zápisnica o uznaní dlhu, kde bol už uvedený aj on, nezaplatil ale nič, bol finančne na dne, nevedel, či zo strany jeho mamy bolo niečo zaplatené. Poškodený potom podal trestné oznámenie, okrem toho už nič iné. Ohľadne toho, prečo prišli jeho rodičia a starí rodičia o strechu nad hlavnou sa nechcel vyjadriť, problém nevznikol z jeho strany. V roku 2011 bol trestne stíhaný, dostal podmienku, išlo o dodanie nejakých počítačov, pričom sumu následne vyplatil. S poškodeným sa poznali už roky, pán R. ho kontaktoval ohľadne predaja bytu, ale on nevedel, že sa s poškodeným pozná, na to prišli až neskôr. Všetky papiere pripravoval pán Slivka, dostal aj odmenu vo výške 2 tisíc Eur, ktorú on vkladal asi na účet, ale nevedel už uviesť, z akých finančných prostriedkov. V prípravnom konaní odmietol vypovedať preto, lebo vtedy nebol v kontakte s právnikom, chcel vypovedať až po porade s ním. Z tej sumy, ktorá bola predmetom notárskej zápisnice, nevyplatil nič, ešte má poslednú exekúciu, potom to chce začať splácať. Ten rozdiel v úvere vo výške 35.000,- Eur mal vyplatiť tak, že rátal s tými peniazmi, ktoré mal dostať za robotu, a o ktoré prišiel, keďže to bolo v rovnakom čase, reálne teda tie peniaze nemal, ale mal ich dostať za tú robotu. Od poškodených prišlo na účet asi 58 tisíc, peniaze šli na účet, ktorý bol uvedený v zmluve, on ale s nimi pri vkladaní peňazí nebol, zmluvy robil pán Slivka, s odstupom času už nevedel, či bol pri tom, ako peniaze vkladali na účet, a nevedel už ani uviesť, o aký účet išlo. Ten 4 izbový byt sa kupoval preto, aby mal s priateľkou kde bývať. Ten 4 izbový byt bol zabezpečený tak, že tam bol založený byt, plus byt jeho rodičov a výška hypotéky bola asi 75 tisíc, presne si to už nepamätal.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že vtedy na ňu naliehala nevesta, teda synova priateľka, aby sa kúpil byt, dovtedy bývali v podnájme a chceli mať už niečo vlastné.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa V. V., dcéra obžalovanej, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že sa snažili pred ňou tie veci neriešiť, vedela len, že sa zobral úver, kúpil sa byt, potom sa niečo riešilo s poškodenými, problém boli peniaze, brat H. stále hovoril, že peniaze zoženie, že ich vráti, a mama mu verila. Neuvedomovala si, čo všetko z toho môže byť. Dennodenne boli hádky, mama bola nervózna, brat stále vravel, že sa to vyrieši, stále tam bola neistota, nič sa ale nevyriešilo. Brat vravel, že vybavuje úver na splatenie dlhov, že už treba zaplatiť len taký kolok a iný kolok, a bude mu schválený úver. Keď sa ho ona na niečo pýtala, stále bol nervózny, nesedeli jej tam veci, ktoré jej on hovoril, stále pýtal peniaze od rodiny. Pred ňou to ale neriešili, to bolo v roku 2011, ju mali vtedy ešte za dieťa, že bola malá, že tomu nerozumie. Bratovi prestávala veriť, aj mu vravela, aby to už začal nejako riešiť. Konkrétne veci sa dozvedela vždy až keď to prasklo. Finančné problémy jej brata začali asi v období, keď sa im narodila dcéra, v 3 izbovom byte bývali ona, jej rodičia, jej brat s priateľkou a ich dieťaťom. Vraveli, žeby chceli sami bývať, tak sa kúpil ten 4 izbový byt, pričom úver bol aj na ich 3 izbový byt, oni ale nevládali splácať úver, mama z jedného platu nemala na splátky, tak začal kolobeh požičiavania a klamania. Ohľadne stavu jej mamy uviedla, že postupne to bolo čím ďalej tým horšie, nerada robila nové veci, doma robila len základné úkony, aj keď ju volal von, nikam nechcela ísť, bola nervózna z telefonátov, pretože jej volali ľudia, od ktorých si požičala peniaze kvôli bratovi, ona nemala ani peniaze na oblečenie, bola smutná, uplakaná, stále počúvala len bratove klamstvá, stále sa to len zhoršovalo, ona jej nevedela pomôcť. Mama to riešila tak, že fajčila cigarety, kupovala si bylinkové čaje, ale nevedela o tom, žeby v tom období išla za psychiatrom. Mame volali ľudia, ktorým dlžila peniaze, alebo zháňali H., to bolo v čase, keď už išli po ňom, alebo volal on, že napr. do dvoch hodín potrebuje peniaze, lebo že ho zbijú, že si odfotili jeho dcéru a podobne. Potom mame vynadali, bola z toho hotová, nebola to mama akú si pamätala z detstva. Nevedela presne kto komu čo dlží, pred ňou to neriešili, keď sa na to pýtala brata, povedal jej že je blbá, nech sa do toho nestará. Potom prišiel brat s myšlienkou, že sa založí aj dom starých rodičov, že sa vyplatia úvery, ale nevedela uviesť, kde sa peniaze minuli, kam ich dal. Nejakí ľudia vraveli, že chodí hrávať automaty, ona ho pri tom ale nevidela, ani nevedela, kde sa toľké peniaze mohli minúť, podľa nej to bolo cez 300 tisíc, možno aj viac. Jej o tom brat nič nevravel, nevedela, kam sa peniaze podeli. Na mamu toho bolo veľa, otec pil, každý deň boli doma hádky, mama to zle znášala,

