Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cb/4/2020

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/133/2020
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpená: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: OREMUS estate s.r.o., Malá Bara 53, 076 32 Malá Bara, IČO: 44 293 968, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov, č.k. 2Cb/4/2020-123 zo dňa 10. marca 2020, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Trebišov č.k. 2Cb/4/2020-123 zo dňa 10. marca 2020. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanému: OREMUS estate s.r.o., so sídlom Malá Bara č. 53, 076 32 Malá Bara, IČO: 44 293 968, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný predložiť žalobcovi, ako záložnému veriteľovi, písomný zoznam všetkých pohľadávok žalovaného, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX., zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, v členení podľa jednotlivých poddlžníkov, spolu so všetkými príslušnými dokladmi (najmä zmluvy vrátane všetkých ich zmien a dodatkov, faktúry, potvrdenia, vyhlásenia, dohody vrátane všetkých ich dodatkov a zmien atď.), a to do piatich dní odo dňa doručenia toto uznesenia.

II. Žalovaný je povinný poskytnúť a preukázať žalobcovi, ako záložnému veriteľovi, všetky informácie o aktuálnom stave, existencii, splatnosti a vymáhateľnosti všetkých pohľadávok žalovaného, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, v členení podľa jednotlivých poddlžníkov, a to do piatich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

III. Žalovaný je povinný písomne vyzvať formou doporučených písomných zásielok všetkých jeho dlžníkov z pohľadávok, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, aby plnili svoje splatné záväzky priamo žalobcovi na účet žalobcu č. Y. O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, a to do piatich dni odo dňa doručenia tohto uznesenia.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

V. Poučuje žalovaného, ktorému sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľke. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil povinnosť žalovanému v súlade s ust. , predložiť žalobcovi, ako záložnému veriteľovi, písomný zoznam všetkých pohľadávok žalovaného, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014

medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, v členení podľa jednotlivých poddlžníkov, spolu so všetkými príslušnými dokladmi (najmä zmluvy vrátane všetkých ich zmien a dodatkov, faktúry, potvrdenia, vyhlásenia, dohody vrátane všetkých ich dodatkov a zmien atď.), a to do piatich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Ďalej, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť a preukázať žalobcovi, ako záložnému veriteľovi, všetky informácie o aktuálnom stave, existencii, splatnosti a vymáhateľnosti všetkých pohľadávok žalovaného, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, v členení podľa jednotlivých poddlžníkov, a to do piatich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Zároveň, aby súd žalovanému uložil povinnosť písomne vyzvať formou doporučených písomných zásielok všetkých jeho dlžníkov z pohľadávok, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, aby plnili svoje splatné záväzky priamo žalobcovi na účet žalobcu č. Y. O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, a to do piatich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.12.