Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/146/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: v rade 2/ F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. G. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, o zaplatenie 42.85611 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 27.616,09 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.944,64 eur od 05.11.2017, zo sumy 5.168,39 eur od 08.09.2018, zo sumy 5.168,39 eur od 18.05.2018, zo sumy 3.653,81 eur od 25.08.2018 a zo sumy 6.680,86 eur od 15.06.2018, všetko až do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to v rozsahu uloženej povinnosti týmto rozsudkom spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorému táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 08.10.2018 tak, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného.

Žalobca m á voči žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 29,5%, ktoré je žalovaný 2/ povinný zaplatiť za štádium konania do vydania platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.10.2018, v rozsahu týmto rozsudkom uloženej povinnosti spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorému táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 08.10.2018.

O výške žalobcovi priznaných trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 20.09.2018 domáhal voči žalovanému 1/ spoločnosti FEIST, s. r. o., so sídlom Jasmínova 1434/8 010 01 Žilina, IČO: 44 236 590 a žalovanému 2/ F. N., O.. XX.XX.XXXX, V. E., V. G. XXX, uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 42.856,11 eur spolu s 9%ným ročným úrokom z omeškania špecifikovaným v žalobe, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40- eur a náhrady trov konania, a to vo vzťahu k žalovanému 1/ právnym titulom finančného vyporiadania účastníkov z ukončených lízingových zmlúv a vo vzťahu k žalovanému 2/ právnym titulom ručiteľského záväzku žalovaného, ktorým sa žalovaný 2/ zaviazal uhradiť žalobcovi dlh z predmetných lízingových zmlúv, ak tento nebude splnený žalovaným 1/.

2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyhovel podanej žalobe vydaním platobného rozkazu zo dňa 08.10.2018, sp. zn. , ktorý vo vzťahu k žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.11.2018.

3. Voči vyššie označenému platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ odpor a tak v súlade s procesným návrhom žalobcu na pokračovanie v konaní Okresný súd Banská Bystrica postupom podľa ust. zákona o upomínacom konaní postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa .

4. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti VB Leasing SK, spol. s r.o. Uviedol, že žalobca uzatvoril s pôvodným žalovaným 1/ celkom 5 lízingových zmlúv za účelom prefinancovania nákupu nákladných autoťahačov značky MAN za stanovenú lízingovú cenu, ktorú sa žalovaný 1/ ako nájomca lízingového vzťahu zaviazal splácať žalobcovi pravidelnými mesačnými splátkami v dohodnutej výške v celkovom počte 60 splátok za podmienok špecifikovaných v jednotlivých lízingových zmluvách. Nájomca nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, keď zaplatil len prvých 24 splátok a ostatné neuhradil vôbec, v dôsledku čoho žalobca vypovedal lízingové zmluvy a vyzval nájomcu na zaplatenie všetkých nárokov, ktoré žalobcovi v dôsledku vypovedaných lízingových zmlúv vznikli v stanovených lehotách.

5. Žalobca špecifikoval uplatnený nárok označením konkrétnej lízingovej zmluvy a v nej stanovenej lízingovej ceny a mesačnej splátky, vymedzením lehoty na splnenie záväzku nájomcu z lízingovej zmluvy po výpovedi lízingovej zmluvy a určením sumy nedoplatku na lízingovej zmluve tak, že 1/ z lízingovej zmluvy č. G. s dohodnutou lízingovou cenou vo výške 21.373,80 eur a pravidelnými splátkami v sume 458,45 eur vznikol záväzok žalovaného nájomcu v sume 7.891,57 eur, ktorý mal povinnosť uhradiť v lehote do 04.11.2017, 2/ z lízingovej zmluvy č. G. s dohodnutou lízingovou cenou 70.229,40 eur a dohodnutou mesačnou splátkou 1.317,80 eur vznikol nedoplatok v sume 9.212,68 eur s povinnosťou tento uhradiť do 07.09.2018, 3/ na základe lízingovej zmluvy č. G. s dohodnutou lízingovou cenou 70.229,40 eur a dohodnutou mesačnou splátkou 1.317,80 eur vznikol záväzok nájomcu v sume 7.694,41 eur, ktorú bol povinný uhradiť do 17.05.2018, 4/ na základe lízingovej zmluvy č. G. s dohodnutou lízingovou cenou 67.176,- eur a dohodnutou mesačnou splátkou 1.263,82 eur vznikol záväzok nájomcu v sume 7.567,84 eur, ktorý bol povinný zaplatiť do 24.08.2018 a na základe 5/ lízingovej zmluvy č. G. s dohodnutou lízingovou cenou 73.282,80 eur a dohodnutou mesačnou splátkou lízingu v sume 1.370,81 eur vznikol záväzok nájomcu v sume 10.489,61 eur s povinnosťou tento uhradiť do 14.06.2018. Žalobca poukázal na obsah lízingových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými sa žalovaný 1/ oboznámil, a na dôkaz čoho ich podpísal. Uviedol, že žalobca písomne informoval žalovaného 1/ o ukončení lízingových zmlúv a vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlžných súm do 10 dní od doručenia finančných vyúčtovaní.

6. Žalobca súčasne uzatvoril so žalovaným v rade 2/ k jednotlivým lízingovým zmluvám (bližšie označeným v bode 5 odôvodnenia rozsudku) ručiteľské listiny, ktorými sa žalovaný 2/ zaviazal uhradiť žalobcovi dlh z jednotlivých lízingových zmlúv v prípade, že tento nebude splnený žalovaným 1/. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaných voči žalobcovi na istine sumu spolu 42.856,11 eur.

7. Žalobca prílohou žaloby učinil zmluvnú dokumentáciu k označeným lízingovým zmluvám vrátane všeobecných zmluvných podmienok k týmto zmluvám, ktorá pozostáva z jednotlivých lízingových zmlúv a splátkového kalendára k zmluvám, z oznámenia o predčasnom ukončení lízingovej zmluvy a výzvy lízingového nájomcu na úhradu dlžných pohľadávok a odovzdanie predmetu lízingu k jednotlivým zmluvám, záverečného finančného vysporiadania spolu s doručenkami a ďalej predložil k jednotlivým zmluvám zmluvy o ručení uzatvorené podľa a nasl. medzi poskytovateľom lízingu a ručiteľom, ktorých zmluvnou stranou v postavení ručiteľa je žalovaný 2/.

