Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Sa-5-2019.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XXXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s.r.o., Hlavná 6, Šaľa proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2018 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2018 bolo zo strany žalovaného, postupom podľa § 218 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), vo veci priznania a následného odňatia invalidného dôchodku rozhodnuté tak, že odvolanie žalobcu bolo v celom rozsahu zamietnuté a boli potvrdené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12.1.2017 a č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 12.1.2017. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalovaný ako odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď na základe vyšetrenia žalobcu, z lekárskych správ a záverov odborných lekárov ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie zistil, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je potrebné potvrdiť. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej uvedené, že v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20Sa/17/2017-37 zo dňa 25.5.2018 bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 25.10.2018, pričom po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu bola jeho celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) od 11.3.2014 do 3.9.2014 vo výške 45%, v období od 4.9.2014 do 24.10.2016 nebol uznaný za invalidného (v tomto období MPSVZČ predstavovala 20%, 30%) a od 25.10.2016 MPSVZČ predstavovala u žalobcu 75% s dovetkom, že „vzhľadom k tomu, že počas dnešného vyšetrenia neboli prítomné svalové atrofie - obvod lýtok aj stehien bol bez rozdielu, svalstvo symetrické, nie sú prítomné poruchy zvieračov, ani parézy, postoj a chôdzu po pätách aj špičkách prevedie, t.j. klinický nález nekoreluje so záverom EMG vyš. DK z 9.12.2016, KLP skrátená na 4/2019 - nutné doložiť aktuálne EMG vyšetrenie DK, neurologické vyšetrenie, urologické vyšetrenie“. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí uvedené, že dátum vzniku invalidného dôchodku s MPSVZČ 75% bol určený dátumom rehabilitačného vyšetrenia (25.10.2016), kedy bolo verifikované zhoršenie zdravotného stavu aj následné EMG vyšetrenia dolných končatín realizované dňa 9.12.2016, ktoré potvrdilo poškodenie nervového koreňa na úrovni piateho driekového nervového koreňa vľavo stredne ťažkého stupňa. V
rámci odvolacieho správneho konania, z predložených lekárskych správ ako aj vlastným vyšetrením, realizovaným posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie a prísediacim špecialistom z oblasti neurológie bolo preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu, choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchami zvieračov podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 4, písmena c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% z percentuálneho rozpätia 70%-80%. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že iné zdravotné postihnutia pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. neurčil. Vzhľadom k tomu, že žalobca v období od 3.9.2014 do 24.10.2016 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nemá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku aj v období od 3.9.2014 do 24.10.2016 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 12.1.2017 došlo podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení počnúc od 4.9.2014 k jeho odňatiu, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý bol invalidný dôchodok vyplatený. Súčasne bol žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 12.1.2017 od 25.10.2016 priznaný invalidný dôchodok vo výške 254,30 eur mesačne, zodpovedajúci MPSVZČ 75% a zároveň bol rozhodnutím SP, ústredie č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 12.1.2017 žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok od 18.11.2016 na sumu 255,20 eur mesačne a od 1.1.2017 podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení zvýšený na sumu 262,30 eur mesačne.
2.
Žalobca napadol správnosť rozhodnutia tak žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí správneho orgánu a žiadal ich preskúmať, nakoľko nové rozhodnutia vo veci vykazujú rovnaké vady ako už zrušené rozhodnutia, nakoľko sú tvorené opätovne prevzatím obsahu posudku, v tomto prípade zo dňa 25.10.2018. V tejto súvislosti poukázal na to, že v rozhodnutí je opísaný priebeh celého správneho konania, popis odvolania žalobcu proti týmto rozhodnutiam, citácia jednotlivých ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom posúdenie zdravotného stavu žalobcu je v tomto rozhodnutí tvorené v celom rozsahu prevzatím obsahu posudku zo dňa 25.10.2018, bez toho, že by jednotlivé závery z tohto posudku boli zo strany žalovaného vyhodnotené a odôvodnené. Za tohto stavu mal za to, že žalovaný sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 20Sa/17/2017 zo dňa 25.5.2018. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného opätovne neodstraňuje nedostatky rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12.1.2017 a č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 12.1.2017, ktorými bol žalobcovi počnúc dňom 11.3.2014 priznaný nárok na „čiastočný“ invalidný dôchodok a odo dňa 4.9.2014, kedy mu bol zasa odňatý invalidný dôchodok.
