Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7C/52/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava

- Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 488,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 488,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 488 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 488,- € od 31. 03. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 09. 01. 2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 320D, EČV: CA906CY, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený R. Č.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Ford -KA, EČV: CA861CX, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 9565296102 (9527143121). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 21/2018 zo dňa 14. 02. 2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW 2AT, EČV: ZA141HM. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018024 zo dňa 23. 02. 2018, splatnú dňa 02. 03. 2018 na sumu 950,- € s DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 14. 02. 2018 do 23. 02. 2018, t. j. 10 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 92, € s DPH. V sume 950,- € s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- € s DPH. Poškodený zároveň dňa 23. 02. 2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9565296102 (9527143121) zo dňa 09. 01. 2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 950,- € s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 27. 02. 2018. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19. 03. 2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 15. 03. 2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 21. 03. 2018 žalovaný

poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 462,- € s DPH. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným a svojvoľným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu len 6 dní ako i ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu 72,- €. Náklady vo výške 950,- € s DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. Dňa 15. 03. 2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 31. 03. 2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok vo výške 488,- € spočíva v rozdiele sumy vo výške 950,- € s DPH uvedenej na faktúre č. 2018024 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 462,- € s DPH.

2. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018) žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný namietal, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. Uviedol, že tento nárok nevyplýva zo o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani zo , v znení neskorších predpisov. Má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca sa odvoláva na Zmluvu o nájme pričom ani len nepredložil všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme. Zároveň nie je zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do Zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, pričom má za to, že k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise Zmluvy o nájme. Žalobca k Zmluve o nájme predložil Protokol o prenájme náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé na akom mieste došlo či už k prevzatiu náhradného vozidla poškodeným od žalobcu alebo následnému odovzdaniu náhradného vozidla poškodeným žalobcovi. Z predloženej dokumentácie zároveň nemožno zistiť aká osoba konala za poškodeného a či sa teda jednalo o osobu oprávnenú konať za poškodeného. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 23. 02. 2018 síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo po dobu od 14. 02. 2018 do 23. 02. 2018 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise až do vydania vozidla po vystavení krycieho listu a nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho považuje za zjavne účelový. Argumentácia žalobcu, ako aj poškodeného v jeho Čestnom prehlásení, že vozidlo poškodeného muselo byť údajne umiestnené v autoservise do vystavenia krycieho listu poisťovňou, je účelová a ničím nepodložená. Má za to, že žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 462,- €, čo potvrdil aj samotný žalobca. Z vyššie uvádzaných skutočnosti a dôvodov má za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore odvodzuje od ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca faktúrou č. 2018024 zo dňa 23. 02. 2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. BMW 2AT podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 21/2018 sumu vo výške 950,- € voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 02.

2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), ani z je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie Z právneho hľadiska totiž ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci - t.j. „nabúraného“ vozidla poškodeného. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia . Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia alebo vodič vozidla podľa ustanovenia . Z dikcie ustanovenia vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Žalobca Zmluvou o nájme č. 21/2018 zo dňa 14. 02. 2018 preukázal vznik zmluvného vzťahu medzi ním a poškodeným. Pre tento účel je bez právnej relevancie, že k žalobe neboli doložené všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Pre úplnosť ich žalobca predkladá spolu s týmto podaním. K žalovaným namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu v Nájomnej zmluve č. 21/2018 uviedol, že v zmysle nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétny dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že z žalobcom predloženej dokumentácie nemožno zistiť aká osoba konala za poškodeného a či táto osoba je oprávnená konať za poškodeného. Toto tvrdenie žalovaného považuje za zmätočné nakoľko poškodený v predmetných právnych vzťahoch vystupoval ako fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony. Podotkol, že žalovaným namietané skutočnosti ohľadom absencie údajov o mieste prevzatia a odovzdania vozidla v Protokole o prenájme náhradného vozidla sú bez právneho významu, a to napríklad aj s poukazom na skutočnosť, že v predmetnom konaní nie je spornou časť skutočnej škody, zodpovedajúca poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. Argumentáciu žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, považuje za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných i pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Nakoľko je bežnou praxou autoservisov, vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade

z titulu náhrady škody žalovaným. Z postupu žalovaného pri likvidácii v rozsahu nepriznania 4 dní prenájmu, tento argumentoval tým, že účelnú dobu nájmu stanovil s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla a rozsah vykonaných prác. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Po vydaní krycieho listu bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, čo aj bezodkladne urobil a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. V Oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že vzhľadom na ponuky autopožičovní v danom regióne ustálil výšku denného nájomného na sumu 72,- € s DPH, pričom k uvedenému postupu do dnešného dňa neprodukoval žiadne dôkazy. Naopak z cenníka žalobcu vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo BMW 2AT, porovnateľné s poškodeným vozidlom (BMW 320D) vo výške 92,- € s DPH. Napriek tomu, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, či je uvádzaná cena finálna, predkladá cenníky konkurenčných autopožičovní v žilinskom regióne, z ktorých vyplýva sadzba denného nájomného za vozidlo porovnateľné s poškodeným vozidlom vo výške 87,60 € s DPH a 103,20 € s DPH.

