Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/76/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného D. T., pre zločin krádeže podľa , a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 09. 03. 2020 vo Zvolene, takto

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného D. T., nar. XX. XX. XXXX vo W., trvale bytom J. XXX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 19. 06. 2018, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu krádeže podľa a prečinu porušovania domovej slobody podľa , ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase od 19,15 h dňa 26. 01. 2010 do 13,15 h dňa 27. 01. 2010 v J., okres W., nezisteným spôsobom otvoril dvere do zamknutej zimnej záhrady v zadnej časti rodinného domu č. XXX, odkiaľ po rozbití skla neznámym predmetom a spôsobom na dverách do kuchyne vnikol do objektu rodinného domu, kde z kuchyne odcudzil akumulátorovú dokrucovačku s kufríkom bez baterky a nabíjačky, z jednej obývacej izby na prízemí zo stolíka na TV prijímač odcudzil DVD prehrávač zn. Daewo, z druhej obývacej izby odcudzil pozlátené náramkové hodinky zn. TISOT, mobilný telefón zn. LG C3300, O.:XXXXXX-XX-XXXXXX-X a 2 deky, z pracovne na I. poschodí odcudzil notebook zn. HP 500 RQ260AA, zo spálne mobilný telefón zn. Sony Ericsson, fotoaparát zn. Olympus C700 bez nabíjačky a 3 fľaše značkového francúzskeho vína o objeme 0,7 l a z komory na prízemí odcudzil z mrazničky 39 kg mäsa rôzneho druhu a prepravku so 17 fľašami plzeňského piva o objeme 0,5 l, čím takto majiteľovi domu D. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Č.. XXX, prechodne bez nahlásenia bytom U. Č.. XX, okres T., spôsobil škodu krádežou vo výške 648,28 Eur a rozbitím skla na dverách škodu vo výške 6,60 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný

Podľa súd poškodeného: Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Š. K.. X, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 20. 06. 2018 na tunajší súd pod sp. zn. obžalobu na D. T. pre zločin krádeže podľa , a prečin porušovania domovej slobody podľa .

Obžalovaný D. T. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení vypovedal, že k tomu nemá čo povedať, je to somarina, on tam nebol, ten mobil našiel a predal ho bratrancovi, mal vtedy ďalšie tri mobily, ktoré našli aj pri prehliadke. V roku 2010 býval a aj býva na adrese J. XXX, poškodeného pozná, sú susedia, medzi ich pozemkami je plot. Poškodeného D. pozná, od kedy tam začal bývať, nevedel to ale uviesť na roky.

Obžalovaný uňho v dome nikdy nebol, ani poškodený nebol v jeho dome. V roku 2010 v dome s ním býval ešte jeho otec D. T., mama E. T., jeho manželka E.Á. T., jeho brat so švagrinou, ich deti a jeho deti. Pamätal si, že ten mobil bol značky Sony Ericsson, bližší model nevedel uviesť, bol starší, týždeň ho nechal vysušiť, bol asi zelenej farby. Našiel ho pri rezervoári, kam chodia na drevo, zakopol oň, tak ho zobral so sebou, že možno bude fungovať. Ten rezervoár je za osadou, cca 300 metrov od jeho bydliska. Pri tom, keď ho našiel, bol s ním svedok C. P.. Ten mobil mal baterku, SIM kartu nie, nemal ani nabíjačku, jeho bratranec vtedy zháňal telefón, tak mu povedal, že má jeden starší, tak ho zobral, skúšal z neho volať, a to zo SIM karty jeho ženy, pretože ona mala paušál, a on nemal kredit. Mobil teda predal bratrancovi, svedkovi C. T., za 20 Eur, bez SIM karty. Už si ale nepamätal, komu s ním vtedy volal, keď ho skúšal, volal z neho asi trikrát. A.Š. T. pozná, je to jeho bratranec, býva povyše neho, stretávali sa aj v roku 2010, vzťahy mali normálne, nemali nejaké konflikty. Dňa 26. až 27. 01. 2010 nevstúpil do domu poškodeného, ani mu neodcudzil žiadne veci, ani nepočul po dedine, že by sa o tej krádeži rozprávalo.

