Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/52/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX H. E., zast.: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, 2. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX H. E., zast. Podhorský & Partners, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 13.247,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -175 zo dňa 19.12.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 13.247,91 eur spolu s úrokom z omeškania titulom zmluvy o úvere. Súd uviedol, že suma, ktorá je predmetom konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou) a žalovanými ako dlžníkmi. Predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je splnenie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd uviedol, že žalobca síce doložil súdu výzvu zo dňa 09.09.2015 adresovanú žalovaným, v ktorej Slovenská sporiteľňa oznamuje žalovaným, že so splácaním predmetnej pohľadávky sú v omeškaní ku dňu 08.09.2015 a vyzval ich na úhradu sumy 4.296,89 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Nepreukázal však, že uvedená výzva bola žalovaným aj skutočne zaslaná. Žalobca nepreukázal splnenie podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle zákona o bankách, preto nepreukázal, že v spore je aktívne legitimovaným účastníkom, a preto súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. .

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa opravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona a že v danom prípade sa strany v zmluve dohodli, že Slovenská sporiteľňa má právo postúpiť pohľadávku bez podmienenia počtom dní omeškania, prípadne zaslania písomnej výzvy. Uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom, že lehota 90 dní podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách má uplynúť od doručenia výzvy žalovanému. Poukázal na to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Poukázal na to,

že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému a bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11.06.2003 . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní navrhli rozsudok potvrdiť.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

4. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nedodržanie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách má za následok neplatné postúpenie pohľadávky. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2018 pod č. 60 vyplýva, že:

„Ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.

Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k .

Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle .

Žalobca v dovolaní poukazuje na judikát uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR bol pod č. 119/2003, sp. zn. , ktorého publikovaná právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“. Podľa názoru vec prejednávajúceho trojčlenného senátu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné.“

5. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR, ktoré rieši všetky právne otázky nastolené v tomto konaní. Pokiaľ sa žalobca bráni tým, že žalovaní so Slovenskou sporiteľňou dohodli na tom, že pohľadávka Slovenskej sporiteľni môže byť postúpená bez ohľadu na počet dní omeškania a doručenie výzvy, odvolací súd uvádza, že takáto dohoda je v rozpore so zákonom, a teda je neplatná. Ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách v danom prípade nie je možné aplikovať, pretože z povahy ust. vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa .

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovaní v celom rozsahu úspešní, majú preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu .

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( alebo 421 ods. 1 ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v .