8. Žalovaný 2/ svoju procesnú obranu voči žalobcom uplatnenému nároku založil na rozporovaní vyčíslenia dlžných súm, ktoré uviedol žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu s námietkou, že z predmetných vyčíslení nie je zrejmé, ako žalobca k uplatnenej sume dospel. Žalovaný namietol chýbajúce údaje v žalobe vo vzťahu k splátkam, ktoré boli žalovaným zaplatené a ktoré po lehote

splatnosti zaplatené neboli, mechanizmus započítania jednotlivých plnení zo strany žalovaného 1/ pred odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu a po odstúpení, a to s tvrdením, že žalobca aj po odstúpení od lízingových zmlúv naďalej strhával z účtu žalovaného 1/ finančné prostriedky. Žalovaný 2/ má za to, že vyčíslená suma uplatnenej pohľadávky vo výške 42.856,11 eur nie je odôvodnená žiadnym zmluvným dojednaním ani zákonným ustanovením a absentuje v nej špecifikácia dlžnej sumy z hľadiska vymedzenia istiny, prípadne úrokov alebo úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Žalovaný namietol, že v rámci vyčíslenia celkovej dlžnej sumy žalobca spočítal dlžnú sumu istiny, úrokov a úrokov z omeškania, pričom takto vypočítanú sumu naďalej úročil 9%-ným ročným úrokom z omeškania bez ohľadu na skutočnosť, že suma úrokov a úrokov z omeškania bola započítaná do vyčíslení pri jednotlivých lízingových zmluvách. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobcom uplatnená suma je nepreukázateľná a neoveriteľná, pričom žalobca dôkazne nepreukázal dlžnú sumu, túto riadne nešpecifikoval, a preto neuniesol dôkazné bremeno tak, aby v súdnom konaní mohla byť žalobcovi uplatnená pohľadávka priznaná. Žalovaný ďalej zdôraznil, že po odstúpení od lízingových zmlúv boli jednotlivé predmety lízingu žalobcom odobraté, o čom ako dôkaz predložil protokoly o odovzdaní a prevzatí vozidla, pričom zostatková hodnota odobratých predmetov lízingu nebola žiadnym spôsobom započítaná voči dlžnej sume pri jednotlivých vyčíslených pohľadávkach z lízingových zmlúv. Na základe uvedeného žalovaný navrhol uložiť žalobcovi (nesprávne vo vyjadrení uvedené žalovanému) povinnosť zaslať súdu špecifikáciu každej jednotlivej pohľadávky v členení na dlžnú istinu, dlžné úroky, úroky z omeškania, dlžné zmluvné pokuty, dlžné poplatky, z ktorej bude jednoznačne vyplývať, ktoré splátky zaplatil žalovaný 1/ do okamihu odstúpenia od zmluvy a zároveň, aké splátky zaplatil po odstúpení od lízingových zmlúv s uvedením, v akej časti boli jednotlivé plnenia zúčtované na istinu a v akej časti na úroky. Súčasne navrhol uložiť žalobcovi povinnosť zaslať súdu informáciu, akým spôsobom došlo k poníženiu dlžnej sumy po odobratí predmetov lízingu žalobcom.

9. S podaným odporom vo veci žalovaný 2/ predložil súdu ako dôkazy protokoly o odovzdaní a prevzatí vozidla k jednotlivým lízingovým zmluvám.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu označil obranu žalovaného 2/ za účelovú, nezakladajúcu sa na pravdivom skutkovom a právnom základe. Uviedol, že lízingová zmluva je ustálenou formou nepomenovaného kontraktu, ktorá v sebe zahŕňa prvky úverovej, kúpnej a nájomnej zmluvy. Žalobca ako lízingová spoločnosť vstupoval do záväzkových vzťahov s tým, že s dodávateľom uzavrie kúpnu zmluvu, uhradí kúpnu cenu a na základe toho sa stáva vlastníkom veci a túto následne osobitnou formou nájomnej zmluvy prenajíma lízingovému nájomcovi, ktorému zo zmluvy vyplýva povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky, pričom tieto pozostávajú z ceny predmetu financovania ako i z úroku z dlžnej istiny ako odmeny pre lízingovú spoločnosť za poskytnutie finančných prostriedkov. V závislosti od formy finančného lízingu potom po riadnom ukončení lízingovej zmluvy môže vzniknúť lízingovému nájomcovi nárok na odkúpenie predmetu financovania. Žalobca zdôraznil, že lízingový nájomca sa zaviazal splácať lízingové splátky v zmysle splátkového kalendára, čo priamo vyplýva z lízingových zmlúv, ako aj zo všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými sa nájomca oboznámil a na znak čoho ich podpísal. Obsahom každého ukončenia lízingovej zmluvy je označenie splátok, s ktorými sa nájomca dostal do omeškania. Svoj postup žalobca demonštroval na príklade výpočtu k lízingovej zmluve č. G., kde sa v predčasnom ukončení uvádza omeškanie splátok splatných v termínoch 25.02.2017 až 25.04.2017, pričom sa jednalo o splátky č. 25 až 27. Nájomca sa dostal do omeškania so splácaním splátok č. 25 a nasledujúcich, teda riadne zaplatil prvých 24 splátok z lízingovej zmluvy. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si mal strhávať peňažné prostriedky bez toho, že by bližšie špecifikoval, v akej mali byť výške, žalobca označil obranu žalovaného za neúčinnú, keďže žalovaný nepreukázal, v akej výške mali byť plnenia zohľadnené pri uplatnenej pohľadávke. K námietke nedostatočne splnenej dôkaznej povinnosti žalobca poukázal na ust. a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k negatívnej dôkaznej teórii s tým, že žalobca ako veriteľ preukázal právny titul a poskytnutie peňažných prostriedkov, čo žalovaný 2/ nerozporoval, pričom má za to, že je na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil, alebo že tento mal byť stanovený v inej výške. Žalobca uviedol, že vo všetkých finančných vyúčtovaniach, ktoré adresoval žalobca žalovaným, žalobca uviedol výšku, za akú bol zhodnotený predmet lízingu, keď v časti D Finančného vyúčtovania sú uvedené ostatné výnosy. Uviedol, že žalobca pri predaji predmetu financovania vystupoval ako vlastník v rámci svojej zmluvnej voľnosti, a preto akékoľvek nároky vo vzťahu k tomuto predaju zo strany žalovaného 2/ sú nárokmi žalovaného, ktoré je povinný voči žalobcovi sám preukázať, k čomu doposiaľ nedošlo. Povinnosťou žalovaného 2/ ako ručiteľa bolo zistiť si všetky potrebné informácie k zabezpečovanému dlhu a prípadne uzatvoriť osobitnú dohodu s lízingovým nájomcom (žalovaným 1/). Žalobca má za to, že

námietky žalovaného 2/ nie sú spôsobilé vyvolať vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností žalobcu, a preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

11. Súd postupom podľa ust. v spojení s ust. vyzval žalobcu na bližšiu špecifikáciu uplatneného nároku, keďže aj kvalita popretia skutkových tvrdení je viazaná na žalobcom predkladané tvrdenia.

12. Na výzvu súdu žalobca bližšie špecifikoval uplatnený nárok podaním zo dňa 01.10.2019, v ktorom vymedzil jednotlivé nároky zahrnuté do nedoplatku z konkrétnych lízingových zmlúv s vymedzením sumy a s poukazom na jednotlivé ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok ako právneho základu pre výpočet konkrétnej sumy žalovanej pohľadávky.

13. Napriek tomu, že bližšiu špecifikáciu žalovaného nároku súd doručil žalovanému s možnosťou vyjadriť sa k obsahu podania žalobcu v lehote 30 dní, žalovaný svoje procesné právo vyjadriť sa nevyužil a k doplňujúcemu podaniu žalobcu sa písomne v lehote určenej súdom nevyjadril.

14. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov procesných strán a listinnými dôkazmi predloženými procesnými stranami do obsahu spisového materiálu bližšie označenými v bode 7., 9. odôvodnenia rozsudku.