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.12.2015 (ďalej len „Záložná zmluva"), predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k súčasným ako aj budúcim pohľadávkam žalovaného, z ktorých má/resp. bude mať žalovaný ako veriteľ právo na peňažné plnenie voči svojim zmluvným partnerom zo zmlúv, resp. faktúr či iných právnych titulov (ďalej len ,,Založené pohľadávky"). Záložné právo v zmysle Záložnej zmluvy vzniklo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv SR dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX. Záložné právo k Založeným pohľadávkam bolo zriadené na základe Záložnej zmluvy za účelom zabezpečenia úverových pohľadávok žalobcu z nasledovných zmlúv o úvere: 1. Zmluva o úvere č. XXX/XX/XXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou VINÁRSTVO Viničky s.r.o., sídlom: 186 Ladmovce 076 34, IČO: 36 588 016 dňa 23.11.2012, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.05.2014, Dodatku č. 2 zo dňa 17.12.2014, Dodatku č. 3 zo dňa 06.05.2015, Dodatku č. 4 zo dňa 17.09.2015, Dodatku č. 5 zo dňa 14.12.2015 (ďalej len „Zmluva o úvere 1"), na základe ktorej poskytol žalobca spoločnosti VINÁRSTVO Viničky s.r.o., sídlom: 186 Ladmovce 076 34, IČO: 36 588 016 úver vo výške X.XXX.XXX,- EUR. Zmluvou o prevzatí dlhu č. XXX/XX/XXXXXX zo dňa 07.12.2014, uzatvorenou medzi žalobcom, spoločnosťou VINÁRSTVO Viničky s.r.0., sídlo: 186 Ladmovce 076 34, IČO: 36 588 016 ako pôvodným dlžníkom a spoločnosťou HATFA WINERY s.r.0., so sídlom: Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, IČO: 36 786 918 ako novým dlžníkom došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o prevzatí celého záväzku pôvodného dlžníka voči žalobcovi vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere 1 spoločnosťou HATFA WINERY s.r.0., so sídlom: Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, IČO: 36 786 918; 2. Zmluva o úvere č. XXX/XX/XXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou HATFA WINERY s.r.0., so sídlom: Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, IČO: 36 786 918 dňa 17.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 06.05.2015, Dodatku č.2 zo dňa 14.12.2015 (ďalej len „Zmluva o úvere 2"), na základe ktorej poskytol žalobca spoločnosti HATFA WINERY s.r.o., so sídlom: Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, IČO: 36 786 918 úver vo výške X.XXX.XXX,- EUR. Úverová pohľadávka zo Zmluvy o úvere 1 sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 01.02.2017 a úverová pohľadávka zo Zmluvy o úvere 2 sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 17.12.2016, pričom dlžník úverové pohľadávky zo Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2 neuhradil, a to ani v časti. Žalobcovi je známe, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom, v podiele 2/3, polyfunkčnej budovy - zdravotníckeho zariadenia L. - T., súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. (ďalej len „Stavba“). Jednotlivé nebytové priestory v Stavbe prenajíma žalovaný tretím osobám ako poskytovateľom zdravotných služieb, pričom nájomné títo nájomníci, t. j. dlžníci žalovaného, uhrádzajú žalovanému každý samostatne na základe faktúr vystavovaných žalovaným. Zoznam nájomcov Stavby žalovaný uverejnil na webovej stránke L. - T. http://www.oremus-logman.sk/. V zmysle Záložnej zmluvy predmetom záložného práva sú nepochybne aj pohľadávky žalovaného z prenájmu nebytových priestorov Stavby. Žalobca ako záložný veriteľ využil svoje oprávnenie a listami zo dňa 03.12.2018 a opakovane listami zo dňa 12.12.2019 a listom zo dňa 22.01.2020 oznámil a preukázal nájomcom žalovaného ako poddlžníkom zo Založených pohľadávok vznik záložného práva k predmetu zálohu - t.j. k Založeným pohľadávkam a súčasne vyzval týchto poddlžníkov v súlade s ustanovením mb ods. 3 , aby ich splatné peňažné záväzky voči žalovanému, ktoré sú predmetom záložného práva, plnili výlučne žalobcovi ako záložnému veriteľovi v zmysle Záložnej zmluvy na účet uvedený v

