Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-101-2019.pdf
PDF · 116.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14P/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci starostlivosti o maloletého Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov matky L.. G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. U. XX a otca O. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. U. XX, t. č. v Ú.S. O. - Z., za účasti G. G., nar. XX. XX. XXXX a U. G., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom A.. P.. C. XX, S. G., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Súd maloletého Z. G., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky L.. G. G., nar. XX. XX. XXXX.
II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10P/5/2018-29 zo dňa 23. 03. 2018 tak, otec maloletého O. G., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Z. G., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 100 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky L.. G. G., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 18. 09. 2019.
III. Súd p o v o ľ u j e súd otcovi zročné výživné za obdobie od 18. 09. 2019 do 31. 03. 2020 v sume 193 Eur splácať v mesačných splátkach po 15 Eur, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom sa stane tento rozsudok v časti výroku o výživnom právoplatný s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jedenej zo splátok sa stane splatným celý dlh na zročnom výživnom.
IV. Súd o b m e d z u j e osobný styk otca s maloletým počas výkonu trestu odňatia slobody, nariadeného rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10T/6/2017-558 zo dňa 22. 01. 2018 s výnimkou situácie, ak sa maloletý bude sám styku dožadovať.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom spísaným do zápisnice pred tunajším súdom dňa 18. 09. 2019 domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, zvýšenia výživného zo strany otca určeného rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/5/2018-29 zo sumy 70 Eur na sumu 100 Eur počnúc dňom 18. 09. 2019 a úpravu styku otca s maloletým tak, že tento sa povoľuje podľa rozhodnutia matky. Návrh odôvodnila tým, že otec maloletého je vo väzbe od júla 2017 a vo výkone trestu odňatia slobody od februára 2018. Doposiaľ určená vyživovacia povinnosť nepostačuje na pokrytie životných nákladov, nakoľko sa zdvihli výdavky na mimoškolské aktivity maloletého a taktiež bol matke spätne priznaný invalidný dôchodok od 04. 12. 2018. Podaním doručeným súdu dňa 16. 10. 2019 matka uviedla, že otec sa k maloletému počas návštev vo výkone trestu správal tak hrubým spôsobom, že maloletý uviedol, že nemá zmysel, aby ho vo výkone trestu ďalej navštevoval, otec má nevyberaný slovník a zlý vplyv na výchovu maloletého. Preto
matka žiadala, aby súd nepovolil styk otca s maloletým počas výkonu trestu odňatia slobody a na tomto návrhu zotrvala aj na konanom pojednávaní.
2. Otec s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že momentálne poberá dôchodok vo výške 143,50 Eur a po rozúčtovaní mu ostáva niečo len okolo 70 Eur, a preto zvýšenie výživného na 100 Eur by nebolo opodstatnené. Taktiež nesúhlasí, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky aj napriek tomu, že sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, keďže má so synom dobrý vzťah. Matka bráni maloletému v styku a zakazuje mu, aby otca navštevoval. Na návštevu môžu maloletého priviesť aj rodičia otca. V prípade, ak by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky musel by upravovať aj styk medzi rodičmi, čo by prinieslo maloletému zbytočné útrapy a mohlo by to naštrbiť vzťahy. Otec ďalej poukázal na to, že matka poberá dôchodok a okrem toho je zamestnaná pre spoločnosť Winners Group od 11. 12. 2018.
3. Opatrovník maloletého žiadal návrhu vyhovieť s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a výživné bolo zvýšené na sumu 100 Eur. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, vzhľadom na stanovisko maloletého ho žiadal v rámci záverečnej reči neupraviť.
