Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_7C-53-2019.pdf
PDF · 88.19 KB
No categories available
7C/53/2019
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: W.. K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. ul. XX/XX, T., proti žalovanému: AUREAL INVEST s.r.o., so sídlom Jókaiho 25, Komárno, IČO: 51789736, v konaní o návrhu na určenie absolútnej neplatnosti zmluvy a vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie:
Súd ukladá žalovanému, aby do právoplatného rozhodnutia v konaní XC/XX/XXXX vedenom na Okresnom súde T. akýmkoľvek spôsobom nekontaktoval žalobcu, rovnako súd zakazuje žalovanému nakladanie s nehnuteľnosťami uvedenými ďalej vo výroku tohto rozhodnutia a ukladá žalovanému strpieť užívanie nasledovných nehnuteľností stavieb a pozemkov žalobcom, ktoré sú zhodne všetky zapísané v katastri nehnuteľností pre okres, obec a katastrálne T., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to:
- zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, a to trojizbového bytu č. X na 1. poschodí obytného domu so súpisným číslom XX, parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 zastavanej plochy a nádvorí so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a so spoluvlastníckym podielom k pozemku v pomere XXXX/XXXXX k celku, s nebytovým priestorom
- zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, a to parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 zastavanej plochy a nádvorí, ako aj parc. č. XXX/XX vo výmere XX m2 zastavanej plochy a nádvorí so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a so spoluvlastníckym podielom k pozemku v pomere XXXX/XXXXXX k celku,
- zapísané na liste vlastníctva číslo XXXXX, a to garáže so súpisným číslom XXXX s pozemkom, a to parc. č. XXX/X vo výmere XX m2 zastavanej plochy a nádvorí so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a so spoluvlastníckym podielom k pozemku v pomere X/X k celku
- zapísané na liste vlastníctva číslo XXXXX, a to pozemok parc. č. XXX/XX vo výmere XX m2 zastavanej plochy a nádvorí so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a so spoluvlastníckym podielom k pozemku v pomere XXXX/ XXXXXX k celku.
odôvodnenie:
1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: "Návrh na určenie absolútnej neplatnosti zmluvy a vlastníckeho práva", ktoré doručil súdu dňa 29.10.2019, sa domáhal o určenia neplatnosti právneho úkonu a vlastníckeho práva, a v tomto konaní sa ďalej domáhal vydania neodkladného opatrenia, a to na základe Návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý doručil súdu dňa 27.02.2020.
2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 328 ods. 1 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
11. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
12. Podľa § 331 ods. 3 CSP ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
13. Podľa § 332 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 CSP môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Na konanie podľa tejto časti sa podľa § 354 CSP primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
17. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v zmysle § 325 CSP pred začatím konania, počas konania a aj po jeho skončení. Možno ho nariadiť z dvoch dôvodov a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu a bez osvedčenia aspoň základných skutočností. Tieto predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia majú byť splnené súčasne a musí ich osvedčiť žalobca.
18. Účelom neodkladných opatrení je dočasná úprava pomerov medzi stranami sporu a podmienkou na ich vydanie je osvedčenie nároku a osvedčenie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov. Úpravou neodkladných opatrení zákon teda umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov. Neodkladné opatrenie súd nariadi len ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery, resp. ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pre súd prioritné osvedčenie (spravdepodobnenie) tvrdených skutočností. V rámci procesného postupu súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil relevantnými a dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Súd musí uvážiť, či v dôsledku nariadenia neodkladného nevznikne neprimeraná ujma niektorej zo strán sporu.
19. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, súd mal osvedčené z porovnania verejne dostupných registrov, a to listov vlastníctva z katastrálneho portálu, zhodne z dňa 12.03.2020 z č. l. 25-31 súdneho spisu, že v rozpore s uzatvorenou kúpnou zmluvou z dňa 28.05.2019 medzi stranami sporu, a to z č. l. 4-9 súdneho spisu s dôrazom na č. l. 6 súdneho spisu čl. V. zmluvy, bola medzi účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnutá splatnosť kúpnej ceny úhradou na výplatu exekúcií vedených v čl. VII. kúpnej zmluvy. Podľa súdu, takto vymedzená splatnosť je jednak neurčitá a v neprospech žalobcu, keď, ako je zrejmé z pripojených listov vlastníctva č. XXXX pre okres, obec a k. ú. T., a to na č. l. 25-26 súdneho spisu, a to v časti C: ŤARCHY je záznam pod por. č. 22 a 23 k výkonu exekučného príkazu sp. zn. R. a pod por. č. 23, ako aj na LV č. XXXX pre okres, obec a k. ú. T., a to na č. l. 28-29, a to v časti C: ŤARCHY je záznam pod por. č. 18 k výkonu exekučného príkazu sp. zn. R. a pod por. č. 19 k výkonu exekučného príkazu sp. zn. R., keď je zrejmé, že uvedené exekúcie sú naďalej vedené ako živé exekúcie z čoho možno predpokladať, že k úhrade kúpnej ceny na predmetné exekúcie nedošlo a tým nedošlo ani k ich výmazu v dôsledku dohody o splatnosti kúpnej ceny, čím bola porušená táto dohoda o splatnosti ceny ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy s poukazom na § 588 Obč. zák.
