Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/49/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky: P.. G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E.P., R. XX, zast. JUDr. Jurajom Langerom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moravská 20, proti manželovi: P.. Z. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., R. XX, zast. JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode Z. B., nar. X.XX.XXXX a G. B., nar. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov Ing. G. B. rod. C. a Ing. Z. B. uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - mestská časť Košice - Juh, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Mal. Z. B., nar. X.XX.XXXX a G. B., nar. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia budú maloleté deti z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť ich majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. B., nar. X.XX.XXXX sumou 180 Eur mesačne a mal. G. B., nar. X.XX.XXXX sumou 130 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvodu.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

Každý párny týždeň od štvrtka od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl počas dvoch týždňov od prvého dňa od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod., dva týždne v mesiaci august od prvého dňa od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod., každý párny rok od 30.12. od 9,00 hod. do 6.1. do 18,00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9,00 hod. do soboty do 18,00 hod., počas veľkonočných prázdnin nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9,00 hod. do utorka do 18,00 hod., párny rok od Zeleného štvrtka od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod.

Otec si maloleté deti p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto deti odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

VI. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 325 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice I.

VII. Manžel je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 325 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice I.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 6.4.2017 sa domáhala rozvodu manželstva, nakoľko neplní spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva navrhla maloleté deti Z. B., nar. X.XX.XXXX a G. B., nar. X.XX.XXXX zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. G. sumou 150 Eur mesačne a mal. Z. sumou 200 Eur mesačne. Súčasne navrhla úpravu styku otca s maloletými deťmi.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.5.2017, s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

4. V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na výživu mal. Z. sumou 100 Eur mesačne a G. 70 Eur mesačne. Súčasne navrhol úpravu styku matky s maloletými deťmi.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 16.8.2017 s prihliadnutím na pomery v rodine navrhol nariadiť znalecké dokazovanie ohľadne najvhodnejšej formy zverenia maloletých detí.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Juh vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti Z. B., nar. X.XX.XXXX a G. B., nar. X.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v E. H. E. Č.. XX.

7. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzatvorili z lásky po niekoľkoročnej známosti. Spočiatku neboli vo vzťahu problémy. Vzťah charakterizovala ako štandardný. Bývali spoločne u jeho rodičov. Po určitom čase nastali rodinné nezhody, ktoré sa týkali manželovej rodiny. Situácia v rámci rodinných vzťahov najmä nezhody, ktoré mala s manželovou rodinou sa začali vyostrovať a nemala oporu práve v manželovi, nakoľko sa prikláňal na stranu svojej rodiny. V rodine tak začali hádky, ktoré sa časom stále len stupňovali. Manžel nevedel vyhrotené situáciu vyriešiť a tak podal návrh na rozvod manželstva. Po viacerých rozhovoroch sa pokúsili manželstvo zachrániť a dať mu ešte šancu. Obaja si uvedomovali, že problémy a hádky vychádzajú z toho, že žijú v jednej domácnosti s manželovou rodinou. Riešenie predmetnej situácie našli v tom, že si zadovážili vlastné bývanie na E. XX N. E.P.. Po tomto období sa im po troch rokoch narodila mal. G.. Medzičasom sa snažila obnoviť vzťah s manželovou rodinou, nakoľko po predchádzajúcich konfliktoch sa vzájomne úplne odmlčali. To sa jej podarilo a na čas sa vzťahy v rodine upokojili. Po roku a pol narodenia mal. G. a pravidelného navštevovania manželovej rodiny sa vzťahy opäť narušili, čo viedlo k častým hádkam medzi nimi. Manžel opätovne podal návrh na rozvod manželstva. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Konanie skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 2.3.2016, ktorým konajúci súd návrh zamietol. Po zamietnutí návrhu na rozvod manželstva boli ako manželia odporučení do manželskej poradne. Po návšteve manželskej poradne sa manžel vrátil do spoločnej domácnosti. Bolo to v období 7/2016. Od tohto obdobia mali relatívne pokojné obdobie, snažili sa spolu žiť. Po pár mesiacoch sa celá situácia radikálne zmenila k horšiemu. Manžel navštevoval asi od roku 2011 psychiatričku, ktorá mu nasadila lieky, ktoré užíval do konca roku 2016. Po novom roku 2017 bol na kontrole u psychiatričky a tá po zhodnotení jeho zdravotného stavu nariadila, aby predmetné lieky prestal užívať. Po ukončení liečby sa manželova psychika narušila, začalo náročné obdobie v jeho práci, čo malo za následok narušenie jeho správania a nervozita, ktorú prenášal domov z čoho vznikali napäté situácie. Manžel ju začal urážať a vulgárne nadávať. Všetko čo spravila bolo zlé. Začal jej zakazovať stretávať sa s priateľmi, s rodinou, vyčítal jej minulosť a to v tom smere, že mu rozbila rodinné vzťahy s jeho rodinou. Všetko zlé manžel videl len v nej. Začali sa hádať na denno- dennej báza, navyše na ňu kričal a urážal aj pred deťmi. Manželovo správanie neskončilo len pri hádkach a vulgarizmoch na jej osobu ale došlo aj ku fyzickým atakom. Hlavný dôvod prečo sa rozhodla podať návrh na rozvod je ten, že manžel sa ku nej správal agresívne a došlo aj ku bitkám a vyhrážkam. Vyhrážky boli typu, že skončí na cintoríne ako jej sestra. Manžel jej často fyzicky ubližoval a to aj pred maloletými deťmi. Dospelo to do

štádia kedy jej syn povedal, že počul ako ju manžel bil. Dňa 12.3.2017 v čase keď maloleté deti zaspali sa začali s manželom rozprávať o zlej rodinnej situácii. Rozhovor vyústil do toho, že manželovi povedala, že sa chce rozviesť, že manželstvo už nemá budúcnosť. Manžel sa veľmi rozčúlil, dostal záchvat hnevu a začal ju v kresle, v ktorom bola udierať päsťami do hlavy a tváre, pričom jej spôsobil mnohopočetné pomliaždeniny a opuchy. Následne navštívila aj pohotovosť, kde bola vyšetrená. Predmetnú udalosť nahlásila na polícii, nakoľko sa bála o zdravie a život. Polícia uvedenú skutočnosť uzatvorila tak, že sa nejedná o trestný čin ale priestupok.