4. Z dôvodu možnosti realizácie styku otca s maloletým prostredníctvom rodičov otca, navrhnutej otcom v jeho vyjadrení, pribral súd podľa § 10 ods. 1 CMP uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 09. 03. 2020 do konania ako účastníkov v časti úpravy styku otca s maloletým rodičov otca G. G. nar. XX. XX. XXXX a U. G., nar. XX. XX. XXXX. G. G. uviedol, že je ochotný aj s manželkou U. G. maloletého na styk s otcom brávať, nakoľko to tak aj doposiaľ robili a nebol s tým problém.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, G. G. a zisťovaním názoru maloletého, oboznámením sa s lustráciami v registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni a ZVJS, potvrdením ÚPSVaR Veľký Krtíš, rozhodnutím a potvrdením Sociálnej poisťovne, správou ÚVTOS Leopoldov, správou AGRODRUŽSTVO Senné a spoločnosti Winners Group, a. s., rozsudkami tunajšieho súdu č. k. 10T/6/2017-558 a 10P/5/2018-29, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/5/2018-29 zo dňa 23. 03. 2018 v rozsahu 70 Eur mesačne. Ako potreby maloletého uznal súd v odseku 11 rozsudku: strava 50 Eur, cestovné do školy 35 Eur, ošatenie a obuv 20 Eur, karate 30 Eur, lieky 26 Eur a cestovné k lekárovi 10 Eur, spolu v sume 161 Eur. Otec maloletého bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 135 Eur a príjem zo zamestnania približne 75 Eur. Matka bola zamestnaná v AGRODRUŽSTVE Senné. Ostatné rodičovské práva a povinnosti k maloletému neboli uvedeným rozsudkom upravené.
7. Z výsluchu matky v predmetnom konaní vyplynulo, že od posledného rozhodnutia sa presťahovala s maloletým k jej rodičov vo Veľkom Krtíši, ktorým prispieva na domácnosť 200 Eur mesačne a taktiež sa podieľa na nakupovaní potravín a veci do domácnosti v sume 40 Eur týždenne. Matka v súčasnosti v AGRODRUŽSTVE Senné zamestnaná nie je. Od 01. 03. 2019 bola uznaná za invalidnú a poberá invalidný dôchodok v sume 276 Eur mesačne. Okrem toho si privyrába prostredníctvom spoločnosti Winners Group, a. s., kde má uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej vykonáva služby v oblasti finančníctva, z čoho môže dosahovať mesačný príjem od 800 do 1.000 Eur v čistom. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, tieto od posledného rozhodnutia súdu vzrástli, nakoľko maloletý vyrástol a viac je. Na stravovanie minie na maloletého aj sumu 100 Eur mesačne s tým, že maloletý sa v škole nestravuje. Cestovné do školy v sume 35 Eur mesačne už z dôvodu presťahovania sa matka nevynakladá a maloletý teraz chodí do školy pešo. Pribudli však výdavky na cestovné na súťaže na karate, ktorému sa maloletý venuje, pričom tieto sa vyskytujú jedenkrát mesačne v sume 8 Eur na jednu osobu, teda za seba a maloletého platí matka 16 Eur. Vzrástli aj výdavky na ošatenie a obuv maloletého, kde matka minie minimálne 30 Eur mesačne. Za karate matka platí sumu 25 Eur mesačne a okrem toho má maloletý individuálne tréningy každý víkend po 5 Eur, teda 4-krát do mesiaca a štartovné na súťažiach od 5 do 7 Eur jedenkrát za mesiac. Pokiaľ ide o lieky, maloletý naďalej navštevuje alergiológiu, tu k žiadne zmene nedošlo, matka naďalej platí sumu 26 Eur mesačne a 10 Eur cestovné k lekárovi, nakoľko tento sa nachádza v Lučenci. Na maloletého sú tiež nepravidelné výdavky v súvislosti s ukončením základnej školy sa na rozlúčkovú skladajú po 40 Eur na osobu a taktiež matka dáva maloletému vreckové 1 Euro denne. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletým, matka chodila spolu s maloletým aj s rodičmi otca navštevovať otca do ÚVTOS jedenkrát mesačne na dve hodiny. Každá návšteva prebiehala tak, že prvú
hodinu otec len nadával a uvádzal čo komu urobí a podobne, nepýtal sa na maloletého. Na poslednú návštevu zobrali maloletého len jeho starí rodičia zo strany otca, na tejto sa matka nezúčastnila, pričom toto posledné stretnutie prebehlo v máji alebo júni 2019. Po tom ako matka oznámila, že sa budú rozvádzať tento viackrát volal maloletému v júli roku 2019, vtedy sa už maloletý aj bál zdvihnúť telefón. Následne mala prebehnúť pred Vianocami minulého roku návšteva maloletého u otca, pričom otec chcel maloletého kontaktovať telefonicky, tento mu však nezdvihol telefón a z tohto dôvodu následne odniesol navštívenku do ústavu na výkon trestu odňatia slobody rodičom otca. Vtedy mu otec otca oznámil, že s ním skončili a odvtedy ho nekontaktovali. Obsahom rozhovorov medzi maloletým a otcom bolo vždy podľa matky najmä to, či maloletý vie, že sa matka chce s otcom rozviesť.
