Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Ek/1270/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 869 970 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., D. E. v konaní zast.: JUDr. Martou Urbánkovou, advokátkou so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 24.307,46 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. mája 2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. 5. 2024 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 30.5.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým doplnil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.09.2023 o výrok II. v znení: „Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 257,03 Eur voči povinnému, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 11.09.2023 súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Nakoľko však v predmetnom uznesení nebolo rozhodnuté o trovách právneho zástupcu oprávneného, napriek tomu, že si ich riadne a včas uplatnil, bolo potrebné o nich rozhodnúť dopĺňacím uznesením v zmysle v spojení s a . Exekučný súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou Ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku možno povinnému uložiť náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a oprávnenému tak v tejto súvislosti vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k tomuto návrhu, pričom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, avšak o tomto nároku v rozhodnutí zo dňa 11.09.2023 opomenul rozhodnúť, preto bolo potrebné vydať dopĺňacie uznesenie. Právny zástupca si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 257,03 Eur za 1 polovičný právny úkon v exekučnom konaní + 1 režijný paušál za rok 2023 + DPH, pričom vychádzal z tarifnej hodnoty sporu – istiny vo výške 24.307,46 Eur. Na základe uvedených skutočností súd konajúc

vyššou súdnou úradníčkou priznal právnemu zástupcovi trovy v celkovej výške 257,03 Eur v dopĺňacom uznesení.

3. Proti tomuto dopĺňaciemu uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a navrhol, aby súd zrušil napadnuté dopĺňacie uznesenie a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodol tak, že nikto z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podanú sťažnosť odôvodnil tým, že v predmetnej veci bolo povinnému doručené dňa 05.12.2022 Upovedomenie o začatí exekúcie. Oprávnený? s poukazom na exekučného poriadku požiadal dňa 12.12.2022 o zastavenie exekúcie z dôvodov, že oprávnený v rozpore so skutkovým stavom a neoprávnene vyplnil blankozmenku, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu č. zo dňa 05.05.2014. Zmenkový záväzok, ktorý plnil zabezpečovaciu funkciu k hlavnému záväzku z úverovej zmluvy zanikol, pretože zanikol záväzok povinného z úverovej zmluvy, a to riadnym, včasným a dobrovoľným odovzdaním motorového vozidla, ktoré bolo predmetom financovania. Oprávnený tak mal možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z úveru speňažením motorového vozidla. Nakoľko existujú okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, povinný mal za to, že išlo o dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Dňa 17.01.2023 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Ohľadne trov konania súd správne uviedol, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle a Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval. S týmto konštatovaním povinný v plnom rozsahu súhlasí a nesúhlasí s určením s priznaním nároku na náhradu trov exekučného konania vo výške 257,03 Eur voči povinnému. Povinný požiadal o zastavenie exekúcie v dobrej viere, nakoľko odpadol dôvod vykonania exekúcie. V tejto súvislosti povinný poukazuje na skutočnosť, že vydanie upovedomenia o začatí exekúcie nebola dôvodná. V žiadnom prípade povinný nesúhlasí s náhradou trov konania. Povinný má za to, že Okresný súd Banská Bystrica nepostupoval správne, keď napadnutým dopĺňacím uznesením určil výšku náhrady trov konania.

4. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 17.7.2024 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že považuje sťažnosť povinného v celom rozsahu za nedôvodnú, pretože nárok oprávneného na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie bol oprávneným riadne a včas uplatnený písomným podaním zo dňa 08.01.2023 a súdom zákonne priznaný dopĺňacím uznesením č.k. zo dňa 30.05.2024. Preto oprávnený nevidí žiadny právne relevantný dôvod pre nepriznanie predmetného nároku oprávneného voči povinnému na náhradu trov konania, a preto oprávnený žiada, aby súd sťažnosť povinného v celom rozsahu zamietol.