15. Právny zástupca žalobcu sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a písomných vyjadrení k veci s poukazom na rozhodnutia a judikatúru súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré sa vo svojich rozhodnutiach zaoberali právnou povahou a podstatou lízingových zmlúv s konštatovaním, že žalobca ako lízingová spoločnosť zaobstaral predmet lízingu do svojho vlastníctva na základe žiadosti a výberu žalovaného v rade 1/. Žalobca nemal využitie pre predmet lízingu, nakoľko nepodnikal v tej istej oblasti ako lízingový nájomca, a preto v prípade, ak dochádza k ukončeniu predmetu lízingu, žalobca ako lízingový prenajímateľ nemá záujem na zachovaní svojho vlastníctva predmetu lízingu, pretože tu absentuje dôvod jeho využitia. Predčasným ukončením lízingovej zmluvy vzniká prenajímateľovi strata na istine, ktorá bola obsiahnutá v splátkach po predčasnom ukončení zmluvy, ktorá predstavuje nárok žalobcu výslovne dohodnutý v čl. 9 bod 4 písm. c) Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“). Takisto náklady súvisiace s odobratím predmetu lízingu, servisné náklady, náklady na vypracovanie znaleckého posudku za účelom správneho stanovenia ceny predmetu lízingu pre jeho následný predaj, v záujme predísť poškodeniu nájomcu, sú nákladmi, ktoré predstavujú nárok žalobcu pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy. Po vykonaní predaja predmetu lízingu výťažok z predaja je započítaný na dlh lízingového nájomcu.

16. V reakcii na procesnú obranu žalovaného žalobca zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o tzv. finančný lízing, teda finančnú službu, na základe ktorej žalobca poskytol peňažné prostriedky žalovanému 1/ na kúpu predmetu lízingu. Zaplatením ceny predmetu lízingu tak v dôsledku predčasného ukončenia lízingovej zmluvy vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie lízingových splátok splatných do ukončenia zmluvy, ako aj nárok na vyrovnanie straty, ktorá v majetkovej sfére lízingového prenajímateľa nastáva tým, že mu zostáva predmet lízingu bez možnosti jeho využitia žalobcom, navyše predmetu lízingu, ktorý v dôsledku amortizácie stráca svoju pôvodnú hodnotu, a teda aj následná jeho predajná cena nemôže byť rovnaká ako jeho kúpna cena.

17. Žalovaný 2/ v rámci uplatnenej procesnej obrany na pojednávaní sa rovnako pridržiaval svojich vyjadrení v doterajšom konaní, pričom k jednotlivým žalobcom vyčísleným nedoplatkom z lízingových zmlúv v podaní zo dňa 01.10.2019 (č.l. 133) namietol neplatnosť zmluvných ustanovení čl. 9.4 písm. b) / náklady za odhlásenie predmetu lízingu, náklady na servis predmetu lízingu, c) /nedoplatok z hodnoty predmetu lízingu/, g) /vyčíslená zmluvná pokuta pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy/ VZP , o ktoré žalobca opiera vyčíslené nároky, a to pre rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a taktiež namietol nesplnenie dôkaznej povinnosti k tejto časti uplatneného nároku. Pre prípad, že by súd námietku žalovaného vo vzťahu k neplatnosti dojednanej zmluvnej pokuty vyhodnotil ako nedôvodnú, žalovaný sa dovolával zníženia uplatnenej zmluvnej pokuty v rámci moderačného oprávnenia súdu. So záverom, že žalobcom uplatnený nárok žalovaný hodnotí ako nedôvodný, navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.

18. Z obsahu žaloby a vyjadrení procesných strán je zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému 2/ z titulu plnenia ručiteľského záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažný nárok, ktorý mal vzniknúť žalobcovi v súvislosti s predčasným ukončením viacerých v žalobe označených lízingových zmlúv.

19. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny podľa , a zmluvy, z ktorých žalobca uplatňuje žalovaný nárok, ako inominátne zmluvy podľa , pričom na právny pomer medzi žalobcom a žalovaným 2/ súd aplikoval zákonné ustanovenie an. .

20. Podľa , , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

21. Podľa , , ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

22. Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

23. Podľa , , , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

24. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

26. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

28. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

29. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je uzavretie v žalobe označených lízingových zmlúv, z ktorých uspokojenie pohľadávok veriteľa zabezpečil žalovaný 2/ uzatvorením k nim viažucich sa Zmlúv o ručení (č.l. 60 - 69). Rovnako nespornou skutočnosťou je predčasné ukončenie lízingových zmlúv zo strany lízingového prenajímateľa, a to v dôsledku porušenia povinnosti lízingového nájomcu riadne a včas uhrádzať dohodnuté lízingové splátky so stanovením dodatočnej lehoty na splnenie záväzku do 10 dní od doručenia jednotlivých výziev žalobcu, a to vo väzbe na jednotlivé lízingové zmluvy. Žalobca nesporne oznámil žalovanému 1/ ako lízingovému nájomcovi predčasné ukončenie v žalobe označených lízingových zmlúv a súčasne vyzval žalovaného 1/ na úhradu dlžnej sumy podľa k nim viažuceho sa Záverečného finančného vysporiadania.

32. Ťažisko procesnej obrany žalovaného spočíva v námietke nedostatočne špecifikovaného a preukázaného nároku žalobcu vo väzbe na jednotlivé položky Záverečného finančného vysporiadania lízingových zmlúv, v námietke neplatnosti jednotlivých vyššie označených ustanovení všeobecných zmluvných podmienok, o ktoré žalobca opiera dôvodnosť svojho nároku (bod 17. odôvodnenia rozsudku), v námietke duplicitného uplatňovania úrokov z omeškania a v požiadavke na aplikáciu moderačného práva súdom k uplatnenej zmluvnej pokute.

33. Primárne súd poznamenáva, že lízingové zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným 1/ súd posúdil podľa ust. , ktoré ustanovenie umožňuje zmluvným stranám uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená ako typ zmluvy, avšak za predpokladu, že v nej zmluvné strany dostatočne určia predmet svojich záväzkov. V prípade lízingovej zmluvy v zásade ide o kombináciu troch zmluvných typov, a to nájomnej zmluvy, kúpnej a úverovej zmluvy. Finančný lízing podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky predstavuje osobitnú formu financovania majetku a to v podobe finančného prenájmu, keďže lízingová zmluva nie je v právnych predpisoch osobitne upravená. Ako žalobca v konaní správne poukázal, finančný lízing predstavuje spôsob obstarania hmotného majetku na základe požiadavky lízingového nájomcu a následne uzatvorenej nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Pre finančný lízing rozdielne od operatívneho lízingu je charakteristické oddelenie právneho a ekonomického vlastníctva k predmetu lízingu, keď počas trvania nájomného vzťahu je právnym vlastníkom predmetu lízingu lízingová spoločnosť, ale užívateľom predmetu lízingu je nájomca, ktorý po skončení prenájmu a po zaplatení všetkých splátok spravidla nadobúda vlastnícke právo k predmetu lízingu na základe podmienok bližšie špecifikovaných v zmluve. Uvedená charakteristika podstaty finančného lízingu je následne relevantná pre posúdenie jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov z pohľadu žalovaným namietanej neplatnosti jednotlivých ustanovení VZP a možnosti súdu moderovať na ich základe žalované zmluvné pokuty v rámci uplatnenej istiny.

34. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že základnou procesnou povinnosťou sporových strán podľa Čl. 8 (ďalej len „“) je povinnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a k nim označiť dôkazy, pričom uvedená povinnosť zaťažuje nielen žalobcu v konaní, ale tiež žalovaného, a teda dôkazné bremeno v civilnom procese stíha obe sporové strany. Keďže miera dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu, v prípade, že žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia, žalovanému spravidla nepostačuje spochybnenie skutkových tvrdení žalobcu, ale musí uviesť vlastné relevantné tvrdenia týkajúce sa konkrétneho procesného útoku, resp. nároku a k nemu označiť dôkazy. Vzhľadom na to, že žalovaný od začiatku konania svoju procesnú obranu založil na nedostatočnej špecifikácii uplatneného nároku a na námietke jej nedostatočného preukázania, súd vyzval žalobcu na riadne splnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Napriek tomu, že žalovaný sa k písomnej špecifikácii uplatneného nároku predloženej žalobcom na výzvu súdu podaním zo dňa 01.10.2019 v súdom určenej lehote nevyjadril, na pojednávaní žalovaný namietol neplatnosť niektorých zmluvných ustanovení, o ktoré žalobca opiera uplatnený nárok a opakovane namietol nedostatočné splnenie dôkaznej povinnosti žalobcom. Pre zvolenie adekvátneho procesného postupu súdom pri rešpektovaní dôsledného uplatnenia sudcovskej koncentrácie v súvislosti s požiadavkou žalobcu na odročenie pojednávania za účelom dodatočného predloženia listinných dôkazov preukazujúcich výšku žalovaného nároku, pri nesúhlasnom stanovisku žalovaného s odročením pojednávania, súd zohľadňoval postup oboch procesných strán v doterajšom priebehu konania z hľadiska plnenia ich procesných práv a povinností a z hľadiska využívania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, s dôrazom na charakter uplatneného nároku a postavenie procesných strán so záverom, že v záujme zachovania práv procesných strán vyplávajúcich z ust. Čl. 9 , podľa ktorého strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon, a najmä v záujme spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv (Čl. 2 ) a v záujme zachovania rovného postavenia strán spočívajúcej v rovnakej možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany žalovaného (Čl. 6 ) v kontexte základných princípov pojednávanie na návrh žalobcu odročil za účelom doplnenia dokazovania vo vzťahu k jednotlivým položkám záverečného vyúčtovania, ktoré v súčte predstavujú istinu žalovanej pohľadávky, keďže žalovaný po doručení špecifikácie žalovanej pohľadávky na výzvu súdu nereagoval a svoje námietky sám konkretizoval až v priebehu pojednávania súdu, keď práve reakciou na procesnú obranu žalovaného žalobca navrhol doplniť dokazovanie.

35. Napriek súdom stanovenej lehote na predloženie dôkazných prostriedkov v trvaní 5 dní od pojednávania konaného dňa 21.01.2020, ktorá uplynula dňa 27.01.2020, žalobca splnil svoju procesnú povinnosť až podaním zo dňa 06.02.2020, doručeným súdu dňa 07.02.2020, t. j. 4 dni pred uskutočnením nového termínu pojednávania. Žalovaný vzhľadom na nedodržanie 5-dňovej lehoty uloženej žalobcovi súdom, navrhol k dodatočne predloženým dôkazom žalobcu neprihliadať. Žalobca svoje omeškanie so splnením procesnej povinnosti odôvodnil potrebou zabezpečenia listín uložených v archíve žalobcu, pričom súčasne poukázal na skutočnosť, že písomné vyjadrenie spolu s pripojenými listinnými dôkaznými prostriedkami bolo žalovanému doručené e-mailom dňa 06.02.2020 a teda 5-dňová lehota žalovaného na prípravu pojednávania bola zachovaná. Pri posúdení námietky žalovaného a prípustnosti dôkazných prostriedkov uplatnených žalobcom v konaní bolo nevyhnutné posúdiť splnenie povinnosti vyplývajúcej z s prihliadnutím na význam dokazovania v sporovom konaní, ktorého zmyslom je preukázať to, čo strany tvrdili pre prípad, ak druhá procesná strana účinne tvrdenia protistrany poprie. Zásadne by dokazovanie malo prebiehať vyvážene, spravodlivo, hospodárne a účelne pri rešpektovaní materiálneho korektívu ako pravidla vedenia sporového konania za účelom poskytnutia spravodlivej a účinnej ochrany práv procesných strán ( ).

36. S prihliadnutím na vyššie uvedené teoretické východiská súd pripustil dodatočne predložené listinné dôkazné prostriedky žalobcom, s ktorými žalovaný mal možnosť sa pred uskutočnením pojednávania oboznámiť. K obsahu týchto listín žalovaný neuviedol žiadne námietky a pripomienky a v súvislosti s nedodržaním sudcovskej lehoty na predloženie týchto dôkazných prostriedkov okrem návrhu k týmto neprihliadať žalovaný nenavrhol odročenie pojednávania.

37. Žalobca spolu s písomným vyjadrením zo dňa 06.02.2020 vo väzbe na procesnú obranu žalovaného uplatnenú na pojednávaní konanom dňa 21.01.2020 predložil súdu listinné dôkazy k jednotlivým nárokom žalobcu špecifikovaným v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 01.10.2019, a to dodávateľské faktúry vzťahujúce sa k nákladom na vypracovanie znaleckých posudkov, k nákladom na servis

predmetu lízingu a jeho prepis na dopravnom inšpektoráte, k nákladom na povinné zmluvné poistenie predmetu lízingu, na jeho uskladnenie, opravy a umytie spolu s nákladmi na vykonanie vstupnej diagnostiky vo vzťahu k jednotlivým lízingovým zmluvám a k nim predloženým finančným vyúčtovaniam.

38. Pre určenie rozsahu potrebného dokazovania súd posudzoval, ktoré skutkové tvrdenia strán relevantné pre rozhodnutie súdu, sú sporné a ktoré nesporné, a v prípade ich spornosti sa súd zaoberal tým, či v konaní došlo k efektívnemu popretiu skutkových tvrdení protistranou podľa ust. . Vzhľadom na povahu tvrdení žalobcu k vynaloženým nákladom v súvislosti s predčasným ukončením lízingových zmlúv, ktoré žalobca zahrnul do Záverečného finančného vyúčtovania, a ktorých dôvodnosť žalovaný rozporoval, namietajúc ich nedostatočné preukázanie, je zrejmé, že v prípade popretia tvrdení vzťahujúcich sa k žalobcom tvrdeným nákladom vynaloženým v súvislosti s predčasným ukončením lízingových zmlúv, postačuje pre popretie žalovaného v zmluvnom postavení ručiteľa za splnenie pohľadávky žalobcu, vyhlásenie spornosti žalovaným, nakoľko ide o stranu v konaní, ktorá prirodzene vzhľadom na povahu tejto časti uplatneného nároku iné skutočnosti k svojmu popretiu nevie uviesť, keďže ich nepozná.

39. Žalobca výšku uplatneného nároku odvodzoval od konkrétnych ustanovení lízingových zmlúv a na námietku žalovaného túto preukazoval dodávateľskými faktúrami, predloženými súdu v priebehu dokazovania, ktorých pravdivosť a pravosť žalovaný nespochybňoval, avšak naďalej namietal nedôvodnosť žaloby okrem iného z dôvodu jej nedostatočného preukázania.