8. Navrhovateľka má za to, že manželstvo je natrvalo rozvrátené, neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo nezabezpečuje zdravé a bezpečné prostredie na výchovu a zdravý vývoj maloletých detí. Je presvedčená, že pre zdravý psychický vývoj maloletých detí je rozvod manželstva to najvhodnejšie a to, aby neboli ďalej vystavované trvalému stresu zo situácie v rodine. K manželovi už nič necíti a je presvedčená, že neexistuje žiadna šanca na obnovenie riadneho manželského spolužitia.

9. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola nezamestnaná a nemala žiadny príjem. Následne sa zamestnala s príjmom vo výške 737 Eur. Výdavky na maloletého Z. uviedla nasledovné: stravné v škole 21 Eur, príspevok do triedneho fondu mesačne 8 Eur, školská družina 11 Eur mesačne, krúžok plávanie mesačne 20 Eur, krúžok programovanie mesačne 2 Eur, sporenie mesačne 110 Eur, poistka mesačne 40,60 Eur.

10. Náklady na mal. G. uviedla nasledovné: stravné v škôlke 25 Eur, školné mesačne 15 Eur, ročný príspevok 60 Eur, krúžok, plávanie mesačne 46 Eur, sporenie mesačne 110 Eur.

11. Predpokladané náklady na obe maloleté deti, mesačné náklady na stravu a hygienické potreby cca 150 Eur, oblečenie a obuv 60 Eur, pomôcky do škôlky 15 Eur. Inak výdavky bežného charakteru, mimoriadne výdavky rodičia neuviedli.

12. Z výpovede manžela súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, avšak nesúhlasí s navrhovanou úpravou práv a povinností k maloletým deťom. Navrhovateľkou uvedené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Sú v rozpore so skutočnosťou v nesprávnej časovej postupnosti a navyše je presvedčený, že ide o unáhlené konanie človeka, ktorému nezáleží na rodine, zdraví, prostredí pre vývoj detí ale na jej osobnej slobode a dobrom obraze v okolí. Navrhovateľka účelovo uvádzal len dôsledky, o ktoré sa vo svojom návrhu opiera a zamlčuje príčiny, ktoré k nim viedli a svoj nezáujem alebo neschopnosť ich riešenia. Svoje konanie podriaďuje cudzím ľudom, pri ktorých sa necháva unášať vidinou ich životných úspechov, šťastia, vlastníctva majetku, pričom vo vlastnej rodine pre spoločné dosahovanie takýchto cieľov nie je ochotná urobiť nič, očakáva, že výsledok sa dostaví sám, resp. im to zabezpečí jeho rodina a že chyby a problémy sú len v ňom. Manžel uviedol, že manželstvo po dlhšej známosti uzatvorili z lásky a taktiež z dôvodu, že manželka bola tehotná so synom Z.. Spätne musí uviesť, že vzťah v čase jej otehotnenia prechádzal krízou. Očakával však, že táto udalosť ich vzťah zomkne a príchodom syna na svet zabudnú na všetko zlé čo bolo a ich život sa bude uberať iným smerom. V tom čase bývali v 1-izbovom byte susediacom s rodičovským, v ktorom využívali spoločnú práčku, balkón, kuchyňu a pod.. Problémy, ktoré vznikali medzi manželkou a jeho rodinou spočívali najmä v jej správaní, prejave a presadzovaní si svojich záujmov, niekedy až v ich zneužívaní. Uvedené problémy sa začali stupňovať keď chceli po cca roku od narodenia syna Z. po vzájomnej dohode sa dočasne presťahovať do rodinného domu spolu s rodičmi. Pokiaľ sa jej podarilo presadiť svoje zámery, resp. už jej zámery mali jasné kontúry a viditeľný cieľ, týchto ľudí si absolútne prestala vážiť a prejavovala k nim neúctu, čo sa často končilo afektívnymi a vulgárnymi slovnými útokmi aj pred členmi širšej rodiny, či rodinnými známymi. Z uvedeného dôvodu podal návrh na rozvod manželstva v roku 2010. Po absolvovaní stretnutí sa obnovila komunikácia a následne po rekonštrukcii bytu sa začiatkom júla 2010 spoločne nasťahovali do bytu na E. XX a návrh na rozvod manželstva zobral späť. Zabezpečenie vlastného bývania vnímal ako jasný signál pre manželku, že mu na vzťahu a kompletnej rodiny záleží. Očakával, že keď už bývajú vo vlastnom byte aj keď s úverom sa manželka upokojí a stabilizuje svoj záujem o rodinu a syna. Po tom ako po materskej a rodičovskej dovolenke nastúpila do pracovného života jej správanie sa začalo meniť. Od leta 2011 začal navštevovať psychiatrickú ambulanciu ( dôsledky a skutočnú príčinu tvrdení navrhovateľka zámerne zamlčala ). Aj jej prístup k zdravotnému stavu dieťaťa spôsobil, že so synom museli absolvovať 21 - dňový liečebný pobyt v Šrobárovom ústave. Navrhovateľka však odmietla stráviť celý tento pobyt s ním a preto, keďže pracoval