písomnej výzve žalobcu. Záložné právo na Založené pohľadávky sa preukázateľne stalo účinným voči nájomcom žalovaného ako poddlžníkom zo Založených pohľadávok dňom doručenia vyššie uvedených listov zo dňa 03.12.2018 a zo dňa 12.12.2019 a zo dňa 22.01.2020. Napriek vyššie uvedeným písomným výzvam žalobcu a účinnosti záložného práva na Založené pohľadávky voči dlžníkom žalovaného, dlžníci žalovaného plnia svoje splatné záväzky, ktoré sú predmetom záložného práva, ďalej len žalovanému, a to napriek ich zákonnej povinnosti plniť tieto splatné peňažné záväzky priamo žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Žalobca disponuje informáciou, že nájomcovia žalovaného sú údajne inštruovaní žalovaným ignorovať vyššie uvedené písomné výzvy žalobcu ako záložného veriteľa a plniť Založené pohľadávky ďalej žalovanému. Listom zo dňa 22.03.2018, doručeným žalovanému dňa 26.03.2018, žalobca ako záložný veriteľ oznámil žalovanému ako záložcovi začatie výkonu záložného práva zriadeného na Založené pohľadávky na základe Záložnej zmluvy. Podľa článku V. Práva a povinnosti Záložcu, bod 1, písm. l/ Záložnej zmluvy je žalovaný ako záložca povinný v lehote troch pracovných dní po oznámení o výkone záložného práva oznámiť Poddlžníkom vznik záložného práva k založeným pohľadávkam a vyzvať Poddlžníkov na plnenie založených pohľadávok priamo žalobcovi. Zároveň podľa článku V. Práva a povinnosti Záložcu, bod 1, písm. k/ Záložnej zmluvy je žalovaný ako Záložca povinný na faktúrach požadujúcich plnenie od Poddlžníkov uvádzať, že dotknutá pohľadávka je založená v prospech žalobcu ako záložného veriteľa a bankové spojenie na žalobcu ako záložného veriteľa. Podľa článku V. Práva a povinnosti Záložcu, bod 1, písm. a/ Záložnej zmluvy je žalovaný ako Záložca povinný minimálne jedenkrát mesačne (i) informovať žalobcu ako Záložného veriteľa o stave Zálohu, (ii) aktualizovať prílohu k Záložnej zmluve - Špecifikácia Zálohu formou vzájomne odsúhlasenej a podpísanej prílohy, (iii) preukázať žalobcovi ako Záložnému veriteľovi existenciu a výšku Zálohu príslušnými dokladmi (najmä faktúry a zmluvy) a (iv) zoznam a výšku záväzkov voči Poddlžníkom. Vyššie uvedené zmluvné povinnosti zo Záložnej zmluvy žalovaný ako záložca preukázateľne porušil, ďalej porušuje a vôbec neplní, a to napriek písomným a mailovým výzvam žalobcu ako záložného veriteľa. Listom zo dňa 08.01.2020 (žalovanému doručený dňa 29.01.2020) ako aj opätovne mailom zo dňa 30.01.2020 a zo dňa 10.01.2020 vyzval žalobca žalovaného, a) aby sa žalovaný s okamžitou účinnosťou dňom doručenia tejto výzvy zdržal porušovania Záložnej zmluvy a zákona, a súčasne aby upustil od protiprávneho konania poškodzujúceho a ohrozujúceho právo žalobcu ako záložného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečených splatných pohľadávok zo zálohu; b) a súčasne aby žalovaný bezodkladne po doručení tejto výzvy vykonal všetky opatrenia, ktoré zabraňujú porušovaniu a ohrozovaniu práv žalobcu ako záložného veriteľa vo vzťahu k Založeným pohľadávkam v zmysle Záložnej zmluvy. Zároveň listom zo dňa 08.01.2020 (žalovanému doručený dňa 29.01.2020) ako aj opätovne mailom zo dňa 30.01.2020 a zo dňa 10.01.2020 vyzval žalobca žalovaného: a) aby bezodkladne po doručení tejto výzvy predložil žalobcovi ako záložnému veriteľovi v súlade so Záložnou zmluvou zoznam a výšku všetkých Založených pohľadávok spolu s príslušnými dokladmi (najmä faktúry a zmluvy) a poskytol žalobcovi ako záložnému veriteľovi všetky informácie o aktuálnom stave, existencii a splatnosti Založených pohľadávok v členení podľa jednotlivých poddlžníkov; b) aby žalovaný v súlade s bodom 1, písm. k/ článku V. Práva a povinnosti Záložcu Záložnej zmluvy na faktúrach požadujúcich plnenie zo Založených pohľadávok tvoriacich záloh riadne uvádzal: „Pohľadávka je založená v prospech Poštovej banky, a.s. (IČO: 31 340 890) a bankové spojenie na Záložného veriteľa. V zmluvách, ktoré tvoria právny titul vzniku pohľadávky sa Záložca zaväzuje uvádzať bankové spojenie na Záložného veriteľa“. Na vyššie uvedené písomné ani mailové výzvy žalovaný do dnešného dňa nijak nereagoval, požadované opatrenia za účelom ochrany práv žalobcu ako záložného veriteľa nevykonal ani nepredložil žalobcovi ním požadované dokumenty zmysle výzvy žalobcu potrebné na uplatnenie práv žalobcu ako záložného veriteľa voči poddlžníkom. Žalovaný v postavení záložcu neposkytuje žalobcovi ako záložnému veriteľovi žiadnu súčinnosť a preukázateľne ďalej úspešne marí výkon záložného práva žalobcu k Založeným pohľadávkam a uspokojenie žalobcu zo Založených pohľadávok. Žalobca v písomných ako aj v mailových výzvach upozornil žalovaného, že ak z jeho strany nedôjde k požadovanej náprave a k poskytnutiu dopytovaných podkladov a informácií, vyhradzuje si žalobca právo postupovať v súlade s právnymi predpismi tak, aby došlo k poskytnutiu ochrany jeho práv ako záložného veriteľa vo vzťahu k Založeným pohľadávkam. Je zrejmé, že nájomcovia ako poddlžníci zo Založených pohľadávok postupujú v rozpore so zákonom údajne na základe pokynu žalovaného, pretože neplnia svoje splatné záväzky, ktoré sú predmetom záložného práva v zmysle Záložnej zmluvy, priamo žalobcovi ako záložnému veriteľovi, ale tieto uhrádzajú v rozpore so zákonom ďalej žalovanému. Uvedeným konaním