3.
Žalobca predovšetkým namietal, že stav odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je taký, že toto odôvodnenie je v plnom rozsahu tvorené obsahom posudku zo dňa 25.10.2018 (bez akýchkoľvek vlastných hodnotení, úvah a záverov žalovaného) bez toho, že by bol akceptovaný právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 20Sa/17/2017 zo dňa 25.5.2018. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správne orgány opätovne neuviedli vo svojich rozhodnutiach dôvody priznania invalidného dôchodku žalobcovi práve od dátumu 11.3.2014 (dátum operácie žalobcu), keď jeho choroba mu bola indikovaná v skoršom období, vyšetreniami realizovanými ešte pred operáciou, na základe ktorých bola choroba najprv liečená konzervatívne a z dôvodu neúspechu tejto formy liečenia bol zvolený operatívny zákrok; ak potom žalobca bol invalidný po vykonaní operácie, na základe ktorej by sa mal jeho zdravotný stav zlepšiť nie je zrejmé, z akých dôvodov jeho predoperačný stav, ktorý by mal byť horší nezakladal jeho invaliditu. Taktiež nie je v rozhodnutiach zdôvodnené na základe čoho bol stanovený dátum pre odňatie invalidného dôchodku žalobcovi (4.9.2014), keď stanovenie tohto termínu nie je podložené žiadnou zmenou zdravotného stavu žalobcu v porovnaní s jeho zdravotným stavom v období takmer pol roka po prvej operácii, kedy za invalidného uznaný bol. Taktiež z rozhodnutí nie je zrejmé, aký vplyv mal predoperačný a pooperačný zdravotný stav žalobcu vyžadujúci si v poradí si druhú operáciu realizovanú dňa 27.8.2015 a následnú liečbu vrátane kúpeľnej, na posúdenie miery poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v období, v ktorom mu bol nárok na invalidný dôchodok odňatý (od 4.9.2014 do 25.10.2016). Taktiež neuvedenie spôsobu stanovenia dátumu (25.10.2016), od ktorého bol žalobcovi opätovne priznaný invalidný dôchodok so zvýšenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (75%), keď nemôže obstáť iba argumentácia žalovaného o určení času vzniku invalidity dňom vyšetrenia, ktorým bolo zistené ochorenie spôsobujúce pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75%, najmä za stavu, že sa nejednalo o prvé vyšetrenie žalobcu, ktoré by odhalilo ochorenie jeho pohybového aparátu.
4.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.4.2019 žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 25.10.2018, na základe ktorého za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými artrofiami a poruchou funkcie zvieračov podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 4, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% (z percentuálneho rozpätia 70%-80%). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola teda určená vo výške 75% od 25.10.2016. V odvolacom správnom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného vyslovil posudkový záver, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s MPSVZČ u žalobcu 45% od 11.3.2014 do 3.9.2014 a 75% od 25.10.2016. Podľa uvedeného posudku žalobca zároveň od 4.9.2014 do 24.10.2016 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali inému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a vyššej MPSVZČ. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery odborných posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako bola stanovená posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Žalovaný ma ďalej za to, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného sa dostatočne vysporiadal s dátumom vzniku invalidity žalobcu a uviedol, že žalobca udáva od roku 2012 bolesti v driekovo-krížovej oblasti s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, bez poruchy zvieračov. Na MRI vyšetrení zo dňa 19.11.2013 bolo prítomné zúženie miechového kanála v oblasti medzi tretím a štvrtým driekovým stavcom s útlakom miechového vaku a na RTG vyšetrení chrbtice boli prítomné spondylotické zmeny v driekovej oblasti. Pre neúspech konzervatívnej liečby bol žalobca dňa 11.3.2014 operovaný na Neurochirurgickej klinike v Nových Zámkoch, kde bolo vykonané operačné odstránenie platničky medzi štvrtým a piatym driekovým stavcom, so vsadením umelej medzistavcovej náhrady. Pooperačný stav žalobcu možno hodnotiť ako veľmi s minimálnym reziduálnym funkčným nálezom. Posudkový lekár sociálneho poistenia ďalej uviedol, že dátum vzniku invalidity s MPSVZČ 75% bol určený dátumom rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 25.10.2016 z dôvodu, že vtedy bolo verifikované zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, aj následné EMG vyšetrenie dolných končatín, realizované dňa 9.12.2016, potvrdilo poškodenie nervového koreňa na úrovni piateho driekového nervového koreňa vľavo stredne ťažkého stupňa. Za tohto stavu mal preto žalovaný za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu a dátumu vzniku invalidity boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, tieto sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou. Ďalej uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považoval za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
5.
