Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Z. XX/XXX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 2.957,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -180 zo dňa 13.11.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie istiny v sume 1.457,74 eura a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.134,04 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 2.549,02 eura od 08.06.2017 do 09.07.2017, zo sumy 2.449,02 eura od 10.07.2018 do 08.08.2017, zo sumy 2.349,02 eura od 09.08.2017 do 20.09.2017, zo sumy 2.249,02 eura od 21.09.2017 do 24.10.2017, zo sumy 2.149,02 eura od 25.10.2017 do 07.12.2017, zo sumy 2.049,02 eura od 08.12.2017 do 15.01.2018, zo sumy 1.949,02 eura od 16.01.2018 do 20.02.2018, zo sumy 1.849,02 eura od 21.02.2018 do 11.03.2018, zo sumy 1.749,02 eura od 12.03.2018 do 22.04.2018, zo sumy 1.649,02 eura od 23.04.2018 do 24.05.2018, zo sumy 1.549,02 eura od 25.05.2018 do 02.07.2018, zo sumy 1.449,02 eura od 03.07.2018 do 31.07.2018, zo sumy 1.349,02 eura od 01.08.2018 do 28.08.2018, zo sumy 1.249,02 eura od 29.08.2018 do 27.09.2018, zo sumy 1.149,02 eura od 28.09.2018 do 02.11.2018, zo sumy 1.049,02 eura od 03.11.2018 do zaplatenia, to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok po 50 eur splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi v sume 53,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., uzatvoril dňa 08.10.2012 so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver 3.100 eur a žalovaná sa tento úver zaviazala uhradiť v 72 mesačných splátkach po 74 eur, čo predstavuje sumu 5.328 eur, pričom odplata z tejto sumy je vo výške 2.228 eur. Dátum konečnej splatnosti bol 08.10.2018. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 21,34 % a úroková sadzba 19,50 %. Žalovaná zaplatila sumu 4.193,96 eura. Zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere súd prvej inštancie posúdil

ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval naň ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ako aj ustanovenia a nasl. . Z dôvodu, že žalovaná si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnila, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.134,04 eura, pričom vychádzal zo sumy, ktorú žalovaná mala podľa zmluvy zaplatiť (5.328 eur), a zo sumy, ktorú uhradila (4.193,96 eura). Zároveň súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z jednotlivých dlžných súm v závislosti od toho, ako žalovaná dlh postupne v splátkach uhrádzala. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

3. V časti úrokov z istiny vyčíslených ku dňu 07.06.2017 vo výške 682,58 eura súd žalobu zamietol, pretože žalobca neuviedol, o aké úroky ide (zmluvné, z omeškania), za aké obdobie si tieto uplatňuje, z akej sumy a v akej percentuálnej výške. Vo vzťahu k zmluvným úrokom, ktoré žalobca požadoval vo výške 19,5 % ročne z istiny od 08.06.2017 do zaplatenia, súd žalobu zamietol. Zmluvné úroky predstavujú odplatu za vymedzený časový úsek od čerpania úveru do doby jeho splatnosti (od 08.11.2012 do 08.10.2018). Táto odplata bola dohodnutá v zmluve vo forme 72 splátok po 74 eur, celkovo 5.328 eur. V čase rozhodnutia súdu bol celý dlh splatný nielen z dôvodu predčasnej splatnosti, ale aj z dôvodu splatnosti dohodnutej v zmluve. Priznanie nároku na zaplatenie zmluvného úroku po dni splatnosti úveru dohodnutého v zmluve nepovažoval súd za dôvodné. Nárok na zmluvný úrok má žalobca len do splatnosti dlhu, a nie do jeho zaplatenia, ako je tomu v prípade úrokov z omeškania. Tieto dva nároky (úrok z omeškania a úrok) nie je možné priznať popri sebe. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , a (ďalej len „“). Úspešnému žalobcovi priznal súd náhradu trov konania podľa a o vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v jeho zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Odvolanie zdôvodnil tým, že záver súdu o neprípustnosti kumulácie úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sa neopiera o žiadne zákonné ustanovenie a odporuje platnému právu. Zosplatnenie úveru spôsobuje jedinú zmenu záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Strata výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Táto zmena v obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva kumulatívna novácia. Na rozdiel od tzv. privatívnej novácie podľa ust. , pri ktorej doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým, pri kumulatívnej novácii ide o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu, spočívajúceho v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností a v ich nahradení novo dohodnutými vedľa už existujúcich. Doterajší záväzkový vzťah teda nezaniká; právnym dôsledkom zmeneného záväzku je pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, ako aj dohoda strán o zmene jeho obsahu. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia, splatnosti a pod. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovenom termíne. Z tohto prejavu vôle nijako nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnostiach; je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsob splatenia úveru. Podľa sa dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, avšak v tomto ustanovení sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti, ako si to mylne vyložil súd. Aj podľa sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa

veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Rozsudok, ktorým súd zamietol žalobu v časti úroku do zosplatnenia pohľadávky vo výške 5.351,05 eura, je navyše nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Navyše žalobca uviedol, že súd ho neinformoval o spornosti úrokov uplatnených do zosplatnenia, čím mu odňal právo riadne uplatňovať jeho procesné práva a možnosť preukázať skutočnosť, ktorú považoval za spornú, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd ako odvolací súd ( ) vyzval v zmysle strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu , podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, a v súvislosti s tým aj k možnému použitiu , v zmysle ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Pozornosť strán upriamil najmä na nesúlad celkovej čiastky úveru, ktorá je tvorená súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom a sumy, ktorú má žalovaná v zmysle zmluvy uhradiť, pokiaľ sa vychádza z výšky a počtu mesačných splátok.

7. Na základe uvedenej výzvy sa vyjadril k veci len žalobca, ktorý zotrval na tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Spotrebiteľ poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, teda vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť, a prijatím takýchto podmienok s tým súhlasil. Priemerný spotrebiteľ je schopný urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je zavádzajúce; je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Priemerného spotrebiteľa skôr zaujíma, koľko preplatí nad výšku poskytnutého úveru, a teda ho zaujíma suma celkových nákladov spojených s úverom.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti - pri inom právnom posúdení po splnení si povinnosti podľa - ako aj vo výroku o trovách konania podľa potvrdil.

9. Podľa obsahu spisu si žalobca uplatňoval nároky zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá ako úverová zmluvu upravená (tzv. absolútny obchod), pričom však zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú. Základ právnej úpravy je v , no na daný spotrebiteľský vzťah sa aplikujú ustanovenia a nasl. o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej subjekt, t.j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V spojitosti s tým na danú vec bolo potrebné súčasne aplikovať aj ustanovenia , ktorý upravuje práva a povinnosti zmluvných strán súvisiacich s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v ustanovení je stanovené, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.

10. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok z istiny v sume 628,58 eura vyčíslený do 07.06.2017 a na zmluvný úrok z úveru vo výške 19,5 % z jednotlivých dlžných súm od 08.06.2017 do zaplatenia ako aj v časť istiny prevyšujúci sumu 1.134,04 eura s príslušenstvom. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je možné priznať popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok, ktorý patril žalobcovi len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. do splatnosti úveru vyplývajúcej zo zmluvy, ktorá v priebehu konania nastala a nie až do jeho zaplatenia ako je to v prípade úrokov z omeškania.

11. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi odvolateľa ( ) sa odvolací súd zaoberal v odvolacom konaní len námietkami vytýkanými žalobcom v podanom odvolaní. Konštatoval, že zmätočne pôsobí námietka žalobcu o nepriznaní úroku vo výške 5.351,05 eura z dôvodu jeho nepreukázania ako aj nepreukázania skutočnosti, že tento úrok bol vyčíslený do zosplatnenia pohľadávky. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca si úrok v takejto výške v danom spore vôbec neuplatňoval. Uplatnil si úrok z istiny vo výške 628,58 eura do 07.06.2017 a úrok vo výške 19,5 % zo sumy 2.957,74 eura od 08.06.2017 do zaplatenia ako aj 5,25% úrok z omeškania zo sumy 2.957,74 eura od 08.06.2017 do zaplatenia, pričom v priebehu konania z dôvodu postupného splácania dlhu žalovanou menil jednotlivé splátky, z ktorých úroky ako aj úroky z omeškania požadoval.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nemožnosti priznať veriteľovi zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu sa pre prípad možného priznania zmluvných úrokov musel zaoberať aj prípadnou otázkou, či daný úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, a v súvislosti s tým aj k možnému použitiu tohto zákona, v zmysle ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Vo výzve hlavne upriamil pozornosť strán sporu na nesúlad celkovej čiastky úveru, ktorá je tvorená súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom a sumy, ktorú má žalovaná v zmysle zmluvy uhradiť, pokiaľ sa vychádza z výšky a počtu mesačných splátok.

13. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.100 eur a ten sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 74 eur, pričom celková výška nákladov predstavovala 2.142,98 eura. V zmluve evidentne chýba údaj o celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ na základe úverovej zmluvy zaplatiť. Pod číselnými údajmi o úvere je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Vychádzajúc zo znenia zmluvy by potom celková čiastka úveru bola 5.242,98 eura. Avšak pri dojednanom počte 72 mesačných splátok, ktoré žalovaná mala podľa zmluvy veriteľovi uhradiť, a ich vynásobením výškou mesačnej splátky 74 eur bolo nutné konštatovať, že celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť, tak v skutočnosti podľa zmluvy mala činiť 5.328 eur, čo je o 85,02 eura viac oproti údaju v zmluve. Tento rozdiel vo výpočte predstavuje viac ako jednu mesačnú splátku. Žalobca sa bránil tým, že pre spotrebiteľa je dôležité vedieť, aká je výška celkových nákladov spojených s úverom, a zároveň upozornil aj na nepresnosť internetových kalkulačiek pri výpočte RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov).

14. Práve z dôvodu nepresnosti celkových nákladov spojených s úverom vyplývajúcich z údajov obsiahnutých v zmluve odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia a . Celkové náklady majú totiž vplyv aj na výpočet RPMN. Pokiaľ sú celkové náklady v zmluve uvedené v nižšej sume ako je ich reálna výška, znamená to, že aj RPMN je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa.

15. V bode 3. Zmluvy o úvere je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Výška úveru predstavuje podľa zmluvy sumu 3.100 eur a celkové náklady spojené s úverom sumu 2.142,98 eura. Súčet týchto dvoch súm by teda mal predstavovať celkovú výšku 5.242,98 eura. Táto suma je však v rozpore s tým, čo mal spotrebiteľ uhradiť v 72 mesačných splátkach po 74 eur, teda 5.328 eur. Náklady v tomto prípade teda predstavovali viac ako deklaruje zmluva, konkrétne bola ich výška 2.228 eur, čo je o 85,02 eura viac, ako je uvedené v zmluve.

Pokiaľ teda veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal len z celkovej výšky nákladov podľa zmluvy (2.142,98 eura), nemohla byť RPMN správne vypočítaná z dôvodu, že náklady predstavovali až 2.228 eur. Pri takýchto zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom prípade nevie spočítať, aká bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Od celkovej výšky nákladov sa odvíja aj výška RPMN. Keďže veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej výšky nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, bola aj RPMN nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver sa podľa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Vychádzajúc z prijatého záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru odvolací súd musel konštatovať, že žalobcovi nevznikol nárok na priznanie zmluvného úroku či už pred vyhlásením alebo po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a preto námietky žalobcu o nepriznaní akýchkoľvek zmluvných úrokov v podanom odvolaní považoval za neopodstatnené. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania pri inom právnom posúdení ako vecne správny podľa potvrdil.

17. Odvolací súd zároveň upozorňuje na skutočnosť, že predmetom napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie bola aj časť istiny s príslušenstvom. Vo vzťahu k tejto zamietajúcej časti rozsudku však žalobca žiadne konkrétne odvolacie dôvody neuviedol a len uviedol, že navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Keďže odvolací súd bol odvolacími dôvodmi viazaný, touto zamietajúcou časťou výroku sa bližšie nezaoberal, lebo pre absenciu námietok žalobcu vo vzťahu k tejto časti rozsudku nemal v podstate čo preskúmať. Preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

18. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania ( ). V tomto štádiu konania jej však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol (, ), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).