40. K jednotlivým žalobcom uplatneným nárokom súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako lízingovým prenajímateľom a žalovaným 1/ ako lízingovým nájomcom nesporne vznikol záväzkovo-právny vzťah založený lízingovými zmluvami bližšie označenými v žalobe, predmetom ktorých bolo poskytnutie finančného lízingu na predmety lízingu - nákladné autoťahače značky MAN za určenú lízingovú cenu. V rámci podrobnej úpravy práv a povinností účastníkov lízingových zmlúv v jednotlivých zmluvách a všeobecných zmluvných podmienkach sa žalovaný 1/ ako nájomca zaviazal platiť žalobcovi po dobu trvania lízingu lízingové splátky vo výške vyplývajúcej z pripojeného splátkového kalendára k jednotlivým zmluvám po dobu 60 mesiacov. Doba trvania lízingových zmlúv bola medzi stranami dojednaná na 60 mesiacov, pričom z dôvodu omeškania lízingového nájomcu s úhradou lízingových splátok počnúc v poradí 25. splátkou žalobca využil oprávnenie predčasne vypovedať lízingové zmluvy a spolu s predčasným ukončením lízingových zmlúv vyzval lízingového nájomcu na zaplatenie dlžnej sumy v rámci Záverečného finančného vysporiadania k jednotlivým lízingovým zmluvám. Nakoľko lízingový nájomca svoj záväzok vyplývajúci z predčasného ukončenia zmlúv v primeranej dobe po tom, čo ho na plnenie veriteľ vyzval, nesplnil, uplatnil žalobca svoj nárok z titulu zmluvného ručenia voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi. Z ustanovenia vyplýva oprávnenie ručiteľa uplatniť všetky námietky voči veriteľovi, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku, ktorého základ vyplýva z obsahu jednotlivých Zmlúv a Všeobecných lízingových podmienok VB Leasing SK, spol. s r.o., súd vo väzbe na žalobcom doplnenú špecifikáciu nároku a konkretizáciu námietok žalovaného prednesených na pojednávaní konanom dňa 21.01.2020, posudzoval, do akej miery žalobca dôvodnosť svojho nároku v uplatnenej sume preukázal.

41. V procesnej rovine súd konštatuje, že ponecháva možnosť výberu dôkazných prostriedkov na tej ktorej sporovej strane. Súd zásadne nie je povinný upozorňovať strany sporu na to, aké dôkazné prostriedky majú predložiť v konaní na preukázanie svojich tvrdení, ani ich na predkladanie dôkazov iniciatívne vyzývať. Súd je tak povinný dodržať základnú zásadu Civilného sporového konania, ktorou je zachovanie rovnosti zbraní sporových strán, pričom žiadanie konkrétnych dôkazov od jednej sporovej strany by uvedenú zásadu porušovalo. Uvedený záver sa však netýka osobitných druhov sporov s ochranou slabšej procesnej strany ako napr. v prípade spotrebiteľských sporov. Nakoľko sa uplatnený nárok žalobcu týka právneho vzťahu medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, dôkazná iniciatíva spočíva výlučne na procesných stranách a súd iba v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov posudzuje, či predkladané dôkazy potvrdzujú tvrdenia sporových strán, a či sumár skutkových tvrdení a k nim označené dôkazy umožňujú súdu žalovaný nárok žalobcovi ako dôvodný priznať.

42. Vo vzťahu k námietke žalovaného 2/ k neplatnosti jednotlivých zmluvných ustanovení pre rozpor so zásadou dobrých mravov a zásadami pocitového obchodného styku súd konštatuje, že v postupe

žalobcu súd nevzhliadol rozpor Zmlúv o finančnom lízingu s uvedenými princípmi. Lízingový nájomca v postavení podnikateľa všetky lízingové zmluvy dobrovoľne so žalobcom ako podnikateľom uzatvoril. V predmetných zmluvách si zmluvné strany dojednali postup žalobcu ako prenajímateľa v prípade predčasného ukončenia lízingovej zmluvy. V lízingových zmluvách strany slobodne prejavili svoju vôľu, ktorou vzájomne určili obsah svojich práv a povinností a následne viazanosť strán touto zmluvou. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že lízingový nájomca na základe vyššie špecifikovaných lízingových zmlúv prevzal predmety lízingov, ktoré sú svojim určením späté práve s podnikateľskou činnosťou lízingového nájomcu. Uzavretím predmetných zmlúv vstúpil lízingový nájomca a ručiteľ do obchodnoprávneho vzťahu, v ktorom nemá postavenie slabšej strany, ale má rovnaké postavenie s druhou zmluvnou stranou. Pre prípad predčasného ukončenia lízingovej zmluvy lízingový nájomca dohodol so žalobcom oprávnenie prenajímateľa na odobratie predmetu lízingu, ako aj postup prenajímateľa v súvislosti s uplatnením nárokov z titulu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy. Je nesporné, že lízingový nájomca prestal uhrádzať lízingové splátky a práve v dôsledku jeho protiprávneho konania boli vyššie označené lízingové zmluvy zo strany žalobcu ukončené a predmety lízingov boli v súlade so všeobecnými podmienkami lízingu lízingovému nájomcovi nesporne odobraté.

43. Podľa čl. 6 bod 6.1 písm. a) Všeobecných lízingových podmienok (ďalej len „VLP“) ak je príjemca lízingu v omeškaní s úhradou lízingovej splátky, splnením iných úhrad súvisiacich s lízingom, alebo s úhradou splátky poistného podľa čl. 8 VLP viac ako 20 dní, je poskytovateľ lízingu oprávnený po a) predčasne ukončiť lízingovú zmluvu a uplatniť všetky práva, pohľadávky, škody a ostatné nároky s tým spojené v zmysle VLP a platných právnych predpisov, b) odobrať príjemcovi lízingu i bez jeho súhlasu užívacie právo a odňať mu predmet lízingu a požadovať od príjemcu lízingu náhradu nákladov spojených s omeškaním a odobratím predmetu lízingu.

44. Podľa bodu 6.3 VLP, ak je príjemca lízingu v omeškaní s úhradou peňažného záväzku z lízingovej zmluvy, vrátane záväzku uhrádzať splátky poistného podľa bodu 8.3 VLP, má poskytovateľ lízingu právo od neho žiadať zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,2% z dennej sumy za každý deň omeškania. Zároveň je poskytovateľ lízingu v prípade omeškania príjemcu lízingu s úhradou peňažného záväzku z lízingovej zmluvy, vrátane záväzku uhrádzať splátky poistného podľa bodu 8.3 VLP, oprávnený požadovať od príjemcu lízingu uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 3,- eur za každé takéto omeškanie s úhradou. Okrem takýchto úrokov z omeškania a zmluvných pokút má poskytovateľ lízingu voči príjemcovi lízingu právo na úhradu všetkých nákladov a výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s uplatnením týchto nárokov.

45. Podľa čl. 9 bod 9.1. písm. a) VLP, poskytovateľ lízingu je oprávnený jednostranne bez súhlasu príjemcu lízingu predčasne ukončiť lízingovú zmluvu s okamžitou platnosťou, a to najmä v prípadoch omeškania platieb podľa bodu 6.1 VLP.

