Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/153/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného H. M., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 10.3.2020 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.9.2019, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu z r u š u j e .

Podľa sa

obžalovaný H. M., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., T. M. XXX/XX,

podľa s použitím Tr.zák.

o s l o b o d z u j e

v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn. -6 zo dňa 3.5.2018, podanej na Okresnom súde Trenčín dňa 7.5.2018, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c) na skutkovom základe, že

hoci v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj v zmysle rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 22.02.2017, právoplatného dňa 07.03.2017, ktorým bol povinný prispievať na výživu svojho maloletého syna Y. M., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 90,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. Q., trvale bytom M. H. č. XXXX/XX, S., pričom si takto určenú vyživovaciu povinnosť v mieste svojho bydliska neplnil za obdobie od októbra 2016 až doposiaľ (vrátane mesiaca september 2019), čím spôsobil dlh na neuhradenom výživnom vo výške 3.240,- Eur, pričom v sledovanom období nebol evidovaný príslušným úradom práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani iných dávok a od 15.06.2017 bol zamestnaný v spoločnosti Cleaning&Health Services s.r.o. so sídlom v Trenčíne, kde u zamestnávateľa nenahlásil vyživovaciu povinnosť a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.10.2017, právoplatného 05.12.2017 bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno b) ,

pretože trestnosť činu zanikla.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.9.2019, sp. zn. bol obžalovaný H. M. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods.3 písm. c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

hoci v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj v zmysle rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 22.02.2017, právoplatného dňa 07.03.2017, ktorým bol povinný prispievať na výživu svojho maloletého syna Y. M., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 90,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. Q., trvale bytom M. H. č. XXXX/XX, S., pričom si takto určenú vyživovaciu povinnosť v mieste svojho bydliska neplnil za obdobie od októbra 2016 až doposiaľ (vrátane mesiaca september 2019), čím spôsobil dlh na neuhradenom výživnom vo výške 3.240,- Eur, pričom v sledovanom období nebol evidovaný príslušným úradom práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani iných dávok a od 15.06.2017 bol zamestnaný v spoločnosti Cleaning&Health Services s.r.o. so sídlom v Trenčíne, kde u zamestnávateľa nenahlásil vyživovaciu povinnosť a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.10.2017, právoplatného 05.12.2017 bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno b) .

Za tento trestný čin bol obžalovaný H. M. odsúdený podľa s použitím trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa písmeno a) zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný H. M. do výroku o uloženom treste odňatia slobody z dôvodu jeho neprimeranosti

- prílišnej prísnosti s tým, že sa domáhal po jeho zrušení v tomto smere uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody, prípadne i iného druhu trestu, alternatívne i vrátenia veci okresnému súdu na jej nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného poukázal na to, že prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre určenie druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na spôsob spáchania, jeho následok, zavinenie, pohnútku, bez zistenia priťažujúcej a poľahčujúcej okolnosti, ale aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnost' nápravy. Zohľadnil, že obžalovaný si svoju zákonnú povinnosť dlhodobo neplnil, no najmä bolo preukázané, že v tejto trestnej činnosti pokračoval v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin, preto bolo nevyhnutné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa odvolanie obžalovaného H. M. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. H. L. zamietol, pretože nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 10. marca 2020 obhajca obžalovaného predložil výpis z UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 10.3.2020, podľa ktorého bola obžalovaným z titulu dlžného výživného na adresu matky Y. M. - H. Q., zaplatená čiastka vo výške 3780 €, ako aj prehlásenie matky maloletého z tohto istého dňa o prevzatí zameškaného výživného na mal. Y. M. od obžalovaného H. M. v sume 3.780 €.

Prokurátorka krajskej prokuratúry, vzhľadom na splnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení Tr. zák. pre zánik trestnosti činu, na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a aby rozhodol sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí podľa s poukazom na Tr.zák.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 14.11.2019, vykonal dňa 10.3.2020 verejné zasadnutie a postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku o treste rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného H. M.

je dôvodné. Napadnutý rozsudok je totiž chybný v dôsledku porušenia ustanovení ( ).

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že skutkové zistenia a právna kvalifikácia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu, pretože na hlavnom pojednávaní dňa 18.9.2019 bolo spáchanie skutku obžalovanému na podklade vykonaných dôkazov preukázané jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností a okresný súd skutok správne aj právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.c) Tr.zák. Z tohto hľadiska neboli preto žiadne pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení a právnych záverov okresného súdu, podľa ktorých obžalovaný H. M. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr.zák., pretože v období od októbra 2016 až do dňa konania hlavného pojednávania 18.9.2019 sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a z titulu nezaplateného výživného za uvedené obdobie dlhoval na syna Y. M. sumu spolu 3.240 eur, pričom tento čin spáchal napriek tomu, že už bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Odvolací súd však na verejnom zasadnutí zistil, že po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný dlžné výživné vo výške 3.240 eur zaplatil a rovnako zaplatil aj ostatné výživné, ktoré bol povinný zaplatiť až do dňa konania verejného zasadnutia krajského súdu.

Podľa § 86 písm. a/ Tr.zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. zaniká vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade.

Na základe tej skutočnosti, že obžalovaný H. M. do rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho odvolaní zaplatil celé dlžné výživné a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, rozhodol odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného vo veci sám tak, že podľa s.1 písm.d) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného H. M. podľa s použitím Tr.zák. oslobodil tiež v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn. -6 zo dňa 3.5.2018, podanej na Okresnom súde Trenčín dňa 7.5.2018, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , Tr.zák., ktorý spáchal na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu, pretože trestnosť činu zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.