Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-287-2019.pdf
PDF · 167.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/287/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: Q. E., F.. XX.XX.XXXX, T. S.P. XX, D., I. F. C. P., P. X, W.. JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o zaplatenie spolu sumy 2.962,76 €,o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č. k. 20Csp/465/2018-150 z 28. februára 2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500123694 zo dňa 21.07.2015, uvedená v bode 6., v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 150,00“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok I.), a určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytnutí služieb č. 8500123694 zo dňa 21.07.2015, uvedená v bode I., ods. 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok II.). Určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500111163 zo dňa 17.04.2015, uvedená v bode 6., v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 150,00“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok III.) Určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytnutí služieb č. 8500111163 zo dňa 17.04.2015, uvedená v bode I., ods. 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok IV.). Určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500111164 zo dňa 17.04.2015, uvedená v bode 6., v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 150,00“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok V.). Určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytnutí služieb č. 8500111164 zo dňa 17.04.2015, uvedená v bode I., ods. 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok VI.). Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.962,76
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.962,76 € od 29.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok VII.) a že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie (výrok VIII.).
2. Vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou podanou na súde vedenou pod sp. zn. 20Csp/465/2018 domáha I. určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2015, uvedená v bode 6., v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 150,00“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2015, uvedená v bode I., ods. 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej žiadal, aby súd III. žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 777,32 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 777,32 € odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu zo dňa 20.07.2015 bol žalobcovi oznámením žalovaného zo dňa 21.07.2015 schválený úver vo výške 1.500,- €, so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky 81,82 €, ročnou úrokovou sadzbou 17,4 % a RPMN úveru vo výške 24,84 %, a celkovou výšou, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.123,58 €, čím medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom malo dôjsť k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a k poskytnutiu úveru. Zároveň so Zmluvou o revolvingovom úvere bola uzatvorená aj Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2015, ktorej predmetom sú podmienky poskytovania služieb, a to nasledovných služieb v zmysle čl. II. Dohody o poskytovaní služieb: (i) Informácie o zostávajúcich záväzkoch, (ii) Odklad splatnosti splátok, (iii) Informácia pred splatnosťou splátky, (iv) Informácia o prijatí platby, (v) Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, (vi) Zmena zmluvy na podnet klienta, (vii) Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, (viii) Druhá upomienka zdarma, (ix) Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom (ďalej len „Dohoda o poskytovaní služieb“). Tieto služby mali byť doplnkové a dobrovoľné. Celková suma, ktorú mal žalobca ako dlžník žalovanému ako veriteľovi podľa Zmluvy o revolvingovom úvere a Dohody o poskytovaní služieb zaplatiť, je vo výške spolu 3.586,44 € (2.123,58 € + 1.462,86 €). Zo strany žalobcu ako dlžníka bola žalovanému ako veriteľovi na vrátenie úveru zaplatená suma spolu vo výške 2.127,32 € (1.881,86 € + 245,46 €). Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Mal za to, že úprava o poplatku je neurčitá (nie je uvedená ani mena, hoci na základe skutkových okolnosti sa možno domnievať, že poplatok mal byť dojednaný ako peňažné plnenie v eurách), dojednanie o poplatku je súčasťou formulárovej Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom toto nebolo zmluvnými stranami individuálne dojednané.