už aj na ambulanciu jej prišli ľudia vynadať, alebo hľadať H., ona si už aj vypínala zvonenie, bola hotová len keď počula zvoniť telefón. Mama si z tých peňazí pre osobnú potrebu určite nič nenechala, v živote ani nevidela, žeby si kúpila nové tričko, určite si nič nenechala. Nevedela uviesť, či mal jej brat prístup k bankovému účtu jej mamy. Nebol svedkom toho, že by mama dávala jej bratovi nejaké vyššie finančné prostriedky, vždy to bolo v podstate tak, že keď musela bratovi dať peniaze, tak musela niekam odísť a niekomu tie peniaze dať, čiže pri tom ona logicky nebola. Momentálne jej starí rodičia bývajú v podnájme na B. J. v jeden a pol izbovom byte, mama tam býva s nimi, a v podstate ona keď príde niekedy na víkend, inak je na internáte.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že jedenkrát sa im stalo, že cudzí ľudia prišli ku nim domov, pod tlakom fyzickej likvidácie museli utekať z domu, inak jej dcéra vypovedala všetko pravdivo.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa MUDr. Renáta Lóšková, ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že otázky v uznesení neboli špecifikované tak, aby sa zaoberala ovládacími a rozpoznávacími schopnosťami obžalovanej v čase spáchania skutku, ale vzhľadom na vyšetrenie dospela k záveru, že ovládacia zložka bola len nepodstatne znížená a rozpoznávacia zložka bola zachovaná. Čo sa týka porúch osobnosti, z forenzného hľadiska sú osoby plne trestnoprávne zodpovedné, pretože majú plne zachované ovládacie a rozpoznávacie zložky. Choroba im komplikuje život, ale vedia o tom, a majú sa podľa toho zariadiť. Ten človek o tom vie, a je schopný sa rozhodovať sám, ide o súbor vlastností, o povahovú výbavu, pričom u obžalovanej ako najvypuklejšia bola emočná nestálosť. V čase skutku, teda v decembri 2011, obžalovaná nebola psychiatricky sledovaná, ani liečená, liečiť sa začala až v apríli 2016. Mali k dispozícii posudok MUDr. Vongreja, ktorý datoval vznik ochorenia tri roky dozadu, im obžalovaná pri vyšetrení uvádzala vznik ochorenia na rok 2012. Zároveň uviedla, že mala pocit, že to sama zvládne, to boli ale subjektívne údaje, objektívne údaje neexistujú. Ak tam ale taká choroba bola, po vyšetrení to znalkyňa uzavrela tak, že ovládaciu zložku má len nepodstatne zníženú a rozpoznávaciu zložku mala zachovanú. Tieto stavy totiž nevedú ku zníženiu ovládacej alebo rozpoznávacej zložky, to by muselo isť o ťažké depresie, to by ale obžalovaná nebola schopná zmysluplne sa rozhodovať, fungovať a pracovať. Mali k dispozícii aj znalecký posudok MUDr. Bahledovej, je to aj súčasťou ich posudku, brali ho na vedomie, ale nestotožnili sa s ním, pretože vtom posudku išlo o iné skutky a v inom časom období, celé ich vyšetrenie je uvedené v znaleckom posudku. Na záver uviedla, že nie je potrebné dávať ku posudku prílohy, pretože celé jej vyšetrenie je uvedené v posudku, je uvedené tak, ako sa vyjadrovala posudzovaná osoba.