dochádza preukázateľne k mareniu a ukracovaniu uspokojenia peňažných nárokov žalobcu zo zálohu, t. j. zo Založených pohľadávok. Legitímny postup, ako sa žalobca môže domôcť ochrany svojich práv ako záložného veriteľa a zabezpečiť uspokojenie svojich pohľadávok zo zálohu, je domáhať sa svojich práv voči dotknutým nájomcom ako poddlžníkom súdnou cestou podaním poddlžníckych žalôb. Je nepochybné, že v konaní pred súdom o poddlžníckej žalobe znáša žalobca ako záložný veriteľ dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu právneho dôvodu vzniku, existencie a splatnosti Založených pohľadávok. Keďže si žalovaný ako záložca preukázateľne neplní svoje zákonné ani zmluvné povinnosti mu vyplývajúce zo Záložnej zmluvy, neposkytuje žalobcovi žiadnu súčinnosť, neprekladá žalobcovi ním požadované doklady a neposkytuje informácie týkajúce sa Založených pohľadávok, žalobcova možnosť uplatniť súdnou cestou ochranu svojich práv je sťažená a marená priamo žalovaným, keďže žalobca nedisponuje príslušnými dokladmi (zmluvy, faktúry atď.) v súvislosti so Založenými pohľadávkami. Vzhľadom na vyššie uvedené a preukázané skutočnosti je nepochybné, že je potrebné neodkladným opatrením bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko preukázateľne dochádza k porušovaniu a ohrozovaniu práv žalobcu ako záložného veriteľa konaním žalovaného v rozpore so zákonom s následkom marenia uspokojenia peňažných nárokov žalobcu zo Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2 zo zálohu, t.j. zo Založených pohľadávok. Žalobca oprávnene predpokladá, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi žalobcom a žalovaným na základe nariadeného neodkladného opatrenia, žalobca len za veľmi sťažených podmienok prípadne vôbec nebude schopný efektívne sa uchádzať o súdnu ochranu jeho nárokov a domáhať sa od poddlžníkov plnenia v rozsahu Založených pohľadávok vrátane tých úhrad, ktoré nájomcovia žalovaného ako poddlžníci zo Založených pohľadávok ďalej uhrádzajú žalovanému v rozpore s ich zákonnou povinnosťou plniť tieto ich splatné peňažné záväzky, ktoré sú predmetom záložného práva v zmysle Záložnej zmluvy, výlučne priamo žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Žalobca ako záložný veriteľ má nepochybne a preukázateľne právo na uspokojenie jeho peňažných nárokov zo zálohu, t. j. na prijatie plnenia od poddlžníkov zo Založených pohľadávok, a to do výšky žalobcových neuspokojených zabezpečených peňažných nárokov zo Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2. Podotýkame, že ku dňu 14.02.2020 je výška záložným právom k Založeným pohľadávkam zabezpečených pohľadávok nasledovná, a to výška neuhradenej úverovej pohľadávky zo Zmluvy o úvere 1 je celkom X.XXX.XXX,XX EUR a zo Zmluvy o úvere 2 celkom X.XXX.XXX,XX EUR. Je nepochybné, že žalobcom vyššie tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Uložením žalobcom požadovanej povinnosti žalovanému nariadením neodkladného opatrenia na základe tohto návrhu objektívne možno dosiahnuť ochranu práv a nárokov žalobcu, ktorej sa žalobca domáha a zabrániť konaniu, ktorým preukázateľne dochádza k ohrozovaniu práv žalobcu ako záložného veriteľa a k ukracovaniu a rovnako mareniu uspokojenia peňažných nárokov žalobcu zo Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2 zo zálohu. Žalobcovi v tomto smere nie je známy žiaden právny inštitút, ktorým by v tomto prípade bolo možné dosiahnuť rýchlu, efektívnu a účinnú súdnu ochranu a súčasne efektívnu a rýchlu vynútiteľnosť povinností žalovaného ako je ochrana poskytnutá žalobcovým právam práve vydaním neodkladného opatrenia na základe tohto návrhu. Napokon je zrejmé, že právne účinky neodkladného opatrenia nariadeného na základe tohto návrhu neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom ani nad nevyhnutný rozsah a súčasne neposkytnú žalobcovi žiadnu neadekvátnu výhodu, keďže dosiahnutie účelu sledovaného týmto neodkladným opatrením je plne v súlade so zákonom po zohľadnení zákonných povinností ako aj zmluvných povinností žalovaného, ktoré mu ako záložcovi vyplývajú zo Záložnej zmluvy. Žalobca sa oprávnene domnieva, že nariadením neodkladného opatrenia na podklade tohto návrhu možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami v súlade s ustanovením veta druhá . Je nepochybné, že v tomto prípade účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, a to s poukazom vzhľadom na povahu, charakter a účel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia pri zohľadnení povahy právneho vzťahu záložného veriteľa a záložcu.