v rodinnej firme a mohol pracovať na diaľku, on väčšiu časť pobytu strávil so synom. Koncom júla 2011 došlo k prevaleniu skutočností, že navrhovateľka počas jeho pobytu so synom na liečení nadviazala mimomanželský pomer so zadaným mužom. Dodnes sa mu neospravedlnila, tohto človeka chránila a dávala mu ho za vzor ako dobrého človeka. Keďže to veľmi zle psychicky znášal, začal navštevovať psychiatrickú ambulanciu, kde sa liečil pravidelne a absolvoval psychoterapeutické pohovory. Počas liečby, ktorá trvala museli riešiť hlavne vzťah s manželkou s cieľom udržať rodinu a poskytnúť synovi kompletnú a plnohodnotnú rodinu. Následne, aby eliminovali všetky príčiny pretrvávajúcich problémov, dohodli sa na usporiadaní vzťahov medzi rodinami, lebo po prvom návrhu na rozvod sa jej rodina s ním odmietla stýkať a taktiež jeho manželka, t.j. navrhovateľka sa odmietla stýkať s jeho rodinou. Následne po cca troch rokoch sa narodila mal. G. a syn Z. začal navštevovať prvý ročník základnej školy a to triedu pre intelektovo nadané deti. Mimo toho sa v priebehu roku 2014 postupným skladaním okolností začali zhoršovať vzťahy medzi navrhovateľkou a jeho bratom. Napätie vo vzťahu vyústilo do ostrej hádky počas Silvestrovskej večere v dome jeho rodičov, ktorá zároveň rozbila spoločný slávnostný program a každý sa pobral svojim smerom. Záležitosť by bola za nimi a život by sa pravdepodobne uberal iným smerom keby nasledujúci deň 1.1.2015 kedy požiadal manželku, aby sa rodičom ospravedlnila za pokazený večer nezvrhla do afektívneho útoku voči jeho otcovi, ktorý ju následne vykázal z domu. Otec s matkou jej ospravedlnenie prijali a požiadali ju, aby bola v takýchto prípadoch zhovievavá a trpezlivá, lebo takýmto správaním škodí najmä manželovi a deťom, načo manželka pochytila už spomínaný nával zlosti a vykričala jeho rodičom „tak si toho svojho syna nechajte ale zabudnite na to, že niekedy uvidíte vnúčatá“. Manželka odmietla uznať toto svoje konanie ako nesprávne, definitívne prerušila kontakty s jeho rodinou a navyše ďalším konaním spôsobovala osobné a pracovné problémy jeho bratovi a manželke. Situácie doma bola neúnosná, s manželkou sa zhoršovala komunikácia, intímny život používala na dosiahnutie ústupkov, či statkov až následne došlo k jeho úplnému prerušeniu. Nasledovali denno-denné hádky súvisiace s výchovou detí a prenášaním jej zlej nálady na nich. Rozhodol sa preto podať návrh na rozvod, opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa k rodičom. Počas dlhého trvania celého procesu rozvodu, kedy prežili všetky narodeniny a meniny detí, Vianoce a pod., si uvedomoval, že mu rodina chýba, avšak s manželkou sa nepodarilo dostať komunikáciu do normálneho štádia, preto ju prosil, že ak majú skúsiť opätovné spolužitie, mali by vyhľadať odbornú pomoc. Súd však návrh na rozvod manželstva zamietol. Návrat domov bol ťažko skúšaný a po samotnom návrate sa manželka akoby vrátila do starých koľají a jej správanie sa zázrakom obrátilo, domnieval sa, že po dosiahnutí svojho cieľa mohla zhodiť masku a myslela si, že vyhrala. Prišiel však nový školský rok maloletá nastúpila do škôlky a manželka sa mala zaradiť do pracovného života. Hľadanie práce stále odkladala a stupňujúce napätie v domácnosti súviselo aj s tým, že v aktuálne práci končí výrazne skôr oproti minulosti a teda sa mohol viac zúčastňovať výchovy detí, riešenie domácich úloh, či domácich prác. Manželke to však nevyhovovalo, ona chcela deti vychovávať podľa seba, nemal sa čo do toho miešať, domáce úlohy a učenie sa so synom neboli dokonalé pokiaľ ich ona neskontrolovala a neodsúhlasila, že sú na 100%. Čo v domácnosti urobil to všetko ohundrala a ešte si musel vypočuť, že po ňom aj tak musí všetko dorábať. Finančná situácia bola taká, že im mesačne chýbalo cca 200 Eur, v takej výške splácali v tom čase hypotéku. Bol nútený uprosiť rodičov, aby predali ich byt, ktorý v tom čase prenajímali, aby im pomohli splácať hypotéku, aby ušetrili na úrokoch, že postupne im to vyrovnajú, resp. sa zohľadní pri budúcom vysporiadaní majetkov s bratom. Manželka aj rodičia s tým súhlasili a vec sa konečne opäť naštartovala proces zmierovania jeho manželky s nimi. Našiel sa kupec a tak postupne mimoriadnymi splátkami hypotéku znížili a 23.1.2017 požiadali o predčasné splatenie. Následne zo spoločného účtu bol úver splatený. V ďalšom manžel podrobne opísal situáciu v rodine až po obdobie kedy navrhovateľka podala opätovne návrh na rozvod manželstva. Má za to, že manželstvo prešlo veľkou skúškou kde sa ukázali skutočné charaktery ľudské hodnoty ako aj schopnosti riešiť problémy a sledovať záujmy rodiny spoločných detí, kde oni ako rodičia sú zodpovední za vytváranie stabilného, bezpečného prostredia vhodného pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých detí. Manžel uvádza, že manželka poukazuje len na dôsledky, zamlčiava príčiny problémov, nie je schopná ani uznať si podiel viny, zmeniť rozhodnutie vykonať nápravu, či vôbec sa len zamýšľať nad dôsledkami svojich konaní a riešiť vzniknuté problémy, čoho výsledkom bol aktuálny stav (v čase podania návrhu na rozvod). Manžel je presvedčený, že manželka trpí psychickým ochorením, ktoré jej neumožňuje reálne vyhodnocovať už základnú rovnoprávnosť manželov v rodine, aktuálne konanie o rozvode a jej návrh na usporiadania práv a povinností s výškou výživného poukazuje na absolútne nereálnu predstavu o živote, prestáva zvládať výchovu syna, ktorý je momentálne vo veku, kedy výrazne potrebuje otcovský vzor. Maloletá je veľmi inteligentná a hravá a potrebuje spoločnosť. Deťom sa mimo osobnej starostlivosti takmer vôbec osobne nevenuje formou hier a navyše začína mať pocit, že začala zanedbávať i zdravotný stav detí. Z uvedených dôvodov nemôže súhlasiť s tvrdením, že manželstvo je natrvalo rozvrátené, neplní ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel, že

nezabezpečuje zdravé a bezpečné prostredie na výchovu a ďalší psychický vývoj maloletých detí a že rozvod je najvhodnejšie riešenie. Keďže však manželka nikdy nehľadala možnosť ako by sa veci dali zmeniť, čo môže urobiť preto, aby komunikácia a problémy v partnerstve odstránili a nikdy neprišla s iniciatívou na akúkoľvek zmenu, len zo všetkého obviňovala jeho. Nariadená psychologická alebo psychická liečba bez jej vlastného uznania a uvedomenia si jej potreby z nej vytvára neliečiteľnú osobu, s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Nesúhlasí však so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a navrhuje, aby boli deti zverené do jeho osobnej starostlivosti.

13. Manžel uviedol, že je zamestnancom spoločnosti B. K. od 1.1.2016 s príjmom vo výške 550 Eur. Od 6.4.2017 býva u rodičov v rodinnom dome, kde sú pre neho a maloleté deti k dispozícii dve vlastné izby a spoločnú obývaciu dennú miestnosť. Rodičom prispieva na bývanie sumou 100 Eur mesačne, pravidelne užíva lieky cca 25 Eur mesačne, výdaje na stravu a hygienické potreby cca 150 Eur mesačne. Uhrádza koncesionárske poplatky vo výške 4,64 Eur mesačne, náklady na ošatenie a obuv cca 40 Eur mesačne, náklady na dopravu do práce 30 Eur mesačne, ostatné spotrebné výdavky uhrádza synovi životnú poistku, kde je poistníkom v sume 40 Eur mesačne, iné výdavky cca 20 Eur mesačne, mesačné výdavky teda činia spolu cca 400 Eur.