Poškodený D. D. st. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná, je to jeho sused zo J., aj keď on tam už dva roky nebýva. Poznajú sa asi od roku 2001, kedy sa tam nasťahoval. V roku 2010 bol buď vlastníkom, alebo už spoluvlastníkom rodinného domu, už si to presne nepamätal. Na to vlámanie prišiel on, stalo sa to cez víkend, on vtedy odcestoval za otcom, o ktorého sa stará, a keď sa vrátil, vošiel zozadu do domu, a hneď videl rozbité sklo, tak vošiel dnu, videl, že aj niektoré veci chýbali, tak volal políciu. Sklo bolo rozbité na predných dverách od kuchyne, boli tam ešte jedny plastové dvere, v podstate s východom na letnú kuchyňu, tie ale neboli poškodené. Bola rozbitá jedna z ôsmich sklenených tabličiek na kuchynských dverách. Páchateľ teda vošiel do domu zozadu, pretože predné dvere neboli poškodené, a boli zamknuté. Z vecí mi chýbali notebook, telefóny, CD prehrávač, potom začal podrobnejšie hľadať, kde mali cenné veci, a zmizli aj hodinky, v sklade chýbalo mäso, krátko predtým kúpil pol prasaťa, chýbalo aj nejaké pivo a víno. Vtedy nebol v dome asi 36 hodín, dom ale vtedy bežne užíval. Čo sa týka susedov, vtedy z jednej strany bol pán J. a z druhej strany boli T., mali relatívne dobré vzťahy, keby neboli takí hluční. Obžalovaný za jeho prítomnosti v jeho dome nebol. Potom sa aj rozprával o tej krádeži po dedine, a dozvedel sa od jedného pána, ktorý vtedy robil na polícii, že sa našiel telefón u pani, ktorá potom odišla do I., a aj kvôli nej to potom dlhšie stálo, a postupne sa o to prestal zaujímať aj on. S obžalovaným sa o tom nebavil, ale svedčilo tomu, že to bol niekto z ich strany, svedčilo o tom aj miesto nájdenia telefónu. Dom mal zabezpečený alarmom, ale akurát vtedy som ho nezapol. Spomenul si, že mal vtedy dvoch malých psíkov, ktorých nebrával so sebou, a keďže sa pohybovali po dome, tak alarm nezapol.

Svedok D. D. ml. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná, je to jeho sused, pozná ho asi 10 rokov z obce J.. V roku 2010 tam priebežne býval, keďže robil v blízkom hotely, tak chodil navštevovať matku. Ohľadne tej krádeže si spomenul, že mu vtedy volal otec, on bol deň predtým v dome opatriť otcove zvieratá, vyvenčil ich, skontroloval dom, a následne odišiel. Na druhý deň ráno mu volal otec, či o niečom nevedel. Otec bol vtedy preč asi deň, alebo dva. On vtedy vchádzal do domu spredu, cez vchodové dvere. Zozadu sú tiež dvere do jarnej záhrady, ktoré sa dajú ale bežne otvoriť a potom sú tam sklenené dvere, ktoré boli rozbité, tak predpokladal, že tadiaľ sa páchateľ dostal dnu. Keďže tam mal otec dnu zvieratá, alarm vtedy nebol zapnutý. On bol vtedy v dome asi jednu hodinu, na druhý deň mu otec volal, a hneď išiel za ním do domu. On vtedy nemal na nikoho podozrenie. Vôbec sa nevedel vyjadriť k tomu, či mal vtedy otec nejaké konflikty so susedmi. On osobne obžalovaného nikdy v dome nevidel.

Svedok S. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná, je to jeho bratranec. V roku 2010 býval na adrese Sielnica 316, bývajú tam viacerí z rodiny. Poškodeného D. pozná, je to ich sused, on uňho v dome nikdy nebol. Počas prehliadky sa u neho našiel mobil, bol asi značky Sony Ericsson, on si ho v ten deň požičal od brata C. T., a volal z neho vtedy svojej sestre. Nevedel už uviesť, na aký čas ho mal požičaný, ale večer volal sestre, a ráno ho bratovi vrátil. Nevedel, komu mobil patril, jemu ho požičal brat C. T., a ani on mu nevravel, koho ten mobil bol. Oni sa nerozprávali o vlámaní k D., on o tom nevedel nič, len keď robili domovú prehliadku, tak mobil našli uňho na kredenci, keby vedel, že bol kradnutý, tak by ho schoval a nenechal by ho vyložený na kredenci.