3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu zo dňa 15.04.2015 bol žalobcovi oznámením žalovaného zo dňa 17.04.2015 schválený úver vo výške 1.500,- €, so splatnosťou úveru 36 mesiacov, výškou mesačnej splátky 53,08 €, ročnou úrokovou sadzbou 17,77 % a RPMN úveru vo výške 26,12 %, a celkovou výšou, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.060,88 €, čím medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom malo dôjsť k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a k poskytnutiu úveru. Zároveň so Zmluvou o revolvingovom úvere bola uzatvorená aj Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2015 totožného znenia ako v žalobe vedenej pod sp. zn. 20Csp/465/2018. Tieto služby mali byť doplnkové a dobrovoľné. Zo strany žalovaného ako veriteľa bola žalobcovi ako dlžníkovi na úver poskytnutá suma vo výške 1.350,- €. Celková suma, ktorú mal žalobca ako dlžník žalovanému ako veriteľovi podľa Zmluvy o revolvingovom úvere a Dohody o poskytovaní služieb zaplatiť, je vo výške spolu 3.586,44 € (2.060,88 € + 1.229,40 €). Zo strany žalobcu ako dlžníka bola žalovanému ako veriteľovi na vrátenie úveru zaplatená suma spolu vo výške 2.442,72 € (2.268,24 € + 174,48 €). Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Dojednanie o poplatku je súčasťou formulárovej Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom toto nebolo zmluvnými stranami individuálne dojednané. Poplatok pri schválenom úvere vo výške 1.500,- € má nejasný účel aj preto, že
v Zmluve o revolvingovom úvere je uvedený úrok vo výške 17,77 %. De facto tak ide o duplicitnú odplatu za poskytnutie úveru, keďže úver je odplatným právnym úkonom, pričom odplatu pri úvere za hlavný predmet plnenia predstavujú úroky, so synonymami cena úveru, odplata za úver. Mal za to, že odplata za služby podľa Dohody o poskytovaní služieb je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na základe čl. I., bod 7.1 Dohody o poskytovaní služieb mal žalobca žalovanému uhrádzať odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (34,15 €), a to mesačne v splátkach spolu so splátkami úveru a úrokmi, čo pri 36 splátkach úveru predstavuje spolu sumu 1.229,40 €. Odplata je neprimerane vysoká a značne prevyšuje náklady na ,,služby“, ktoré majú byť predmetom Dohody o poskytovaní služieb. V čl. I., bod 7.1. Dohody je uvedené, že mesačná odplata za jej uzavretie je 2,53 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Konkrétnu sumu poplatku si musí spotrebiteľ vypočítať sám. Poukázal na to, že výška poskytnutého úveru bola 1.350,- €, a odplata iba za „doplnkové“ služby je vo výške 1.229,40 €, čo predstavuje 91,07 % z tejto sumy. Dohoda o poskytovaní služieb nie je ničím iným, ako ďalšou nekalou praktikou, na zakrytie skutočnej výšky odplaty za úver. Mal za to, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), f) a l) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade poskytnutia peňažných prostriedkov žalovaným ako veriteľom žalobcovi ako dlžníkovi a spotrebiteľovi na základe Zmluvy o úvere sa jedná o spotrebiteľský úver, platí úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V predmetnej Zmluve o revolvingovom úvere je uvedená výška RPMN 26,12 %. Avšak v skutočnosti je RPMN pri tomto úvere ďaleko vyššia. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul náklady na vo výške 1.229,40 €, spojené bezprostredne s poskytnutým úverom a vyplývajúcich z Dohody o poskytovaní služieb (do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok). Ak by žalovaný tieto náklady do výpočtu RPMN zahrnul, výška RPMN by bola 51,00 %. Na základe Zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi na úver sumu vo výške 1.350,- €. Nakoľko úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi tým, čo žalobca na tento úver doposiaľ plnil na vrátenie úveru a žalovaným skutočne poskytnutým plnením, t.j. sumu vo výške 1.092,72 €.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 28.02.2019, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Dostavil sa jeho právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanie žaloba v celom rozsahu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobnými návrhmi, zmluvami o revolvingovom úvere, dohodami o poskytnutí služby, stanovísk žalovaného k zmluvám, prehľadu evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy a ostatným spisovým materiálom, a na ich základe zistil tento skutkový stav: Žalobca uzatvoril dňa 21.07.2015 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 €, ktorý sa zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 81,82 €, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,40%, RPMN 24,84% a priemernou RPMN vo výške 37,67%. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť činila sumu 2.123,58 €. Poplatok za poskytnutie úveru 150 €. Zároveň žalobca a žalovaný v ten istý deň uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom sú podmienky poskytovania služieb, a to nasledovných služieb v zmysle čl. II. Dohody o poskytovaní služieb: (i) Informácie o zostávajúcich záväzkoch, (ii) Odklad splatnosti splátok, (iii) Informácia pred splatnosťou splátky, (iv) Informácia o prijatí platby, (v) Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, (vi) Zmena zmluvy na podnet klienta, (vii) Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, (viii) Druhá upomienka zdarma, (ix) Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom (ďalej len „Dohoda o poskytovaní služieb“). Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytovaní služieb zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
6. Žalobca uzatvoril dňa 17.04.2015 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 €, ktorý sa zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 53,08 €, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,77%, RPMN 26,12% a priemernou RPMN vo výške 34,42%. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť činila sumu 2.060,88 €. Poplatok za poskytnutie úveru 150 €. Zároveň žalobca a žalovaný v ten istý deň uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom sú podmienky poskytovania služieb, a to nasledovných služieb v zmysle čl. II. Dohody o poskytovaní služieb: (i) Informácie o zostávajúcich záväzkoch, (ii) Odklad splatnosti splátok, (iii) Informácia pred splatnosťou splátky, (iv) Informácia o prijatí platby, (v) Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, (vi) Zmena zmluvy na podnet klienta, (vii) Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, (viii) Druhá upomienka zdarma, (ix) Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom (ďalej len „Dohoda o poskytovaní služieb“). Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytovaní služieb zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalobca uzatvoril dňa 17.04.2015 so žalovaným ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 €, ktorý sa zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 53,08 €, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,77%, RPMN 27,03% a priemernou RPMN vo výške 34,42%. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť činila sumu 2.060,88 €. Poplatok za poskytnutie úveru 150 €. Zároveň žalobca a žalovaný v ten istý deň uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom sú podmienky poskytovania služieb, a to nasledovných služieb v zmysle čl. II. Dohody o poskytovaní služieb: (i) Informácie o zostávajúcich záväzkoch, (ii) Odklad splatnosti splátok, (iii) Informácia pred splatnosťou splátky, (iv) Informácia o prijatí platby, (v) Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, (vi) Zmena zmluvy na podnet klienta, (vii) Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, (viii) Druhá upomienka zdarma, (ix) Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom (ďalej len „Dohoda o poskytovaní služieb“).
