Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8P-19-2018.pdf
PDF · 75.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloleté deti G á l o v é, C., nar. XX.XX.XXXX, Q., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, deti št. prísl. SR, bytom ako starý otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, deti rodičov T. W., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom K. - Z., A. ul. č. XX a M. W., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom C. č. XXX, za účasti starého otca Q. W., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom C. č. XXX, o návrhu matky na úpravu styku s maloletými deťmi a na práv na informácie, takto
rozhodol:
Súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave dňa 27.11.2017 sa matka domáhala úpravy styku s maloletými deťmi a práva na informácie o maloletých deťoch a to z dôvodu, že v tom čase nie je v kontakte s maloletými deťmi, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody. Maloleté deti sú zverené do náhradnej starostlivosti a opatrovník na jej výzvy nereaguje.
2. Uznesením č. 20P/408/2017-13 zo dňa 07.12.2017 preniesol Okresný súd Bratislava V v Bratislave svoju príslušnosť na tunajší súd. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017. Na tunajšom súde sa začalo viesť konanie pod č. 8P19/2018.
3. Na pojednávanie nariadené na deň 10.03.2020 sa matka nedostavila, predvolanie na pojednávanie mala vykázané dňom 00.03.2019, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jejo neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
4. Otec maloletých detí uviedol, že nechápe zmysel návrhu matky, keďže matka má kontakt s maloletými deťmi, má možnosť ich navštíviť ako aj sa o nich informovať.
5. Starý otec maloletých detí uviedol, že o maloleté deti sa stará od roku 2012 nepretržite, Rodičia detí nežijú s nimi v spoločnej domácnosti. Otec platí výživné na deti príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny , on sám potom dostáva od tohto úradu príspevok na maloleté deti. Okrem toho otec deťom, keď niečo potrebujú, kúpi, i keď starý otec mu musí takéto veci pripomenúť. Matka sa s deťmi nestretáva, je v telefonickom kontakte s najstaršou dcérou Adrianou, On sám a ani deti nevedia, kde
sa matka zdržuje. Poukázal na skutočnosť, že matka návrh podala v čase, keď bola vo výkone trestu odňatia slobody - teraz je už prepustená, kontakt na deti má, nevidí dôvod, prečo by matka deti nemohla navštíviť resp. sa detí opýtať na akúkoľvek vec.
6. Kolízny opatrovník navrhol návrh matky zamietnuť, poukázal na svoju písomnú správu. Matka síce bola vo výkone trestu odňatia slobody, nemohla deti navštíviť, avšak po prepustení deti navštíviť mohla a takisto má aj telefonický kontakt s deťmi, nič jej nebráni, aby svoje právo mohla realizovať.
7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a zistil, že maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. 20P/131/2012-57 zo dňa 04.07.2017; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2012 . Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. 20P/48/2016-129 zo dňa 10.10.2017 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli aj naďalej ponechané v náhradnej osobnej starostlivosti starého otca. Matka bola v čase od 04.11.2016 do 05.02.2019 vo výkone trestu odňatia slobody, je naďalej rozvedená, iné vyživovacie povinnosti nemá. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.01.2020 súd zistil, že maloleté deti sú aj naďalej v starostlivosti starého otca, ktorý riadne zabezpečuje starostlivosť o ne. Maloletá Q. je študentkou 1. ročníka strednej školy, odbor kaderník - vizážista, maloletá Q. je žiačkou 5. triedy základnej školy a maloletá C. 4. triedu základnej školy. Starý otec so školou spolupracuje, všetkým deťom je zo strany starého otca a jeho partnerky poskytovaná mimoriadna starostlivosť. Matka po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody začala pracovať v zahraničí, asi mesiac, v súčasnosti býva s partnerom, deti ani starý otec jeho totožnosť nepoznajú, býva na neznámom mieste. Deti majú telefonický kontakt na matku, resp. prostredníctvom sociálnych sietí, takisto sú v kontakte so starou matkou z matkinej strany, avšak ani táto nemá bližšie údaje o matke detí.
8. Podľa § 45 ods. 6, veta druhá a tretia, rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
9. Podľa článku 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
10. Keďže v Zákone o rodine nie je explicitne upravená povinnosť náhradného rodičia poskytovať informácie biologickému rodičovi dieťaťa, súd pri posudzovaní návrhu matky v časti o povinnosti starého otca poskytovať matke informácie vychádzal z najbližšie príbuzného ustanovenia Zákona o rodine v tejto veci, postupoval teda podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Súd s poukazom na vyššie zistený skutkový stav konštatuje, že návrh matky je v súčasnosti nedôvodný. Aj keď matka v čase podania návrhu bola vo výkone trestu odňatia slobody a mala obmedzený prístup k deťom a aj k informáciám o deťoch. Od februára 2019 je na slobode, má kontakt s maloletými deťmi- tieto však nenavštívila, i keď nikto jej v kontakte s deťmi nebráni. Takisto má možnosť zistiť si od samotných maloletých detí všetky podstatné informácie o nich - ani toto právo matka však nevyužíva - s deťmi sa nekontaktuje, výživné na maloleté deti neplatí. Z daných dôvodov súd návrh matky zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.