Svedkyňa E. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obžalovaný je jej manžel, v roku 2010 bývala a aj stále býva na adrese J. XXX. Poškodeného D. poznala, bol to sused od vedľa, ona uňho nikdy nebola, ani obžalovaný. Nevedela, o aký mobil išlo, ani u koho sa našiel. Bola v ňom jej SIM karta, obžalovaný ju používal, ale on ten mobil našiel, ale vzhľadom na odstup času si už na

podrobnosti nepamätala. SIM kartu užívala ona, ale jej sa mobil pokazil, obžalovaný nemal kartu, tak mu dala svoju. On jej povedal, že našiel telefón, ale na okolnosti si už tiež bližšie nespomenula. Obžalovaný z neho aj telefonoval, ona ho ale nepoužívala. Nevedela, čo sa potom s telefónom stalo, u nich doma už ten mobil nebol, nevedela, kde je. O vlámaní sa dozvedela, až keď prišli na prehliadku policajti. Doma sa o tom nebavili, nebavili sa o tom ani s poškodeným D.. A. T. pozná, je to manželov bratranec, v roku 2010 tam býval s nimi, ale nejaké bližšie vzťahy nemali, ani konflikty. Podľa nej obžalovaný má s ním dobré vzťahy.

Svedok D. T. ml. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaný je jeho brat, v roku 2010 bývali, aj bývajú na adrese J. XXX. Býva tam so ženou, tromi deťmi, býva tam aj obžalovaný, majú to tam ale podelené. On sa o vlámaní dozvedel, až keď prišli policajti na prehliadku. On osobne poškodeného D. nepoznal, nebol ani uňho v dome. Vtedy prišli policajti na prehliadku, u neho nenašli nič, nevedel sa vyjadriť k tomu, či našli niečo u ostatných. Nevedel, aké veci boli odcudzené poškodenému, on v roku 2010 nemal vlastný mobil, nevedel, či mal vtedy mobil obžalovaný, ani nevedel uviesť, či mal mobil značky Sony Ericsson. Vtedy S. T. niečo rozprával, že mu niečo našli, teda brat že našiel mobil, ale nevedel k tomu už bližšie nič uviesť. Nevedel sa vyjadriť, či si obžalovaný s rodinou medzi sebou požičiavali mobily. Oni sa o tej krádeži doma nerozprávali, nebavil sa o tom ani s poškodeným.

Svedok D. T. st. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaný je jeho syn, nevedel o ničom, o žiadnej krádeži, a tak aj vypovedal na polícii. On býva v dome hore, oni dolu. U nich bola vykonaná aj domová prehliadka, zobrali nejaké veci, ale potom im všetky vrátili, o čom boli spísané aj papiere. Nevedel o tom, že by jeho syn mal po 26. 01. 2010 nejaký väčší obnos mäsa, alkoholu, alebo nejakej elektroniky.

Svedkyňa E. V., rod. P., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že je možné, že v minulosti používala mobilný telefón značky LG C3300 s telefónnym číslom XXXX/XXX-XXX, od niekoho ho kúpila, ale už si nespomenula od koho, ani či to bol Róm alebo nie, taktiež si už nepamätala na to, ako dlho ho užívala, resp. či ho užíval jej otec, pretože SIM karta v ňom bola jeho, a ani nevedela uviesť, čo sa potom s tým telefónom stalo.