Znalkyňa Mgr. Vladimíra Čekelová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že vyšetrením obžalovanej zisťovala stav ku dňu, kedy sa vyšetrenie uskutočňuje, nedospela ale ku závažnejším ukazovateľom, ktoré by nasvedčovali, že obžalovaná je duševne chorá, alebo v nepohode. Je osobne formovaná, je akcentovaná, intelektovo veľmi dobre vybavená, nie je harmonicky štruktúrovaná. Ak by u nej bolo ochorenie v decembri 2011, bolo by to zanechalo nejaké stopy, čo ale vyšetrením nezistila. V období december 2011 teda bola v stave, v akom bola aj cez vyšetrenie. Jej osobnosť je emočne menej rozvinutá, skôr zameraná na seba, je senzitívnejšia vo vzťahu ku sebe, ale menej vo vzťahu k iným. Záleží jej na tom, ako navonok vyzerá, a má záujem javiť sa v lepšom svetle. Intelekt je u obžalovanej veľmi dobrý, ale keďže po emočnej stránke nie je harmonicky vybavená, v záťažových situáciách vie dobre reagovať a je schopná to v krátkom čase skorigovať. Tento sklon ale nie je v takej závažnej rovine, aby ovplyvnil jej konanie. Je schopná rozumne fungovať, nie je to závažné, síce sa to málo vymyká norme, ale je to v poriadku. Podľa znalkyne konanie syna obžalovanej a jeho finančná situácia neovplyvnili konanie obžalovanej, nie z dlhodobého hľadiska, možno len krátkodobo, ale obžalovaná konala sama, a robila to, čo ona chcela, teda nešlo o konanie zbrklé. Jej rozumová výbava je natoľko dobrá, žeby to zvládla riešiť, podľa nej nebola schopná vidieť len jeden spôsob riešenia. Závery vyšetrení sú obsiahnuté v znaleckom posudku, vyšetrenia a poznámky k nim je povinná archivovať 10 rokov, nedávajú sa ale ako príloha k znaleckému posudku. Pri vyšetrení prišla do styku s materiálom, ktorý bol súčasťou spisu, videla závery znaleckého posudku MUDr. Vongreja, ktorý ale nie je z odboru psychológie, pridržala sa teda záverov jej vlastných vyšetrení. Ešte tam bol aj znalecký posudok MUDr. Bahledovej, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok z odboru psychológie.

