Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-67-2019.pdf
PDF · 94.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: C. X., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 7.528,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.05.2019, č. k. 1Csp/52/2017-104, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„Z a s t a v u j e konanie voči žalovanému v 2. rade.
Žalobu voči žalovanej v 1. rade v celom rozsahu z a m i e t a.
Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 39, § 52-54 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502, § 524, § 526 Obchodného zákonníka, čl. 1-3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 7.528,77 eur s prísl. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.10.2015 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 04.11.2011 Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (VOP) v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 7.528,77 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.689,17 eur, z riadneho úroku vo výške 1.666,12 eur,
z úroku z omeškania vo výške 173,48 eur. Výška dlhu je generovaná bankovým systémom a naďalej predstavuje sumu vo výške 7.528,77 eur. Úroky z omeškania žiada za obdobie odo dňa postúpenia pohľadávky.
4. Žalobca žalobu doplnil podaním zo dňa 01.08.2017, v ktorom špecifikoval žalovanú sumu s prísl.. Poukázal na to, že žalovaní podpisom potvrdili, že sa oboznámili s VOP, sadzobníkom, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky stanovené § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (zákon o bankách, ďalej len „ZoB“).
5. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili. V priebehu tohto konania žalovaný v 2. rade K. P. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť. Podaním zo dňa 28. 02. 2018 žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 2.rade späť. V ostatnej časti proti žalovanej v 1.rade trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
6. Súd prvej inštancie prednostne skúmal, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia). Skonštatoval, že predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti. Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015, na základe ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovaným s prísl. postúpená z postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s.. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené podaním zo dňa 30.10.2015 (predložený dôkaz o doručovaní). Žalobca súdu prvej inštancie predložil výzvy jeho právneho predchodcu adresované žalovaným zo dňa 09.09.2015 (bez dôkazu o doručení) a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 s doručením žalovaným dňa 05.10.2015 a 06.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok daných v ust. § 92 ods. 8 ZoB na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Predloženými výzvami zo dňa 09. 09. 2015 nebolo preukázané splnenie podmienky doručenia výzvy žalovaným ani omeškanie s plnením 90 dní. Podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 ZoB nenahradí oznámenie o postúpení pohľadávok, ani bod 19.16 VOP, keďže táto podmienka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Uvedené ustanovenie VOP nemožno považovať za vopred daný súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky žiadaný v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Navyše takéto ustanovenie je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a nasl. OZ a ust. zákona o ochrane spotrebiteľa ( značná nerovnováha v právach a povinnostiach veriteľa v neprospech spotrebiteľa - dlžníka; súhlas banky s postúpením pohľadávky zo strany klienta, pričom banka tak môže učiniť kedykoľvek bez jeho súhlasu). Súd uzavrel, že nedošlo k účinnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nemôže byť nositeľom hmotného práva, a preto žalobca vo vzťahu k žalovanej z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového. Stranám nepriznal ich náhradu, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaným žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo podľa jeho názoru bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoB“). Poukázal na to, že v konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalovaný bol v omeškaní najneskôr od 08.09.2013, kedy prestali uhrádzať postupcovi dojednané mesačné splátky riadne a včas a k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 23.10.2015. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 09.09.2015 a výzvou zo dňa 30.09.2015 označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, podľa ktorého začína plynúť lehota 90 dní až odo dňa doručenia písomnej výzvy banky. Ak by zákonodarca mienil poskytnúť dlžníkovu lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní, bolo by to v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách výslovne uvedené. Žalobca poukazuje v súvislosti s platným postúpením pohľadávky aj na čl. I bod 10 Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorého, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku
a na bod 19.16.VOP, podľa ktorého klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli vzájomné práva a povinnosti odchýlne. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, uviedol, že ju preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušenstvom. Splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 ZoB žalobca preukázal predloženými výzvami zo strany postupcu, platobnou históriou úveru a prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a tam uvedeným počtom dní omeškania žalovaných. Navyše preukázanie týchto podmienok nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s § 89 ods. 1 ZoB odchýlne od § 92 ods. 8 ZoB. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388 ods. 1CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a žalovanými bola dňa 04.11.2011 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver 5.999,- eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 07.09.2019. Predmetná zmluva je v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že listom zo dňa 09.09.2015 označeným ako „Výzva“ (č.l. 62b), právny predchodca žalobcu oznamuje žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 08.09.2015 vo výške 2.597,23 eur a vyzýva ich, aby dlžnú sumu uhradili najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Listom z 30.09.2015 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“(č.l. 41 - 42) právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 29.09.2015. Uvedené oznámenie bolo žalovanej doručené 06. 10. 2015 a pôvodnému žalovanému v 2.rade dňa 05. 10. 2015. Listom zo dňa 30.10.2015 pôvodný veriteľ - banka oznámila žalovaným, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 23.10.2015 postúpila pohľadávku banky, ktorá tvorí predmet tohto konania, žalobcovi (č.l. 31).
14. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).
15. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.
16. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky.
18. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.
19. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy zo dňa 09.09.2015, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovaných. Nestačilo len písomnú výzvu zo dňa 09.09.2015 vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť žalovaným ako dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou je potrebné dodať, že vo vzťahu k tejto listine nebolo preukázané, že by list zo dňa 09.09.2015 označený ako „Výzva“ bol žalovaným aj skutočne doručený. Navyše ďalšou podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky je aj dodržanie lehoty 90 dní, počas ktorej je dlžník v omeškaní napriek písomnej výzve a následne potom môže banka postúpiť svoju pohľadávku. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 vyplýva, že banka uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 23.10.2015. Pokiaľ by aj tieto písomnosti ( „Výzva“ a „Oznámenie o mimoriadnej splatnosti“) boli žalovaným riadne doručené, je potrebné pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, aby medzi lehotou na plnenie vo výzve, oznámení o mimoriadnom zosplatnení pohľadávky, uplynula lehota 90 dní. Keďže bankou pohľadávka bola postúpená 23.10.2015, ani lehota 90 dní dodržaná nebola.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci nemožno dospieť k inému právnemu záveru než k tomu, že pohľadávka nebola na žalobcu platne postúpená.
21. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie banka realizuje pred postúpením pohľadávky.
22. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.
23. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
24. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.
25. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
26. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).