Svedok C. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaný D. T. je jeho bratranec, a svedok S. T. je jeho brat. Matne si spomenul na domovú prehliadku, ktorú vykonali u jeho brata, pamätal si, že bol pri nej nájdený telefón. Bol asi značky Samsung, on ho kúpil od obžalovaného, ktorý vravel, že ho niekde našiel, on mal vtedy 3 až 4 telefóny. On ho od neho kúpil za 500,- Sk. Brat S. T. vtedy potreboval zavolať sestre, tak mu nechal telefón, aby si zavolal, a ráno pri prehliadke uňho ten telefón našli. Obžalovaný tie telefóny neponúkal, on vtedy nemal na nový telefón, tak sa ho pýtal, či mu nemá nejaký predať, on mu povedal, že nejaký mu môže predať. Tie telefóny mu ukazoval, a on si vybral ten, nepamätal si už ale, akej značky boli tie ostatné telefóny. Keď vypovedal v prípravnom konaní, tak vypovedal pravdu. Ten telefón kúpil v ten deň, večer ho nechal bratovi, aby si zavolal, a na druhý deň bol zaistený aj s jeho kartou, ktorú mu potom policajti na stanici vrátili. Po tom sa s obžalovaným bavil, chcel späť peniaze, pretože nemal ani peniaze, ani mobil, obžalovaný bol v tom, že mu ten telefón vrátia, a že mu ho potom vráti, keďže jemu vrátili kartu, ale telefón mu nakoniec nevrátili. Tie ostatné telefóny boli asi jeho, tie mu aj vrátili, ale ten jeden nie. Čo sa týka toho, či v období po januári 2010 registroval u obžalovaného nejaký väčší objem alkoholu, alebo nejaké kvalitné víno, svedok uviedol, že sa s obžalovaným stretával málokedy, pretože chodil do roboty, ale určite nič také neregistroval, keby také niečo obžalovaný mal, tak u nich v osade by to vedel každý.

Svedok A. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že o krádeži, ktorá je uvedená v obžalobe, mu nie je nič známe, nevedel, kto to spravil, a nikto mu o tom nič nehovoril. Spomenul si, že bol z toho obvinený D. T., on vtedy šiel na políciu pod vplyvom alkoholu, má panický strach z policajtov, bol tam naňho robený nátlak, ale spomenul si, že na druhý deň šiel znovu na políciu, a svoju chybu napravil. Vtedy pri výsluchu ho tam traja policajti obkľúčili, vraveli mu, aby vypovedal, že sa mu nič nestane. Ak si dobre spomenul, v ten deň mali domovú prehliadku, bol vystresovaný. Tie slová v zápisnici uviedol on, ale nepamätal si už z toho nič, vedel, že na druhý deň bol svoju chybu napraviť a vypovedal. Nič si už ale z toho nepamätal.

Podľa , bola na návrh prokurátorky prečítaná zápisnica o výpovedi svedka z prípravného konania, na čo svedok uviedol, že keď to povedal, musel tam byť, tá výpoveď ale

bola pod vplyvom alkoholu, pod nátlakom, on si z toho v ten deň nepamätal nič, na druhý deň šiel znovu na políciu, a podľa neho na druhý deň bola spísaná druhá zápisnica. Po prečítaní druhej zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania uviedol, že to tak môže byť, zotrval na tej výpovedi.

Svedok C. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že nevedel, či bola nejaká krádež. Šiel vtedy s obžalovaným do hory, nevedel už presne uviesť, kedy to bolo, keďže to už bolo dávno. Išli takou cestou, a na kraji cesty obžalovaný zakopol o mobil, dal si ho do vrecka, a pokračovali ďalej. Bolo to asi l meter od cesty, stúpil na to, a zobral ho so sebou. Nepamätal si už, aký to bol mobil, bolo to už dávno, vypovedal o tom na polícii. Nevedel, čo s ním potom obžalovaný robil, ani jemu nič nevravel, čo by s ním chcel urobiť. Oni vtedy mali každý svoje vlastné mobilné telefóny. Obžalovaný ho zobral, lebo ho našiel, a išli ďalej. Nevedel ani uviesť, či bol ten mobil funkčný, obžalovaný s ním nerobil nič. Koncom januára 2010 neregistroval u obžalovaného väčší výskyt mäsa, alkoholu alebo niečoho podobného.

V súlade s boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania.

