Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Sa-5-2019.pdf
PDF · 146.87 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX Q., zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45018715 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 196-2/2019-D. zo dňa 28.01.2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žiadosťou o materské č. D. zo dňa 07.09.2018 (ďalej len „žiadosť") doručenou dňa 07.09.2018 Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") uplatnil nárok na materské v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti odo dňa 10.09.2018. Uvedený nárok si žalobca uplatnil ako iný poistenec z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa R. I. s.r.o. Q. C. (ďalej len „zamestnávateľ"), ktorý na žiadosti potvrdil, že žalobcovi bola rodičovská dovolenka poskytnutá od 10.09.2018, pričom žalobca naposledy pracoval dňa 07.09.2018. Žalobca spolu so žiadosťou predložil Dohodu rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa z 09.08.2018 (ďalej aj „Dohoda"), z ktorej vyplýva, že žalobca ako otec dieťaťa sa s matkou dieťaťa O. Z. vzájomne dohodli, že preberá starostlivosť o spoločné maloleté dieťa I. J., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa") od 10.09.2018, Pracovnú zmluvu č. XXXXX/X z 01.07.1999 uzatvorenú medzi žalobcom ako zamestnancom a U. I. a.s. U. R. H. ako zamestnávateľom, v ktorej bol pracovný pomer žalobcu
- s druhom práce U. W. - F. V. dohodnutý na dobu určitú od 01.07.1999 do 30.09.1999, Dohodu o zmene pracovných podmienok uzavretú dňa 12.11.2017 s účinnosťou od 01.01.2018 v časti týkajúcej sa zaradenia do tarifnej triedy XX, názov pracovnej pozície: U. C. N. F. V. O. P., Pracovnú zmluvu č. XXX zo 07.09.2018 uzatvorenú medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou R. I. s.r.o. Q. C., U. R. H. ako zamestnávateľom, v ktorej bol pracovný pomer žalobcu (druh práce - T. N. v H.) s platovou tarifnou triedou XX dohodnutý na dobu určitú od 10.09.2018 do 24.03.2019, názov pracovnej pozície: T. T. I., rodný list dieťaťa, Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica z 22.08.2018, podľa ktorého p. O. Z. (matka dieťaťa) požiadala 22.08.2018 o odňatie rodičovského príspevku, nakoľko si otec dieťaťa bude uplatňovať nárok na materské od 10.09.2018. Prvostupňový orgán verejnej správy si zabezpečil od zamestnávateľa žalobcu Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14.01.2002 s účinnosťou od 01.05.2002, druh práce - U. W., tarifný stupeň X, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 29.02.2008 s účinnosťou od 01.03.2008, druh práce - U. C. N. F. V. O. P., tarifná trieda XX, týždenný pracovný úväzok 40 hodín a Potvrdenie o rozsahu týždenného úväzku žalobcu v rozsahu 40 hodín a základnej mesačnej mzde 1.654,- € zo dňa 05.10.2018. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko U. R. H. prvostupňovému orgánu verejnej správy poskytol dňa 08.10.2018 informáciu, že matka dieťaťa X.. O. Z. požiadala o odňatie rodičovského príspevku pri starostlivosti o
syna I. J. od 10.09.2018 z dôvodu, že otec dieťaťa p. E. J. si bude uplatňovať nárok na materské, o ktorej žiadosti bude rozhodnuté tak, že rodičovský príspevok bude odňatý od 01.10.2018 s tým, že rozhodnutie k 05.10.2018 ešte nebolo vydané. Prvostupňový orgán verejnej správy si ako podklad prvostupňového rozhodnutia zabezpečil údaje z Registra Sociálnej poisťovne týkajúce sa žalobcu - prehľad predpisov a platieb poistenca od 26.02.2018 do 31.01.2019, o dobách registrácie žalobcu v Sociálnej poisťovni a prerušeniach poistenia, o dobách registrácie O. Z. v Sociálnej poisťovni a prerušeniach poistenia, registračný list fyzickej osoby O. Z. - odhláška a Registračný list poistenca O. Z. - z ktorého vyplýva, že menovaná je od XX.XX.XXXX evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa.
