Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-50-2019.pdf
PDF · 100.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Csp/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovanému Ľ. Q., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 154 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzný predmet sporu v nadväznosti na § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP bol ten, že žalobkyňa VÚB, a. s., Bratislava, IČO: 31 320 155 žiadala od žalovanej Ľ. Q. zaplatiť sumu 154 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 18.3.2017 do zaplatenia. Súd bol viazaný nielen týmto rozsudočným návrhom, ale aj základom (dôvodom) uplatneného nároku. Základ uplatneného nároku, ktorým sa súd cítil byť viazaný bol ten, že uvedenú sumu žiada žalobkyňa zaplatiť ako zmluvný nárok, na základe platne uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa nežiadala uvedenú sumu zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. z iného titulu, ktoré by si vyžadovali iné rozhodujúce skutkové tvrdenia v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP.
2. Aké tvrdenia produkovala žalobkyňa v žalobe: Žalobkyňa v žalobe zo dňa 28.10.2019 uviedla všeobecné tvrdenia. Žaloba má formulárový charakter. Žiadala zaplatiť 154 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 18.3.2017 do zaplatenia, na základe platne uzavretého právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola uzavretá podľa tvrdení v žalobe medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 17.12.2014 pod č. 20861459/5620317621. Na základe zmluvy o pôžičke poskytla žalobkyňa žalovanej pôžičku vo výške 528 €. Kúpna cena tovaru bola 661 €. Žalovaná pri podpise zmluvy zaplatila akontáciu vo výške 133 €. Rozdiel medzi kúpnou cenou a akontáciou je poskytnutá pôžička. Účelom pôžičky bolo zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovanej. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaná zaplatila pri podpise zmluvy. V rozhodujúcich skutkových tvrdeniach žalobkyňa uviedla, že ku dňu podania žaloby, teda ku dňu 28.10.2019, žalovaná zaplatila na pôžičku 374 €, čo je v rozpore s dôkazom, ktorý predložila samotná žalobkyňa na čl. 20 spisu, z ktorého vyplýva, že žalovaná zaplatila 507 €, a nie 374 €. Zvlášť, keď žalobkyňa v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach uvádza, že nežiada pokutu, len istinu a pri tom z platieb odpočítala zaplatenú pokutu. V ďalšej časti však uvádza žalobkyňa platbu 507 €, z prehľadu splátok a uvádza, že súčasťou tejto platby je aj akontácia vo výške 133 €. Okrem akontácie ostatné platby predstavujú 374 €. K výške dlhu dospela žalobkyňa tak, že od celkovej dlžoby
528 € odpočítala skutočné platby 374 € a výsledná suma 154 € tvorí predmet sporu. Vzhľadom k tomu, že v stanovenej lehote, ani v náhradnej lehote žalovaná dlh nezaplatila, bola žalobkyňa nútená žalovať. Žiadal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, teda od 18.3.2017 do zaplatenia.
3. Aké tvrdenia produkovala žalovaná spotrebiteľka: Žalovaná spotrebiteľka sa po doručení žaloby nevyjadrila. Na pojednávanie dňa 10.3.2020 sa nedostavila. Súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
4. Aké dôkazy pripojila k žalobe žalobkyňa: Notársku zápisnicu N 3283/2017, NZ 54215/2017 zo dňa 11.12.2017 (čl.6 spisu), opis rozdelenia majetku a záväzkov (čl. 10 spisu), predžalobnú upomienku zo dňa 16.12.2016 (čl.12 spisu) - pričom je zrejmé, že ide o predžalobnú upomienku zo strany Consumer Finance Holding, nie zo strany žalobkyne, a že upozornenie sa týka zosplatnenia v budúcnosti, pričom toto upozornenie samotné nie je zosplatnením, výzva zo dňa 1.3.2017 (čl. 12 rub) - táto výzva je taktiež výzvou spoločnosti Consumer Finance Holding a nie výzvou žalobkyne, z tejto výzvy vyplýva len výzvy na zaplatenie dlhu, nejde o úkon zosplatnenia pohľadávky, zmluva o pôžičke č. 5620317621 (čl. 13 spisu) - z ktorej vyplýva, že zmluvnou stranou je spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, IČO: 35 923 130, a nie žalobkyňa. Druhou zmluvnou stranou je spotrebiteľka žalovaná Ľ. Q., kúpna cena je 661 €. Po odpočítaní akontácie 133 € je úver 528 €. Mesačná splátka 22 €. Ročná úroková sadzba 36,30 €. Termín končenej splatnosti 1/2017. Zmluva bola uzavretá 17.12.2014. Zároveň ako príloha č. 2 je informácia o finančnom sprostredkovaní a poradenstve zo dňa 17.12.2014. Na čl. 16 spisu sú všeobecné podmienky k zmluve o pôžičke. Na čl. 19 spisu je prehľad splátok, z ktorého vyplýva, že v rámci tohto prehľadu je aj zaplatená akontácia 133 €, a z toho dôvodu platby celkom predstavujú 507 €. Po odpočítaní akontácie 374 €, aj keď žalobkyňou je VÚB, a. s.
