Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-210-2019.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/210/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: J. V., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Q.. W.. A. XX, toho času O., M. Č. XX, právne zastúpená JUDr. Michalom Gumanom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, proti manželovi navrhovateľky: M. V., nar. X.X.XXXX, bytom O., Q.. W.. A. XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. A. V., nar. X.X.XXXX a mal. A. V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
I. manželstvo účastníkov konania J. V., rod. T., nar. XX.X.XXXX a M. V., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v O.U., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza,
II. na čas po rozvode schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadom výchovy a úpravy styku k maloletých deťom takto:
„maloletý A. V., nar. XX.XX.XXXX a maloletá A. V., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach,
styk maloletých A. a A. s otcom sa upravuje tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými:
- každý týždeň v mesiaci od utorka od 15:00 hod. do stredy do 8:00 hod.,
- každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8:00 hod.,
- počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 8:00 hod. do stredy do 15:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý rok od Veľkonočnej nedele od 8:00 hod. do nasledujúceho utorka do 8:00 hod.,
- počas letných prázdnin od 01.07. od 8:00 hod. do 7.7. do 15:00 hod. a od 22.7. od 8:00 hod. do 27.7. do 15:00 hod., od 5.8. od 8:00 hod. do 10.8. do 15:00 hod. a od 25.8. od 8:00 hod. do 31.8. do 15:00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 15:00 hod. do 25.12. do 8:00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 15:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 8:00 hod. s tým,
že otec sa zaväzuje maloletých prevziať v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas a v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas ich matke riadne odovzdať,
matka sa zaväzuje maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť“,
III. vo vzťahu k výživnému súd rozhodol takto:
určuje otcovi prispievať na výživu maloletého A. sumou 120 Eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 100 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna,
IV. v prevyšujúcej časti návrh matky čo do výživného zamieta,
V. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka svojim návrhom podaním na tunajšom súde dňa 22.8.2019 žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s manželom a na čas po rozvode zveril maloletého A. a A., deti pochádzajúce z manželstva do jej osobnej starostlivosti, zo strany manžela určil výživné po 150 Eur na každé dieťa. Zároveň žiadala upraviť styk tak, že otec by sa s maloletými deťmi stretával každý týždeň v mesiaci od utorka od 16:00 hod. do stredy do 16:00 hod. a každý víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do soboty do 19:00 hod.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo nefungovalo od začiatku. Manžel nemal záujem o ňu ako o manželku, nevážil si ju, nekomunikoval s ňou. Nemal záujem o spoločnú domácnosť ich rodiny ani manželský život. Radšej sa venoval aktivitám na počítači a nadväzovala kontakty s inými ženami. Vzťah účastníkov je z tohto dôvodu len formálny, bez akejkoľvek citovej náklonnosti, je vážne narušený a manželstvo je rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich funkcií.
3. Manžel navrhovateľky najprv s návrhom na rozvod nesúhlasil. Mal za to, že manželstvo nie je rozvrátené natoľko, aby sa nedalo obnoviť manželské spolužitie. Mal záujem využiť služby referátu poradenskopsychologických služieb.
4. Ani po stretnutí pred psychológom na referáte nedošlo k zmene postoja navrhovateľky a následne manžel navrhovateľky akceptoval jej postoj k manželstvu a s rozvodom súhlasil.
5. Na druhom stretnutí pred vyšším súdnym úradníkom uzatvorili rodičia rodičovskú dohodu ohľadom výchovy k maloletým ako aj ohľadom úpravy styku. Rodičia žiadali túto rodičovskú dohodu schváliť, podobne ako aj opatrovník. K dohode ohľadom výšky výživného medzi rodičmi nedošlo.
6. Pre prípad rozvodu opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu a vo vzťahu k úprave styku navrhol určiť primerané výživné, vzhľadom na možnosti otca a potreby maloletých.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi preukazujúce ich príjmy ako aj výdavky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v O.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú maloleté deti A. V., narodený X.X.XXXX a A. V., narodená XX.XX.XXXX.
9. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo nefungovalo prakticky od začiatku. Manžel nemal záujem o ňu ako manželku, nevážil si ju, nekomunikoval s ňou, veľa času trávil na internete kde nadväzoval kontakty so ženami. Mala podozrenie z nevery. Od apríla 2019 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, jej city k manželovi ochladli, obnovu spolužitia vylúčila. K manželovi nič pozitívne necíti, skôr negatívne pretože na ňu psychicky tlačí od kedy spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel sa s deťmi stretáva, na výživu deti najprv neprispieval, potom prispieval sumou 50 Eur a v súčasnosti podľa dohody pred vyšším súdnym úradníkom po 65 Eur.
10. Manžel navrhovateľky potvrdil, že komunikácia medzi manželmi bola zlá, vyplynulo to z toho, že veľa pracoval, keďže manželka bola na materskej dovolenke. Je pravdou, že komunikoval s inými ženami cez internet, avšak fyzicky jej neverný nebol. Naopak uviedol, že neverná mu bola navrhovateľka. Uviedol, že manželku naďalej miluje, ale rešpektuje jej názor a presviedčať ju o tom, aby nedošlo k rozvodu už nebude.
11. Navrhovateľka pracuje ako učiteľka na základnej umeleckej škole. Jej príjem je asi 610 Eur. Výdavky má nájomné 250 Eur. Matka s deťmi býva v byte svojho otca. Lístok na MHD 16,60 Eur mesačne, internet
a mobil 33 Eur mesačne, hygienické potreby 15 Eur, strava asi 100 Eur mesačne, obedy v práci 20 Eur. Taktiež spláca pôžičku 93 Eur mesačne.
