Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-52-2019.pdf
PDF · 75.48 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX H. E., zast.: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, 2. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX H. E., zast. Podhorský & Partners, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 13.247,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4Csp/31/2017-175 zo dňa 19.12.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 13.247,91 eur spolu s úrokom z omeškania titulom zmluvy o úvere. Súd uviedol, že suma, ktorá je predmetom konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou) a žalovanými ako dlžníkmi. Predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je splnenie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd uviedol, že žalobca síce doložil súdu výzvu zo dňa 09.09.2015 adresovanú žalovaným, v ktorej Slovenská sporiteľňa oznamuje žalovaným, že so splácaním predmetnej pohľadávky sú v omeškaní ku dňu 08.09.2015 a vyzval ich na úhradu sumy 4.296,89 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Nepreukázal však, že uvedená výzva bola žalovaným aj skutočne zaslaná. Žalobca nepreukázal splnenie podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, preto nepreukázal, že v spore je aktívne legitimovaným účastníkom, a preto súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa opravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona a že v danom prípade sa strany v zmluve dohodli, že Slovenská sporiteľňa má právo postúpiť pohľadávku bez podmienenia počtom dní omeškania, prípadne zaslania písomnej výzvy. Uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom, že lehota 90 dní podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách má uplynúť od doručenia výzvy žalovanému. Poukázal na to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Poukázal na to,
že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému a bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11.06.2003 4Obo/210/01. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní navrhli rozsudok potvrdiť.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
4. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nedodržanie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách má za následok neplatné postúpenie pohľadávky. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2018 pod č. 60 vyplýva, že:
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.
Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v dovolaní poukazuje na judikát uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR bol pod č. 119/2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, ktorého publikovaná právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“. Podľa názoru vec prejednávajúceho trojčlenného senátu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné.“
5. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR, ktoré rieši všetky právne otázky nastolené v tomto konaní. Pokiaľ sa žalobca bráni tým, že žalovaní so Slovenskou sporiteľňou dohodli na tom, že pohľadávka Slovenskej sporiteľni môže byť postúpená bez ohľadu na počet dní omeškania a doručenie výzvy, odvolací súd uvádza, že takáto dohoda je v rozpore so zákonom, a teda je neplatná. Ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách v danom prípade nie je možné aplikovať, pretože z povahy ust. § 92 ods. 8 vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovaní v celom rozsahu úspešní, majú preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.