5. Právne zastúpenie žalobkyne: Spolu so žalobou zo dňa 28.10.2019 doručila žalobkyňa plnú moc právnemu zástupcovi AK Gallo, s. r. o., Martin zo dňa 10.3.2017 (čl. 4 spisu). Z obsahu plnej moci vyplýva, že je splnomocnený v celom rozsahu, na všetky právne úkony. Nevyplýva z nej, že by žalobkyňa splnomocnila touto plnou mocou k zastupovaniu naraz dvoch advokátov, resp. že by splnomocnila len k podaniu žaloby(§ 25 ods. 3 OSP, § 89 ods. 3 CSP, § 263 ods. 2 CSP, § 92 ods. 2 CSP). Dňa 6.3.2020 (čl. 44 spisu) súdu bolo doručené podanie, nie žalobkyne VÚB, a. s., ale spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o., IČO. 35 831 154. Toto podanie obsahuje návrh na zámenu strán konania na strane žalobcu a odvolanie plnej moci na čl. 51 spisu zo strany žalobkyne VÚB, a. s., ktorá odvoláva plnú moc AK Gallo, s. r. o. zo dňa 10.3.2017. K odvolaniu došlo 25.2.2020 a súdu odvolanie bolo doručené 6.3.2020. Odvolanie je účinné voči súdu doručením dňa 6.3.2020. V podaní zo dňa 6.3.2020 sa spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o. odvoláva na plnú moc založenú v registri súdu pod sp. zn. 1OpP/4/2018. Táto plná moc bola zabezpečená Okresným súdom Čadca a nachádza sa na čl. 71 spisu a vyplýva z nej, že žalobkyňa splnomocnila splnomocnila JUDr. Jána Šoltésa, advokáta AK Bratislava vo všetkých právnych veciach, na všetky právne úkony, ale plná moc je zo dňa 3.2.2016. Pri chronologickom porovnaní plnej moci, ktorú žalobkyňa udelila JUDr. Jánovi Šoltésovi dňa 3.2.2016 a plnej moci, ktorú žalobkyňa udelila dňa 10.3.2017 (čl. 4 spisu), je zrejmé, že doručením plnej moci zo dňa 10.3.2017 (čl. 4 spisu) zanikla plná moc na zastupovanie v tomto konaní pre JUDr. Jána Šoltésa na základe skoršej plnej moci zo dňa 3.2.2016. Súd ustálil, že doručením novej plnej moci vypovedala žalobkyňa plnú moc JUDr. Jána Šoltésa zo dňa 3.2.2016, pretože z plnej moci zo dňa 10.3.2017 (čl. 4 spisu) nevyplýva po obsahovej stránke, že žalobkyňa splnomocňuje AK Gallo, s. r. o. k zastupovaniu dvoch advokátov naraz (§ 25 ods. 3 OSP nemá adekvátne ustanovenie v CSP). Plná moc zo dňa 10.3.2017 AK Gallo, s. r. o. bola vypovedaná dňa 25.2.2020 (čl. 51 spisu), teda žalobkyňa ku dňu podania návrhu na zámenu strán konania, ani ku dňu rozhodovania súdu dňa 10.3.2020 nie je právne zastúpená. Pokiaľ žalobkyňa bude podávať odvolanie, musí toto odvolanie podať žalobkyňa sama, resp. ho podať na základe novej plnej moci (k takému postupu bola upozornená žalobkyňa už v iných súdnych konaniach, napr. v konaní 4Csp/41/2019, napriek tomu nedoručila nové plné moci).