Prvostupňové rozhodnutie
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom rozhodnutím č. M. zo dňa 05.11.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") rozhodla o žiadosti žalobcu vo veci nároku na nemocenskú dávku (materské), že žalobca podľa § 49 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z." alebo „ Zákon o sociálnom poistení") nemá nárok na materské v období od 10.09.2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na materské z dôvodu starostlivosti o syna I. J. v období od 10.09.2018 z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa R. I. s.r.o. Q. C., U. R. H., ktoré trvá od 01.08.2000, pričom zamestnávateľ Registračným listom fyzickej osoby dňa 07.09.2018 oznámil Sociálnej poisťovni začiatok čerpania rodičovskej dovolenky menovaného od 10.09.2018 a zároveň v ten istý deň oznámil vznik nového nemocenského poistenia tohto zamestnanca už pred odchodom na rodičovskú dovolenku od 10.09.2018 na základe súbežného pracovného pomeru, keďže dňa 07.09.2018 zmluvné strany uzatvorili nový pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy s nástupom do práce 10.09.2018, aby žalobca mohol pokračovať a aj pokračoval vo výkone práce u zamestnávateľa na plný pracovný úväzok. Žalobca teda potom, čo oznámil odchod na rodičovskú dovolenku, aj v čase po 10.09.2018, naďalej vykonával pracovnú činnosť u toho istého zamestnávateľa na plný pracovný úväzok. Prvostupňový orgán verejnej správy nepriznal žalobcovi nárok na materské z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa s odôvodnením, že žalobcovi bola na účely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu žalobca aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, a to v rovnakej výške, ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Z uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil, že žalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne za účelom čerpania dávky materské. Žalobca reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka a starostlivosť je aj naďalej zabezpečovaná matkou v rovnakom rozsahu, ako pred dňom, ktorý žalobca uviedol v Dohode s matkou dieťaťa ako deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca ako otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca.
Rozhodnutie žalovaného
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. 196-2/2019-D. zo dňa 28.01.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že zmenila výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy tak, že slová „v období od 10.09.2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie" nahradila slovami „ktorý si uplatnil od 10.09.2018" a v ostatnom odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zákonom stanovené podmienky na nemocenskú dávku - materské, pričom jednou z osobitných podmienok je prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená vtedy, ak otec dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti, t.j. starostlivosť dieťaťu už nebude poskytovať matka, ale otec. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti otcom nie je splnená, ak sa o dieťa naďalej stará matka a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Zamestnanec uzatvorením ďalšieho pracovného pomeru, ktorý vykonáva v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako predchádzajúci pracovný pomer, uzatvoril pracovnú zmluvu podľa žalovaného len formálne za účelom
čerpania dávky materského. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. do 31.12.2018, a preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej Dohode s matkou dieťaťa reálne neprevzal dieťa do starostlivosti, o čom svedčí skutočnosť, že z podania obchodnej spoločnosti R. I. s.r.o. zo dňa 05.10.2018 doručeného prvostupňovému orgánu verejnej správy 09.10.2018 vyplýva, že v prípade oboch právnych vzťahov je týždenný úväzok navrhovateľa 40 hodín a základná mesačná mzda 1.654,- €. Uvedený pracovný pomer bol uzatvorený presne na obdobie, počas ktorého sa inému poistencovi poskytuje materské. Matka dieťaťa je od XX.XX.XXXX evidovaná ako poistenec štátu - občan starajúci sa o dieťa do X rokov veku. Žalovaný poukázal na to, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva
- v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do X rokov jeho veku - v prípade iného poistenca - napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem, ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