3. Žalobca k návrhu priložil listinné dôkazy na podporu jeho tvrdení, a to Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX zo dňa 17.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.12.2015, potvrdenie o registrácii v NCRzp, č. XXXXX/XXXX, oznámenie o vzniku záložného práva zo dňa 22.01.2020 + doručenka -1 ks, oznámenie o vzniku záložného práva zo dňa 03.12.2018 + doručenky -17 ks, oznámenie o vzniku záložného práva zo dňa 12.12.2019 + doručenky -29 ks, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D., zoznam nájomníkov Stavby získaný z webovej stránky zdravotníckeho zariadenia L. -T. -print screen, http://www.oremus-logman.sk/, výzva na zdržanie sa protiprávneho konania zo dňa 08.01.2020 + doručenka, výzva na plnenie povinností v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 08.01.2020 + doručenka,

oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 22.03.2018 + doručenka, mail žalobcu adresovaný konateľovi žalovaného zo dňa 30.01.2020 a zo dňa 10.01.2020.

4. Tunajší súd, ako príslušný súd, preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

5. Podľa v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

6. Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

7. Podľa , záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

8. Podľa , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

9. Podľa , na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

11. Podľa mb ods. 2 , záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.

12. Podľa mb ods. 3 , ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

13. Podľa mb ods. 4 , ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

14. Podľa v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa prvej vety , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

24. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

26. V predmetnej veci bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania.

27. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa , podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie.

28. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

29. Účelom neodkladných opatrení je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany, pričom predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú:

- osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),

- skutočnosť, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektíve možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný.

31. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie NS SR ). Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , ).

32. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z hľadiska kvalitatívneho nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. .

33. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok, že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

34. V predmetnej veci je zo spisu zrejmé, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca, ako navrhovateľ neodkladného opatrenia, osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý spočíva Zmluve o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.12.2015 (ďalej len „Záložná zmluva“), ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 17.12.2014. Predmetom uvedenej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k súčasným ako aj budúcim pohľadávkam žalovaného, z ktorých má/resp. bude mať žalovaný ako veriteľ právo na peňažné plnenie voči svojim zmluvným partnerom zo zmlúv, resp. faktúr či iných právnych titulov. Uvedené skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, a to Záložnej zmluvy priloženej k žalobe a z potvrdenia o registrácii v NCRzp, č. XXXXX/XXXX, ktorým došlo k vzniku záložného práva. Žalobca ďalej osvedčil existenciu úverových pohľadávok zo Zmluvy o úvere 1, ktorá sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 01.02.2017 a zo Zmluvy o úvere 2, ktorá sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 17.12.2016, pričom dlžník úverové pohľadávky ani z časti neuhrádza. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom, v podiele 2/3, polyfunkčnej budovy - zdravotníckeho zariadenia L. - T., súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/X. Jednotlivé nebytové priestory v polyfunkčnej budove prenajíma žalovaný tretím osobám ako poskytovateľom zdravotných služieb, pričom nájomné títo nájomníci, t. j. dlžníci žalovaného, uhrádzajú žalovanému každý samostatne na základe faktúr vystavovaných žalovaným. Uvedené skutočnosti má súd preukázané zo zoznamu nájomcov polyfunkčnej budovy, ktorý žalovaný uverejnil na webovej stránke L. - T. http://www.oremus-logman.sk/. V zmysle Záložnej zmluvy je možné pohľadávky v podobe nájomného za prenájom nebytových priestorov považovať za predmet záložného práva. Súd konštatuje, že žalobca následne v plnej miere dodržal postup dohodnutý v Záložnej zmluve. Listom zo dňa 22.03.2018, doručeným žalovanému dňa 26.03.2018, žalobca ako záložný veriteľ oznámil žalovanému ako záložcovi začatie výkonu záložného práva zriadeného na Založené pohľadávky na základe Záložnej zmluvy. Následne žalobca preukázal, že žalovanému zasielal viacero písomných a emailových výziev na upustenie od porušovania zmluvných povinností a prijatie opatrení na zabezpečenie práv žalobcu ako záložného veriteľa. Zároveň žalobca dodržal aj zákonný postup voči poddlžníkom, ktorým listami zo dňa 03.12.2018 a opakovane listami zo dňa 12.12.2019 a listom zo dňa 22.01.2020 oznámil a preukázal nájomcom žalovaného ako poddlžníkom zo Založených pohľadávok vznik záložného práva k predmetu