Na základe splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho ako aj posudkového spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby.
6.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
7.
V prvom rade správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že už predchádzajúce rozhodnutia organizačnej zložky žalovaného vo veci invalidného dôchodku, týkajúceho sa žalobcu boli rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sd/99/2014 zo dňa 27.6.2016 ako aj rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20Sa/17/2017 zo dňa 25.5.2018 zrušené ako nepreskúmateľné práve pre nedostatky ich odôvodnení, najmä pokiaľ ide o určenie počiatku a konca invalidity žalobcu, s výnimkou odkazu na ten ktorý posudok posudkového lekára, ktorý bol vždy súčasťou odôvodnenia toho ktorého rozhodnutia.
8.
Posudkom zo dňa 25.10.2018 bol v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobcu, a to v prítomnosti neurológa, ktorý obsahuje výpočet zistení z jednotlivých lekárskych vyšetrení žalobcu ako aj stanovisko posudkového lekára ako sa postupuje pri posudzovaní zdravotného stavu ochorení pohybového aparátu a ich zaradení podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., konkrétne degeneratívnych ochorení chrbtice, keď buď sú účastníci konania zaradení pre rozhodujúce zdravotné postihnutie do položky 3 (kapitoly XV., oddielu E, položky 3), teda degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách alebo do položky 4, keď ide o stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, písmena a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom rozpätí 10% - 20%, pričom tu sa zaraďujú účastníci konania, ktorí už krátko po operácii sú s dobrým funkčným výsledkom, t.j. s minimálnymi ťažkosťami. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zaraďujú účastníkov konania do položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, s MPSVZČ v percentuálnom rozpätí 35% - 45%, kde úspešnosť operácie bola len čiastočná, či už preto lebo pacient sa rozhodol pre operáciu neskoro i keď ju mal indikovanú už skôr, alebo nedodržiaval liečebný režim, dvíhanie ťažkých bremien, nedodržiavanie „školy chrbta“, nerehabilitoval, neabsolvoval kúpeľnú liečbu,
pri kontrole lekárskej prehliadke posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie po čase prehodnotí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania, časť je potom zaradená pod písmeno a) doplnili rehabilitáciu, absolvovali kúpeľnú liečbu a stav sa zlepšil. Časť účastníkov konania je bez zmeny v zdravotnom stave, teda MPSVZČ účastníka konania zostáva rovnaká. U časti účastníkov konania sa stav zhorší, jednotná reoperácia, môže byť na rovnakom úseku chrbtice, alebo pribudne nový poškodený segment (v prípade účastníka konania bol najprv operovaný v LS úseku chrbtice, potom aj v úseku C krčnej chrbtice). Potom pri určení aktuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako aj zmeny dátumu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú dôležité aj doložené odborné vyšetrenia, neurologické vyšetrenie zo dňa 19.8.2016 a zo dňa 26.9.2016, ktoré nepotvrdili svalové atrofie, ani poruchy zvieračov, či parézu. V súvislosti s dátumom vzniku invalidity bolo v rozhodnutí ďalej uvedené, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil dátum vzniku invalidity u žalobcu s MPSVZČ 75% dátumom rehabilitačného vyšetrenia účastníka konania zo dňa 25.10.2016, pretože vtedy bolo verifikované zhoršenie zdravotného stavu. Následné EMG dolných končatín realizované dňa 9.12.2016 potvrdil poškodenie nervového koreňa na úrovni piateho driekového nervového koreňa vľavo stredne ťažkého stupňa. Pokiaľ ide o ďalšie zmeny invalidity u žalobcu, a to vo vzťahu k určeniu jej dátumu, tak bolo určené, že žalobca bol invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 11.3.2014 do 3.9.2014 s MPSVZČ 45%, od 4.9.2014 do 24.10.2016 žalobca nebol uznaný za invalidného, nakoľko nemal podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení MPSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 25.10.2016 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s MPSVZČ 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9.