4. Dňa 11. 07. 2018 bola Okresným súdom Banská Bystrica postúpená tunajšiemu súdu vec ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa v spojení s a s , (ďalej len „“), nakoľko žalobca v zmysle v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu napriek výzve súdu Uznesením č. k.

- 65 zo dňa 16. 08. 2018 písomne nevyjadril a neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného sp. zn. zo dňa 08. 11. 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. -122 zo dňa 04. 03. 2019.

7. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -134 zo dňa 21. 01. 2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, keďže žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti a v konaní bol procesne aktívny.

8. Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo nariadené pojednávanie na deň 10. 03. 2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na pojednávaní elektronicky dňa 09. 10. 2019, vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Zároveň uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.

9. Podľa , (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

(2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , , (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa , , , (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

10. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 09. 01. 2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle značky BMW 320D, EČV: CA906CY, poškodenému R. Č.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Ford - KA, EČV: CA861CX, poisteného u žalovaného. Poškodený zapožičal od žalobcu náhradné vozidlo Zmluvou o nájme č. 21/2018 zo dňa 14. 02. 2018, za čo mu bola vystavená faktúra na sumu 950

€ za 10 dní od 14. 02. 2018 do 23. 02. 2018 pri výške nájomného 92,- € denne spolu s poplatkom za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- € (Zmluva o nájme č. 21/2018 zo dňa 14. 02. 2018 z čl. 8, Protokol o prenájme náhradného vozidla č. 21/2018 z č. l. 9, Faktúra č. 2018024 z čl. 10). Poškodený dňa 23. 02. 2018 postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému titulom nároku na náhradu nákladov vynaložených za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 09. 01. 2018 na vozidle BMW 320D, EČV: CA906CY, ktorú skutočnosť oznámil písomne žalovanému (Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 02. 2018 z čl. 11, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 02. 2018 z čl. 12). Žalovaný uznal a vyplatil žalobcovi sumu 462,- € dňa 21. 03. 2018, pričom nepriznal dobu na zapožičanie náhradného vozidla 4 dni a sadzbu za nájom znížil na sumu 72 € na deň (Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19. 03. 2018 z čl. 16, Výpis z účtu v Tatra banke, a. s. z č. l. 15). Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa , ods. 1 , pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s ustanovením , ods. 2 .

11. Žalovaný namietal, že z Protokolu nie je vôbec zrejmé na akom mieste došlo či už k prevzatiu náhradného vozidla poškodeným od žalobcu alebo následnému odovzdaniu náhradného vozidla poškodeným žalobcovi. Táto skutočnosť nie je pre rozhodnutie vôbec podstatná a je irelevantná, označenie miesta prevzatia a odovzdania náhradného vozidla nie je nevyhnutné. Žalovaný ďalej namietal, že z predložených listinných dôkazov nemožno zistiť aká osoba konala za poškodeného a či sa teda jednalo o osobu oprávnenú konať za poškodeného. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu poškodený vystupoval ako fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony a nebol zastúpený. Žalovaný taktiež namietal, že nie je zrejmé kto a kedy ručne dopísal do zmluvy dobu skončenia nájmu. Rovnako táto námietka žalovaného je nedôvodná a irelevantná. Nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. Doba nájmu nie je podstatná náležitosť nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva môže byť uzavretá na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétny dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda, alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané.

12. Žalovaný zároveň tvrdil, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že motorové vozidlo Ford - KA, EVČ: CA861CX bolo v rozhodnom čase (v čase vzniku poistnej udalosti) poistené u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Žalovaný si sám vo svojej obrane protirečí, keď na jednej strane namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, no na druhej strane uvádza, že žalobcovi sám dobrovoľne uhradil v zmysle Oznámenia o poistnom plnení sumu 462,- €. Žalovaný (pred začatím súdneho konania) poskytol žalobcovi čiastočné poistné plnenie v sume 462,- €, čím potvrdil svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19. 03. 2018 vyplýva, že išlo o poistné plnenie z poistnej zmluvy č. 6595213829 uzavretej so žalovaným.