6. Vzhľadom k odôvodneniu predchádzajúceho odseku, potom návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa 6.3.2020 (čl. 44 spisu) je návrhom, ktorý podal neexistujúci právny zástupca, preto ide o neexistujúci návrh na zámenu strán konania. Okrem toho „pánom sporu“ je žalobkyňa, ktorá takýto návrh na zámenu strán konania mala podať. Žalobkyňa žiaden návrh na zámenu strán konania nepodala, pretože návrh na zámenu strán konania zo dňa 6.3.2020 na čl. 44 spisu je návrhom spoločnosti Intrum Slovakia, s. r. o., a nie návrhom žalobkyne. K tomuto návrhu nebol pripojený ani súhlas žalobkyne.
Článok 5 základných zásad CSP: Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Článok 6 základných zásad CSP: 1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Vzhľadom k tomu súd v nadväznosti na článok 5, 6 základných zásad CSP odmietol rozhodnúť o úkone návrhu na zámenu strán konania na strane žalobcu. Úkon bol podaný advokátom bez predloženia riadnej a platnej plnej moci, teda prejav vôle bez platnej plnej moci nemôže mať právny dopad na zastúpenú žalobkyňu, a nemožno uvedený úkon návrhu na zámenu strán konania na základe neplatnej plnej moci považovať za procesný úkon zastúpenej žalobkyne (§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Okrem toho návrh na zámenu nepodala žalobkyňa, ale subjekt, ktorý nemá právo so žalobou disponovať, nedoložil ani súhlas žalobkyne s touto zámenou. Článok 11, ods. 3 základných zásad CSP: Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení článku 11 ods. 3 základných zásad CSP, článku 5, 6 základných zásad CSP, § 92 a nasl. CSP, § 22, § 31 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1, 2 CSP súd preto do zápisnice o pojednávaní dňa 10.3.2020 rozhodol a vydal nasledovné uznesenie: I. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, článku 5, 6 základných zásad CSP súd odmieta úkon - návrh žalobkyne na zámenu strán konania na strane žalobcu zo dňa 6.3.2020 (čl. 44 spisu) a nebude naň prihliadať. Podľa článku 5 základných zásad CSP odmietol uvedený úkon ako úkon neexistujúcich právnych zástupcov, a teda neexistujúci procesný úkon na zámenu strán konania. V nadväznosti na článok 5 základných zásad CSP ide o úkon, ktorý neslúži k efektívnemu uplatňovaniu alebo bráneniu práva, ale ide o svojvoľný úkon, ktorý nie je v súlade so zákonom a vedie k nedôvodným prieťahom. Taktiež v nadväznosti na článok 6 základných zásad CSP súd tak postupoval aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná je spotrebiteľka a súd z úradnej moci musí žalovanej venovať zvýšenú ochranu, vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade bol záujem spotrebiteľky ohrozený, nielen čo do istiny, príslušenstva vymáhanej pohľadávky, ale aj čo do neúčelného navyšovania trov konania, úkonov právnej pomoci. Súd preto takéto úkony sankcionoval. Zjavne slúžili na zneužitie práva, a nie na efektívne uplatňovanie práva žalobkyne. Žalobkyňa tak postupuje vo všetkých prípadoch. Z uvedených dôvodov súd nerozhodol o neexistujúcom návrhu na zámenu strán konania neexistujúceho právneho zástupcu v tomto konaní. Na úkony neprihliadal aj preto, že sú účelové. Právni zástupcovia žalobkyne množia úkony právnej pomoci v rozpore so zákonnou ochranou spotrebiteľa žalovanej. Ochrana spotrebiteľa nespočíva len v ochrane z toho pohľadu, aby veriteľ nevymáhal od spotrebiteľa neprimeranú výšku pôžičky, úrokov, zmluvných pokút a podobne, ale taktiež v tom smere, aby veriteľ prostredníctvom právnych zástupcov účelovo nepoškodzoval spotrebiteľa navyšovaním úkonov právnej pomoci. Súd chráni spotrebiteľa z úradnej moci (podľa § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol). Taktiež aj podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka je povinný súd z úradnej moci skúmať ochranu práv spotrebiteľa (v súlade s § 52, § 53 ods. 3 písm. b), i) a nasl. Občianskeho zákonníka poškodzuje spotrebiteľa takéto postupovanie pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa, pretože je účelovo zamerané na pravidelné navyšovanie úkonov právnej pomoci, trov právneho zastúpenia v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 80 ods. 1, 2, 3 CSP zámenu strán konania súd konania súd pripustí len vtedy, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností. V danom prípade konanie začalo doručením žaloby dňa 28.10.2019. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok na čl. 53 spisu vyplýva, že bola uzavretá pred podaním žaloby, pred začatím konania, dňa 30.11.2017. Žalobca mal teda objektívnu možnosť na základe uvedenej zmluvy pred začatím konania postúpiť pohľadávku. V skutočnosti až po podaní žaloby, po začatí konania, účelovo dňa dňa 6.3.2020 (čl. 44 spisu) doručil žiadosť o postúpenie a prevod na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Takto účelovo postupuje v každom jednotlivom prípade. Pohľadávka objektívne mohla byť postúpená už pred podaním žaloby. Žalobcom objektívne mohla byť spoločnosť Intrum Slovakia a nie VÚB, a. s.. V skutočnosti
však žalobca a právni zástupcovia, ktorí ho zastupujú v tejto veci, aj vo všetkých ostatných veciach, postupujú účelovo (napr. 4Csp/60/2018, 4Csp/31/2018, 4Csp/93/2017, 4Csp/72/2018, 4Csp/36/2019, 4Csp/76/2018, 4Csp/77/2018, atď.). Pravidelne k postúpeniu pohľadávky nepristupujú pred podaním žaloby, aj keď je to objektívne možné, ale účelovo až po podaní žaloby, a naviac tesne pred pojednávaním veci, čím sledujú odročenie pojednávania a ďalšie navyšovanie úkonov právnej pomoci v neprospech spotrebiteľa. Vždy rovnako účelovo žalobu bez postúpenia pohľadávky podá jeden advokát žalobkyne, následne po podaní žaloby za účelom navýšenia úkonov právnej pomoci doručí žalobkyňa prostredníctvom druhého advokáta návrh na zámenu strán konania (častokrát jeden deň pred pojednávaním), aby tak navýšili v prospech obidvoch advokátskych kancelárií počet úkonov právnej pomoci. Takýto postup je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, v rozpore s článkom 5, 6 základných zásad CSP. Ide o zjavné zneužitie práva v neprospech spotrebiteľa, ktoré nepožíva právnu ochranu, a preto súd návrh na zámenu strán konania odmietol, pretože objektívne ide o neexistujúce podanie, neexistujúce právne zastúpenie a žalobkyňa mala objektívnu možnosť pred podaním žaloby postúpiť pohľadávku. (V tomto smere súd poukazuje aj na veľký komentár (Števček, Ficová, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Nakladateľstvo C. H. Beck SK) - výklad zákona k ust. § 89 CSP, bod 3, posledný odsek, strana 296: „...alebo na úkon zástupcu neprihliada ako na úkon sporovej strany (napr. ak realizoval zástupca bez riadneho splnomocnenia späťvzatie žaloby, návrh na zmeny žaloby, prostriedky procesného útoku, alebo procesnej obrany, alebo ktorýkoľvek iný úkon, s ktorým nie je spojené začatie konania, alebo niektorého jeho samostatného procesného štádia...“)
7. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Súd žalobu zamietol primárne pre nedostatok, resp. nepreukázanie aktívnej legitimácie, na strane žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, že je zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke zo dňa 17.12.2014 (čl. 13 spisu). Zo samotnej zmluvy vyplýva, že zmluvnou stranou je spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, a nie žalobkyňa. Z výpisu z obchodného registra Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok vyplýva, že právnymi nástupcami sú žalobkyňa VÚB, a. s., Bratislava, ale aj VÚB Leasing, a. s., Bratislava. Súd je viazaný rozhodnutím registrového súdu a záväzným údajom, ktorý je záväzný vo vzťahu k súdom i tretím subjektom, že z tohto výpisu z obchodného registra nevyplýva, že by práva a povinnosti týchto dvoch právnych nástupcov boli delené. Práve naopak, vyplýva, že nie sú delené. Z toho dôvodu súd aplikoval § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o plnenie dvom veriteľom, pričom plnenie je nedeliteľné, preto dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov (súd žiadal súhlas druhého spoluveriteľa písomne 11.12.2019 na čl. 118 spisu bezúspešne). Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy. Žalobca nepredložil k žalobe zo dňa 30.4.2019 súhlas druhého spoluveriteľa VÚB Leasing, a.s., Bratislava, že má právo uplatniť aj v jeho mene spoločnú pohľadávku nedeliteľnú a zaplatiť ju na účet jedného spoluveriteľa. Žalobca súhlas druhého spoluveriteľa nepredložil a aj preto nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Aktívnu legitimáciu okrem už uvedených dôvodov nepreukázal aj z toho dôvodu, že sám oznámil postúpenie pohľadávok na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., Bratislava, pričom tvrdil, že oznámil práve pohľadávky tvoriace predmet sporu. Nemôže mať žalobca aktívnu legitimáciu k pohľadávke, ktorú postúpil na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o.. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. si musí podať samostatnú žalobu.
8. Primárne zamietol súd žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobkyne. V nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP žalobkyňa žiadala zaplatiť sumu 154 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 18.3.2017 do zaplatenia titulom nezaplatenej pôžičky, ako zmluvný nárok na základe platného právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. § 488 Občianskeho zákonníka: Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. § 489 Občianskeho zákonníka: Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. § 494 Občianskeho zákonníka: Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z uvedeného je zrejmé, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať platný právny úkon zmluvy o pôžičke podľa uvedených zákonných ustanovení a zákona č. 129/2010 Z. z. o poskytovaní spotrebiteľských úverov. Len po preukázaní svojho dôkazného bremena spočívajúceho v platnom uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala právo žalobkyňa požadovať plnenie na základe platného právneho úkonu,
teda zmluvné plnenie, pretože predmetom sporu nebolo vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP). Podľa § 132 ods. 2, 3 CSP bolo jej povinnosťou k hypotéze právnej normy produkovať všetky tvrdenia a dôkazy, nielen čo do základu nároku, ale aj čo do výšky nároku. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe nie je zrejmé, na základe akých rozhodujúcich skutkových tvrdení a akých dôkazov dospela žalobkyňa z poskytnutej pôžičky 528 € k výške vymáhaného nároku 154 €. Podľa § 153 ods. 2 CSP súd nie je povinný z pripojených dôkazov sám zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia namiesto žalobkyne, došlo by tým k narušeniu ústavnej zásady rovnosti strán konania, zvlášť keď žalovaná je spotrebiteľka, ktorá vyžaduje zvýšenú ochranu zo strany súdu, teda zásahy súdu z úradnej moci ex offo. Naviac žalobca bol právne zastúpený.
9. Žaloba teda bola primárne zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobkyne a sekundárne pre nepreukázanie výšky dlhu, pre absenciu povinnosti tvrdenia, dôkaznej povinnosti zo strany žalobkyne.
10. Trovy konania: Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnou stranou konania je žalovaná spotrebiteľka. Vzniklo jej právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Právo na náhradu trov konania však neuplatnila, zo súdneho spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.