12. Výdavky na maloletého A. stravné 12 Eur mesačne, rodičovský príspevok do škôlky 10 Eur ročne, školské potreby 30 Eur ročne, oblečenie asi 50 Eur mesačne, strava 70 Eur, tanečný krúžok 10 Eur mesačne, hygienické potreby 10 Eur, lieky 5 Eur mesačne, mimoškôlkové aktivity a záľuby 25 Eur mesačne.
13. Výdavky na maloletú A. školné a stravné 55 Eur mesačne, rodičovský príspevok taktiež 10 Eur ročne, školské potreby 30 Eur ročne, oblečenie 50 Eur mesačne, strava 70 Eur, tanečný krúžok 10 Eur mesačne, hygienické potreby 10 Eur, lieky 10 Eur. Taktiež rôzne mimoškôlkové aktivity 25 Eur mesačne.
14. Príjem odporcu je podľa opisu mzdového listu 1 010 Eur. Platí hypotéku v spoločnom byte kde v súčasnosti býva sám 240 Eur, inkaso 230 Eur, poistenie na auto 100 Eur ročne, na byt 100 Eur ročne, daň z nehnuteľnosti 25 Eur ročne, komunálny odpad 90 Eur ročne, ďalšie poistky 50 Eur mesačne kde je pripoistený aj on a deti, telefón, internet 38 Eur mesačne.
15. Otec zakúpil synovi štvormesačný plavecký kurz od marca za 175 Eur. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
16. Manžel navrhovateľky trval na tom, že výživné by malo byť nižšie a uhrádzať náklady na maloleté deti by mal každý z rodičov na polovicu, keďže aj podľa úpravy styku je ich kontakt s deťmi takmer polovičný.
17. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že vzhľadom na podaný návrh je potrebné skúmať či je rozvrat medzi účastníkmi konania tak vážny, že nie je tu šanca na obnovu spolužitia. Súd zistil, že účastníci nežijú spolu takmer rok a zo strany navrhovateľky nie je tu žiadna snaha angažovať sa do záchrany vzťahu. Vzťah s manželom považuje dlhodobo za rozvrátený a nefunkčný k čomu dospel aj súd. Účastníci spolu takmer rok nevedú spoločnú domácnosť, ohľadom svojho vzťahu nekomunikujú, navrhovateľka nepotrebuje ani nevyžaduje pomoc ani zdieľanie sa ohľadom svojho prežívania s manželom, účastníci spolu intímne nežijú a prakticky ani nehospodária. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd zistil, že v súčasnosti je čiastočne napĺňaná len výchovná funkcia medzi účastníkmi, čo však na zotrvanie, resp. ponechanie účastníkov v tomto vzťahu nepostačuje. Súd teda potvrdil aj právne prakticky fakticky rozvrat tohto vzťahu, návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
26. Rodičia sa dohodli na úprave pomerov k maloletým deťom čo do výchovy a úpravy styku. Keďže táto dohoda je v súlade so záujmami maloletých detí, súd ju schválil.
27. Sporné medzi účastníkmi zostalo určenie výživného. Manžel navrhovateľky žiadal nižšie výživné s tým, že by sa mali rodičia podieľať každý polovicou nákladov na maloleté deti. Súd však nemohol vychádzať z takejto logiky. Súd predovšetkým poukazuje na to, že rodičia nemajú deti v striedavej starostlivosti a ani úprava styku sa ani náhodou nepribližuje k striedavej starostlivosti. Matka má deti v osobnej starostlivosti a otec má síce upravený styk aj cez pracovný týždeň, avšak jeho stretávanie sa s deťmi v súčasnosti je v kratšej dobe než aké má matka deti v svojej osobnej starostlivosti. Matka svoj diel výživného predovšetkým plní osobnou starostlivosťou. Je potom na otcovi, manželovi navrhovateľky, aby sa vyššou sumou podieľal na hradení nákladov pre potreby maloletých detí s poukazom aj na jeho vyšší príjem, než je príjem matky. Príjem matky je asi 650 Eur, príjem otca je viac ako 1 000 Eur. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, na potreby maloletých detí, ktoré obe v súčasnosti navštevujú materskú škôlku súd určil výživné vo výške 120 Eur pre A., ktorý je v súčasnosti predškolák a 100 Eur pre maloletú A.. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z toho, že obe deti sú zdravé, výdavky na nich sú predovšetkým na základné potreby súvisiace s návštevou škôlky a následne ošatenie, obuv a strava. Zároveň súd prihliadol na to, že otec má možnosti vzhľadom na svoju prácu v športovej predajni sa dohodnúť s matkou na zakúpení športových potrieb, prípadne zimného oblečenia aj s výraznými zľavami, avšak súd zároveň prihliadol na to, že predovšetkým matka je tá kto má deti v svojej osobnej starostlivosti a rozhoduje o tom aké veci a aké potreby budú deťom kupované. Určením výživného vo výške 100 Eur a 120 Eur súd prihliadol aj na príjem otca, ktorý je priemerne v súčasnosti 1 010 Eur, 220 Eur je tak približne 22 % z príjmu otca, čo je vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax primerané.
28. V prevyšujúcej časti potom návrh matky čo do výšky výživného zamietol.
29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
31. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.