8. Z výsluchu G. G. vyplynulo, že stretávanie maloletého s otcom vo výkone trestu odňatia slobody prebiehalo normálne, neboli tam žiadne excesy. Uviedol, že otec maloletého je trochu výbušný, avšak nemôže sa pri návšteve správať neprimerane, nakoľko sú tam prítomní dozorcovia. Slovné prejavy otca ako vyhrážanie a nadávanie, ktoré uviedla matka, sú čiastočne pravdivé, nebolo to však až tak ako matka uviedla. Posledné stretnutie otca s maloletým prebehlo približne v júni roku 2019, vtedy sa už matka tohto nezúčastnila. V súčasnosti navštevujú G. G. aj so svojou manželkou U. G. otca jedenkrát mesačne vo výkone trestu odňatia slobody v Martine - Sučany v sobotu doobeda na dve hodiny.
9. Zo zisťovania názoru maloletého vyplynulo, že starí rodičia zo strany otca mu pred Vianocami povedali, že s ním skončili a následne sa mu neozvali ani na Vianoce ani na meniny. Taktiež sa nerozprávali ani pred pojednávaním. Stretávanie s otcom považuje maloletý za zbytočné, lebo nechce počúvať jeho „blbé reči“, keď otec uvádza, že čo spraví keď príde domov, napr. sudcovi, ktorý ho odsúdil a podobne. Takto sa otec správal takmer vždy keď prebiehalo stretávanie. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody sa otec maloletému venoval, keď mal približne 9 až 11 rokov, chodili spolu na ryby. Následne už spolu nerobili nič a maloletý to pociťoval tak, že sa o neho otec nestaral. Maloletý ďalej uviedol, že keby sa s otcom nevidel až do skončenia výkonu trestu odňatia slobody do roku 2021, tak by mu otec nechýbal. Maloletý v súčasnosti komunikuje s otcom telefonicky, rozprávali sa napr. aj včera s tým, že otec sa ho pýtal ako je v škole, na karate, ako sa má a podobne. Maloletý uviedol, že tieto rozhovory sa zmenili k lepšiemu. Pokiaľ by súd styk s otcom neupravil, maloletý uviedol, že asi by so svojimi starými rodičmi otca dobrovoľne nešiel. Maloletý uviedol, že s otcom by sa chcel stretávať po tom ako príde domov z výkonu trestu odňatia slobody, keď uvidí ako sa bude správať. Maloletý má za to, že predtým keď žili spolu s otcom nikam nechodili, teraz, keď žije len s matkou, je to lepšie.
10. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že obaja rodičia majú jediné dieťa, a to maloletého Z. G.. Z lustrácie v ZVJS vyplynulo, že otec vykonáva trest odňatia slobody na základe rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/6/2017 od 28. 02. 2018 do 27. 02. 2021. Z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 10T/6/2017-558 zo dňa 22. 01. 2018, právoplatným dňa 07. 02. 2018 vyplýva, že otec bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov nepodmienečne za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 a 3 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť otca je 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec poberá invalidný dôchodok v sume 143,50 Eur a bol zamestnaný vo výkone trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici od 14. 03. 2018 do 06. 04. 2018 a od 03. 05. 2018 do 26. 11. 2018 a v Leopoldove od 18. 03. 2019 do 30. 10. 2019. Z potvrdenia ÚVTOS Leopoldov vyplýva, že otec vo výkone trestu odňatia slobody (v Banskej Bystrici aj v Leopoldove) dosahoval zo zamestnania príjem v rozsahu od 87,94 Eur do 319,17 Eur brutto, z ktorého mu boli vykonávané zrážky v prospech ústavu a iných veriteľov na základe vedených exekúcií ako aj na výživné na maloletého.
11. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 11. 04. 2019 vyplýva, že matka má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka poberá invalidný dôchodok vo výške 261,90 Eur a do 01. 03. 2019 bola zamestnaná v AGRODRUŽSTVE Senné. Z potvrdenia AGRODRUŽSTVA Senné vyplýva, že pracovný pomer s matkou ukončili dňa 01. 03. 2019. Z oznámenia spoločnosti Winners Group, a. s. vyplýva, že dňa 06. 05. 2019 s nimi uzatvorila matka zmluvu o spolupráci, v zmysle ktorej vyvíja činnosť Biznis partnera. Z predloženej zmluvy (článok II.) vyplýva, že predmetom je povinnosť matky vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby klient mal príležitosť uzavrieť produktovú zmluvu so zmluvným partnerom, ako aj poskytovanie odborného poradenstva. Výška a frekvencia finančných prostriedkov vyplácaných v zmysle uzavretej zmluvy závisí
podľa oznámenia spoločnosti Winners Group, a. s. od úspešnosti matky v konkrétnom období, pričom k zmluve boli priložené aj potvrdenia o vyplatení finančných prostriedkov od 16. 05. 2017 do súčasnosti, ktoré korešpondujú s tvrdeniami matky o príjme v rozmedzí 800 až 1.000 Eur mesačne. Z potvrdenia ÚPSVaR VK vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 24,34 Eur.
12. Súd vec správne posúdil podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd splnené hmotnoprávne podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, nakoľko rodičia maloletého spolu nežijú, keďže otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a matka sa z pôvodného spoločného bydliska odsťahovala k svojim rodičom do S.Ľ. G.. Preto súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 28 Zákona o rodine s poukazom na ustanovenia § 24 až 26 Zákona o rodine.
13. Súd v prvom rade posudzoval ktorému z rodičov zverí maloletého do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody je zrejmé, že osobnú starostlivosť o maloletého vykonávať nemôže. Maloletý sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne nedostatky v jej starostlivosti o neho, a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
14. Súd v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine určil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému ako rodiča, ktorému nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti. O výživnom na maloletého už bolo rozhodnuté v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10P/5/2018, pričom matka sa domáhala zvýšenia výživného. Súd preto v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, posudzoval či došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má súd za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov, a to na strane maloletého, nakoľko od poslednej úpravy uplynuli dva roky, pričom v čase posledného rozhodovania mal maloletý takmer 13 rokov a v súčasnosti má takmer 15 rokov. Vzhľadom na tento vek maloletého je prirodzené, že stále fyzicky rastie, s čím sú spojené zvýšené výdavky najmä na stravovanie a ošatenie, čo vyplynulo aj z výsluchu matky. Z výsluchu matky taktiež vyplynulo, že vzrástli aj výdavky na záľuby maloletého (karate). Preto mal súd za to, že nastala relevantná zmena pomerov na strane maloletého a je dôvodné posudzovať zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti.
15. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v prvom rade prihliadol na odôvodnené potreby maloletého ako oprávneného. Z výsluchu matky vyplynulo, že na maloletého vzrástli výdavky na stravu, pričom ak v poslednom rozhodnutí uviedla sumu 50 Eur mesačne, v súčasnosti na stravovanie na maloletého minie sumu 100 Eur mesačne. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia uplynuli dva roky a maloletý vyrástol, ako aj so zohľadnením ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, kedy súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov, považoval súd sumu 100 Eur mesačne na stravovanie maloletého, ktorý má takmer 15 rokov za primeranú. Podľa výsluchu matky sa maloletý nestravuje v škole, teda táto suma ma pokryť aj náklady na desiatu a obedy počas školského vyučovania ako aj celé stravovanie maloletého v domácom prostredí, ide teda o kompletné stravovanie maloletého počas mesiaca. Taktiež súd zohľadnil aj nárast nákladov na ošatenie maloletého vo výške vyplývajúcej z výsluchu matky v sume 30 Eur oproti pôvodnej sume 20 Eur, čo súd považoval vzhľadom na fyzický rast maloletého za primerané. Súd taktiež zohľadnil vzrast nákladov na záľubu maloletého - karate, nakoľko výživné nemá pokryť len základné potreby oprávnenej osoby ako je stravovanie a ošatenie, ale aj náklady na duševné činnosti (kultúrne, spoločenské, športové a iné). Z výsluchu matky vyplynulo, že na karate platí pravidelne sumu 25 Eur mesačne a okrem toho 4-krát do mesiaca po 5 Eur (spolu 20 Eur mesačne) na individuálne tréningy. Súd taktiež zohľadnil, že maloletý sa jedenkrát mesačne zúčastňuje súťaží, kde je štartovné na úrovni vo výške 5 až 7 Eur (v priemere 6 Eur mesačne) a taktiež súd zohľadnil výdavky na dopravu na tieto súťaže v sume 8 Eur mesačne. Súd nezohľadnil celých 16 Eur, ktoré uviedla matka, nakoľko zvyšných 8 Eur predstavuje náklady na dopravu matky, ktorá s maloletým absolvuje uvedené tréningy, nejde teda o výdavky maloletého. Pokiaľ ide o výdavky na zdravotnú starostlivosť, na nákup liekov v sume 26 Eur mesačne a na dopravu za lekárom v sume 10 Eur mesačne k zmene pomerov nedošlo, preto tieto súd zohľadnil v rovnakej výške ako v rámci posledného rozhodnutia o výživnom. Súd taktiež zohľadnil to, že od posledného rozhodnutia odpadol výdavok cestovné do školy v sume 35 Eur, nakoľko z dôvodu presťahovania chodí maloletý v súčasnosti do školy pešo. Z uvedeného dokazovania tak vyplynulo, že na pravidelné mesačné výdavky na maloletého je potrebné vynaložiť sumu spolu 225 Eur mesačne. Samozrejme nie je možné presne
vyčísliť všetky do úvahy prichádzajúce výdavky na maloletého na každý jednotlivý mesiac; môžu nastať vyššie výdavky na ošatenie maloletého a menšie na jeho stravovanie a podobne. Vyššie uvedenú sumu však považoval súd vzhľadom na zohľadnené výdavky za primeranú.