14. Manžel od 1.10.2017 je zamestnancom spoločnosti F. K. K..Q..X.. R. s príjmom vo výške 600 Eur brutto.

15. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadom najvhodnejšej formy úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 6/2018.

16. Znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že navrhovateľka je nadpriemerne inteligentná, mierne neurolabilná osobnostná štruktúra, čo je podmienené situačne a dlhodobým náročnejším spôsobom života v partnerskom spolužití. Je osobnosťou s nízkym trendom sociálnej žiadúcnosti bez tendencie javiť sa v lepšom svetle, mierne zvýšenie vo faktore ako istá forma obrany a ochrany pred vzniknutou situáciou dlhodobo žila v náročných podmienkach už vo svojej bázovej rodine. Od manžela očakáva podporu, oporu, pomoc a emocionálne zázemie. Je extrovertovaná s nízkym psychoticizmom. V celkovom hodnotení osobností ide o vyváženú osobnosť s prevahou geneticky podmienených čŕt ako sú neurolabilita. Vo vzťahu k maloletým deťom sa prejavuje vnímavosťou a citlivosťou na prežívanie emócií a citové prejavy u jej blízkych, u detí má silný zmysel pre spravodlivosť a je receptívna na odmietanie. Toto má emocionálne zakódované v osobnostnom profile ešte zo svojej bázovej rodiny, preto hľadá oporu, zázemie a pochopenie aj podporu zvlášť u manžela. K osobnosti matky znalec uviedol, že do manželského spolužitia sa dostala veľmi mladá s absenciou rolových vzorov u rodičov. Aj preto je jej prejav intenzívny skôr obranný a konfrontačný. Zo psychologického hľadiska je pre matku dôležité viac počúvať s porozumením a zvýšiť sebakontrolu pri reakciách na partnera, čím je hypoteticky ale aj reálne možné predchádzať konfrontačným epizódam, hádkam medzi manželmi. Hádky rodičov sú deťmi vnímané ako jediné negatívum manželského spolužitia a rodičovskej roly.

17. Otec je nadpriemerne inteligentný, osobnostne ide o mierne neurolabilnú štruktúru, osobnosť je s primeranou tendenciou sociálnej žiadúcnosti nejaviť sa v lepšom svetle, popisuje konkrétne udalosti ako ich prežíval, nezakrýva, nedysimiluje, nesnaží sa ho obsahovo zmeniť. Je extro - intro nevyhradený. Otec nemá zvýšené skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality. Má vysoké skóre empatie čo predstavuje vysokú vnímavosť a citlivosť na prežívanie emócií a citové prejavy u jeho blízkych - u jeho detí, čo sa podľa klinického interview s maloletými konkrétne premieta do praktického života s ním. Znalec uviedol, že manželku vníma viac maskulívne teda ako rovnocenného rodového, nie rolového partnera, čo navrhuje prehodnotiť. Ide o ženu a matku jeho detí, ktorá od muža očakáva podporu, pochopenie a oporu zvlášť keď ju nemala ani vo svojej bázovej rodine. Otec stále žije v kompletnej úplnej bázovej rodine a v záťažových situáciách v matrimoniálnom vzťahu uniká práve ku svojej rodine nie ako samostatná jednotka. Opakovane sa sťahuje ku rodičom čo považuje síce za silnú ale zo psychologického hľadiska aj mierne rizikovú väzbu na bázovú rodinu. Táto je mimoriadne dôležitá ale nemôže po vytvorení vlastnej rodiny svojou intenzitou prevýšiť väzbu na svoju rodinu - manželku a deti. Uvedené manželka aj v predmetných hádkach manželovi vyčíta. Vzťah k obom maloletým deťom má silný, rolový, existenčný, má obe deti bez vzťahového rozdielu veľmi rád. Je pre deti chápajúcim otcom, zabezpečuje im viac zábavy a pohybu, aktívneho relaxu, čo je zo psychologického hľadiska v norme. Je pre deti dobrým otcovským rolovým vzorom.

18. Obe maloleté deti Z. B. G. sú vysoko nadpriemerne intelektovo disponované a to v oboch diagnostikovaných zložkách verbálnej a výkonnej, performačnej, sú výborne socializované, čo pre znalca znamená, že sa im rodičia veľmi precízne venujú, starajú sa o obe maloleté deti a vzájomne situačne s výkyvmi zabezpečujú ich všetky základné existenčné a vekovo aktuálne vyššie potreby. U detí v čase znaleckého vyšetrovania znalec zaznamenal psychickú harmóniu a pohodu, tiež komfortné správanie sa a vnímanie prítomnosti oboch rodičov. S nimi spoločne prichádzajú aj na znalecké vyšetrenie.

19. Obaja rodičia na základe všetkých znaleckých nálezov sú osobnostne, duševne a somaticky veľmi dobre disponovaní pre starostlivosť a zabezpečovanie rodiny a všetkých potrieb maloletých detí je pre oboch rodičov dôležité uviesť, že neboli u nich zdiagnostikované kardinálne osobnostné kontraindikácie ani rizikové osobnostné oblasti a to zhodne pre ich ďalšie spolužitie a tiež pre výchovu a opateru maloletých detí. Obaja rodičia ešte viac používajú „štatút rozvodu“, ako isté strašenie toho druhého, nakoľko okrem vzájomných hádok, čo je zo psychologického hľadiska možné eliminovať nie sú u nich zdiagnostikované žiadne vážne riziká a kontraindikácie pre spolužitie.

20. Vzťahy medzi rodičmi sú v emocionálnom antagonizme, sú v konfrontačnej vzťahovej fáze, zo psychologického hľadiska nie sú narušené v súčasnosti bez možnosti rekonštrukcie ich vzťahu do budúcnosti. Ani jeden z rodičov nemá iného partnera a vzájomne sa veľmi dobre tolerujú aj v bezprostrednej blízkosti. Mimoriadne antagonizmy neudávajú ani maloleté deti pri preberaní a ich odovzdávaní tomu druhému rodičovi, čo u maloletých detí podvedome u oboch detí zhodne vytvára ilúziu a aj reálnu predstavu ďalšieho spolužitia rodičov, čo projektujú k potrebe úplnej rodiny bez hádok rodičov.