20. Ďalej, podľa súdu, spôsob dohodnutia podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, a to kúpnej ceny, je nepochybne podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. dohodnutý nie len neurčito ale aj nejasne, vychádzajúc zo skutočnosti, že kúpna cena celková je uvedená v sume 30.000,- EUR, avšak ďalšie podmienky už samotnej splatnosti tejto kúpnej ceny nie sú jednoznačne označené. Podľa súdu zrejme nič nemohlo brániť účastníkom kúpnej zmluvy zistiť záväzok žalobcu z exekúcie k určitému dňu, a tak tieto náležitosti do dohody o splatnosti kúpnej ceny uviesť a v zmysle uvedených skutočností dohodnúť splatnosť kúpnej ceny, ktorá skutočnosť však nie je v kúpnej zmluve takto jednoznačne uvedená. Na základe takto dohodnutej podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy a to kúpnej ceny je podľa súdu v zmysle § 39 Obč. zák., právny úkon kúpnej zmluvy neplatný, nakoľko odporuje zákonu, ako je uvedené v predchádzajúcich odsekoch a prieči sa dobrým mravom, a to tým, že predávajúci v postavení žalobcu podpísal túto zmluvu, avšak kúpnu cenu v sume 1.000,- EUR mal dostať až niekedy po podpise zmluvy, ale obdržanie tejto sumy mal vopred potvrdiť svojim podpisom a za týchto podmienok mal žalobca W.. K. W., nar. XXXX odpredať 1/2 trojizbového bytu, garáže s označenými podielmi na pozemkoch.
21. Rovnako citovaná zmluva je nejasná aj v časti označenia relevantných skutočností, a to opustenia a bezprostredného odovzdania týchto nehnuteľností a to vo vzťahu k odpisu stavu relevantných meračov energií a vysporiadania záväzku z týchto záväzkov (v súvislosti s úhradou preddavkov a vyúčtovania ku
dňu faktického odovzdania bytu), keď až do súčasnosti žalobca v predmetnom byte býva z čoho možno predpokladať, že aj fakticky využíva pre svoje potreby dodávky energií.
22. Súd z obsahu spisového materiálu mal súd osvedčené, spravdepodobnené relevantné skutočnosti a mal za to, že návrh žalobcu je dôvodný podľa CSP ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, z dôvodu pochybností, ktoré vyplývajú z kúpnej zmluvy, s čím súvisí aj ďalší výrok rozhodnutia, aby žalovaná strana sa niečoho zdržala. Ďalej z tohto vzájomného vzťahu strán, kedy po podpise zmluvy sa žalovaná strana stala vlastníkom nehnuteľností na základe citovaného právneho úkonu v pomere 1/2 z celku nehnuteľností, avšak žalobca ešte na základe nejednoznačných okolností súvisiacich so zabezpečením ubytovania pre neho, býva v predmetnom byte v zmysle ich predchádzajúcej dohody, a na základe uvedených skutočností rovnako podľa udania žalobcu má dochádzať medzi nimi k nepríjemnej konfrontácii vyvolanej zo strany zástupcu žalovanej spoločnosti, a preto podľa súdu je nevyhnutné, aby zástupca žalovanej strany, nevstupoval dočasne do predmetného bytu a garáže a aby nekontaktoval žalobcu. Na základe uvedených súd dospel k názoru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené, a preto rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
23. Súd podanému návrhu žalobcu vyhovel aj na tom skutkovom základe, ktorý je opísaný žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a mal osvedčené šetrením z katastra nehnuteľností, kedy súd mohol dospieť iba k tomu názoru, ktorý vyjadril vo výroku svojho uznesenia, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené, a z týchto dôvodov je potrebná bezodkladná úprava pomerov.
24. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti slúžia žalobcovi na zabezpečenie bývania a v prípade neposkytnutia súdnej ochrany do doby ukončenia konania vo veci samej na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, môže táto skutočnosť vážnym spôsobom zasiahnuť do jeho práva vlastniť majetok s dosahom na ústavné právo, a to na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Obmedzenie práva žalobcu na zabezpečenie obydlia za týchto okolností, je podľa súdu neprijateľné.
25. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor") požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vykladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným s jeho záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010, Sťažnosť 3572/06, pozri rozhodnutie Stánková v. Slovensko, z 9. október 2007). Ďalej „V tejto súvislosti súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia." (Rozsudok Čosic v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06). Za týchto okolností podľa ESĽD platí, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008).
26. Súd o trvaní neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 330 ods. 1 CSP tak, že uvedené neodkladné opatrenie bude trvať po určený čas, a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní XC/XX/XXXX vedenom na Okresnom súde T..
27. Na konanie podľa tejto časti sa podľa § 354 CSP primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
28. O trovách konania súd rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.