K tejto výpovedi sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že psychická záťaž trvala tak dlho, že boli situácie, ktoré sa vyhrotili natoľko, a myslela si, že keď bude pomáhať synovi, že to zvládne bez toho, aby sa obrátila na políciu. Situáciu vyhodnotila neskoro, a citová naviazanosť a ochota pomôcť synovi

vyústili do stavu, v akom skončila v apríli 2016. Podľa nej nedokázala zhodnotiť situáciu, ale potom už bolo neskoro, bola nútená vyhľadať odbornú pomoc.

V súlade s a súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: písomné potvrdenie (č.l. 28), doklad o vklade (č.l. 29), kúpna zmluva (č.l. 30 - 34), rozhodnutie Správy katastra (č.l. 35), oznámenie o začatí výkonu záložného práva (č.l. 36), príjmové pokladničné doklady (č.l. 39), potvrdenie o vzdaní sa záložného práva (č.l. 40), oznámenie dražobnej spoločnosti (č.l. 41), oznámenie Tatra banky (č.l. 42), oznámenia z Tatra banky (č.l. 44 - 46), výpisy z účtu (č.l. 67 - 107), žiadosť (č.l. 108), zmluva o záložnom práve (č.l. 109 - 113), výpisy z katastra nehnuteľností (č.l. 114 - 117), evidencia priestupkov (č.l. 121), prehľad exekučných zrážok (č.l. 383), odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 389).

Po takto vykonanom a zhodnotenom dokazovaní súd vo veci dňa 15. 02. 2019 vyhlásil rozsudok, ktorým oslobodil obžalovanú spod obžaloby v zmysle , pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka odvolanie, na základe ktorého krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd na hlavnom pojednávaní opätovne vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi v zmysle a , a to: písomné potvrdenie (č.l. 28), doklad o vklade (č.l. 29), kúpna zmluva (č.l. 30 - 34), rozhodnutie Správy katastra (č.l. 35), oznámenie o začatí výkonu záložného práva (č.l. 36), príjmové pokladničné doklady (č.l. 39), potvrdenie o vzdaní sa záložného práva (č.l. 40), oznámenie dražobnej spoločnosti (č.l. 41), oznámenie Tatra banky (č.l. 42), oznámenia z Tatra banky (č.l. 44 - 46), výpisy z účtu (č.l. 67 - 107), žiadosť (č.l. 108), zmluva o záložnom práve (č.l. 109 - 113), výpisy z katastra nehnuteľností (č.l. 114 - 117), evidencia priestupkov (č.l. 121), prehľad exekučných zrážok (č.l. 383), odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 430), upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie (č.l. 431), uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. (č.l. 432 - 440), pripojený spis Správy katastra Zvolen.

