Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Co-71-2019.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 287,23 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 32Csp/17/2019-58 zo dňa 26.04.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 250 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.287,23 eura. Súd uviedol, že základ nároku na priznanie finančného zadosťučinenia je dôvodný. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/504/2015 bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a ide o neprijateľnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd vychádzal z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré konštatovali porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázala na rozsudok súdu, kde porušenie konkrétnych právnych predpisov bolo konštatované. Súd poukázal na to, že podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je ujma. Postačuje, že spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukázal na to, že povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie keďže má vyjadrovať satisfakciu za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a žiadať o ochranu svojich práv. Primerané finančné zadosťučinenia má jednak satisfakčnú funkciu aj preventívnu funkciu, ktorá má odrádzať dodávateľov od používania neprijateľných zmluvných podmienok či používania zmlúv neobsahujúcich zákonom predpísané náležitosti. Existuje aj sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré má viesť k tomu, aby dodávatelia boli postihnutí aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje súdna prax, vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné, prípadne konštatovanie absencie požadovaných zákonných náležitostí, sa javí byť nedostatočným. Súd v tomto prípade považoval za spravodlivé priznať finančné zadosťučinenie vo výške 250 eur, ktoré je primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a ktorej zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni primeranú satisfakciu, pôsobí
odradzujúcu pre žalovaného. Súd napokon dodal, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody. Súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania vychádzajúc z toho, že v danom prípade výška nároku závisela od úvahy súdu. Základná sadzba tarifnej odmeny sa vypočíta zo súdom priznaného plnenia.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Podľa obsahu odvolania odvolanie nebolo podané proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Uviedol, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd o povinnosti žalovaného rozhodol na základe toho, že ide o primerané finančné zadosťučinenie a jeho priznanie žalobcovi patrí, pretože sa musel domáhať ochrany svojich práv žalobou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pokiaľ ide o výšku priznaného nároku a tiež pokiaľ ide o základ priznaného nároku. Napádaný rozsudok neobsahuje označenie žiadnej preukázanej skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania, ktorá by odôvodnila výšku priznaného finančného zadosťučinenia. Z rozsudku nevyplýva aké skutočnosti súd vôbec posudzoval vo vzťahu k priznanej sume 250 eur. Rozsudok obsahuje len všeobecný záver, že súd považuje uvedenú sumu za primeranú. Nedostatok odôvodnenia zásadným spôsobom odporuje zákonu. Nie je z neho zrejmé, v čom je daná primeranosť. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani označenie, ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní Okresného súdu Prešov 25C/504/2015 bolo preukázané porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky práve žalovaným ako dodávateľom, a to uzatvorením neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Tým bol daný základ nároku žalobkyne. Čo sa týka výšky nároku, súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné exaktne vyčísliť výšku primeraného finančného zadosťučinenia a uviedol aké okolnosti zohľadňoval pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia a aj podľa názoru odvolacieho súdu priznaná suma 250 eur je primeraná tomu, že neprijateľná zmluvná podmienka (dohoda o zrážkach zo mzdy) sa týkala úveru v celkovej výške 1.500 eur. Aj keď priama finančná škoda použitím neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy nemusela hroziť (v závislosti od toho, či by sa ňou vymáhali len plnenia, ktoré sú v súlade so zákonom), aj tak je potrebné zohľadniť aj odradzujúcu a sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane vecne správneho výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný v celom rozsahu neúspešný, žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, žiadne trovy odvolacieho konania jej však nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.