7. Súd citoval §§ 1, 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, okrem iného aj §§ 52, 53, 56 ods. 1 OZ a dôvodil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver (1.500 € x3), ktorý žalobca aj začal čerpať a vyčerpal. Z rozhodovacej činnosti, ako aj zo znenia zmluvných dojednaní pre revolvingové úvery je súdu známe, že žalovaný poskytuje úvery pri prevode na účet dlžníka sumu, ktorá je už ponížená o poplatok za poskytnutie úveru resp. revolvingu, preto má súd za to, že reálna suma, ktorú žalobca obdŕžal bola vo výške 1.350 € (x3), teda 4.050 €, keďže podľa úverových zmlúv poplatok za poskytnutie úveru činí sumu 150 € (x3), teda 450 € a žalovaný žiadal o úver vo výške 1.500 € (x3), teda 4.500 € pri úrokových sadzbách v prípade zmluvy zo dňa 21.7.2015 vo výške 17,40% a pri zmluvách zo dňa 17.04.2015 úrokových sadzbách vo výške 17,77%. V ten istý deň ako zmluvy boli uzavreté aj dohody o poskytovaní služieb, na základe ktorých mali byť poskytované v nej špecifikované služby za dohodnutú odplatu. V dohode o poskytovaní služieb zo dňa 21.07.2015 predstavuje odplata 2,58 % mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (t.j. zo sumy 1350 eur) a v dohodách zo dňa 17.4.2015 predstavuje odplata 2,53 % mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (t.j. zo sumy 1350 eur x2). Čo sa týka poplatku, súd má za to, že poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom uzavretia úverovej zmluvy a o tento poplatok sa automaticky ponižuje výška poskytnutého úveru, nakoľko si tento poplatok veriteľ automaticky započíta, a odplata za poskytnutý úver je naopak vypočítavaná zo žiadanej výšky úveru a zo zmlúv nevyplýva spôsob ako bol tento poplatok za úver resp. revolving dojednaný. V oznámení veriteľa o schválení úveru je uvedené, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru t.j. v týchto prípadoch 2.123,58 €, 2.060,88 € a 2.060,88 €. Dojednanie o poplatku je súčasťou formulárových Zmlúv o revolvingovom úvere, pričom toto nebolo zmluvnými stranami individuálne dojednané. Zo Zmlúv o revolvingovom úvere nie je možné zistiť, na aký účel žalovaný ako veriteľ predmetný poplatok od žalobcu ako dlžníka používa, resp. za akým účelom žalobca ako dlžník tento poplatok žalovanému ako veriteľovi platí. Podmienku Zmluvy o revolvingovom úvere, týkajúcu sa dojednaní o predmetnom poplatku, súd považuje za neprijateľnú a túto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
8. V prípade dohôd o poskytovaní služieb je zrejmé, že ide síce formálne o samostatné zmluvu, avšak ich vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dôkazné bremeno o preukázaní opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte nebolo preukázané. Dohody o poskytovaní služieb, ktoré
boli uzatvorené v ten istý deň ako zmluvy revolvingovom úvere, vzhľadom na ich akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi mala byť zarátaná aj odmena podľa týchto dohôd, čo vyplýva z § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Odplata totiž integruje všetky plnenia, ktoré sú spojené alebo vyžadované pri poskytnutí plnenia. Z dohôd o poskytnutí služieb je zrejmé, že sú uzatvárané súčasne so zmluvami o revolvingovom úvere a zároveň služby podľa týchto dohôd sú priamo spojené s úverovým vzťahom.