46. Podľa čl. 9 bod 9.4 VLP, pokiaľ zmluvné strany v lízingovej zmluve nedohodnú inak, je príjemca lízingu povinný v prípade iného ako riadneho ukončenia lízingovej zmluvy podľa bodu 10.1 VLP uhradiť všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré z tohto titulu vzniknú poskytovateľovi lízingu, najmä a) dlžné lízingové splátky a poistné splatné do doby predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, ako i alikvotnú časť lízingových splátok a poistného splatných po termíne predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, a to od splatnosti predchádzajúcej splátky do skutočného termínu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, b) všetky ďalšie záväzky, ktoré má príjemca lízingu voči poskytovateľovi lízingu do doby predčasného ukončenia lízingovej zmluvy (poistné, úroky z omeškania a iné), ako aj náhradu priamych nákladov poskytovateľa lízingu v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, a to najmä náklady spojené s odobratím predmetu lízingu, s predajom predmetu lízingu a jeho sprostredkovaním, prehlásením predmetu lízingu v evidencii motorových vozidiel, parkovné, údržba, opravy a tak ďalej, c) nedoplatok z hodnoty predmetu lízingu - predstavuje hodnotu nesplatenej časti obstarávacej ceny predmetu lízingu ku dňu prvej lízingovej splátky, ktorej splatnosť mala nastať po inom ako riadnom ukončení lízingovej zmluvy podľa bodu 10.1. VLP, pri zohľadnení skutočného (degresívneho) priebehu lízingovej finančnej služby za celú v lízingovej zmluve dojednanú minimálnu dobu trvania lízingu, d) ušlý zisk, e) hodnotu DPH z dlžných lízingových splátok po lehote splatnosti,

g) zmluvnú pokutu vo výške v lízingovej zmluve dohodnutej zostatkovej hodnoty predmetu lízingu ku dňu uplynutia dojednanej minimálnej doby trvania lízingu, resp. vo výške v lízingovej zmluve dohodnutého odpredajného poplatku z DPH.

47. Podľa bodu 9.4 VLP, poskytovateľ lízingu písomne vyčísli vyššie uvedené hodnoty príjemcovi lízingu, a ten sa zaväzuje ich uhradiť. V prípade, že následne dôjde k zhodnoteniu odobratého predmetu lízingu formou predaja alebo uplatnením v novom lízingovom alebo obdobnom vzťahu, budú výnosy (kúpna cena bez DPH alebo vstupná cena lízingu), z dôvodu zabránenia vzniku bezdôvodného obohatenia poskytovateľa lízingu súčasným uspokojením nárokov poskytovateľa lízingu z predčasného ukončenia lízingovej zmluvy z dvoch zdrojov, použité na uspokojenie a následné zníženie vyššie uvedených nárokov poskytovateľa lízingu súvisiacich s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, ako aj prípadných pohľadávok po lehote splatnosti evidovaných voči príjemcovi lízingu za obdobie platnosti lízingovej zmluvy.

48. Podľa bodu 9.5 VLP, sumy, ktoré poskytovateľ lízingu vyčísli príjemcovi lízingu podľa dohody v lízingovej zmluve alebo podľa bodu 9.4. VLP, sú splatné do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na ich zaplatenie príjemcovi lízingu a po dni splatnosti podliehajú úroku z omeškania podľa bodu 6.3. VLP.

49. Podľa bodu 9.9. VLP, v prípade iného ako riadneho ukončenia lízingovej zmluvy podľa bodu 10.1. VLP, najmä v prípadoch podľa čl. 9 ods. 9.1 VLP písm. a) a b), je poskytovateľ lízingu oprávnený fakturovať príjemcovi lízingu popri nárokoch uvedených v bode 9.4 VLP minimálnu zmluvnú pokutu vo výške 165,50 eur.

50. K špecifikácii uplatneného nároku žalobcom na základe výzvy súdu vykonanej žalobcom dňa 01.10.2019 (č.l. 133) vo väzbe na námietky žalovaného 2/ a žalobcom predložené listinné dôkazy súd zistil nasledovné:

51. Na základe lízingovej zmluvy č. G. žalobca dňa 17.05.2017 z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou lízingových splátok počnúc 25. lízingovou splátkou vypovedal lízingovú zmluvu v súlade s bodom 9.1 písm. a) a bodu 6.1 VLP a následne vystavil žalovanému Záverečné finančné vysporiadanie lízingovej zmluvy, v rámci ktorého vyčíslil svoje pohľadávky ako nedoplatok z hodnoty predmetu lízingu podľa 9.4 písm. c) VLP vo výške 9.470,99 eur a z titulu nákladov na odhlásenie predmetu lízingu podľa bodu 9.4. písm. b) VLP sumu 142,- eur, nákladov na servis predmetu lízingu podľa bodu 9.4 písm. b) VLP vo výške 383,48 eur a zmluvnú pokutu pri predčasnom ukončení zmluvy podľa 9.4 písm. g) VLP vo výške 165,50 eur, náklady na znalecký posudok podľa 9.4 písm. b) VLP vo výške 40,- eur, neuhradené splatné splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy podľa bodu 9.4 písm. a) VLP vo výške 1.308,15 eur a úroky z omeškania a zmluvnú pokutu podľa 9.4 písm. g) VLP vo výške 381,45 eur. Pri započítaní výťažku zo zhodnotenia predmetu lízingu vo výške 4.000,- eur žalobca vyčíslil celkový nárok voči žalovanému v sume 7.891,57 eur.

52. Vo vzťahu k uplatnenému vyčísleniu žalovaný namietol neplatnosť ustanovenia čl. 9 bod 9.4 písm. c), ktorý bol základom určenia nedoplatku z hodnoty predmetu lízingu v prípade predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, podľa ktorého zmluvného ustanovenia tento nedoplatok je tvorený hodnotou nesplatenej časti obstarávacej ceny k predmetu lízingu ku dňu prvej lízingovej splátky a pri zohľadnení skutočného priebehu lízingovej finančnej služby za celú lízingovú zmluvu dojednanú ako minimálnu dobu trvania lízingu. Námietku neplatnosti zmluvného ustanovenia žalovaný 2/ odôvodňuje rozporom ustanovenia zmluvy s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný svoju námietku založil na tvrdení, že vlastníkom predmetu lízingu bol naďalej žalobca, ktorý navyše po uplynutí dvoch rokov, kedy bol predmet lízingu obstaraný za sumu 18.518,65 eur, tento predmet lízingu v rozpore s odbornou starostlivosťou zhodnotil, ako uvádza žalobca vo svojom vyjadrení za sumu 4.000,- eur.

