Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-153-2019.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/153/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného H. M., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 10.3.2020 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.9.2019, sp. zn. 8T/43/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr.por. sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu z r u š u j e .
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa
obžalovaný H. M., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., T. M. XXX/XX,
podľa § 285 písm.f) Tr.por. s použitím § 86 ods.1 písm.a) Tr.zák.
o s l o b o d z u j e
v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn. 1Pv 69/18/3309-6 zo dňa 3.5.2018, podanej na Okresnom súde Trenčín dňa 7.5.2018, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na skutkovom základe, že
hoci v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj v zmysle rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 34P/195/2016 zo dňa 22.02.2017, právoplatného dňa 07.03.2017, ktorým bol povinný prispievať na výživu svojho maloletého syna Y. M., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 90,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. Q., trvale bytom M. H. č. XXXX/XX, S., pričom si takto určenú vyživovaciu povinnosť v mieste svojho bydliska neplnil za obdobie od októbra 2016 až doposiaľ (vrátane mesiaca september 2019), čím spôsobil dlh na neuhradenom výživnom vo výške 3.240,- Eur, pričom v sledovanom období nebol evidovaný príslušným úradom práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani iných dávok a od 15.06.2017 bol zamestnaný v spoločnosti Cleaning&Health Services s.r.o. so sídlom v Trenčíne, kde u zamestnávateľa nenahlásil vyživovaciu povinnosť a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/129/2017 zo dňa 27.10.2017, právoplatného 05.12.2017 bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.9.2019, sp. zn. 8T/43/2018 bol obžalovaný H. M. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods.3 písm. c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
hoci v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj v zmysle rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 34P/195/2016 zo dňa 22.02.2017, právoplatného dňa 07.03.2017, ktorým bol povinný prispievať na výživu svojho maloletého syna Y. M., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 90,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. Q., trvale bytom M. H. č. XXXX/XX, S., pričom si takto určenú vyživovaciu povinnosť v mieste svojho bydliska neplnil za obdobie od októbra 2016 až doposiaľ (vrátane mesiaca september 2019), čím spôsobil dlh na neuhradenom výživnom vo výške 3.240,- Eur, pričom v sledovanom období nebol evidovaný príslušným úradom práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani iných dávok a od 15.06.2017 bol zamestnaný v spoločnosti Cleaning&Health Services s.r.o. so sídlom v Trenčíne, kde u zamestnávateľa nenahlásil vyživovaciu povinnosť a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/129/2017 zo dňa 27.10.2017, právoplatného 05.12.2017 bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za tento trestný čin bol obžalovaný H. M. odsúdený podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný H. M. do výroku o uloženom treste odňatia slobody z dôvodu jeho neprimeranosti
- prílišnej prísnosti s tým, že sa domáhal po jeho zrušení v tomto smere uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody, prípadne i iného druhu trestu, alternatívne i vrátenia veci okresnému súdu na jej nové prejednanie a rozhodnutie.
Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného poukázal na to, že prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre určenie druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na spôsob spáchania, jeho následok, zavinenie, pohnútku, bez zistenia priťažujúcej a poľahčujúcej okolnosti, ale aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnost' nápravy. Zohľadnil, že obžalovaný si svoju zákonnú povinnosť dlhodobo neplnil, no najmä bolo preukázané, že v tejto trestnej činnosti pokračoval v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin, preto bolo nevyhnutné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného H. M. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. H. L. zamietol, pretože nie je dôvodné.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 10. marca 2020 obhajca obžalovaného predložil výpis z UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 10.3.2020, podľa ktorého bola obžalovaným z titulu dlžného výživného na adresu matky Y. M. - H. Q., zaplatená čiastka vo výške 3780 €, ako aj prehlásenie matky maloletého z tohto istého dňa o prevzatí zameškaného výživného na mal. Y. M. od obžalovaného H. M. v sume 3.780 €.
Prokurátorka krajskej prokuratúry, vzhľadom na splnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pre zánik trestnosti činu, na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a aby rozhodol sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. f) Tr. por. s poukazom na § 86 ods.1 písm.a) Tr.zák.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 14.11.2019, vykonal dňa 10.3.2020 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku o treste rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného H. M.
je dôvodné. Napadnutý rozsudok je totiž chybný v dôsledku porušenia ustanovení Trestného zákona (§ 321 ods.1 písm. d/ Tr. por.).
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že skutkové zistenia a právna kvalifikácia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu, pretože na hlavnom pojednávaní dňa 18.9.2019 bolo spáchanie skutku obžalovanému na podklade vykonaných dôkazov preukázané jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností a okresný súd skutok správne aj právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.c) Tr.zák. Z tohto hľadiska neboli preto žiadne pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení a právnych záverov okresného súdu, podľa ktorých obžalovaný H. M. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr.zák., pretože v období od októbra 2016 až do dňa konania hlavného pojednávania 18.9.2019 sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a z titulu nezaplateného výživného za uvedené obdobie dlhoval na syna Y. M. sumu spolu 3.240 eur, pričom tento čin spáchal napriek tomu, že už bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Odvolací súd však na verejnom zasadnutí zistil, že po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný dlžné výživné vo výške 3.240 eur zaplatil a rovnako zaplatil aj ostatné výživné, ktoré bol povinný zaplatiť až do dňa konania verejného zasadnutia krajského súdu.
Podľa § 86 písm. a/ Tr.zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. zaniká vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade.
Na základe tej skutočnosti, že obžalovaný H. M. do rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho odvolaní zaplatil celé dlžné výživné a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, rozhodol odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného vo veci sám tak, že podľa § 321ods.1 písm.d) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného H. M. podľa § 285 písm. f/ Tr.por. s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. oslobodil tiež v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn. 1Pv 69/18/3309-6 zo dňa 3.5.2018, podanej na Okresnom súde Trenčín dňa 7.5.2018, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.c) Tr.zák., ktorý spáchal na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu, pretože trestnosť činu zanikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.