9. Na základe uvedeného podľa § 1a nariadenia č. 87/1995 Z. z. odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015 (zverejnených 30.09.2015) bola ročná percentuálna miera nákladov pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane vo výške 13,36 %. Je nepochybné, že odplata požadovaná žalovaným pri zmluve zo dňa 21.07.2015 predstavovala 48,36 % (úrok 17,40 % + odmena z dohody o poskytovaní služieb 2,58 % mesačne / 30,96 % ročne), čo prevyšovalo najvyššiu prípustnú odplatu (2 x 13,36 % = 26,72 %), ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať (§ 53 ods. 6 OZ).
10. Podľa názoru súdu odplata dohodnutá v dohodách o poskytovaní služieb je tiež nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ) pre výrazne neprimeranú cenu za plnenie. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že celý text dohôd bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné údaje žalobcu a odmena za službu, vedie to k záveru o tom, že dohody neboli individuálne dojednané. Ako už bolo vyššie konštatované, dôkazné bremeno na preukázaní opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 OZ) žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte nebolo preukázané. Vylúčenie súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 OZ je aj v prípade hlavného predmetu zmluvy a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu, vylúčená je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie(napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 bod. 54). Podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi, alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve, primeraná službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56).
11. Navyše aj pre primeranosť ceny, aby nebola podriadená skúmaniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, muselo by byť splnené, že cena bola vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v tomto prípade nebolo naplnené. V dohodách o poskytovaní služieb totiž spomínaná cena bola uvedená nie konkrétnou sumou, čo napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale bolo potrebné ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne 2,58 % pri zmluve zo dňa 21.07.2015 a mesačne 2,53% pri zmluvách zo dňa 17.04.2015 zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru a je úplne irelevantné, či v ďalšej listine - oznámení veriteľa o schválení úveru bola už uvedená konkrétna výška mesačnej splátky. Súd totiž posudzuje to, čo bolo uvedené v sporných dohodách o poskytovaní služieb. Uvedené dohody o poskytovaní služieb teda nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, preto sa súd zaoberal tým, či vytýkané ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V danom prípade žalobca mal mesačne platiť pri zmluve zo dňa 21.07.2015 - 34,83 eura (2,58 % zo sumy 1.350 eur) za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 42 mesiacov mal zaplatiť sumu 1.462,86 eura, teda sumu prevyšujúcu reálne poskytnutú sumu úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, teda sumu 1.350 eur. Pri zmluvách zo dňa 17.04.2015 mal mesačne platiť 34,16 eura, resp. 68,32 eura (2,53 % zo sumy 1350 eur x2) za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 36 mesiacov mal zaplatiť sumu 1.229,76 eura x2, resp. sumu
2.459,52 eura. Navyše tieto sumy by spotrebiteľ musel zaplatiť aj v prípade predčasného zosplatnenia úveru, teda aj v prípade, že by dané služby v podstate už neboli reálne. Služby, ktoré predstavujú predmet dohôd možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre žalobcu (informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, podpora call centra, informácia o zostávajúcich záväzkoch), keďže každý dlžník vie, kedy je splátka splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré sú povinnosťou veriteľa ako je zmena zmluvy, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie a niektoré predstavujú len hypotetické služby ako je odklad splátok alebo druhá upomienka zdarma. Spotrebiteľ má v týchto prípadoch platiť za službu, o ktorú ani nemá záujem a ktorú nepožiada (odklad splátok) alebo nemusí nastať jej potreba (druhá upomienka zdarma).
12. Žalobcovi boli reálne poskytnuté prostriedky v sume 1.350 € x3 - suma 4.050 €. Čo sa týka zmluvy zo dňa 21.07.2015, žalobca zaplatil žalovanému sumu 2.127,32 €, čo vyplýva zo stanoviska žalovaného k zmluve a z prehľadu evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy, teda reálne preplatil poskytnutý úver o 777,32 € ( 2.127,32 € - 1.350 €). Pri zmluvách zo dňa 17.04.2015, žalobca zaplatil žalovanému sumu spolu 4.885,44 € (2.442,72 € x2), čo vyplýva zo stanoviska žalovaného k zmluvám a z prehľadu evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy, teda reálne preplatil spolu sumu 2.165,44 € (1.092,72 x2). Spolu bolo žalobcovi poskytnutých 4.050 € a žalobca reálne zaplatil žalovanému sumu 7.012,76 €. Keďže sa zmluvy považujú za bezúročné a bez poplatkov a žalovaný poskytol žalobcovi úver spolu vo výške 4.050 € a žalobca žalovanému zaplatil sumu 7.012,76 €, žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.962,76 € (7.012,76 € - 4.050 €).
13. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením a to vo výške 5% ročne zo sumy 21.962,76 € od 29.09.2018 do zaplatenia. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konane plne úspešný preto žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
14. V odvolaní žalovaný žiadal zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania (dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. O. i. v odvolaní uviedol, že sa odvoláva proti výrokom I., III., V., VII. a VIII a odvolanie odôvodnil nasledovne: Odvolanie proti výroku I., III. a V. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok I. tým, že poplatku nezodpovedá žiadne protiplnenie. Konajúci súd sa vyporiadal s tvrdeniami žalovaného len sčasti, pričom dôvod postupu súdu nie je z rozsudku ani zrejmým. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že protiplnením poplatku za poskytnutie úveru je samotné poskytnutie úveru, ďalej že pri regulácii poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom v zákone o spotrebiteľských úveroch došlo k zakázaniu celého rozsahu poplatkov (dovtedy bežných) bez toho aby sa zmena dotkla poplatku za poskytnutie úveru a že v zmysle stanoviska NS ČR a právnej praxe ide o bežný poplatok. V súvislosti so závermi konajúceho súdu týkajúceho sa posúdenia poplatku za poskytnutie úveru Národnou bankou Slovenska a postojom súdu k týmto záverom je potrebné uviesť, že (i) Národná banka Slovenska v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. vykonáva dohľad nad veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, (ii) kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch vykonáva Národná banka Slovenska od 01.04. 2015. Postup súdu je porušením legitímneho očakávania, pretože ak jeden štátny orgán dospeje v rámci svojej dohľadovej činnosti k záveru o legitimite poplatku ako takom, potom prijatie iného záveru takým postupom, ktorý ani nezohľadňuje a nevyporiadava sa relevantne so skorším posúdením (ktoré vyslovil kompetentný orgán) a s argumentáciou žalovaného zjavne porušuje akúkoľvek mieru, v akej sa dohliadaný subjekt/ žalovaný vlastne na výsledok dohľadovej činnosti príslušného štátneho orgánu môže spoliehať. Napádanému rozsudku vytýkame ďalej to, že zjednodušujúce a nepreskúmateľne uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľný, lebo nemá reálne protiplnenie. Tomuto odporuje výsledok dokazovania, z ktorého vyplýva, že k poskytnutiu úveru došlo. Označenie protiplnenia vyplýva z označenia poplatku, jeho názvu. Súd prvej inštancie sa ani nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorou poukazoval na právnu úpravu poplatkov súvisiacich so spotrebiteľským úverom a
na to, že právnou úpravou sa zaviedol stav zakazujúci konkrétne poplatky. Prijatím zákona č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Rovnako bez záujmu konajúceho súdu zostal aj argument žalovaného odkazujúci na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. Cpjn 203/2013 (stanovisko vo veci bankových poplatkov) ktoré v bode 22 uvádza Argument o vlastním zájmu úvěrového věřitele spravovat úvěr (srov. Palko, D. Poplatky za vedenie úverového účtu. Soudce 2013, č. 1, s. 7 an.) je zavádějící, neboť jako každý dobrovolně uzavřený obchod je i poskytnutí (čerpání) úvěru, včetně plnění dalších povinností sjednaných ve smlouvě o úvěru, zájmem obou stran (shodně Jirkůvová, M. Bankovní poplatky. Soudce 2013, č. 6, s. 16 an.). Žalovaný sa vo svojej argumentácii vyporiadal aj s otázkou použiteľnosti uvedeného zjednocujúceho stanoviska českého Najvyššieho súdu; čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ani nevyvrátil. Svoju pozornosť zameral na to, či do kompetencie Národnej banky Slovenska patrí alebo nepatrí kontrolná činnosť, a dospel k záveru ktorý odporuje zákonu. Už len fakt, že Národná banka Slovenska svoj záver prijala v rámci výkonu kompetencie (§ 1 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. v spojení s § 23 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) spochybňuje závery súdu prvej inštancie o kompetencii NBS (je asi ťažko uveriteľné, že by konala mimo rámca svojej kompetencie a podnet na preskúmanie poplatku za poskytnutie úveru vôbec vecne riešila a nepostúpila podnet inému orgánu). Argument, že NBS neriešila práve zmluvu uzavretú žalobcom je účelový, pretože podstata záverov NBS je aplikovateľná na poplatok za poskytnutie úveru ako taký. Tvrdíme preto, že výrok I. je založený na nesprávnom procesnom postupe, ktorý porušuje právo na spravodlivý súdny proces a predvídateľnosť súdneho rozhodovania a súčasne ide o výrok založený na predčasných a neúplných zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení. II. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov definoval v § 2 písm. e) poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. Neskôr prijatý zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku síce nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok (napríklad v § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g), a pod.). S účinnosťou od 10.06. 