Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-54-2018.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. O., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, štátny občan SR, v konaní zastúpené opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: L. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX, A., štátny občan SR, a X. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. H. XXX/XX, B. F., štátny občan SR, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú Q. O., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je povinný maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, s účinnosťou od 01.09.2018.
II. Súd určuje povinnosť matke platiť výživné na maloletú Q. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám otca, s účinnosťou od 01.09.2018.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.09.2018 do 29.02.2020 vo výške 511,12 EUR povoľuje súd matke zaplatiť v splátkach po 25,-EUR mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou Q. každú stredu v čase od 14.00 h do 16.00 h a každú sobotu v čase od 14.00 h do 16.00 h vždy za prítomnosti otca s tým, že otec je povinný dieťa pripraviť na styk s matkou, odovzdať dieťa matke riadne a včas v mieste bydliska dieťaťa a matka je povinná dieťa vrátiť otcovi riadne a včas v mieste bydliska dieťaťa, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.09.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca, ktorým sa domáhal, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k mal. Q., dieťa zveril otcovi a matke určil výživné vo výške 100,-EUR mesačne. Návrh odôvodnil tým, že matka požíva alkoholické nápoje v nadmernej miere, a preto ju požiadal aby opustila spoločnú domácnosť a dcéru ponechala v jeho starostlivosti.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Senici, správou Sociálnej poisťovne v Senici, správami zamestnávateľa otca, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
3. Maloletá Q. pochádza z mimo manželského vzťahu jej rodičov. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do septembra 2018, kedy matka na žiadosť otca opustila spoločnú domácnosť, z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Dieťa zostalo v starostlivosti otca, ktorému pomáhajú jeho rodičia.
4. Z návrhu a výsluchu otca mal súd preukázané, že s matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od 01.04.2016 do 01.09.2018. Susedia mu volávali že sa potáca alebo javí známky opitosti. Stalo sa, že jeho rodičia ju našli ležať na zemi pod vplyvom alkoholu. Alkohol požívala aj po narodení dieťaťa. V tom čase ju privolaná polícia podrobila dychovej skúške, ktorá požívania alkoholu potvrdila. V čase keď spolu žili počas tehotenstva na nej známky požitia alkoholu nevidel. V marci 2018, už keď bola tehotná, bola na záchytke na F.. Malo dôjsť k tomu tak, že si bola vybavovať nejaké doklady v mieste trvalého bydliska. Na autobusovej zastávke na F. ju našli sedieť pod vplyvom alkoholu policajti a zaviezli ju do nemocnice. V nemocnici bola cez noc a jemu volali, aby si pre ňu prišiel. Predtým než spolu začali bývať, otec nevidel, že by matka nadmerne požívala alkohol. Ich ukončenie spolužitia nebolo konfliktné. Matke povedal, že takto to fungovať nemôže, nepovedal som jej aby odišla. Sama sa zbalila a odišla. Koncom septembra jej dal šancu s tým, že sa má vrátiť do spoločnej domácnosti. Ich spolužitie trvalo 4 dni, kedy matka opäť požila alkohol. Opäť mu susedia volali do práce. Poslal tam rodičov, títo našli matku opitú. Dieťa bolo v tom čase v domácnosti s matkou. Znovu jej povedal, že sa takto žiť nedá, takže sa zbalila a odišla preč. Odvtedy je dieťa v jeho starostlivosti. Naposledy, keď jeho rodičia našli matku pod vplyvom alkoholu, dieťa ležalo v postieľke dole tvárou. Predtým ju našli vonku, bola pod vplyvom alkoholu a dieťa bolo polonahé. Priznal, že medzi nimi dochádzalo k fyzickým konfliktom, 3-4 krát sa stalo, že jej dal 2-3 facky z toho dôvodu, že bola pod vplyvom alkoholu. Dochádzalo k tomu pred otehotnením. Počas otehotnenia ani po pôrode k fyzickým napadnutiam nedochádzalo. .Keď je otec v práci, o dieťa sa stará jeho matka, invalidná dôchodkyňa. K dieťaťu vstáva v noci, v priebehu dňa sa s ním hrá a zabezpečuje o neho starostlivosť keď sa vráti z práce. Pracuje 2 dni v Bratislave, odchádza pred piatou ráno, prichádza na druhý deň o siedmej. Potom je 3 dni a víkend doma. V prípade, že by dieťa bolo zverené do jeho výchovy, išiel by na MD. Dieťa matku vôbec nepozná. Návšteva prebehla 2 krát normálne v otcovej domácnosti alebo na ulici vrámci dediny. Pri tomto styku bol prítomný aj otec. Matka sa pri styku správala ako matka avšak dieťa na ňu nie je zvyknuté. V prípade zverenia dieťaťa do výchovy súhlasil s určením styku v jeho prítomnosti. Matka je s otcom a dieťaťom v telefonickom spojení, navštíviť ho bola 2-3 krát. Od doby podania návrhu resp. od 1.9.2018 matka na výživu dieťaťa žiadnym spôsobom neprispela. Za túto dobu dala dieťaťu 2x nejaké oblečenie, vždy to oblečenie bolo malé.