21. Citová väzba oboch maloletých detí k obom rodičom je veľmi silná, pozitívna, emocionálne a existenčná bez rozdielov. Obe maloleté deti projektujú v aplikovaných znaleckých skúškach a tiež priamo vo verbalizovanom vzťahu k obom rodičom. Zhodne ani u jedného z maloletých detí nebol zdiagnostikovaný negatívny vzťah k niektorému z rodičov.

22. Obe maloleté deti sa spolu aj zvlášť s rodičmi cítia dobre a bezpečne, preto nemajú problém pri komunikácii s rodičmi. Vedia otvorene vyjadriť svoj názor. Deti cítia, vnímajú a prežívajú v čase znaleckého vyšetrenia individuálnu pohodu a komfort zvlášť u každého z rodičov, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti s matkou a otca pravidelne navštevujú v domácnosti jeho rodičov, kde má k dispozícii priestor pre seba a pre deti ako to uviedol. Ani jeden z rodičov neohrozuje ich zdravie, zdravý vývin, vývoj a výchovu. Obe maloleté deti sú v čase vyšetrenia v psychickej pohode a sú somaticky zdravé, primerane vyvinuté v kontexte ich vekovej normy.

23. Znalec v závere uviedol, že obaja rodičia sú plne disponovaní starať sa o maloleté deti a zabezpečovať ich všestranný harmonický vývoj a všetky ich základné a vekovo aktuálne potreby. Vzhľadom na vek detí ich emocionalitu a celkové prežívanie situácie v čase znaleckého vyšetrenia ak by nedošlo k obnoveniu spolužitia rodičov navrhuje zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matke a upraviť širší styk otca s maloletými deťmi. Striedavú starostlivosť vo finálnej fáze nepovažuje za vhodnú.

24. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť v záujme maloletých detí a upraviť styk otca s maloletými deťmi v čo najširšom rozsahu, výšku výživného určiť s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery rodičov a potreby maloletých detí.

25. K vypracovanému znaleckému posudku sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá vo vzťahu zverenia maloletých detí do jej starostlivosti súhlasí, avšak nesúhlasí s rozšírenou úpravou styku otca s maloletými deťmi.

26. Manžel k znaleckému posudku doručil súdu rozsiahle vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Zároveň pripojil znalecký posudok pod č. XX/XXXX vypracovaný na jeho písomnú objednávku zo dňa 3.4.2018 PhDr. G. K..

27. Znalkyňa v posudku uviedla, že deti prežívajú aktuálnu rozvodovú situáciu bez psychických a emocionálnych problémov. Obe deti úplne a do dôsledkov nechápu, niečo už vnímajú korektne,

ale vzhľadom na postoje a prístup rodičov k nim nedochádza u detí k strádaniu. Mal. Z. vyjadruje nespokojnosť s dĺžkou pobytu u otca. Ten odporučila aj upraviť smerom k jeho predĺženiu lebo potreba byť s otcom nemá u neho len charakter fyzickej prítomnosti ale aj iný prístup k jeho rozvojovým potrebám. Nezistila, aby deti boli v tejto situácii zaťahované rodičmi neprimeraným spôsobom do celého rozvodového procesu. Deti sú v súčasnej dobe v situácii kedy sa neboja o lásku rodičov, majú dostatok povzbudzujúcich prejavov od rodičov, ktoré im dávajú pocit bezpečia a nedeformujú ich vzťahy. Obe deti majú radi oboch rodičov, prejavujú voči nim pozitívne citové vzťahy, dôverujú im, rešpektujú ich, neodmietajú ani matku ani otca, pričom G. preferuje úzku primárnu rodinu v jej pôvodnej štruktúre. Z. do rodiny zaraďuje aj starých rodičov, ktorí majú pre neho tiež významné citové miesto. Z. sa dostáva do veku kedy význam otca v jeho výchove bude stúpať a už sa to prejavuje v jeho verbálnej deklarácii o potrebe byť s otcom viac. Deti nezneužívajú vzťahy medzi rodičmi, vyčkávajú ako sa rodičia dohodnú. Obe deti preferujú na čas po rozvode rovnaký vzťah s rodičmi a aj formu úpravu styku - striedavú rodičovskú starostlivosť. Deti sú intelektovo nadané, bystré, vedia sa vyjadriť k svojim spôsobom a majú na to aj priestor Prezentujú svoje názory, kde túžia po pôvodnom usporiadaní rodiny. Manipuláciu u detí nezisťuje, aby boli ňou do významnej miery posudzované proti druhému rodičovi, ale nevylučuje, že si nechtiac vypočujú kritiku na druhého rodiča. Deti v súčasnej dobe nevnímajú odlišný výchovný prístup zo strany rodičov k nim. V podstatných rysoch sa v ich vnímaní u rodičov ako ich vedú nezmenilo nič. Ich potreby hlavne psychické a to potreba bezpečia istoty a lásky je plne sýtená oboma rodičmi. Deti berú správania rodičov bez odmietania a kritických vyjadrení, ešte na to nemajú spôsobilosti a ešte sa v ich veku postoj k rodičom nemení ani vo všeobecnosti. Obe deti si zhodne želajú striedavú rodičovskú starostlivosť, ktorú vyjadrujú stabilne aj v tzv. skrytých otázkach u znalca. Deti už majú nejakú predstavu o tom ako by vyzerala striedavá starostlivosť, je to malá skúsenosť, ale aspoň ich prakticky zorientovala v tom ako by to malo v budúcnosti vyzerať. Je to pre deti ako sa samé vyjadrili prijateľná forma úpravy ich styku s rodičmi. Rovnako aj zo psychologického hľadiska je to prijateľná voľba úpravy styku vzhľadom na potreby detí. U detí prejavy neprimeranej výchovy nezistila ani z jednej strany. Nezistila neprimerané výchovné postupy ani otca ani matky, čoho dôsledkom je aj to, že deti sa vyvíjajú v norme a v niektorých oblastiach aj nad ňu. Na čas po rozvode odporučila upraviť styk formou striedavej rodičovskej starostlivosti, čo je pre obe deti najvhodnejšia forma, aby sa ich rozvoj nezastavil, nakoľko ide o nadané deti, potrebuje mať pestré stimuly a lásku oboch rodičov rovnomerne zastúpenú. Rovnomernosť a pravidelnosť styku by deťom pomohla rozvíjať sa sociálne, emočne a vedomostne, mali by pestrejšie stimuly, v socializácii aj so širšou rodinou, mali by ucelený rodinný systém, rozvinuli by sa blízke vzťahy a hlavne by fungovali v stabilnom režime, ktorý potrebujú primárne s ohľadom na aktuálne ich potreby. Vek detí je dostatočný na to, aby zvládli frekvenciu striedania po týždni, dlhší čas striedania medzi rodičmi neodporúča. Súčasne striedavá starostlivosť ukazuje deťom prakticky a konkrétne ako sa dá spolupracovať aj za zložitých podmienok. Striedavá starostlivosť vyhovuje lepšie potrebám oboch detí. Obe deti nemajú vo svojom súbore potrieb potrebu vylučovať, degradovať ani jedného z rodičov. Striedavá starostlivosť umožňuje deťom mať primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a prispieť ich celkovému zdravému, citovému a psychickému vývoju.