13. Zároveň je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 23. 02. 2018 medzi žalobcom ako postupníkom a R. Č. - poškodeným z poistnej udalosti ako postupcom. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody - vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 09. 01. 2018 na vozidle BMW 320D, EVČ: CA906CY (bod 1 zmluvy). Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala sumu 950,- € (bod 4 zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo.

14. Súd vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku spôsobilú na postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. Poškodený ako pôvodný veriteľ mohol na základe vlastného rozhodnutia a bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou na tretiu osobu, čím došlo k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu (, ), keďže pohľadávka (ako iné majetkové hodnoty) môže byť predmetom právneho obehu, ak nejde o pohľadávku, ktorú nemožno postúpiť, čo nie je prípad tohto sporu. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp. zn. ). V danom prípade postúpená pohľadávka je určitá a existujúca. Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného (č. l. 12). Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko oznámenie o poistnom plnení už žalovaný adresoval priamo žalobcovi. Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore.

15. Súd na základe predložených listinných dôkazov zároveň konštatuje, že v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorá spočíva v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný ani vo svojom odpore nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore (obdobne rozsudky Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 25. 04. 219, sp. zn. zo dňa 25. 06. 2019, sp. zn. zo dňa 30. 05. 2019, sp. zn. zo dňa 21. 08. 2019 a ďalšie).

16. Žalovaný ďalej namietal, že údajný nárok voči žalovanému vyslovene neuvádza, takisto nevyplýva z . Iné relevantné dôvody spochybňujúce dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku neuviedol. Žalovaný ani neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré krátil poskytnuté poistné plnenie zo sumy 950,- € na sumu 462,- €.

17. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)

18. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 06. 2017, č. k. , rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. 05. 2015, sp. zn. ). Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený. Musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného,

podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

19. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náhradu nákladov nájmu v plnej výške. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 462,- € je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 488,- € uplatnená dôvodne (uplatnená suma 950,- € mínus žalovaným už vyplatená suma 462,- € = žalovaná istina 488,- €), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy , na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa .

20. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 488,- € od 31. 03. 2018 do zaplatenia. Otázka nároku na úroky z omeškania už bola riešená v judikatúre Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 11. 2018, sp. zn. zo dňa 26. 02. 2019), ale aj v rozhodnutiach krajských súdov (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 21. 08. 2019, č.k. - 120 zo dňa 27. 08. 2019, zo dňa 26. 06. 2019; rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ; rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). V nadväznosti na právne závery vyslovené v spomínaných rozhodnutiach súdov vyššej inštancie ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd konštatuje, že z hľadiska uplatneného nároku na úrok z omeškania v zmysle ust. je potrebné v spore ustáliť, či si žalovaná poisťovňa splnila povinnosti podľa tým, že poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré od nej žalobca nárokoval. Žalovaný si splnil túto svoju zákonnú povinnosť tým, že listom zo dňa 19. 03. 2018 zaslal žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva oznámenie výšky poistného plnenia 462,- € a uvedenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie (priznaná doba za zapožičanie náhradného vozidla 6 dní, krátenie 4 dni s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu MV a rozsah vykonaných prác a priznaná sadzba za nájom MV 72,- € s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne).

Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie, je pritom irelevantná, nakoľko v zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ aj splnil. Pre rozhodnutie v tejto veci tak nebolo relevantné, ako mal, prípadne mohol žalovaný poistnú udalosť vybaviť. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa splnil, nie je povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa Vzhľadom na uvedené súd žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

21. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia iných súdov, ktorými mu boli úroky z omeškania v takýchto prípadoch priznané súd uvádza, že len jedno z predložených rozhodnutí sa vecne zaoberalo nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania, a to rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -124 zo dňa 27. 09. 2019 (ktorý potvrdil dôvodnosť nároku na úroky z omeškania). Súd však vyššie (v odseku 20. tohto rozsudku) uviedol viaceré rozhodnutia jednak Najvyššieho súdu SR a jednak rôznych krajských súdov, z ktorých vyplýva, že súdna prax je iná a preto toto ojedinelé rozhodnutie Krajského súdu v Žiline nie je pre súd smerodajné a záväzné.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd v časti uplatnenej istiny vo výške 488,- € žalobe vyhovel, a tak bol žalobca úspešnou stranou sporu, preto mu súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.

Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdala.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.