Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-59-2019.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, a R. Y., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom u matky, zastúpené: kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, deti rodičov: matky - D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, R. B., t.č. P. XXX/ XX, A., právne zastúpená: JUDr. Monika Pindiaková, advokátka, so sídlom Trojičné nám. 122, Tvrdošín, a otca - T. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom P. XXX/XX, A., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Milan Vavrek, MSc., MBA, advokát, so sídlom Baštová 6, Kežmarok, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom na začatie konania doručeným súdu 21.10.2019 žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/24/2015-43 zo dňa 22.06.2016 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné určené pre mal. R. voči jej otcovi sa počnúc dňom 01.10.2019 znižuje zo sumy 75 EUR na sumu 28,79 EUR, splatnú vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred, k rukám matky. Tiež žiadal aby súd aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/21/2015-29 zo dňa 22.10.2015 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné určené pre mal. B. voči jej otcovi sa počnúc dňom 01.10.2019 znižuje zo sumy 75 EUR na sumu 28,79 EUR, splatnú vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred, k rukám matky.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že predošlými rozsudkami bol zaviazaný prispievať na výživné mal. B. sumou 75 EUR mesačne a mal. R. sumou 75 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Od účinnosti a platnosti posledného rozhodnutia súdu sa podstatným spôsobom zmenili jeho príjmové a majetkové pomery. Momentálne je bez akéhokoľvek príjmu a je evidovaný ako žiadateľ o dávku v hmotnej núdzi. Výživnému sa nechce vyhýbať, preto nežiada o jeho zrušenie, ale o zníženie na primeranú zákonnú výšku 28,79 EUR na jedno mal. dieťa.
3. Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila. Kolíznemu opatrovníkovi len uviedla, že s návrhom nesúhlasí lebo náklady na oblečenie a stravu s vekom mal. detí stále vzrastajú.
4. Uznesením č.k. 12P/59/2019-29 zo dňa 31.10.2019 ustanovil súd maloletým deťom za kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov mal. detí zo dňa 11.12.2019 uvádza, že mal. deti bývajú spoločne so svojou matkou v
prenajatom dvojizbovom byte v A.. Matka pracuje ako pomocná sila, jej mesačný príjem je cca 560 EUR. Otec býva v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho starej matky. V jeho domácnosti býva aj brat, ktorý je dlhodobo PN. Otec prispieva na chod domácnosti sumou 50 EUR mesačne. Otec je od 01.06.2019 nezamestnaný. Poberá dávku v hmotnej núdzi 64 EUR. Predtým pracoval v M., v súčasnosti pracuje brigádnicky. Mesačný príjem z brigádnickej práce uvádza 150 EUR. V poslednom období prispieva na výživné nepravidelne a nie v celej výške. Mal. deti ho pravidelne navštevujú. Mal. B. je žiačkou 4. ročníka základnej školy, mal. R. navštevuje materskú školu. Kolízny opatrovník navrhuje návrh otca zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme mal. detí.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä návrhom, rozsudkom č.k. 1P/24/2015-43 z 22.06.2015, rozsudkom č.k. 4P/21/2015-29 z 22.10.2015, lustráciami v Sociálnej poisťovni, správou kolízneho opatrovníka zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomeroch mal. detí, vyhlásením B. Y. (č.l. 55), potvrdením ÚPSVaR Námestovo o vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi, prehľadom príjmov a výdavkov matky, nájomnou zmluvou predloženou matkou (č.l. 60), časťou pracovnej zmluvy matky a jej dodatkom z 31.12.2019, potvrdeniami o poberaní prídavkov na deti, čestným prehlásením R. N. (č.l. 67), potvrdením o návšteve školy mal. B., výpisom zo živnostenského registra otca, výpismi z bankového účtu matky, výsluchom otca a výsluchom matky.
6. Výživné na mal. B. vo výške 75 EUR mesačne bolo otcovi určené naposledy rozsudkom č.k. 4P/21/2015-29 z 22.10.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Výživné na mal. R. vo výške 75 EUR mesačne bolo otcovi určené naposledy rozsudkom č.k. 1P/24/2015-43 z 22.06.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda.
7. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že otec je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 64,70 EUR. Otec pracoval ako murár na živnosť. V júli 2019 si živnosť zrušil z dôvodu, že musel platiť vysoké odvody a je toho názoru, že bude pre neho výhodnejšie keď bude pracovať ako zamestnanec. Zo živnosti mu vznikli dlhy z dôvodu neuhradenia sociálneho a zdravotného poistenia. Uvádza, že má pohľadávku vo výške 3.500 EUR za poskytnuté práce voči objednávateľovi týchto prác. Počas roka 2019, v čase keď bol nezamestnaný, si vedel privyrobiť aj príležitostne a z toho hradil výživné. Z vyjadrení rodičov a z výpisov z matkinho účtu je zrejmé, že otec výživné posielal nepravidelne a v rôznych sumách a to aj prostredníctvom tretích osôb. Prostredníctvom tretích osôb zasielal výživné aj v čase, keď už nevykonával živnosť a bol nezamestnaný. Otec uvádza, že jeho zdravotný stav je dobrý a je schopný pracovať. Uviedol, že už deň po pojednávaní je schopný podpísať pracovnú zmluvu, nakoľko má dohodnutú prácu v M.. Otec nevedel uviesť aké sú jeho mesačné príjmy a výdavky. Mal. deti bývajú s matkou v prenajatom dvojizbovom byte v A., kde matka platí nájomné 150 EUR. V posledných mesiacoch prenajímateľovi platí 250 EUR nakoľko mala nedoplatky na nájomnom zo skorších období. Matka pracuje na plný úväzok ako pomocná sila. Spolu s príplatkom a uplatnením daňového bonusu na mal. deti je čistá mzda matky cca 566 EUR (<https://www.platy.sk/ vypocet-mzdy>). Okrem toho matka poberá prídavky na mal. deti vo výške cca 50 EUR. Obaja rodičia fajčia a uvádzajú, že príležitostne si vypijú aj alkohol. Skutočné výdavky na tieto položky však nebolo možné zistiť, avšak vzhľadom k vzájomným vyjadreniam oboch rodičov je pravdepodobné, že skutočná spotreba týchto poživatín je vyššia ako tá, ktorú deklarovali. Mal. B. je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Mal. R. navštevuje materskú školu. Obe mal. deti netrpia vážnejšími zdravotnými problémami. Mal. deti otca pravidelne navštevujú a u neho prespávajú.
8. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Súd v konaní vyhodnocoval, či došlo k zmene pomerov, tak na strane mal. detí ako aj otca. Matkou deklarované výdavky na výživu mal. detí súd považoval v zásade za primerané a opodstatnené vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a potrebám mal. detí. Na strane mal. detí došlo od posledného rozhodovania o výživnom, vzhľadom k ich vyššiemu veku, k zvýšeniu ich potrieb. Otec uvádza, že je zdravý a po všetkých stránkach schopný a ochotný pracovať. To, že sa v júli 2019 rozhodol zrušil svoju živnosť považuje súd za jeho slobodné rozhodnutie. Pokiaľ uvádza ako dôvod zrušenia živnosti vysoké odvody, súd na takéto argumenty neprihliadal nakoľko nebolo preukázané, že by sa jeho odvodové zaťaženie vymykalo štandardnému odvodovému zaťaženiu živnostníka vykonávajúceho činnosť v danom odvetví a pokiaľ mu vznikli dlhy na povinnom sociálnom a zdravotnom poistení možno túto skutočnosť za daného skutkového stavu pripísať výlučne na vrub otca. To, že otec za daného stavu nevykonáva prácu, či už formou živnosti alebo v pracovnom pomere súd považuje za vzdanie sa zamestnania a tým aj zárobku bez dôležitého dôvodu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Príjem otca výlučne z dávky v hmotnej núdzi a prípadných brigád tak vzhľadom k jeho pracovným skúsenostiam, veku, a zdravotnému stavu nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam. Otcovi nebránia žiadne objektívne skutočnosti v získaní zamestnania alebo iného trvalého príjmu v oblasti, ktorej má pracovné skúsenosti (murár). Súd preto vychádzal z potencioanality príjmu otca, t.j. z príjmu ktorý by otec dosahoval, keby pracoval na pozícii zodpovedajúcej jeho schopnostiam a možnostiam. V súčasnej situácii na trhu práce, kedy stavebníctvo vykazuje nedostatok pracovnej sily, súd nevidí dôvody nemožnosti sa zamestnať na pozícii murára, ktorú otec pôvodne vykonával a v ktorej má pracovné skúsenosti. Okrem vyššie uvedeného mal súd z vykonaného dokazovania zistené, že otec fajčí a podľa jeho vyjadrení príležitostne požíva alkohol. Vzhľadom k tomu, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, nepovažuje súd tieto výdavky otca, za výdavky ktoré je nevyhnutné vynaložiť. V konečnom dôsledku preto súd vyhodnotil návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný a zamietol ho.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k nižšiemu právnemu povedomiu otca, súd považoval jeho návrh na zníženie výživného z jeho strany za subjektívne odôvodniteľný. Súd nedospel k jednoznačnému presvedčeniu, že by bol návrh otca čisto špekulatívny. Nevyhovel tak návrhu matky na priznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.