Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/83/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpený: Mgr. Ľudovít Pavela, usadený euroadvokát, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti povinnému: X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 68, Košice, o vymoženie 1.121,53 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -30 zo dňa 23. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 63,05 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie právne poukazom na , , , , , , Exekučného poriadku, , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a vecne tým, že pri rozhodovaní prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd prvej inštancie podotkol, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Z obsahu exekútorského spisu súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nevlastní motorové vozidlo, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri, nemá otvorený účet v banke v SR alebo má mínusový stav. Preto súd prvej inštancie exekúciu z úradnej moci v celosti zastavil. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 113,21 eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov pozostávajúcich z poplatkov za elektronickú súčinnosť, z poštovného a z ostatných administratívnych nákladov vo výške 61,15 eur a z 20 % DPH vo výške 18,87 eur. Súd prvej inštancie posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu vyčíslil správne. Pri náhrade hotových výdavkov za poštovné vychádzal súd prvej inštancie z pripojených doručeniek resp. obálok, preukazujúcich reálne doručovanie zásielok súdneho exekútora prostredníctvom pošty, ktoré boli súčasťou predloženého exekútorského spisu. Na základe toho priznal súd prvej inštancie poštovné celkovo za 11 doručeniek nachádzajúcich sa v spise, to znamená 11 x 1,40 = 18,20 eur. Čo sa týka náhrady hotových výdavkov za elektronickú súčinnosť, súd prvej inštancie mu priznal náhradu v plnej výške. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi

náhradu za ostatné administratívne náklady v exekučnom konaní v celej výške 10,- eur, nakoľko nemal tieto náklady za preukázané, a sú spojené s bežným chodom exekútorského úradu, ktoré znáša súdny exekútor. Súd prvej inštancie teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 19,35 eur. Súd prvej inštancie teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 63,05 eur s DPH. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil poukazom na , . Vzhľadom na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku obligatórne časovo neobmedzuje trvanie exekúcie, mal za to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie je nesprávne a predčasné, dôsledkom ktorého došlo k zmareniu účelu exekúcie, t.j. k zmareniu uspokojenia nároku oprávneného, ktorý mu bol riadne priznaný a ktorého vymožením bol súdny exekútor poverený. A contrario teda Exekučný poriadok ráta s možnosťou, že exekúcia bude prebiehať dlhší čas. V bežnej praxi sú často vyskytujúce sa prípady, keď povinný, fyzická osoba, začne vykonávať činnosť, z ktorej jej plynú exekvovateľné príjmy aj po dlhšom čase od začatia exekúcie, a teda exekúciu nie je možné úspešne vykonať ihneď po jej začatí, prípadne v krátkom čase po jej začatí. Oprávnený mal za to, že súdny exekútor, o ktorého zmenu oprávnený žiadal návrhom na zmenu súdneho exekútora zo dňa 23.3.2017, bol dlhodobo nečinný, t.j. nevykonával lustrácie majetku povinného pravidelne. Vzhľadom na to, že súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie neuvádza, kedy bola lustrácia majetku povinného vykonaná, mal za to, že nemajetnosť povinného nie je dostatočne preukázaná, keďže daná lustrácia nemusela bezprostredne predchádzať podaniu podnetu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený týmto žiadal súd o preverenie a oznámenie dátumu vykonania lustrácie súdnym exekútorom, ktorého zmenu oprávnený navrhol. Oprávnený tiež podotkol, že o zmenu uvedeného súdneho exekútora nežiadal len v tomto prípade, ale v ďalších 500 prípadoch, pričom v tých, v ktorých príslušné súdy Slovenskej republiky návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhoveli, bol novo ustanoveným súdnym exekútorom zistený majetok povinných, z ktorého došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie je vylúčené, že súdnym exekútorom tvrdená nemajetnosť povinného nie je dostatočne preukázaná a môže byť len dočasného charakteru, a teda nie je vylúčené zamestnanie sa povinného, prípadne iný spôsob nadobudnutia majetku povinným, napr. dedením alebo darovaním. Nesprávny postup súdu, ktorým znemožnil oprávnenému uskutočňovať v konaní jemu prislúchajúce procesné práva spočíva v tom, že vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného doručil až dňa 17.5.2017, zatiaľ čo návrh na zmenu súdneho exekútora podal právny zástupca oprávneného už dňa 23.3.2017. Oprávnený mal za to, že nebolo dôvodné sa zaoberať predmetným podnetom súdneho exekútora, a to v prvom rade z dôvodu, že tento bol podaný neskôr ako návrh na zmenu súdneho exekútora, a teda súdny exekútor, o ktorého zmenu oprávnený žiadal, by nemal iniciovať úkony, ktoré majú podstatný vplyv na vývoj exekučného konania. V prípade, ak by súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, a vykonaním exekúcie by bol poverený súdny exekútor navrhnutý oprávneným, tento mohol mať na vec iný pohľad a jeho prístup k vymáhaniu pohľadávky oprávneného môže byť efektívnejší než uzavrel súdny exekútor, ktorý podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Oprávnený mal za to, že pôvodný súdny exekútor je neefektívny, nakoľko z jeho strany nedochádzalo k vykonávaniu žiadnych úkonov nevyhnutne potrebných k vymoženiu pohľadávky oprávneného, a z tohto titulu ani nemohlo dôjsť k vymoženiu dlhu povinného, a to ani čiastočne. Rozhodnutie súdu je arbitrárne a narúša právnu istotu oprávneného. Žiadal, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ), po zistení že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie ( EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi 24.1.2011, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP).

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v prejednávanej veci splnené nebolo). Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

7. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej (predpoklad hraničiaci s istotou), že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené.

9. Nemožno priznať úspech odvolaciemu argumentu oprávneného, že v prípade, ak by súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, mohol byť prístup k vymáhaniu pohľadávky oprávneného efektívnejší, nakoľko takýto procesný postup by bol neúčelný a nehospodárny, keďže zistenie nemajetnosti povinného vychádza z objektívnych skutočností, na ktoré nemá vplyv prístup súdneho exekútora k vymáhaniu pohľadávky.

10. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd sa ním meritórne nezaoberal, nakoľko oprávnený správnosť tohto výroku v odvolaní nijakým spôsobom nenamietal. Tento výrok je však v zhode s § 203 ods. 2 EP.

11. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).