5. Z výsluchu matky súd zistil, že medzi ňou a otcom došlo počas spolužitia viackrát k fyzickým konfliktom. Otec bol pod vplyvom alkoholu nepríčetný. Boli to facky, aj údery päsťou do tváre, kopy, sácal ju, k škrteniu nedochádzalo. Mala aj monokel, musela si to nalíčiť. Na začiatku ich spolužitia došlo k tomu, že do nej otec sotil keď boli vonku. Bola bosá, nejaké dve ženy ju zobrali na políciu. Tam spravila oznámenie, ktoré potom to stiahla. Otec dieťaťa takisto požíva alkohol každý deň. To že ju našli rodičia otca dieťaťa tak ako popisoval sa stalo dvakrát. V čase keď jej bolo namerané 2,8 promile, pila víno - 2 litre. To víno si kúpila v obchode. Predtým ako otehotnela chcela ísť na nejakú protialkoholickú liečbu. Druhý krát zo spoločnej domácnosti odišla, lebo sa bála, pretože držala na rukách dieťa a otec jej dal facku. Z domácnosti odišla koncom augusta bez dieťaťa, lebo jej ho nechceli dať. Od odchodu zo spoločnej domácnosti požíva alkoholické nápoje menej, tak raz za mesiac. V súčasnej dobe nemá žiadny príjem ani nie je zamestnaná. Býva s bratom u otca v rodinnom dome. Otec je invalidný dôchodca a zabezpečuje jej životné potreby. Chcela by ísť na liečenie a chcela by, aby jej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. V prípade, že by sa mala liečiť ústavne, dieťa by bolo u jej krstnej matky. S dieťaťom sa stretáva sporadicky, keď mala príjem, kupovala mu darčeky. Ďalej uviedla, že trpí hantingtonovou chorobou. Vie to z toho dôvodu, že na ňu zomrela jej stará matka aj jej matka, vyšetrené a diagnostikované to nemá.
6. Zo znaleckého posudku PhDr. Karola Kleimanna, PhD. č. XX/XXXX súd zistil, že u maloletej sa prejavuje porucha vzťahovej väzby. U maloletej absentuje prítomnosť väzbovej osoby, ktorá by mala pre ňu význam bezpečia a istoty, a ktorú by pri strachu alebo ohrození mohla vyhľadať ako ochranu. Citová väzba otca na maloletú je vysoká, chce ju do osobnej starostlivosti, lebo má obavy, že matka výchovu maloletej nezvláda. Matka zaujíma pomerne pasívne stanovisko, pravdepodobne následkom ochorenia, ktoré doteraz nebolo riadne diagnostikované. Lepšie osobnostné a morálne predpoklady na vytvorenie vhodného prostredia pre zdravý fyzický a psychický vývin mal. Q. má otec dieťaťa. Psychický stav maloletej je narušený skutočnosťou, že nemá žiadnu citovú a ani osobnú väzbu na otca a ani na matku. Takúto vzore správania je typický pre deti z detských domovov alebo u detí, ktoré v dojčenskom
veku prežili prerušenie vzťahu a striedanie vzťahových osôb. Dieťa je vhodnejšie zveriť do osobnej starostlivosti otca pre jeho lepší osobnostný profil. Matka zrejme trpí huntigtonovým ochorením, čo môže značne limitovať jej osobnostné a aj osobné predpoklady na výchovu dieťaťa. Aktuálne je menej schopná zabezpečovať výchovu maloletej, kontakt s maloletou je jej možné umožniť dvakrát týždenne na 1-2 hodiny v prítomnosti otca. Znalec na záver konštatoval, že Huntingtonova choroba je autozómové dominantné dedičné ochorenie, pričom ak gén prenáša matka, jeho priebeh je miernejší a prejavuje sa v neskoršom veku. V prípade vyšších štádií osoba zvyčajne nie je schopná postarať sa o seba a ani o svoje dieťa. Vzhľadom na uvedené by bolo vhodné, aby matka absolvovala špeciálne vyšetrenie, ktoré by vyvrátilo alebo potvrdilo ochorenie a štádium v ktorom sa nachádza.