16. Súd ďalej v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, posudzoval v akej miere sa má každý z rodičov na vyživovacej povinnosti na maloletého podieľať. V zmysle uvedeného ustanovenia nie je pre súd rozhodujúci skutočný príjem rodičov, ale všetky ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery, na základe ktorých by mohli príjem dosahovať (tzv. potencionalita príjmov). Súd v prvom rade zohľadnil, že výdavky maloletého sú pokryté rodinným prídavkom vyplácaním približne v sume 25 Eur (24,34 Eur), pričom v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/88/2017 zo dňa 19. 03. 2018 súd pri určovaní výšky výživného prihliada aj na to do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené z dávok štátnej sociálnej podpory. Po odrátaní uvedenej sumy ostáva rodičom maloletého výživným pokryť sumu približne 200 Eur mesačne.
17. Obaja rodičia majú zhodne len jednu vyživovaciu povinnosť, a to voči maloletému Z. G.. Obaja rodičia majú taktiež rovnaký pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako to vyplynulo z rozhodnutí a potvrdení Sociálnej poisťovne, teda o 45%, pričom v tomto dôsledku obaja rodičia poberajú invalidný dôchodok, otec s sume 143,50 Eur a matka v sume 261,90 Eur. Tieto okolnosti však nebránia ani jednému z rodičov pracovať, nakoľko podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol otec zamestnaný takmer počas celého doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, kde dosahoval príjem až do 319,17 Eur brutto mesačne a taktiež matka v súčasnosti dosahuje príjem od 800 Eur do 1.000 Eur netto mesačne na základe zmluvy uzavretej so spoločnosťou Winners Group a. s., ako to vyplynulo z výsluchu matky a z potvrdenia od spoločnosti Winners Group a. s. Preto súd poukazuje na to, že je v možnostiach obidvoch rodičov byť zamestnaní, dosahovať príjem, a tak plniť svoju vyživovaciu povinnosť v podstate v rovnakom rozsahu s tým, že obaja rodičia taktiež majú príjem z titulu invalidného dôchodku. Pokiaľ ide o skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20. 02. 2019, v zmysle ktorého sa princíp potencionality príjmov uplatňuje aj vtedy, ak povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmov prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým k strate možnosti platiť výživné. Medzi tieto riziká patrí aj úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej činnosti za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo strate príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné nemôže byť na úkor oprávneného. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10T/6/2017-558 bol otec odsúdený za zločin nedovoleného ozbrojovania, obchodovania so zbraňami podľa ustanovení § 294 a § 295 Trestného poriadku, teda za úmyselný trestný čin, čím sám svojim vlastným zavineným konaním spôsobil, že sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde je možnosť dosahovať príjem nižšia ako na slobode. Z týchto dôvodov nemohol súd na túto okolnosť prihliadnuť v tom smere, že by sa mal otec na vyživovacej povinnosti voči maloletému podieľať v menšom rozsahu ako matka.
18. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach obidvoch rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti na maloletého rovnakou mierou, a preto zo sumy 200 Eur ktorú majú obaja rodičia pokryť výživným, určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne. Súd poukazuje na to, že do oprávnených potrieb maloletého zahrnul len základné pravidelné mesačné výdavky na stravu, ošatenie a záľuby maloletého s tým, že reálne výdavky na maloletého môžu byť ešte vyššie, nakoľko aj matka uviedla nepravidelný výdavok 40 Eur na rozlúčkovú a taktiež vreckové, ktoré maloletému vypláca v sume 1 Eur denne na pokrytie iných potrieb ako vyššie uvedených. Preto skutočne muselo dôjsť k zvýšeniu na maloletého zo strany otca. Takéto zvýšenie o sumu 30 Eur za dva roky predstavuje (v priemere 15 Eur ročne) považuje súd za primeraný vzrast nákladov na dospievajúce dieťa. Súd zároveň poukazuje na to, že otec môže svoju vyživovaciu povinnosť v uvedenom rozsahu aj reálne plniť, nakoľko poberá invalidný dôchodok a môže dosahovať aj príjem zo zamestnania v rámci výkonu trestu odňatia slobody, čo spolu výrazne prevyšuje sumu určeného výživného. Z jeho príjmu sú mu síce vykonávané zrážky, avšak plnenie výživného má v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, teda aj pred nákladmi výkonu trestu a inými exekúciami.
19. Súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu, teda od 18. 09. 2019. Za obdobie od 18. 09. 2019 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom v
rozsahu jeho zvýšenia po 30 Eur mesačne, a to za mesiac september 2019 v alikvotnej časti od 18. 09. do 30. 09. v sume 13 Eur a za mesiace október 2019 až marec 2020 (za ktorý je už výživné splatné) v sume 6 x po 30 Eur, teda spolu 193 Eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by otec zvýšením výživným od septembra 2019 na výživu maloletého prispel, a preto mu súd uložil povinnosť nahradiť celú sumu zročného výživného. Súd vzhľadom na výšku uvedenej sumy povolil otcovi zročné výživné splácať v mesačných splátkach po 15 Eur pod stratou výhody splátok, čím svoj dlh splatí za obdobie 13 mesiacov, čo súd považoval za primeranú dobu.
20. Súd zároveň v súlade s ustanovením § 25 Zákona o rodine rozhodol o úprave styku otca s maloletým. Matka navrhla styk otca s maloletým zakázať vzhľadom na nevhodné správanie otca. Otec uviedol, že maloletého môžu na styk brávať aj jeho rodičia. Súd preto pri úprave styku zvažoval dve alternatívy a to, že otcovi styk s maloletým zakáže alebo obmedzí prípadne, že upraví styk takým spôsobom, že tento bude realizovaný prostredníctvom rodičov otca, ktorých za týmto účelom pribral do konania ako účastníkov. Súd nemohol styk otca s maloletým neupraviť, tak ako to navrhoval opatrovník maloletého, nakoľko takáto úprava prichádza do úvahy len v prípade, ak rodičia styk upraviť nežiadajú, čo v predmetnom konaní splnené nebolo, nakoľko matka sa domáhala zákazu styku a otec v podstate navrhol realizovať styk cez jeho rodičov.
21. Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine môže súd obmedziť alebo zakázať styk s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého. Zákaz styku je v zmysle zákona prísnejším opatrením, nakoľko tento je možné nariadiť len v prípade, ak by na zachovanie záujmu maloletého nepostačovalo obmedzenie styku. Podľa komentára k zákonu o rodine od JUDr. Bronislavy Pavelkovej PhD. a kol. prípady aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia môžu predstavovať situácie, ak rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa spôsobom svojho života, nevhodne vplýva na jeho výchovu, jeho zdravotný a psychický vývoj a podobne. Z výsluchu matky a vyjadrenia maloletého vyplynulo, že zakaždým keď prebehlo stretnutie otca s maloletým vo výkone trestu odňatia slobody, otec sa správal takým spôsobom, že nadával, vyhrážal sa, uvádzal pred maloletým čo urobí sudcovi, ktorý ho odsúdil a podobne. Takéto správanie čiastočne potvrdil aj otec otca vo svojom výsluchu, ktorý síce uviedol, že k tomu nedochádzalo až v takejto miere, avšak nevyvrátil, že by sa otec takýmto spôsobom na stretnutiach s maloletým vyjadroval. Nejde o výnimočné jednorazové správanie otca, ale z vykonaných výsluchov vyplynulo, že otec sa takto správal takmer pri každej návšteve. Jednoznačne nie je v záujme maloletého, aby sa účastnil styku, ktorý prebieha takouto formou. Uvedené správanie otca pred maloletým nie je vhodné, ohrozuje jeho mravnosť, čím negatívne vplýva na jeho vývin, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na aplikáciu § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Súd v tomto smere poukazuje aj na stanovisko maloletého, ktorý má takmer 15 rokov a vie sám vyjadriť relevantný postoj k tomu, akým spôsobom žiada styk so svojim otcom upraviť. Maloletý uviedol, že stretávanie s otcom nemá význam pre jeho „blbé reči“. Taktiež uviedol, že otca nevidel od júna 2019 s tým, že keby ho nevidel až do februára 2021 (pravdepodobný koniec výkon trestu) tak by mu nechýbal. Vyjadrenie maloletého, že sa v súčasnosti nechce stretávať s otcom nie je tou rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou obmedzenie styku otca s maloletým, nakoľko rozhodujúcim pre takéto rozhodnutie je záujem maloletého dieťaťa, ktorý nemusí byť vždy totožný s jeho vyjadreným názorom. Samozrejme je v záujme každého dieťaťa mať kontakt so svojim rodičom a poznať ho. Za tohto stavu, keď sa však otec opakovane pri návštevách vo výkone trestu odňatia slobody správal pred maloletým nevhodne, nie je v záujme maloletého aby sa s ním za týchto podmienok stretával. Správanie otca však nedosahuje až takú intenzitu, aby súd styk otca s maloletým úplne zakázal. Takýmto rozhodnutím by došlo k absolútnemu zamedzeniu kontaktu s maloletým (aj telefonického), čo by nebolo v záujme maloletého. Súd má za to, že na zachovanie záujmu maloletého postačí obmedzenie jeho styku s otcom.
22. Pokiaľ ide o rozsah obmedzenia, súd obmedzil len osobný styk otca s maloletým, nakoľko sám maloletý uviedol, že je s otcom v telefonickom kontakte, pričom sa telefonické rozhovory medzi nimi zlepšili. Otec sa pýta na osobu maloletého, na školu, záľuby a podobne. Takýmto spôsobom môže kontakt otca s maloletým prebiehať naďalej, aby nedošlo k úplnej strate a ochladnutiu ich vzájomného vzťahu. Taktiež súd styk obmedzil aj časovo, a to len na dobu výkonu trestu odňatia slobody nariadeného rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10T/6/2017-558, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvodom nevhodného správania otca je najmä nekritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, čo sa intenzívnejšie prejavuje v rámci výkonu trestu. Súd taktiež poukazuje na vyjadrenie maloletého, ktorý uviedol, že po výkone trestu odňatia slobody by sa s otcom chcel stretávať, kedy sám uváži rozsah tohto stretávania podľa toho ako sa otec bude správať. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP), teda za súčasného stavu považoval súd za vhodné obmedziť styk vo vyššie uvedenom rozsahu. Po ukončení výkonu trestu odňatia slobody je dôvod opätovne rozhodovať o úprave styku otca s maloletým, nakoľko ukončenie výkonu trestu bude predstavovať relevantnú zmenu pomerov.
23. Keďže maloletý absolvoval už v minulosti styk s otcom bez prítomnosti matky za prítomnosti rodičov otca, nepovažoval súd za úplne vylúčené, aby k styku otca s maloletým došlo dobrovoľne. Skutočnosť, že v súčasnosti sú narušené vzťahy medzi maloletým a rodičmi otca, ktorí sa od Vianoc minulého roka v podstate nekontaktovali, nie je dôvodom na to, aby sa maloletý jednak nestýkal so svojimi starými rodičmi zo strany otca a zároveň, aby prostredníctvom nich nemohlo dôjsť k styku otca s maloletým. Tu súd apeluje aj na starých rodičov a matku maloletého, aby v záujme maloletého čo najskôr upravili tieto narušené rodinné vzťahy. Preto súd vylúčil obmedzenie osobného styku otca s maloletým za situácie, ak sa maloletý bude sám styku s otcom dožadovať, a to z toho dôvodu, aby v prípade záujmu maloletého rozsudok súdu formálne nebránil jeho osobnému kontaktu s otcom.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konania nemá žiadne z účastníkov na náhradu trov nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.