zálohu - t.j. k Založeným pohľadávkam a súčasne vyzval týchto poddlžníkov v súlade s ustanovením mb ods. 3 , aby ich splatné peňažné záväzky voči žalovanému, ktoré sú predmetom záložného práva, plnili výlučne žalobcovi ako záložnému veriteľovi v zmysle Záložnej zmluvy na účet uvedený v písomnej výzve žalobcu. Žalovaný, ako aj poddlžníci svojim konaním porušujú ustanovenia Záložnej zmluvy a maria výkon záložného práva žalobcu k Založeným pohľadávkam.

35. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný svojim konaním neposkytuje žalobcovi žiadnu súčinnosť a neplní si svoje zákonné a zmluvné povinnosti, čím znemožňuje žalobcovi domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou prostredníctvom poddlžníckych žalôb. Žalovaný neposkytol žalobcovi požadované doklady a informácie, ktoré sú potrebné na preukázanie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu právneho dôvodu vzniku, existencie a splatnosti Založených pohľadávok. V tejto súvislosti súd považuje žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za opodstatnený a je osvedčená neodkladná potreba úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca vyčerpal všetky mimosúdne možnosti na ochranu svojich práv a poskytol žalovanému časový priestor pre poskytnutie súčinnosti na zabezpečenie výkonu záložného práva spôsobom, ktorý si medzi sebou dohodli. Nariadenie neodkladného opatrenia sa v tomto smere javí ako jediný relevantný prostriedok pre efektívne dosiahnutie sledovaného účelu, ktorý nie je možné dosiahnuť ani prostredníctvom zabezpečovacieho nariadenia, nakoľko nie je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd má zato, že z hľadiska princípu proporcionality, nariadením neodkladného opatrenia v podobe uloženia určitých povinností žalovanému v danom prípade nedôjde k neprimeranému obmedzeniu žalovaného v jeho právach a na strane druhej žalobca nezíska žiadnu neprimeranú výhodu. Uvedeným postupom súdu bude objektívne zabezpečená možnosť žalobcu domôcť sa nároku, ktorý mu vyplýva zo Záložnej zmluvy.

36. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a citovanými zákonnými ustanoveniami súd uložil žalovanému povinnosť predložiť žalobcovi, ako záložnému veriteľovi, písomný zoznam všetkých pohľadávok žalovaného, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, v členení podľa jednotlivých poddlžníkov, spolu so všetkými príslušnými dokladmi (najmä zmluvy vrátane všetkých ich zmien a dodatkov, faktúry, potvrdenia, vyhlásenia, dohody vrátane všetkých ich dodatkov a zmien atď.), a to do piatich dní odo dňa doručenia toto uznesenia. Ďalej je žalovaný povinný poskytnúť a preukázať žalobcovi, ako záložnému veriteľovi, všetky informácie o aktuálnom stave, existencii, splatnosti a vymáhateľnosti všetkých pohľadávok žalovaného, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/ XXXX, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/ C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, v členení podľa jednotlivých poddlžníkov, a to do piatich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť písomne vyzvať formou doporučených písomných zásielok všetkých jeho dlžníkov z pohľadávok, ktoré sú predmetom záložného práva registrovaného v NCRzp dňa 17.12.2014, číslo registrácie XXXXX/XXXX, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXX/XXXXXX/C/XXX uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatkov, aby plnili svoje splatné záväzky priamo žalobcovi na účet žalobcu č. Y. O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, a to do piatich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

37. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

38. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

39. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

40. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené s určitým zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci dospel k záveru, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobcovi, pričom následkom takéhoto konania môže byť zrušenie neodkladného opatrenia. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

41. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.