53. K námietke neplatnosti zmluvného ust. čl. 9 bod 9.4 písm. c) VLP súd konštatuje, že procesná obrana žalovaného zostala v rovine všeobecných tvrdení bez konkretizácie skutočností, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o neplatnosti tohto zmluvného ustanovenia, ktoré je obsahom zmluvných podmienok na základe slobodne prejavenej vôle zmluvných strán. Žalovaný nešpecifikoval konkrétny obsah správania žalobcu, ktorý by sa priečil dobrým mravom a bol by v rozpore s poctivým obchodným

stykom, ktorý by umožňoval súdu odopretie súdnej ochrany žalobcovi v tejto časti. Obdobný záver súd zaujal aj k námietke žalovaného vo vzťahu k uplatnenej paušálne dohodnutej zmluvnej pokute pri predčasnom ukončení zmluvy podľa čl. 9.9 VLP s konštatovaním, že v posudzovanej právnej veci neboli zistené ani podmienky pre uplatnenie moderačného práva v zmysle ust. . Pri posúdení primeranosti výšky zmluvnej pokuty uplatnenej pri každej z lízingových zmlúv v sume 165,50 eur, súd prihliadal na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti. Súd v rámci moderačného oprávnenia zásadne nemôže zasahovať do spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty, keďže jeho spôsob spadá výlučne do právomoci zmluvných strán. V posudzovanom prípade bola táto zmluvná pokuta stranami dojednaná ako paušálna suma, pričom žalovaný v rámci procesnej obrany neuviedol také skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu prijať záver pre konštatovanie neprimeranej výšky zmluvnej pokuty, a to v kontexte posúdenia významu a podstaty lízingovej zmluvy a už vyššie uvedený princíp zmluvnej voľnosti, podstatu a základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je jej prevenčná, sankčná a reparačná funkcia v podobe paušalizovanej náhrady škody.

54. Vo vzťahu k ostatným žalobcom vyčísleným nárokom z titulu nákladov na odhlásenie predmetu lízingu, nákladov na servis predmetu lízingu a nákladov na znalecký posudok žalovaný aj vo vzťahu k ostatným vyúčtovaniam predloženým žalobcom súvisiacim so žalovaným nárokom namietol nepreukázanie uplatneného nároku relevantným spôsobom.

55. K ostatným žalobcom vyčísleným nárokom a nákladom vzniknutým žalobcovi z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy podľa čl. 9 bod 9.4. písm. b) VLP vo väzbe na dodatočnú špecifikáciu uplatneného nároku a k nej predložené listinné dôkazy (zjednodušene tiež „servisné náklady“) súd posudzoval, do akej miery žalobca splnil svoju procesnú povinnosť substancovane tvrdiť, tzn. uvádzať rozhodné skutkové tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotno-právnu normu a ku ktorým je možné vykonať navrhované dokazovanie, a to vo väzbe na procesnú obranu žalovaného, ktorou primárne v podanom odpore namietol nedostatočnú špecifikáciu uplatneného nároku vyjadreného číselnou sumou. V rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd ďalej posudzoval, či žalobcom predložené dôkazy (dodávateľské faktúry, ktoré sú obsahom súdneho spisu na č.l. 171-188) dostatočne preukazujú nárok žalobcu na refakturáciu sumy v nich uvedených servisných nákladov.

56. V sume servisných nákladov uplatnenej žalobcom s odkazom na ust. čl. 9 bod 9.4. písm. b) VLP žalobca zahrnul náklady na odhlásenie predmetu lízingu, náklady na servis predmetu lízingu, náklady na znalecké posudky, náklady spojené s údržbou vozidiel a ich skladovaním, pričom k jednotlivým nárokom, ktoré sú obsahom špecifikácie vo vyjadrení zo dňa 01.10.2019 žalobca predložil jednotlivé dodávateľské faktúry, avšak bez bližšej konkretizácie okolností, z ktorých by vyplývala dôvodnosť tejto časti nároku. Žalobca nepreukázal, či jednotlivé úkony, ktoré tvorili predmet fakturácie, boli reálne vykonané, a či tieto sumy žalobca skutočne aj zaplatil. Pokiaľ žalobca k uvedeným nákladom (a to nie vo všetkých položkách vyúčtovania) predložil dodávateľské faktúry, ktoré v rovine práva predstavujú výzvy na zaplatenie, z ich obsahu nevyplýva reálne uskutočnene fakturovaného plnenia a jeho úhrada žalobcom. Z obsahu žaloby a predložených dôkazov tak nie je možné prijať spoľahlivý záver, či náklady žalobcu v uplatnenej sume zahrnutej do jednotlivých vyúčtovaní žalobcu v uplatnenom rozsahu naozaj žalobcovi vznikli. Nakoľko sa táto časť žalovanej pohľadávky viaže ku konaniu žalobcu, na ktoré žalovaný nájomca alebo ručiteľ nemohol mať žiaden dosah, je v prípade spornosti tohto nároku výlučne na žalobcovi, do akej miery a v akom rozsahu svoj nárok, ktorého zaplatenia sa v konaní domáha, preukáže. V posudzovanej veci však podľa názoru súdu prvej inštancie nebol zo strany žalobcu uvedený sumár skutkových tvrdení a k nim označené dôkazy tak, aby súd mohol zaviazať na zaplatenie tejto časti žalovanej pohľadávky žalovaného 2/, ktorý sa voči uplatnenému nároku v konaní bráni.

57. Okrem nedoplatku z hodnoty predmetu lízingu, neuhradených splátok do dňa predčasného ukončenia lízingu, paušálne dohodnutej zmluvnej pokuty a servisných nákladov, žalobca v rámci Záverečného finančného vysporiadania k jednotlivým lízingovým zmluvám zahrnul do vyúčtovania sumu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty s odkazom na obsah zmluvného ust. podľa 9.4. písm. b) VLP. Z obsahu žaloby a ani z následnej špecifikácie pohľadávky zo dňa 01.10.2019 však nevyplýva, a to v rozpore s legitímnou požiadavkou žalovaného, aká časť vyčíslenej sumy zodpovedá úrokom z omeškania a aká časť zmluvnej pokute, ktorých špecifikácia by umožňovala preskúmateľnosť uplatneného nároku v tejto časti a súčasne uplatnenie kvalifikovanej procesnej obrany žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti neuviedol mechanizmus výpočtu uplatneného nároku, čím je znemožnené súdu

vyhodnotiť jeho dôvodnosť aj s prihliadnutím na námietku duplicitného úročenia pohľadávky žalobcu uplatnenej žalovaným v rámci jeho procesnej obrany.

58. V danej veci podľa názoru súdu absentujú úplné skutkové tvrdenia žalobcu významné z hľadiska hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť celý rozsah uplatneného nároku. Žalobca jednoznačne nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych súm žalovaná čiastka v časti úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty vyjadrených jednou sumou podľa bodu 9.4. písm. g) VLP pozostáva. V žalobe nie je vymedzené ani obdobie rozhodujúce pre tento nárok uplatnený žalobcom, t.j. za aké časové obdobie a v akej sadzbe sú tieto sankcie uplatňované, ktorých sa konanie týka. Súd má za to, že riadna špecifikácia požadovanej sumy a jej jednotlivých častí, je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku a k tomuto navrhovanými dôkazmi vykonávať dokazovanie. Tieto jednotlivé skutkové tvrdenia je potrené uviesť z hľadiska predchádzania duplicitnému priznaniu plnenia z toho istého zmluvného vzťahu, keď veriteľ by sa mohol domáhať nároku na základe rovnakého zmluvného vzťahu viacerými žalobami za viaceré, konkrétne časovo ohraničené obdobia trvania zmluvy. Z hľadiska procesného práva je preto dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom a možnosť uplatnenia toho istého nároku v inom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Okresný súd v závere dodáva, že absencia vyššie uvedených náležitostí žaloby neodôvodňovala postup podľa . Napriek absencii uvedených náležitostí nemala predmetná žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať, a ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu. Zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa týka, a čo sa ňou sleduje, išlo o podanie úplné a zrozumiteľné. Súd má však za to, že nedostatočné vymedzenie skutkových okolností súvisí s bremenom tvrdenia a s dôsledkami jeho neunesenia, a tak súd žalobu vo vzťahu k žalobcom vyčísleným nárokom z titulu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty uplatnenej v rámci jednej spoločne vyčíslenej sumy podľa bodu 9.4. písm. g) VLP zamietol.