Svedkyňa I. T. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že je užívateľkou unimobunky bez popisného čísla, postavenej na pozemku, ktorý patrí urbárskemu spoločenstvu. Trvalé bydlisko má vedená pod š. XXX, pod rodičovským domom, v ktorom bývajú jej bratia, obžalovaný D. T. a svedok D. T.. V rámci domovej prehliadky bola vyzvaná na vydanie vecí pochádzajúcich z trestnej činnosti, ale nevydala žiadne veci, nakoľko o žiadnych nevedela, preto aj umožnila vykonať domovú prehliadku, kde policajti nič nenašli. Nemala žiadnu vedomosť o páchaní trestnej činnosti niektorým členom jej rodiny, sama bola prekvapená, keď policajti prišli. Nevedela nič o vlámaniach do rekreačných objektov v J., vedela len to, čo sa dozvedela pri domovej prehliadke, že sa hľadali veci z krádeží, a tiež počula, že došlo ku vlámaniu do domu poškodeného D., ale nevedela uviesť, kto to mal spáchať.

Svedok E. T. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že predtým bývali s manželkou A. T. u jeho otca, obžalovaného, v J. XXX, bývali v jeho dome v hornej izbe. Od otca sa dozvedel, že mu dom prehľadávala polícia, hľadali u neho nejaké kradnuté veci. Pri prehliadke bol zobratý aj televízor OVP Orava čiernej farby, ktorý bol v ich izbe. Ten televízor ale nebol kradnutý, patrí jemu a jeho manželke, kúpili ho vo W. v malom elektre, televízor kupoval A. P. z T. a bral ho na splátky a riadne ho aj splatil. Pri výsluchu predložil všetky listiny preukazujúce pôvod televízora a požiadal políciu o jeho vrátenie, keďže nebol kradnutý. O krádežiach, ktoré sa u nich vtedy vyšetrovali, nevedel nič uviesť, pretože v poslednom čase už bývali na T..

Svedok W. J. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že dňa 11. 02. 2010 v ranných hodinách prišli k nemu do domu policajti s tým, že budú robiť domovú prehliadku, ktorú umožnil vykonať bez kladenia odporu, keďže nemal čo skrývať. Býva v drevenom dome, ktorý má len jednu izbu, a je postavený za murovaným domom D. T.. On nič neukradol, nič o krádežiach nevedel povedať, ani sa nevedel vyjadriť k tomu čo robievajú jeho susedia, on sa do nich nestará.

Svedok H. P. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že telefónne číslo XXXX/XXX- XXX bolo vedené na jeho meno a používala ho jeho dcéra E. E., ktorá žije v A.. Kartu s tým číslom dal dcére 25. alebo 26. 09. 2010, kartu nepoužíval, nepotreboval ju, preto ju dal dcére. Chcela ju aj preto, lebo na karte bol aktivovaný roaming. Dcéra na J. používala mobilný telefón značky Samsung. On sa jej telefonicky pýtal, či nepoužívala niekedy mobil značky LG C3300, na čo mu uviedla, že taký telefón nepoužívala. Ku krádeži v dome poškodeného D. sa nevedel vyjadriť, dozvedel sa o nej až pri výsluchu, pričom nemal podozrenie na žiadnu osobu.

Svedok E.. B. E. v prípravnom konaní po zákonnom poučení opísal, aké veci mu boli odcudzené pri krádeži do jeho rodinného domu v J. Č.. X6, pričom ani jedna z popísaných vecí nebola nájdená pri vykonaných domových prehliadkach v rodine obžalovaného.

Svedok L. I. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že žije v J. v unimobunke, ktorá je postavená na pozemku vo vlastníctve urbárskeho spoločenstva, adresu má na rodinnom dome č. XXX, v ktorom býva D. T.. Bola uňho vykonaná domová prehliadka, pričom je pravda, že boli nájdené poľovnícke trofeje, parožie a svietidlá, ktoré boli v skrini jeho manželky, pričom on sa o jej veci nezaujíma, ani o to, čo tam donesú. On chodí každý deň mimo domu zbierať šrot, ktorý predáva. K pôvodu vecí

by sa mali vyjadriť synovia jeho manželky, ktorí s nimi bývajú. Ku krádežiam do rekreačných chát sa nevedel vyjadriť.

