Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-2360-2023.pdf
PDF · 100.02 KB
Case nature
Subarea
42Ek/2360/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Flóra Obal s.r.o., Fraňa Mojtu 18, 949 01 Nitra, IČO: 52 803 244, zast.: JUDr. Gergely Pšenák, M. R. Štefánika 30, 940 02 Nové Zámky, IČO:42 369 436 proti povinnému A. A., nar: XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie 82,32 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mário Mičák, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 825 640, pod sp. zn. 217EX 736/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 02.10.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 82,32 Eur s prísl., na základe exekučného titulu- Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn 22Up/990/2023 zo dňa 08.08.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.09.2023.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.10.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora – JUDr. Mária Mičáka, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 825 640, ktorý ju vedie pod sp. zn. 217EX 736/23. 3. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.10.2023 doručené dňa 04.11.2023. Povinný podal dňa 16.11.2023 súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý mu bol doručený dňa 20.11.2023. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
4. Povinný vo svojom podaní zo dňa 09.11.2023 označenom ako „Žaloba- Návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. §61 písm.k)“ uviedol, že žiada zrušiť exekučný titul z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania vo veci, hoci mal právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Na záver svojho podania uviedol, že žiada súd, aby exekúciu zastavil, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili rozpor s ústavou a únijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a Ústavy Slovenskej republiky. 5. Povinný so svojim podaním zo dňa 09.11.2023 označenom ako „Žaloba- Návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. §61 písm.k)“ predložil súdnemu exekútorovi aj ďalšie podanie v ktorom uviedol, že oprávnený sa nesprával korektne voči jeho osobe, nakoľko svoju obchodnú prevádzku ukončil a osobne vracal stojan, ktorý mal v prenájme a taktiež čakal na faktúru za prenájom. Povinný ďalej uviedol, že má za to, že faktúra sa vrátila oprávnenému, avšak ak by bol oprávnený kontaktoval povinného celá záležitosť mohla byť urovnaná bez súdneho konania. Povinný ďalej pokračoval tým, že uhradí oprávnenému istinu vo výške 82,32 Eur spolu s úrokmi z omeškania za dobu od 24.02.2023 do 20.11.2023 v sume 4,86 Eur. Povinný na záver uviedol, že podáva žalobu, nakoľko trovy exekúcie nie sú v súlade unijným právom a verejným poriadkom a taktiež nie sú preukázané skutočné náklady uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Upozornenie súdneho exekútora, že ak
povinný dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy budú vyššie je podľa názoru povinného v rozpore so zákonom. Povinný navrhol exekúciu zastaviť. 6. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovení Exekučného poriadku, trovy exekúcie sú v upovedomení o začatí exekúcie určené v súlade s ust. § 61a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 195 a nasl. Exekučného poriadku a trovy exekúcie sú v upovedomení o začatí exekúcie určené v súlade s kogentnými ust. § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku a kogentnými ust. § 7, § 22 a ďalšími ust. vyhl. MS SR 68/2017 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor ďalej uviedol, že je platiteľom DPH s IČ DPH D., čo je súdu všeobecne známa skutočnosť z jeho činnosti a je overiteľná z verejne dostupných zdrojov, resp. webových stránok. Súdny exekútor má za to, že trovy súdneho exekútora sú vyčíslené správne, riadne špecifikované a odôvodnené ustanoveniami citovanými v upovedomení o začatí exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v celom rozsahu dôvodne, t.j. povinný bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie v omeškaní vo výške sumy uplatnenej oprávneným v návrhu a k čiastočnej úhrade povinným priamo oprávnenému vo výške 87,18 EUR došlo dňa 16.11.2023, t.j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 2.10.2023), ako aj po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (dňa 9.10.2023), po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie (dňa 27.1.02023), po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (dňa 4.11.2023). Na základe vyššie uvedených skutočností súdny exekútor v ďalšom konaní prihliadne na čiastočnú úhradu povinného, t.j. od povinného bude vymáhať sumu zníženú o sumu 87,18 Eur. 7. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
13. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
14. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
15. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“), v platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.