7. Zo správy opatrovníka mal súd preukázané, že rodičia žili v spoločnej domácnosti v prenajatom rodinnom dome. Matka maloletej požívala alkoholické nápoje vo väčšej miere a to aj v čase keď bola sama s dcérou. Zo spoločnej domácnosti odišla v októbri 2018 k svojmu otcovi. Matka je nezamestnaná, bez príjmu. Otec sa s dcérou presťahovali k jeho rodičom, kde majú vlastnú izbu. Bytové pomery sú veľmi dobré, po materiálnej stránke maloletej nič nechýba, otec dostatočne zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Otec pracuje 2 dní v Bratislave a ostatné dni pracuje brigádne. Jeho mesačný príjem je cca 1.500,-EUR. Na domácnosť prispieva sumou 150,-EUR, ďalej spláca leasing na auto v sume 250,-EUR mesačne a úver na zariadenie bytu v sume 140,-EUR mesačne. Kým je v práci osobnú starostlivosť zabezpečuje jeho matka, stará matka maloletej, ktorá je invalidná dôchodkyňa. Opatrovník navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti otca a matke určiť výživné primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a opodstatneným potrebám a veku dieťaťa.
8. Zo správy zamestnávateľa otca U.-M., Q..J..H.. B. F. mal súd preukázaný jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 970,39 EUR.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že rodičia mal. Q. nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2018. Matka opustila spoločnú domácnosť a neprispievala otcovi na výživu maloletej. Na základe znaleckého dokazovania je súd toho názoru, že v súčasnosti má otec lepšie osobnostné, morálne a zdravotné predpoklady pre zverenie mal. Q. do osobnej starostlivosti. Citová väzba otca na maloletú je vysoká. Žije v stabilnom a vhodnom prostredí pre výchovu maloletej a prejavil dostatok schopností zabezpečiť starostlivosť o mal. dieťa. Matka má v súčasnosti osobné aj zdravotné problémy, ktoré ju obmedzujú v osobnej starostlivosti o dieťa. Mala by obmedziť požívanie alkoholických nápojom a vyhľadať pomoc. Vzhľadom na podozrenie na Huntingtonovu chorobu by bolo vhodné, aby absolvovala príslušné zdravotné vyšetrenia, ktoré by ochorenie potvrdili alebo vyvrátili, a vhodne zvoleným prístupom (následkom ktorého by bol zmiernení priebeh ochorenia) by jej umožnili v budúcnosti častejší styk s maloletou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s dcérou v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
18. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
19. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery oboch rodičov ako aj mal. dieťaťa. Súd mal v konaní preukázané, že otec je riadne zamestnaný s mesačným príjmom cca 970,-EUR ako aj ďalším príjmom z brigád, a s mesačnými výdavkami na bývanie a splácanie úverov v sume 540,-EUR mesačne. Matka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, žije v domácnosti svojho otca. Rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Porovnaním osobných a majetkových pomerov oboch rodičov ako aj pomerov mal. dieťaťa, súd určil matke platiť výživné v minimálnom rozsahu. Takto určené výživné súd považoval za primerané vzhľadom na vek mal. dieťaťa ale i zárobkové možnosti a schopnosti rodičov.
20. Vzhľadom na určenie výživného s účinnosťou od 01.09.2018 vznikol matke za obdobie od 01.09.2018 do 29.02.2020 nedoplatok na výživnom v sume 511,12 EUR (10x 28,08 EUR + 8x 28,79 EUR). Uvedený nedoplatok povolil súd matke zaplatiť v splátkach tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z toho dôvodu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní do dňa jeho doručenia na Okresnom súde Senica v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.