5. Podľa §-u 243p ods. 1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa , sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého dopĺňacieho uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.04.2022, kedy bol exekučnému súdu doručený opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj). Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č.k. -20 zo dňa 05.05.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. -82 zo dňa 22.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -109 zo dňa 25.08.2016, ktorý nadobudol podľa predloženej doložky vykonateľnosť dňa 28.10.2016, dňa 20.10.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Dane Šovčíkovej (235EX 491/2022). Dňa 13.12.2023 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.09.2023, ktorým návrh povinného zamietla, avšak nerozhodla výrokom o náhrade trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú súd podľa obsahu posúdil ako návrh na vydanie dopĺňacieho uznesenia. Následne vydala vyššia súdna úradníčka sťažnosťou napadnuté dopĺňacie uznesenie.

14. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

15. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého dopĺňacieho uznesenia v bodoch 15 – 17. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia Exekučného poriadku zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.

16. Základnou námietkou, ktorou povinný odôvodňuje svoju sťažnosť je, že súhlasí s odôvodnením v bode 19 uznesenia vyššej súdnej úradníčky zo dňa 11.09.2023 ohľadne trov konania, kde súd uviedol, že: „nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.“ S týmto konštatovaním povinný v plnom rozsahu súhlasí a nesúhlasí s určením s priznaním nároku na náhradu trov exekučného konania vo výške 257,03 Eur voči povinnému v dopĺňacom uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.5.2024.

17. Vo všeobecnosti na úvod sudca k prípadnému použitiu ustanovení uvádza, že podľa Exekučného poriadku sa na exekučné konanie použijú ustanovenia , ak neustanovuje inak. Pokiaľ ide o úpravu trov konania, obsahuje úpravu odlišnú od všeobecnej úpravy trov konania v Civilnom sporovom

poriadku, teda je bez pochybností, že trovy konania upravuje inak. Uvedené potvrdzovala aplikačná prax aj v minulosti, keď rešpektovala zásadnú odlišnosť úpravy trov konania vo všeobecnom procesnom predpise (predtým v , v súčasnosti v ) od úpravy v osobitnom predpise upravujúcom výkon rozhodnutia (Exekučnom poriadku). Za všetky súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. 06. 2005, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2007 pod číslom 36 na str. 46, podľa ktorého, cit.: „Z ustanovení citovaných dovolacím súdom tak mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa , (resp. o trovách už nariadeného alebo zastavovaného výkonu rozhodnutia podľa šiestej časti takého zákona) a použitie ustanovení o trovách konania i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy.“. Uvedené závery sú použiteľné aj v súčasnosti, keď upravuje v komplexnej šiestej časti nazvanej „Trovy exekučného konania“ problematiku trov exekučného konania do značnej miery odlišne od úpravy trov v . Už len vo vzťahu k „dvoj-inštančnému“ rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania a výške náhrady trov konania upravenej v , ktorá sa v Exekučnom poriadku neuplatňuje, keď podľa Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, teda aj o nároku aj o výške v jednom rozhodnutí. nezakotvuje povinnosť ex-offo rozhodovať o trovách konania v prípade rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je teda na procesnej aktivite účastníkov exekučného konania, či si nárok na náhradu trov konania uplatňujú, alebo nie. Pokiaľ teda oprávnený mienil na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného, ktoré platí sám (podľa Exekučného poriadku), zaviazať povinného (uplatniť nárok na náhradu platených nákladov podľa Exekučného poriadku), potom tak mal urobiť v čase, keď súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodoval. A ako vyplýva z vyjadrenia oprávneného zo dňa 8.1.2023 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak aj urobil, pričom „zároveň žiadal priznať oprávnenému nárok voči povinnému na náhradu trov konania vzniknuté v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 257,03 EUR s DPH za 1 úkony právnej služby (písomné vyjadrenie k návrhu na zastavenie).“ Nakoľko si teda oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil riadne a včas v zmysle ust. Exekučného poriadku, súd mu ich správne v doplňujúcom uznesení zo dňa 30. mája 2024 priznal. Sudca sa tak nestotožnil s názorom povinného uvedenom v podanej sťažnosti.

18. Zhrnutím vyššie uvedeného exekučný súd musí skonštatovať, že dôvody povinného uvedené v sťažnosti sú irelevantné a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti dopĺňujúcemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.05.2024 zamietol.

19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.

20. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).