17. Podľa § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov).
18. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického dorečenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
19. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
20. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
22. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 16.11.2023 v zákonom stanovenej lehote.
23. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
24. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn 22Up/990/2023 zo dňa 08.08.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.09.2023.
25. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že žiada zrušiť exekučný titul z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania vo veci, hoci mal právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Exekučný súd k tomuto tvrdeniu povinného uvádza nasledovné. Súd k uvedeným skutočnostiam uvádza, že preskúmaním obsahu spisu sp.zn. 22Up/990/2023 zistil, že povinný v podanom návrhu zavádzal keď tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť ku vykonávaným dôkazom, pretože súd má preukázané, že exekučný titul mu bol doručený dňa 24.08.2023. K doručeniu platobného rozkazu došlo márnym uplynutím úložnej lehoty [§ 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)]. Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú márnym uplynutím úložnej doby aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Povinný mal možnosť podať proti exekučnému titulu opravný prostriedok (odpor) pričom túto možnosť nevyužil. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd preto podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
26. K námietkam povinného, že oprávnený sa nesprával korektne voči jeho osobe a má za to, že faktúra sa vrátila oprávnenému, avšak ak by bol oprávnený kontaktoval povinného celá záležitosť mohla byť urovnaná bez súdneho konania súd uvádza, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný teda mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Námietky uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie účelovo robí až v exekučnom konaní v úmysle vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. V exekučnom konaní však nemožno nahradiť nevyužitie možnosti vyjadriť sa v základnom konaní, podať opravný prostriedok a opätovne posudzovať nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté v základom konaní. Povinný mal uplatniť všetky skutočnosti, ktoré vznikli do vydania exekučného titulu. Zároveň exekučný súd uvádza, že z návrhu na zastavenie exekúcie súdu nie je vlastne ani celkom zrejmé ako a v čom konkrétne konal oprávnený a súd v rozpore s únijnym právom.
27. Exekučný súd ďalej konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 82,32 Eur s prísl., ktorá zo strany povinného nebola splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 82, 32 Eur s prísl.. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa
jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
28. K potvrdeniu o úhrade platby vo výške 87,18 Eur, ktoré povinný predložil, súd uvádza, že povinný uhradil časť pohľadávky z exekučného titulu vo výške 87,18 Eur oprávnenému dňa 16.11.2023 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené poverenému súdnemu exekútorovi dňa 09.10.2023, čím sa podľa ustanovenia § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku začala exekúcia. Úhradu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní možno zohľadniť v priebehu exekučného konania len ak úhrada nastala pred začatím exekúcie. V zásade totiž platí, že dôvod na zastavenie exekúcie splnením pohľadávky z exekučného titulu je iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Po začatí exekúcie sa na úhradu vymáhanej pohľadávky neprihliada. Tomu je tak aj v tomto exekučnom konaní, nakoľko úhrada pohľadávky z exekučného titulu nastala až po začatí exekúcie (doručení poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi - § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Súčasne exekučný súd dodáva, že poverený súdny exekútor je povinný rešpektovať úhradu pohľadávky z exekučného titulu.
29. Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že po preskúmaní Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 27.10.2023, dospel súd k záveru, že trovy exekúcie boli vyčíslené správne. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia vymáhanej pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre prípad neuhradenia vymáhanej pohľadávky v stanovenej lehote, v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 197 ods. 1 a ods. 2, § 199) a vyhlášky 68/2017 Z. z. (§ 6, 7 ods. 1 a ods. 2, § 22 ods. 1 a ods. 2). Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vznesenú námietku proti trovám exekúcie za nedôvodnú.
30. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Ex. por., - že sú tu skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, rovnako nepreukázal, že by bol exekučný titul zrušený, alebo že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
31. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por., v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
32. Podľa § 199a ods. 1 Ex. por., trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
33. Podľa § 199d ods. 1. Ex. por., oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
34. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
35. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.