V zmysle bolo na hlavnom pojednávaní prečítané odborné vyjadrenie k ustáleniu výšky spôsobenej škody, v zmysle ktorého bola celková škoda na odcudzených veciach poškodeného D. D. vyčíslená na 654,88 Eur.

V súlade s a súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o domovej prehliadke s fotodokumentáciou (č.l. 96 - 177), zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 192 - 208), identifikácie odcudzených vecí (č.l. 216 - 220), výpisy z LV (č.l. 221), údaje z telekomunikačnej činnosti (č.l. 228 - 232), uznesenia o začatí trestného stíhania (č.l. 329 - 330), evidencia priestupkov (č.l. 450), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 545).

Po takto vykonanom a zhodnotenom vyššie uvedenom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že dňa 26. 01. 2010 až 27. 01. 2010 mal vniknúť do rodinného domu poškodeného D.F. D., odkiaľ mal odcudziť rôznu elektroniku, náramkové hodinky, 39 kg mäsa a rôzny alkohol. Na hlavnom pojednávaní ale nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal vinu obžalovaného zo žalovaného skutku. Treba konštatovať, že v rámci domových prehliadok, ktoré boli vykonané v nehnuteľnostiach, ktoré obýval obžalovaný a svedkovia, okrem mobilného telefónu Sony Ericsson, neboli nájdené žiadne iné veci, ktoré by mali pochádzať z trestnej činnosti. Poškodenému pritom mali byť odcudzené okrem iného aj fľaše značkového francúzskeho vína, prepravka s pivami a 39 kg mäsa, pričom ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol, že by u obžalovaného v období uvedenom v obžalobe zaregistrovali nejaký väčší objem mäsa alebo alkoholu, alebo nejakú elektroniku. Podľa názoru súdu, pokiaľ by obžalovaný skutočne odcudzil veci, ktoré sú uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby, vedeli by o tom minimálne všetky osoby žijúce s obžalovaným v spoločnej nehnuteľnosti, ale aj susedia obžalovaného, ako aj ďalšie osoby z obce J.. Čo sa týka mobilného telefónu Sony Ericsson, obžalovaný vypovedal, že ho našiel na zemi a zobral si ho, túto verziu potvrdil aj svedok C. P., ktorý opísal, ako šiel s obžalovaným do hory a tam pri chodníku obžalovaný našiel na zemi mobilný telefón. Svedok C. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, ako od obžalovaného tento mobilný telefón kúpil, pričom mu obžalovaný neuviedol, že mal byť kradnutý, ani o tom nevedel, inak by ho nenechal vyložený na kredenci počas domovej prehliadky. Svedok A. T. síce v prípravnom konaní uviedol, že mal počuť, ako sa obžalovaný nejakým cudzím chalanom chválil, že ukradol nejaký mobil, deky a taniere, a to z domu poškodeného D. D.. Na hlavnom pojednávaní už ale vypovedal, že o tej krádeži nič nevie, a zároveň aj vysvetlil, prečo tak vypovedal v prípravnom konaní. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že skutok mal byť spáchaný v roku 2010, pričom prípravné konanie trvalo do roku 2018, kedy bola na súd podaná obžaloba, a za celú uvedenú dobu okrem výpovede svedka A. T. a nájdeného mobilného telefónu v rámci domovej prehliadky, neboli voči obžalovanému produkované žiadne priame alebo nepriame dôkazy, na základe ktorých by bolo možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností uznať vinu obžalovaného. Za takéhoto skutkového a právneho stavu, po vykonanom rozsiahlom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, súd musel za rešpektovania zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, a to podľa , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Záverom súd už len konštatuje, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím v prípade, keď prokurátor neunesie dôkazné bremeno, a po vykonanom dokazovaní nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností uznať vinu obžalovaného, pričom súd musí dôsledne rešpektovať zásadu in dubio pro reo. Súd preto na základe uvedených skutočností podľa oslobodil obžalovaného spod obžaloby.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený - Kooperatíva poisťovňa, a.s., pričom svoj nárok aj riadne vyčíslil. Keďže ale súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, musel v zmysle odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.