2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy podľa novo prijatého ustanovenia (§ 9 ods. 10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zámer pre prijatie uvedenej úpravy bol v dôvodovej správe k zákonu (pozn. zákon č. 132/2013 Z.z.) vyjadrený takto: Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto podľa nášho názoru opodstatnené tvrdiť a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. To napokon potvrdzuje aj spomenutá dôvodová správa. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok nepovažoval za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Samozrejme tým netvrdíme, že všetko, čo nie je zákonom zakázané je aj automaticky a bez ďalšieho právom aprobované. Skôr poukazujeme na to, že v rámci pomerne podrobnej a rozsiahlej úpravy poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom by aj v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu bolo prirodzené a očakávateľné, že by sa zakázal aj poplatok za poskytnutie úveru, ak by bol považovaný za problematický a neprípustný. Prijatím zákona č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Na základe uvedeného tvrdíme, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a
dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku za poskytnutie úveru je obsahovo presne a transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Poplatok definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ust. § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Vyššie uvedené podporuje aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. Cpjn 203/2013 (stanovisko vo veci bankových poplatkov) ktoré v bode 22 uvádza Argument o vlastním zájmu úvěrového věřitele spravovat úvěr (srov. Palko, D. Poplatky za vedenie úverového účtu. Soudce 2013, č. 1, s. 7 an.) je zavádějící, neboť jako každý dobrovolně uzavřený obchod je i poskytnutí (čerpání) úvěru, včetně plnění dalších povinností sjednaných ve smlouvě o úvěru, zájmem obou stran (shodně Jirkůvová, M. Bankovní poplatky. Soudce 2013, č. 6, s. 16 an.). Tvrdíme, že poplatok za poskytnutie úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta. K použiteľnosti uvedeného zjednocujúceho stanoviska českého Najvyššieho súdu nás vedie nielen blízka právna tradícia a podobnosť právnej úpravy. Ale aj fakt, kedy tam riešená otázka dovodila prípustnosť takých poplatkov, ktoré sú u nás zo zákona zakázané. To legitimizuje správnosť záveru, že zákonodarca skutočne mal úmysel zakazovať z oblasti poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom len tie, ktoré považoval za neprípustné. Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť neprípustný len preto, že ho platí spotrebiteľ. Postup súdu je porušením legitímneho očakávania, pretože ak jeden štátny orgán dospeje v rámci svojej dohľadovej činnosti k záveru o legitimite poplatku ako takom, potom prijatie iného záveru takým postupom, ktorý ani nezohľadňuje a nevyporiadava sa relevantne so skorším posúdením (ktoré vyslovil kompetentný orgán) a s argumentáciou žalovaného, zjavne porušuje akúkoľvek mieru, v akej sa dohliadaný subjekt/ žalovaný vlastne na výsledok dohľadovej činnosti príslušného štátneho orgánu môže spoliehať. Dôkaz: ? Oznámenie NBS zo dňa 29.01.2016 III. Odvolanie proti výroku VII. rozsudku Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že medzi sporovými stranami uzavreté zmluvy prevyšujú maximálnu výšku odplaty, čo súd usúdil na základe toho, že spočítal úrok a odplatu podľa jednotlivých dohôd o poskytovaní služieb. Tento postup je nesprávnym, pretože A) ak súd prvej inštancie rozhodol, že odplata podľa dohody o poskytovaní služieb je neplatnou, podľa takúto „odplatu“ nemôže spočítavať s úrokom a tvrdiť o nej, že ide o odplatu za úver, B) tento postup odporuje § 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý súd ani nepoužil a ktoré ustanovenie práve definuje, čo súčasť odplaty tvorí. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Z napádaného rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov, ich hodnotenia, dokázaných skutočností a právneho posúdenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že odplata podľa dohody o poskytovaní služieb sa zarátava do odplaty v zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia. V súvislosti so záverom súdu o tom, že v prípade tej - ktorej úverovej zmluvy bola prekročená maximálna hodnota odplaty poukazujeme aj na to, že túto skutočnosť žalobca nenamietal a teda že súd, ak dospel k takémuto záveru, ani neumožnil sporovým stranám sa k danej otázke vyjadriť. Zo strany súdu ide o postup, ktorý popiera princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a rovnosti procesných strán. IV. Žalovaný namieta aj rozhodnutie o úroku z omeškania, pretože zo žiadneho, súdom vykonaného dôkazu a ani z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že 29.09. 2018 sa žalovaný dostal do omeškania. Odôvodnenie rozsudku (body 52 až 54) žiadne zdôvodnenie neobsahujú ohľadne tohto dátumu. V. Odvolanie proti výroku VIII. podávame pretože ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. VI. Odvolanie proti rozsudku zo dňa 28.02. 2019, č.k. 20Csp/465/2018 preto žalovaný podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
15. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol žalobca nasledovné: Žalovaný opiera svoju argumentáciu k odvolacím dôvodom o názor, že legislatíva umožňuje požadovať poplatok za poskytnutie úveru, teda že ide o bežný poplatok, ktorý je možné vyvodiť aj z toho, že zákonom č. 132/2013 Z.z. boli zakázané poplatky za vedenie evidenciu a správu úveru alebo účtu a podobne je upravený aj zákaz konkrétnych poplatkov v zákone č. 129/2010 l.z. s účinnosťou od 10.6.2013, pričom poplatok za poskytnutie úveru sa
všeobecne používa a ak by ho zákonodarca považoval za problematický, zakázal by aj tento poplatok. Tento poplatok je tak prípustný a dovolený, pričom postup súdu prvej inštancie preto považuje za porušenie legitímneho očakávania odvolávajúc sa na dohľadovú činnosť NBS k záverom o legitimite poplatku. Vo vzťahu k predmetnej veci opätovne zdôrazňujeme to, že v každom jednotlivom prípade pri Zmluve o revolvingovom úvere si žalovaný ako veriteľ vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- €. Žalovaný teda každý poskytnutý úver automaticky znížil o sumu poplatku za poskytnutie úveru a žalobca ako dlžník - spotrebiteľ tak reálne neobdŕžal sumu, ktorá bola uvedená v zmluve ako istina/výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaný si tak vyúčtoval poplatok vo výške 10 % samotného úveru, ktorý žalobca reálne nikdy neobdŕžal. 3. Každá Zmluva o revolvingovom úvere bola vyhotovená žalovaným ako veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti žalobcu privodiť jej zmenu tým, že zmluvu podpísal, keďže mal záujem o poskytovanú službu, pričom musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom, vrátane poplatkov. Zmluvná podmienka o poplatku za poskytnutie úveru je zakomponovaná do textu zmluvy, teda je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a nebola so žalobcom individuálne dojednaná. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady, takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukazujeme tiež na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 12.04.2016 vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, „Článok 3 písm. I) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako oj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať vtom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.". V danom prípade však poplatok za poskytnutie úveru nebol individuálne dojednaný a členenie odplaty za úver na úroky a poplatok predstavuje nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Tiež máme za to, že žalovaný sa mýli, ak v odvolaní tvrdí a poukazuje na to, že žalobca nenamietal skutočnosti týkajúce sa presiahnutia maximálnej výšky odplaty v Zmluve o revolvingovom úvere a teda, že súd prvej inštancie porušil princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a rovnosti procesných strán. Žalobca však zdôrazňuje, že už v podanej žalobe (v každej z troch podaných žalôb zo dňa 06.09.2018) bola namietaná neprimeranosť odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, preto takúto námietku žalovaného považujeme za neopodstatnenú, tiež z hľadiska vecného za nedôvodnú, pričom sa stotožňujeme so záverom súdu prvej inštancie (body 38. až 43. odôvodnenia rozsudku). Vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom čase, na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, ked'dlžník plnenie, na ktoré je povinný, musí splniť. Splatnosť sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou. K splatnosti nedochádza , keď dlžník môže splniť bez toho, aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený, môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka, aby dlh splnil. (bližšie viď. Fekete, I: Občiansky zákonník. 3. Zväzok (Dedenie. Záväzkové právno-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 416). V danej veci je podľa nášho názoru nesporné, že žalobca si nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému uplatnil podaním žaloby (spolu troma žalobami zo dňa 06.09.2018). Tak ako už bolo vyššie uvedené, nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný, musí splniť. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený, môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka, aby dlh splnil (§ 563 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia to teda môže byť jedine deň, kedy si tento nárok žalobca uplatnil u žalovaného. V danom prípade požiadavka na plnenie zo strany žalobcu bola splnená voči žalovanému momentom doručenia žalôb v tomto spore. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s peňažným plnením tvoriacim súčet nárokov z bezdôvodného obohatenia, uplatnených čiastkovo jednotlivými žalobami, pričom by nemalo byť pochýb, že žalovaný je tak v omeškaní splnením, preto žalobcovi patrí aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % a to zo sumy uplatnenej každou z troch podaných žalôb odo dňa doručenia žalôb žalovanému. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadame, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.02.2019, sp. zn. 20Csp/465/2018, ako vecne správny potvrdil, a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu veci, na čom nič nemení ani odvolanie, okrem výroku II.
17. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
20. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
22. K dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie je treba uviesť, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol preukázaný, súd prvej inštancie vychádzal z platných právnych predpisov, vec riadne a zákonne právne posúdil a jeho rozhodnutie je presvedčivé.
23. So zreteľom na vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v predmetnej zmluve je treba uviesť, že aj pri predchádzajúcej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv (podľa zák. č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004) bolo touto úpravou zavedené čo je spotrebiteľská zmluva, dodávateľ a spotrebiteľ, zakotvila sa všeobecná zásada nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky a príkladmo bol upravený aj výpočet prípadov neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a tiež ich právny následok v podobe ich neplatnosti podľa § 52 ods. 1 až ods. 3 a § 53 ods. 1 až 3 písm. a) až j) a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predmetná revolvingová zmluva bola uzavretá v roku 2015 a novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. januára 2018 okrem iného širšie vymedzila pojem spotrebiteľskej zmluvy tak, aby sa odstránil stav zúženej aplikácie Smernice, pri úprave neprijateľných podmienok rozšírila ich okruh o ďalšie prípady. Žalobca podpísal formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť a preto treba prijať záver o tom, že už v čase jej vzniku išlo o neprijateľné zmluvné podmienky tak ako sú popísané vo výroku rozsudku (odvolateľ nenapadol neprijateľnú zmluvnú podmienku pod II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.2.2019).
24. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v dostatočnej miere upravujú možnosť požiadať o vyslovene neprijateľných zmluvných podmienok napr. v Dohode o poskytnutí služieb, tak ako obidve právne posúdil súd prvej inštancie.
25. Odvolacie námietky sú neopodstatnené a ak by odvolací súd preferoval žalovaným uvedené myšlienky v odvolaní, znamenalo by to poškodenie spotrebiteľa - žalobcu, pretože podľa názoru odvolateľa len čiastočne spotrebitelia požívajú ochranu podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
26. Napokon právny základ predmetného sporu spočíva v spotrebiteľskej zmluve a nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia môže byť aj kompenzovaný pozitívnym vonkajším zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa priznáva vnútroštátnemu súdu právo prihliadať na zákonné prekážky alebo zákonné dôvody brániace priznať plnenie voči spotrebiteľovi, a to bez ohľadu na uznávací prejav žalovaného spotrebiteľa (porovnaj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C- 240-244/98 Oceano Gruppo Editorial, C - 168/05), keďže ide o účinnú ochranu spotrebiteľa, lebo tento spotrebiteľ o právach nevie, alebo má ťažkosti pri ich uplatnení (Cofidis, bod 33).
27. Správne a výstižné je vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, že každá zmluva o revolvingovom úvere vyhotovená žalovaným ako veriteľom - dodávateľom poskytovateľom služieb, bez možnosti žalobcu privodiť jej zmenu tým, že zmluvu podpísal, lebo mal záujem o poskytovanú službu, znamenalo, že musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom, vrátane poplatkov (zmluvná podmienka o poplatku za poskytnutie úveru je zakomponovaná do textu zmluvy, teda je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a nebola so žalobcom individuálne dojednaná, čo nebolo sporné medzi stranami sporu (§ 53 ods. 2 OZ).
28. Súd prvej inštancie primerane reagoval po spojení veci tak, že uznesením zo dňa 5.11.2019 č. k. 20Csp/465/2018-110 spojil konanie vedené na tom istom súde prvej inštancie pod sp. zn. 20Csp/465/2018 a 20Csp/468/2018 a 20Csp/469/2018 na spoločné konanie, ktoré sa aj viedlo pod sp. zn. 20Csp/465/2018, lebo to bolo urobené príkladne, hospodárne a v súlade so znením § 166 CSP.
29. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a keďže odvolanie bolo podané proti výroku I., III., V., VII. a VIII., odvolací súd nepreskúmaval vecnú správnosť výroku II. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola vyslovená za neprijateľnú zmluvná podmienka podľa dohody o poskytnutí služieb zo dňa 21.7.2015 uvedená v bode I., ods. 7.1 v znení „zákazník sa zaväzuje... o odplate vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru“ a že zákazník sa
zaväzuje túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach III., tento výrok nadobudol právoplatnosť bez ohľadu na podané odvolanie a rozsahu odvolania podľa §§ 367, 379, 380 CSP.
30. Keďže bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, podľa § 396 CSP v spojení s § 261 a § 262 CSP, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu žalobcovi.
31. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.