28. Manžel vzhľadom na predložený znalecký posudok a v ňom uvedené skutočnosti navrhol zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov a súčasne zohľadniť na striedavú starostlivosť, zvážiť nutnosť, resp. prípadnú výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom s ohľadom na schopnosti a možnosti otca v porovnaní s matkou, ktoré by uhrádzal k rukám matky.

29. V konaní súd vypočul znalkyňu PhDr. G. E., ktorá zotrvala na záveroch vypracovaného znaleckého posudku. Uviedla, že všetky postupy a metodiky použité pre výsledky a interpretáciu znaleckých záverov sú vedené v kontexte znaleckého posudku a v súvislosti s úlohami, ktoré jej boli zadané. K záverom, ku ktorým dospela uviedla, že všetci účastníci boli priamo znalecky vyšetrení a to tak, aby mohla vierohodne a v záujme oboch rodičov a hlavne maloletých detí interpretovať všetky nálezy. Individuálne pracovala s každým rodičom tak ako uvádzala v kontexte znaleckého posudku ako i s maloletými deťmi a tiež interpretovala individuálnu interakciu maloletých detí spolu s rodičmi. Opakovane uviedla vo svojej výpovedi závery prezentované v znaleckom posudku, pričom konštatovala, že vychádzala z reálnych skutočností. Otec opakovane aj keď opustil rodinu odchádzal ku svojim rodičom, teda do zázemia bázovej rodiny, čo deklarovali aj maloleté deti. Starí rodičia vstupujú a participujú na starostlivosti maloletých detí, nakoľko otec býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Záverom uviedla, že otec má veľmi silné a eminentné väzby na svoju bázovú rodinu a zo psychologického hľadiska vzhľadom na rolu otca považuje za dosť dôležité jeho samostatné fungovanie ako rodičov. Ďalej uviedla, že nechce poprieť rolu starých rodičov, ktorí majú mimoriadne význam na výchove a starostlivosti participácii o

maloleté deti, ale nie je možné, aby simulovali rolu otca a celá jeho rodina. Záverom potvrdila, že znalecký posudok ako všetky robila v záujme maloletých detí, pretože ako znalec a psychológ uvádza, že dospelí si stále vedia poradiť, nakoľko sú rovnocennými partnermi, ale maloleté deti sú odkázané na dospelých a v prípadoch zverenia maloletých detí a určenia kontaktu deti s rodičmi sa vlastne maloleté deti v celom vyriešení prípadu strácajú.

30. V konaní bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. G. K., ktorá vypracovala znalecký posudok predložený otcom maloletých detí. Uviedla, že vypracovala súkromný znalecký posudok, pričom otca upozornila, že znalecký posudok vypracuje tak, aby boli vyjadrené vzťahy detí k rodičom ale nie opačne, pretože rodičov nemala k dispozícii. To znamená, že posudzovala vzťah detí k rodičom. V ďalšom znalkyňa uviedla, že striedavá starostlivosť je pre dané deti vhodná a to z dôvodu, že sú to mimoriadne nadané deti a potrebujú pestrosť stimulov a podnetov pri rodičovskej rovnomernej starostlivosti, t.j. striedavej je vysoká pravdepodobnosť, že iné podnety bude dávať matka a iné otec a dieťa sa bude rozvíjať. Výhodou striedavej starostlivosti v prípade nadaných detí je presne to, že deti budú rozvíjané a ich potenciál sa nezastaví ale bude ďalej rozvíjať. Ďalšou výhodou striedavej starostlivosti u malých detí je, že majú vyrovnaný emočný vzťah k obom rodičom rovnaký. Výchova ako ich doteraz vychovávali rodičia bola nadštandardná, deti sú vychované, slušné, sú rozvinuté po všetkých stránkach, na ktorých sa podieľali obaja rodičia. Takisto vo svojej výpovedi zotrvala na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracovala s tým, že vyšetrenia sa nezúčastnila matka a s otcom vykonala anamnestický rozhovor.

31. V konaní súd vypočul aj maloleté deti. Maloleté deti opísali stretávanie sa s otcom. Stretnutia prebiehajú v bydlisku otca, pričom sa tam zdržiavajú aj jeho rodičia. Babka varí a pripravuje deťom stravu. Mal. G. vymenovala aké jedlá má rada a tieto jej babka uvarí. Mal. Z. uviedol, že sa učí s mamkou a u ocka sa učí to čo povedala mamka. Inak pomoc nepotrebuje, vie čo má robiť ako sa má pripraviť do školy. V prípade, že niečo nevie, tak sa opýta otca. Maloleté deti uviedli, že rodičia sa nerozprávajú. Keď ich ocko donesie domov, tak by chcel mamke povedať nejaké veci, ale mamka zavrie dvere. Mal. Z. uviedol, že by s ockom bol od štvrtku do nedele, teda dlhšiu dobu. Deti by uvítali s otcom aj výlety. Oboch trápi situácia v rodine. Bližšie sa k pomerom v rodine vyjadrovať nechceli.

32. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom manžela bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 5/2016 do 4/2017 bol vo výške 610 Eur netto, za obdobie od 5/2017 do 8/2017 vo výške 299,33 Eur netto, za obdobie 10/2017 do 11/2017 vo výške 768 Eur netto, za obdobie 6/2018 do 12/2018 vo výške 380 Eur netto.

33. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľka poberala prídavok na dieťa od 1.12.2006 do doby trvania podmienok naposledy v sume 47,04 Eur mesačne. Prídavok je vyplácaný na deti Z. B., nar. X.XX.XXXX a G. B., nar. X.XX.XXXX. Naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.8.2013 do 18.8.2013, od 19.8.2013 bola vyradená z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Následne Úrad práce, soc. vecí a rodiny Košice oznámil, že navrhovateľka od 1.5.2017 nebola a nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Navrhovateľka poberá prídavok na deti mesačne v sume 47,04 Eur.

34. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky K. D. Košice bolo zistené, jej príjem za obdobie od 3/2018 do 5/2018 vo výške 363 Eur netto, za obdobie 3/2018 do 8/2018 vo výške 498 Eur netto. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 2/2019 do 12/2019 bol vo výške 737 Eur netto.

35. Podľa ust. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

36. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

37. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

38. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

39. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

40. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

41. Podľa ust. , Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

42. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

43. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

44. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

45. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

46. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

48. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj manžel odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

50. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúce sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

51. Podľa ust. (ďalej len ), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

52. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Matka navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otec žiadal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V priebehu konania obaja rodičia zotrvali na svojich návrhoch. Súd nariadil znalecké dokazovanie a vykonal dôkazy formou výsluchu znalkyne PhDr. G. E. a PhDr. G. K., ktorá v konaní na žiadosť otca vypracovala súkromný znalecký posudok. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine ako aj z dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čo mu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7,8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi i správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. V tejto súvislosti súd dodáva, že záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom a predpokladom na rozhodovanie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (čl. 5 Zákona o rodine). Predpokladom pre jeho fungovanie je však vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelovej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa totiž nevyhnutne musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s financovaním potrieb dieťaťa, s presúvaním jeho osobných vecí z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodičia, so zdravotnou starostlivosťou o maloleté dieťa, hlásením jeho pobytu a pod.. Striedavá starostlivosť môže teda skutočne fungovať iba pri vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove detí, existencie ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancie a schopnosti vzájomne spolupracovať na

výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Z dokazovania však vyplynulo, že rodičia maloletých detí nedokážu účelne a efektívne o uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí komunikovať, nie to ešte sa dohodnúť, resp. spolupracovať, čo vyplýva okrem iného z ich výpovedí, vyjadrení, záverov znaleckého posudku i výsluchu maloletých detí. Podľa názoru súdu je potrebné zo strany rodičov upraviť komunikáciu, eliminovať konflikty a podporovať emocionálny vzťah maloletých detí k rodičom. Bez rešpektovania uvedeného môže dôjsť k absolútnej devalvácii vzťahu rodičov s maloletými deťmi. Vzhľadom na to, že ani súd nedokáže každú životnú situáciu vyriešiť, je potrebné, aby obaja rodičia k riešeniu problémov pristupovali aktívnejšie, nakoľko bez nich a bez ich pozitívneho prístupu uvedený problém nedokáže vyriešiť žiaden súd. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa a teda rodičovi nie je umožnené vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa. Je nepochybné, že obe maloleté deti sú nadmieru nadané, čo potvrdili znalkyne v znaleckých posudkoch a preto je potrebná pestrosť stimulov a podnetov výchovného prostredia. Tak matka ako i otec poskytujú deťom dostatočne podnetné prostredie. Obaja rodičia o deti prejavujú záujem, zabezpečujú starostlivosť a výchovu maloletých detí. V priebehu konania vyplynula aj skutočnosť, že partnerské problémy rodičia doposiaľ neprekonali a preto ich vzťahy sú naďalej veľmi problematické. Ich vzájomná komunikácia je nedostatočná aj keď sa snažia vymieňať si informácie ohľadne maloletých detí. Z výsluchu maloletých detí však vyplynulo, že sú to skôr maloleté deti, ktoré sa snažia zabezpečiť komunikáciu medzi rodičmi a informácie im poskytujú tak, aby sa rodičia nedostali do vzájomného konfliktu. Sú to práve deti, ktoré sa svojou vyspelosťou snažia, aby medzi rodičmi nedochádzalo ku konfliktom vo vzťahu k ich výchove a starostlivosti a preto starostlivo selektujú informácie, ktoré poskytnú rodičom. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. G. E. vyplynula i skutočnosť, že otec je veľmi naviazaný na svoju bazálnu rodinu. V priebehu manželstva kedy opustil spoločnú domácnosť sa vrátil práve k svojim rodičom. Otec naďalej býva v spoločnej domácnosti svojich rodičov, ktorí mu pomáhajú so starostlivosťou o maloleté deti. Uvedené správanie otca súd považuje za naozaj podstatné vo vzťahu k rozhodovaniu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, pretože otec odišiel a ostal vo svojej bazálnej rodine kde cíti zázemie a istotu a teda je jednoduchšie zabezpečovať starostlivosť a výchovu maloletých detí pokiaľ má podporu rodiny. Otec doposiaľ nezabezpečoval starostlivosť o deti výlučne sám vo vlastnej domácnosti. Uvedené vyplýva aj z výsluchu maloletých detí ktoré potvrdili, že stará matka zabezpečuje nákup a stravu v domácom prostredí, to znamená, že stará matka varí a zabezpečuje potreby nielen bazálnej rodiny ale aj maloletých detí. Otec počas obdobia keď sú s ním sa venuje svojim záležitostiam, prípadne maloletým deťom, učí sa s nimi alebo idú na výlet. To znamená, že maloleté deti pokiaľ sú s otcom stále sú prítomní aj starí rodičia ako i rodina otca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti výlučne sama a otec za pomoci svojich rodičov ( nepopierajúc ich úlohu ). Z oboch znaleckých posudkov ako i výsluchu znalkyne PhDr. G. E. a PhDr. G. K. vyplýva, že sledujú záujem maloletých detí. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť len na zistenie skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, na druhej strane nemusí akceptovať závery znalca ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku, ktorými sa riadil sú logické presvedčivé, avšak hodnotenie dôkazov a zodpovednosť za rozhodnutie má súd. Z vyššie uvedených dôvodov sa súdu javí ako vhodnejšie pre zdravý vývin maloletých detí ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. Súd zvažoval i striedavú starostlivosť, avšak vzhľadom na komplex vykonaných dôkazov (nielen znaleckých posudkov a výpoveď znalkýň) nepochybne viac rodičovskej zrelosti prejavila matka. Otec nedokázal spracovať rozchod s matkou maloletých detí a po rozpade manželstva ako i partnerského vzťahu sa niekoľkokrát odsťahoval k svojim rodičom, kde býva doposiaľ. Súd pri rozhodovaní o najvhodnejšej forme zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti sa zaoberal kritériami posudzovania záujmu maloletých detí, vykonal rozsiahle dokazovanie a to aj oboznámením sa so znaleckým posudkom z odboru psychológie PhDr. G. E., ktoré závery korešpondujú i s ďalšími zistenými skutočnosťami. Napokon i závery súkromného znaleckého posudku PhDr. G. K. sú v podstate rovnaké so závermi PhDr. G. E.. Vo vzťahu deti - rodič znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnako dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné ho hodnotiť jednotlivo a ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Otázka vhodnosti

striedavej starostlivosti, prípadne posudzovania jej podmienok alebo úpravy styku z hľadiska frekvencie a rozsahu nie sú otázkami odbornými ale právnymi a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Na tomto mieste súd poukazuje nielen na závery vypracovaného znaleckého posudku ale aj na výpovede účastníkov, správu kolízneho opatrovníka, výsluch maloletých detí. Z doposiaľ vykonaného dokazovania teda vyplývajú skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že doterajšie výchovné prostredie matky zabezpečuje priaznivé podmienky pre vývoj maloletých detí, preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.

53. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

54. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

55. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

56. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

57. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 180,- Eur na mal. Z. a 130,- Eur na mal. G. je primerané pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť rodiča o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Matka má výdavky spojené s ich výchovou, výživou, ošatením a zabezpečením mimoškolskej a inej záujmovej činnosti u oboch maloletých detí. Ďalej zohľadnil skutočnosť, že tak matka ako i otec sú zamestnaní, pričom príjem matky činí 737 Eur a príjem otca 380 Eur ( posledné oznámenia zamestnávateľa rodičov ). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolnosti každého jednotlivého prípadu a sú závislé najmä od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsah jeho prípravy na budúce povolanie od hodnoty prípadného majetku a výnosov z neho a podobne. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ako sú jedlo, ošatenie, obuv a pod., ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ako sú vzdelávanie, príprav na povolanie, kultúrne, športové rekreačné potreby a pod. a preto pri určení výživného treba rátať aj s takýmito nákladmi. Odôvodnené potreby dieťaťa sú pravdaže bezprostredne ovplyvnené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri určení výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov, ktorí takýto výkon neuskutočňuje. Na základe uvedených skutočností súd uvádza, že deklarovaný príjem otca je vo výške 380 Eur ( posledný zamestnávateľ ), avšak je otázne do akej miery je tento príjem reálny, nakoľko je nepravdepodobné, aby otec s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním dosahoval príjem v uvedenej výške bez akejkoľvek snahy nájsť si zamestnanie z vyšším príjmom. Okrem iného poukazuje aj na skutočnosť, že otec býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a teda je predpoklad, že ušetrí finančné prostriedky, ktoré by inak bol nútený vynaložiť pokiaľ by býval sám bez pomoci rodičov. Z vykonaného dokazovania je súd toho názoru, že príjem otca je vyšší ako deklarovaný z pripojeného opisu mzdových listov. Výživné ktorým otec prispieval v priebehu rozvodového konania matke na maloleté deti súd nepovažuje za dostatočné a primerané potrebám maloletých detí. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, povinnosťou rodiča je predovšetkým živiť svoje dieťa a až následne použiť zostávajúce peniaze na úhradu svojich potrieb. Preto prvoradé pre rodiča je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti a až následne možno zostávajúce peniaze použiť pre svoju potrebu. Otec v priebehu konania iba všeobecne namietal a uvádzal výšku výživného, avšak neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho neschopnosť prispievať vyššou výškou výživného.

58. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad, dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 180 Eur mesačne na mal. Z. a 130 Eur mesačne na mal. G. je primerané.

59. Podľa ust. , Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

60. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletými deťmi sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorého maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi.

61. Úloha oboch rodičov je v živote maloletých detí nezastupiteľná. Záujmom detí je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci ). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

62. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

63. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

64. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, keďže rodičia maloletých detí sa nevedeli dohodnúť, nakoľko matka žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a otec do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom matka nesúhlasila s rozšíreným stykom v prípade, že by deti boli zverené do jej starostlivosti, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdanie prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z SR. „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť“. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme otca ako i maloletých detí, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s prihliadnutím na potreby detí. Pri úprave styku vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku PhDr. G. E. pričom prihliadol i na závery súkromného znaleckého posudku vypracovaný PhDr. G. K.. V priebehu konania bolo preukázané, že maloleté deti majú pozitívny vzťah k obom rodičom, starostlivosť zo strany rodičov vo vzťahu k maloletým deťom je na veľmi dobrej úrovni, deti majú záujem naďalej sa stretávať s otcom čo uviedli aj pri svojom výsluchu. Otec by sa mal naučiť zabezpečiť základné potreby maloletých detí tak, aby nepotreboval pomoc svojich rodičov a aby mohol byť v styku s deťmi bez ich prítomnosti. Súd apeloval na ich rodičovskú vyspelosť a zodpovednosť. Rodičia by mali konštruktívne komunikovať a vychádzať si v ústrety, nakoľko je to v záujme maloletých detí, keďže poukazujú na skutočnosť, že deti sú vo veku keď rastú a vyvíjajú sa a je dôležité rešpektovať ich psychiku. Pokiaľ rodičia neupustia od svojho správania, ktoré je konfliktné, nevraživé, bude to mať negatívny dopad na maloleté deti. Záverom súd dodáva, že vypracovaný znalecký posudok v priebehu konania ako i znalecký posudok predložený manželom sú

jedným z podporných dôkazov, ktoré slúžili na rozhodnutie súdu, nie sú však jediným dôkazom, ktoré súd zobral do úvahy pri svojom rozhodovaní. Závery znaleckých posudkov môžu napokon slúžiť obom rodičom k ďalšiemu rozvoju ich rodičovských zručností.

65. Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

66. Podľa ust. , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Trovy štátu pozostávajú z odmeny znalkyne PhDr. G. E. priznanej uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 27.3.2018 vo výške 577,68 Eur. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 29.11.2018 bolo priznané znalkyni PhDr. G. K. znalečné vo výške 26,56 Eur. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 23.1.2019 bolo priznané znalkyni PhDr. G. E. znalečné vo výške 46,47 Eur. Trovy štátu v celkovej výške 650,71 Eur boli predbežne hradené z finančných prostriedkov štátu. Trovy štátu súd zaviazal v rovnakom pomere (50/50) zaplatiť tak navrhovateľke ako i manželovi, nakoľko v priebehu konania neboli zistené okolnosti odôvodňujúce oslobodenie účastníkov od platenia súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak navrhovateľku ako i manžela zaviazal zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške po 325 Eur.

68. O uložení lehoty zaplatiť trovy štátu do 15 dní t.j. dlhšej ako 3 dni súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery oboch účastníkov ( ).

69. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.