Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/98/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: P. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. U. XXXX/XX, X., zastúpený splnomocnencom: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 152,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 19. februára 2019, č.k. -51, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia konania (výrok I.) a vrátenia súdneho poplatku (výroky II. a III.) potvrdzuje.

II. V napadnutej časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania uznesenie mení tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi vo výške 9,80 eur a súčasne uložil Slovenskej pošte, a. s. - prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,80 eur v lehote do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia na číslo účtu 2582 0024, VS: 5657849 (výroky II. a III.) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 68% s tým, že o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia (výrok IV.).

2. O zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd mu v zmysle ust. vrátil časť súdneho poplatku v sume 9,80 eur, nakoľko zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur krátil o sumu 6,70 eur v zmysle ust. . O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 68%, nakoľko žalobca síce nezavinil zastavenie konania a náhradu trov konania si výslovne uplatnil, avšak žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd zistil, že žaloba bola podaná odôvodnene v časti zaplatenia sumy 127,65 eur, keď u splátky v sume 24,95 eur splatnej dňa 20.4.2014 sa žalovaný premlčania dovolal (žaloba bola podaná dňa 11.5.2017), preto žalobcovi prináleží náhrada trov konania v rozsahu 68%.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok, ktorý je premlčaný v celom rozsahu, a nie ako odôvodňoval súd len v rozsahu 127,65 eur. Na základe takéhoto nesprávneho zistenia skutkového stavu súd prvej inštancie posúdil nesprávne i nárok na náhradu trov konania, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68%. Poukázal na to, že on žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania, ale urobil tak žalobca. Namietol tiež pochybenie súdu prvej inštancie, keď tento napriek zrušeniu platobného rozkazu vo veci nenariadil žiadne pojednávanie a rozhodol tak bez možnosti žalovaného vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a tvrdenia uvedené v odpore preukázať. Poukázal na to, že v uzatvorenej zmluve absentujú obligatórne náležitosti Súčasne poukázal na skutočnosť, že v konaní žalobca zaslal späťvzatie, no prvoinštančný súd pochybil a uvedené späťvzatie mu nezaslal na vyjadrenie.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a navrhol ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné [ a , ], po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné v časti napadnutého výroku o nároku na náhradu trov konania a vo zvyšku odvolanie dôvodné nie je.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo zaplatenie sumy 152,60 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie zastavil (výrok I.), rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi vo výške 9,80 eur a súčasne uložil Slovenskej pošte, a. s. - prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,80 eur v lehote do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia na číslo účtu 2582 0024, VS: 5657849 (výroky II. a III.) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 68% s tým, že o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia (výrok IV.).

8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 152,60 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 19.12.2017 platobný rozkaz č.k. -28, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V zákonnej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom poprel skutkové tvrdenia a skutočnosti uvedené v žalobe v celom rozsahu, pričom považoval za nepravdivé tvrdenie v žalobe, že celkový dlh je vo výške 152,60 eur. Uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa , a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Uplatnil tiež námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu v celom rozsahu a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na základe toho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.7.2018, č.k. -34 vydaný platobný rozkaz zrušil. Následne súd prvej inštancie vytýčil vo veci pojednávanie na deň 19.2.2019, na ktoré predvolal zástupcov strán (v prípade žalovaného Zuzanu Stanek). Dňa 15.2.2019 došlo súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby zo strany žalobcu „v rozsahu uhradenej celej výšky istiny pohľadávky a jej príslušenstva“ a súčasne požiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku a nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým odvolaním konanie zastavil, rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku a súčasne i o nároku na náhradu trov konania. Z podaného odvolania zo strany žalovaného vyplynulo, že tento po začatí konania žalobcovi neuhradil žiadnu čiastku, pričom žalobca opak nepreukázal.

9. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca pred prvým pojednávaním vo veci vzal žalobu späť, v dôsledku čoho nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, a preto pokiaľ súd prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil, rozhodol vecne správne, aj keď mu možno vytknúť, že späťvzatie žaloby nedoručil žalovanému (resp. jeho zástupcovi), uvedené však nemalo vplyv na správnosť napadnutého výroku.

12. Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol i o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi podľa ust. a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zastavenia konania a vrátenia súdneho poplatku žalobcovi z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil.

14. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

15. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t.j. každá zo strán je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá bola transformovaná do ust. a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pričom zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobou, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

17. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca vzal žalobu späť bez toho, aby preukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu uhradenia žalovaných súm po začatí sporu žalovaným, pričom žalovaný poprel akékoľvek úhrady po začatí sporu. Je preto potrebné vychádzať z toho, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , keď vychádzal z toho, že v odvolacom konaní nebola žiadna zo strán v celom rozsahu úspešná (žalobca bol úspešný v časti zastavenia konania a žalovaný bol úspešný v časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania), a preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal jej náhradu.

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).