Z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že obžalovaná, ako predávajúca, uzatvorila s poškodenými, ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj bytu č. XXX na X poschodí bytového domu na ulici R. M. XX. V zmysle tejto zmluvy cena bytu bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá na 65.000,- Eur, pričom 7.000,- Eur bolo zaplatených v hotovosti formu zálohy, a zvyšných 58.000,- Eur bolo uhradených vkladom na účet obžalovanej, pričom táto suma v zmysle zmluvy mala byť použitá na vyplatenie pohľadávky, ktorú mala obžalovaná voči Tatra banke, a.s., išlo o sumu zostatku hypotekárneho úveru, teda banka mala na byt zriadené záložné právo, a po vyplatení sumy 58.000,- Eur malo teda dôjsť ku splateniu hypotekárneho úveru a výmazu záložného práva zriadeného k predmetnému bytu. Z dokazovania, najmä výpovedí poškodených, a z listinných dôkazov, bolo preukázané, že suma 58.000,- Eur bola skutočne poukázaná na účet obžalovanej. Následne bolo na hypotekárny účet Tatra banky, a.s., prevedených 41.060,80 Eur, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na uvedenom účte k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru zo strany obžalovanej nedošlo. Obžalovanej na základe jej žiadosti boli finančné prostriedky zo strany banky vrátené na jej osobný účet, pričom tieto finančné prostriedky si obžalovaná ponechala, a teda nepoužila na vopred dohodnutý účel (splatenie hypotekárneho úveru). Ako tiež vyplynulo z dokazovania, zvyšok finančných prostriedkov, potrebných na vyplatenie hypotekárneho úveru, mal zabezpečiť syn obžalovanej, svedok H. V., ktorý ale z dôvodu vlastných finančných prostriedkov tieto nedokázal zabezpečiť, práve naopak, zrejme pre jeho vlastnú potrebu boli použité aj finančné prostriedky, ktoré boli bankou vrátené obžalovanej. Ako vypovedala samotná obžalovaná, jej syn mal prístup k jej účtu, ona sama mu dávala k dispozícii jej platobnú kartu k účtu, teda z neho mohol čerpať finančné prostriedky. Tieto skutočnosti však nezbavujú obžalovanú trestnoprávnej zodpovednosti, pretože sama umožnila, aby boli finančné prostriedky použité na iný, ako vopred dohodnutý účel, upravený medzi ňou a poškodenými v kúpnej zmluve zo dňa 13. 12. 2011. Aj keď obžalovaná následne prejavila snahu finančné prostriedky zabezpečiť, aby mohlo dôjsť k splateniu hypotekárneho úveru, vzhľadom na jej rodinné pomery sa jej to nepodarilo. Poškodení preto boli nútení opätovne uhradiť kúpnu cenu bytu, aby nedošlo k realizácii záložného práva zo strany banky, čím konaním obžalovanej došlo ku spôsobeniu škody. V neposlednom rade je tiež potrebné konštatovať, že obžalovaná sa ku spáchaniu trestného činu v rámci prípravného konania priznala, a keďže na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať, v zmysle bola prečítaná zápisnica o jej výsluchu

z prípravného konania. V zmysle uvedených skutočností preto súd uznal vinu obžalovanej v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.

Podľa , kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Obžalovaná H.. A. V. tak svojím konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sprenevery podľa , , pretože si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v . V zmysle súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa , t.j. že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, a podľa , t.j. že spáchala trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sama nespôsobila. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami musel súd podľa znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v prejednávanom prípade predstavuje 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovanú vyplýva, že doposiaľ sa dopustila jedného priestupku na úseku cestnej premávky. Z odpisu registra trestov obžalovanej je zrejmé, že doteraz nebola súdne trestaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa . Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade uloženého trestu, a ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len obžalovanú. Vzhľadom k tomu, že súd uložil nad obžalovanou probačný dohľad, musel jej v zmysle zákona uložiť aj niektorú z obmedzení alebo povinností uložených v zákone. Vzhľadom na povahu trestného činu a konanie obžalovanej jej súd uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Súd pri výmere trestu, ako aj skúšobnej doby, prihliadol na to, že obžalovaná bola pred spáchaním skutku bezúhonná osoba, ako aj na okolnosti prípadu, teda že kuk spáchaniu skutku došlo pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov, ktoré si sama nezapríčinila, a to najmä s poukazom na syna obžalovanej, zrejme kvôli ktorému ku spáchaniu celého skutku došlo.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodení J. Y. a S. Y., ktorí svoj nárok aj riadne vyčíslili. Ako ale bolo preukázané listinnými dôkazmi, na majetok obžalovanej bol vyhlásený konkurz a v zmysle zákona všetky oprávnenia súvisiace s nakladaním majetku obžalovanej prešli na konkurzného správcu. Obžalovaná teda nie je oprávnená so svojim majetkom nakladať, ani uhrádzať žiadne pohľadávky, pretože tieto si budú musieť veritelia riadne v zmysle zákona uplatniť v rámci konkurzného konania. Okrem iného, ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody už existuje exekučný titul, keďže aj pohľadávka poškodených je vymáhané exekučne. Súd preto v zmysle odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.