Podľa názoru správneho súdu z vyššie uvádzaných hodnotení zdravotného stavu žalobcu opätovne absentuje akékoľvek vyhodnotenie popísaných lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, z ktorého by bolo možné tvrdiť, že stanovenie počiatku ako aj odňatie invalidného dôchodku, ďalej počiatku zníženia poklesu jeho zárobkovej schopnosti a jeho zásadného zvýšenia korešponduje s výrokom v posudku posudkového lekára.
10.
Podľa názoru správneho súdu v rozhodnutiach organizačnej zložky potvrdených preskúmavaným rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne opätovne nebola jednoznačne identifikovaná tak pozitívna ako aj negatívna zmena zdravotného stavu žalobcu, pričom odpovede na tieto otázky neposkytuje ani odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (s výnimkou vety, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil dátum vzniku invalidity u žalobcu s MPSVZČ 75% dátumom rehabilitačného vyšetrenia účastníka konania zo dňa 25.10.2016, pretože vtedy bolo verifikované zhoršenie jeho zdravotného stavu). Vo svojich rozhodnutiach prvostupňový správny orgán a ani žalovaný neozrejmil, pri požiadavke žalobcu na priznanie invalidného dôchodku od 9.1.2014, dôvod jeho priznania od 11.3.2014 (tento počiatok priznania invalidného dôchodku odôvodňoval dátumom operácie žalobcu), z čoho by mal vyplývať, že pred týmto dátumom bol jeho zdravotný stav podstatne lepší a preto neodôvodňujúci priznanie invalidného dôchodku ..., no ale toto platí aj v prípade spôsobu stanovenia dátumu, od ktorého bol žalobcovi invalidný dôchodok odňatý (4.9.2014), čo malo trvať do 24.10.2016. Takéto stanovenie značne rozdielnych mier poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v krátkom časovom období vzbudzuje dôvodné pochybnosti o kvalite posudkovej činnosti, ktorej výsledok je základom pre rozhodnutie vo veci invalidného dôchodku. V predmetnej veci sa žalovaný ako rozhodujúci orgán opätovne spoliehal na posudkové závery uvedené v posudku zo dňa 25.10.2018, tieto v podstate žiadnym spôsobom nehodnotí, nedopĺňa, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
11.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány sa opätovne nevysporiadali so vznesenými námietkami žalobcu, a to najmä v tom, že tieto neuviedli, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu, resp. odňatie dávky práve od dátumu uvedených v rozhodnutiach. Tak ako už bolo konštatované v predchádzajúcich rozhodnutiach tunajšieho súdu je zákonnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutia riadne zdôvodniť, pričom záver o dátume vzniku invalidity, resp. dátumu
odňatia invalidného dôchodku je právne významný pre určenie rozhodného obdobia potrebného na posúdenie vzniku alebo zániku nároku na dávku. Dokazovanie ako aj určenie týchto dátumov musí byť vykonané spôsobom a zdôvodnené tak, aby o týchto dátumoch nevznikli žiadne pochybnosti.
12.
Vzhľadom na zistené skutočnosti správny súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom na kompetencie odvolacieho správneho orgánu pri náprave pochybení správnych orgánov prvého stupňa pre naplnenie účelu tohto konania nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutí organizačnej zložky Sociálnej poisťovne zo dňa 12.1.2017.
13.
V ďalšom konaní rozhodujúci orgán v záujme možnosti riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia zabezpečí vypracovanie takého odborného posúdenia zdravotného stavu žalobcu, aby tento bol úplný, logický a presvedčivý, aby v ňom boli uvedené odpovede na všetky otázky týkajúce sa invalidity žalobcu, naznačené už v obsahu tohto rozsudku a následne svoje nové rozhodnutie vo veci náležitým spôsobom odôvodní jasne, zrozumiteľne a presvedčivo.
14.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti (ust. § 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých opareniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).