59. K námietke nezohľadnených úhrad žalovaného 1/ na záväzok vyplývajúci z uzatvorených lízingových zmlúv súd konštatuje neúčinnosť procesnej obrany žalovaného 2/, nakoľko táto časť procesnej obrany sa týka vlastného konania lízingového nájomcu, a preto bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje priamo žalovaného. Žalovaný neuviedol bližšie okolnosti vykonaných úhrad, ktoré mali mať za následok zánik časti žalovanej pohľadávky, a preto obranu žalovaného v tejto časti súd vyhodnotil ako všeobecné ničím nepodložené tvrdenia.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vo vzťahu k jednotlivým nárokom vyplývajúcim z lízingových zmlúv poznamenáva, že všetky predložené Záverečné finančné vysporiadania nebolo možné v celom rozsahu považovať za riadne vyčíslenie pohľadávok žalobcu, keďže k nim preukázateľne ani v štádiu podania žaloby neboli pripojené žiadne iné listiny, z ktorých by bol zrejmý výpočet vyčíslených úrokov z omeškania spolu so zmluvnou pokutou a tiež odôvodňujúce uplatnené náklady na odobratie predmetu lízingu a na jeho následné speňaženie, a ani doklady, že žalobca tieto náklady reálne vynaložil, a preto súd priznal žalobcovi uplatnený nárok nasledovne:

61. Z lízingovej zmluvy č. G. súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nedoplatku z hodnoty predmetu lízingu podľa bodu 9.4 písm. c) VLP v sume 9.470,99 eur spolu s paušálne dohodnutou zmluvnou pokutou pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy vo výške 165,50 eur podľa bodu 9.9 VLP, spolu s neuhradenými splatnými splátkami do dňa predčasného ukončenia zmluvy podľa bodu 9.4 písm. a) VLP vo výške 1.308,15 eur, spolu 10.944,64 eur pri zohľadnení zhodnotenia predmetu lízingu vo výške 4.000,- eur tak celkový nárok žalobcu voči žalovanému z predmetnej lízingovej zmluvy predstavuje sumu 6.944,64 eur.

62. Z lízingovej zmluvy č. G. súd priznal žalobcovi nárok z titulu nedoplatku z hodnoty predmetu lízingu podľa bodu 9.4 písm. c) VLP vo výške 31.119,43 eur, paušálnu zmluvnú pokutu pri predčasnom ukončení zmluvy podľa bodu 9.9 VLP vo výške 165,50 eur, neuhradené splatné splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy podľa bodu 9.4 písm. a) VLP vo výške 3.883,46 eur, spolu 35.168,39 eur, pri zohľadnení zhodnotenia predmetu lízingu vo výške 30.000,- eur predstavuje celkový nárok žalobcu z predmetnej lízingovej zmluvy sumu 5.168,39 eur.

63. Z lízingovej zmluvy č. G. súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nedoplatku z hodnoty predmetu lízingu podľa bodu 9.4 písm. c) VLP vo výške 31.119,43 eur, zmluvnú pokutu pri predčasnom ukončení zmluvy podľa bodu 9.9 VLP vo výške 165,50 eur, neuhradené splatné splátky do dňa predčasného

ukončenia zmluvy podľa bodu 9.4 písm. a) VLP vo výške 3.883,46, spolu pohľadávku v sume 35.168,39 eur, pri zohľadnení výťažku zo zhodnotenia predmetu lízingu vo výške 30.000,- eur sumu 5.168,39 eur.

64. Na základe lízingovej zmluvy č. G. súd priznal žalobcovi nárok z titulu nedoplatku z hodnoty predmetu lízingu vo výške 29.766,40 eur podľa bodu 9.4 písm. c) VLP, zmluvnú pokutu pri predčasnom ukončení zmluvy vo výške 165,50 eur podľa bodu 9.9 VLP, neuhradené splatné splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy vo výške 3.721,91 eur, spolu sumu 33.653,81 eur, pri zohľadnení výťažku zo zhodnotenia predmetu lízingu vo výške 30.000,- eur sumu 3.653,81 eur.

65. Z lízingovej zmluvy č. G. súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nedoplatku z hodnoty predmetu lízingu vo výške 32.472,48 eur podľa bodu 9.4 písm. c) VLP, zmluvnú pokutu pri predčasnom ukončení zmluvy vo výške 165,50 eur podľa bodu 9.9 VLP, neuhradené splatné splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy vo výške 4.042,88 eur podľa bodu 9.4 písm. a) VLP, spolu sumu 36.680,86 eur, pri zohľadnení výťažku zo zhodnotenia predmetu lízingu vo výške 30.000,- eur sumu 6.680,86 eur.

66. Vyššie uvedeným postupom súd priznal žalobcovi spolu pohľadávku na istine vo výške 27.616,09 eur a v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 15.240,02 eur súd žalobný návrh vrátane uplatneného úroku z tejto časti žalovanej pohľadávky ako nepreukázaný a teda nedôvodný zamietol.

67. S istinou 27.616,09 eur súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa , s použitím ust. , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a to vo výške 9% ročne zo sumy 6.944,64 eur od 05.11.2017, zo sumy 5.168,39 eur od 08.09.2018, zo sumy 5.168,39 eur od 18.05.2018, zo sumy 3.653,81 eur od 25.08.2018 a zo sumy 6.680,86 eur od 15.06.2018, t. j. vždy odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10-dňovej lehoty od doručenia finančného vysporiadania lízingovému nájomcovi, všetko až do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa , ktoré je žalovaný 2/ povinný zaplatiť v rozsahu uloženej povinnosti týmto rozsudkom spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorému táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 08.10.2018 tak, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného.

68. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Podľa ustanovenia , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že vychádzajúc z uplatneného nároku žalobcom vyčísleného ku dňu vyhlásenia rozsudku v celkovej uplatnenej sume 49.765,82 eur (z toho istina 42.856,11 eur, úroky z omeškania v sume 6.869,71 eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur), je priznaný nárok žalobcovi v sume 32.223,59 eur (pozostávajúcej z istiny 27.616,09 eur, vyčíslených úrokov z omeškania v sume 4.567,50 eur a paušálnej náhrady nákladov 40,- eur), čomu zodpovedá úspech žalobcu v rozsahu 64,75 %, úspech žalovaného v rozsahu 35,25%, z toho čistý úspech žalobcu predstavuje 29,5%. Súd tak priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,5 %, ktoré je žalovaný 2/ povinný zaplatiť žalobcovi za štádium konania do vydania platobného rozkazu spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorému táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 08.10.2018. O výške žalobcovi priznaných trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).