4. Žalovaný sa následne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu nasledovne: rodičovský príspevok, na ktorý žalobca v odvolaní poukázal nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou a jeho účel je vyjadrený v § 1 ods. 2 zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 571/2009 Z.z." alebo „Zákon o rodičovskom príspevku"), pričom sa poskytuje všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku (rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku). Rovnako ani príspevok na starostlivosť o dieťa poskytovaný oprávneným osobám podľa zák. č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 561/2008 Z.z."), na ktorý žalobca v odvolaní poukázal, nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa, pričom jednou z podmienok nároku na túto štátnu sociálnu dávku je vykonávanie zárobkovej činnosti, t.j. neslúži ako náhrada straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. V tomto zákone (v § 2 ods. 1) obsiahnutá definícia starostlivosti o dieťa slúži len na účely tohto zákona. Naproti tomu materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. a to zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zákon teda predpokladá, že u poistenca v dôsledku vzniku sociálnej udalosti dôjde k strate, resp. k zníženiu príjmu. Podmienkou nároku na materské podľa zák. č. 461/2003 Z.z. nie je „riadna starostlivosť o dieťa", ale „prevzatie starostlivosti o dieťa od matky", t.j. prevzatie časti starostlivosti, ktorú dovtedy poskytovala dieťaťu matka. Zákon č. 461/2003 Z.z. používa pojem „starostlivosť" a nie pojem „riadna starostlivosť", ktorý je použitý v Zákone o rodičovskom príspevku, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, pričom na účely Zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou osobou. V preskúmavanom prípade nie je dôvod uplatňovať analógiu. K námietke týkajúcej sa odlišného postupu Sociálnej poisťovne v porovnaní s inými obdobnými prípadmi do septembra 2018, k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a k poukazu na citáciu z webovej stránky Sociálnej poisťovne žalovaný uviedol, že každý jeden prípad si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, a preto dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne. Podľa žalovaného sa žalobca mylne domnieva, že pobočka pri rozhodovaní o nároku na materské postupovala na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal najmä z údajov poskytnutých zamestnávateľom žalobcu a z ďalších údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ktoré boli v rámci povinností zamestnávateľa vyplývajúcich mu zo zákona zaslané Sociálnej poisťovni (napr. registračné listy fyzickej osoby). Postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol preto podľa žalovaného súladný s § 195 ods. 1, 3 a § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. K prezentácii „Otec a materské - najčastejšie otázky" zverejnenej na webovej stránke Sociálnej poisťovne, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný uviedol citáciu odpovedí (5. odpoveď a 8. odpoveď), pričom zo zverejnených informácií je zrejmé, čo sa považuje pri posudzovaní nároku na materské iného poistenca za prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ako aj to, že v prípade výkonu práce otcom dieťaťa počas poberania materského sa predpokladá výkon práce v menšom rozsahu. K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa v prípade rozhodovania o priznaní
rodičovského príspevku matkám bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť, žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa nerozhoduje o nároku na rodičovský príspevok, ani ho neposkytuje. Žalovaný v odôvodnení napokon uviedol, že nakoľko k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otcom (žalobcom) ani neprišlo, žalovaný ako odvolací orgán po formálnej stránke upravil výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a vo zvyšku napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Žaloba
5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Navrhol rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne, založené na svojvôli správneho orgánu, nemajúce oporu v zákone. Rozhodnutie považuje za vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom i v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe tvrdil, že preukázal dostatočne podmienky priznania nároku na materské v období od 10.09.2018, t.j. že je otcom dieťaťa, že sa s matkou dieťaťa dohodli o prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti a to v období do 28. týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa a pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Mal za to, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy, nebol taký, aby mohol byť vyvodený záver uvedený v rozhodnutí. O dieťa sa žalobca fakticky stará a nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že hoci je u toho istého zamestnávateľa, uzatvoril nový pracovný pomer. Matka maloletého dieťaťa nepoberá rodičovský príspevok, ani materské. Žalobca namietal, že orgán verejnej správy na jednej strane akceptoval Dohodu rodičov, pokiaľ mal príspevok matke odobrať, na druhej strane ju neakceptoval, pokiaľ má nárok priznať otcovi. Navyše vzniká povinnosť platenia minimálnych zdravotných odvodov a takáto situácia nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, ktorému sa z materského pokrývajú jeho nevyhnutné potreby. Rodičia sa na starostlivosti o dieťa dohodli uzavretím Dohody rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa a nebolo potrebné súdne rozhodnutie v zmysle § 35 Zákona o rodine. Otec dieťaťa fakticky dieťa prevzal do osobnej starostlivosti, avšak Sociálna poisťovňa vychádza z domnienky, že k faktickej starostlivosti nedošlo. Namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy neskúmal prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ani to, ako bola táto starostlivosť zabezpečená a pokiaľ mal pochybnosti, mal vykonať ďalšie dokazovanie. Tým, že bolo doručené riadne vypísané tlačivo o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, žalobca preukázal splnenie zákonom stanovených podmienok. Podľa žalobcu dĺžka pracovnej doby alebo výška odmeny v novom pracovnom pomere nepreukazujú domnienky orgánu verejnej správy. Príjem u zamestnávateľa žalobca dosahuje z iného nemocenského poistenia, pretože je jednoznačne preukázané, že má iný pracovný pomer, ako pred rozhodným obdobím. Z pôvodného pracovného pomeru žalobca nedosahuje žiaden príjem, nakoľko je v novom pracovnom vzťahu a splnil aj ostatné podmienky nároku. Poukázal na to, že je jeho právom a povinnosťou sa o maloleté dieťa starať, keďže je rodičom a podľa záverov prvostupňového orgánu verejnej správy by žiaden pracujúci rodič nemohol vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, pričom starostlivosť o maloleté dieťa podľa žalobcu neznamená, že ju musí rodič vykonávať 24 hodín denne, pokiaľ si vie zabezpečiť ochranu dieťaťa dočasnou starostlivosťou inej fyzickej osoby. Poukázal na to, že rodičovské práva majú obidvaja rodičia a v tomto prípade neexistuje žiaden z dôvodov, pre ktorý by vykonával rodičovské práva len jeden z rodičov (§ 28 ods. 3 Zákona o rodine). Žalobca poukázal na § 2 ods. 1 písm. a/, § 3 písm. e/ zák. č. 561/2008 Z.z., v zmysle ktorého napĺňa pojmové znaky starostlivosti o dieťa, t.j. vykonáva starostlivosť o dieťa.
6. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa žiadostiam v obdobných prípadoch až do septembra 2018 vyhovela a priznávala nárok na materské. Bez zmeny právnej úpravy však začala postupovať odlišne, pričom jej interné smernice boli upravené až po nástupe žalobcu na materskú, tieto teda nemôžu mať spätne vplyv na posúdenie žalobcovej žiadosti. Ak orgán verejnej správy bez toho, aby došlo k legislatívnej zmene čo do podmienok nároku na materské, nepostupoval rovnako, postupoval diskriminačne a to v rozpore so zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Žalobca v žalobe poukázal na odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 10.09.2019, článok T. a odpoveď MPSVaR zo dňa 12.02.2019 na interpeláciu poslancov. Žalobca napokon poukázal na to, že pokiaľ by súd aj pripustil argumentáciu žalovaného čo do starostlivosti o maloleté dieťa, je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že pri čiastočných pracovných úväzkoch je v súčasnosti schvaľovaná plná
výška materského a v prípade nezákonného zamietnutia priznania nároku na materské v dôsledku, že otec nemá vykonávať starostlivosť o dieťa z dôvodu plného pracovného úväzku a zároveň vyplácania materskej za kalendárny deň, žalobca spĺňa podmienky stanovené v interných smerniciach minimálne cez dni pracovného pokoja, počas dní nároku na dovolenku počas MD (keď žalobca nepracoval) a 16 hodín počas pracovného týždňa za každý deň, keď nepracoval a vykonával starostlivosť o dieťa, a teda v takomto prípade by mal mať nárok aspoň na alikvotnú časť materského, aj keď má za to, že nárok má byť priznaný v plnej výške.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že jeho rozhodnutie je zákonné a navrhol žalobu zamietnuť. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že žalobné námietky sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, s ktorými sa vo svojom odôvodnení žalovaný vysporiadal. Poukázal na účel nemocenského poistenia vyjadrený v § 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z., na všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v zmysle § 30 Zákona o sociálnom poistení, i na osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravené v § 49 Zákona o sociálnom poistení. Poukázal na to, že k výkladu právnych predpisov a inštitútov v nich upravených nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, ale aj podľa zmyslu a účelu právneho predpisu, čo vyplýva zo žalovaným označenej konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR. Žalovaný v odôvodnení poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu predložením žiadosti o materské ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 10.09.2018 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa R. I. s.r.o., pričom predloženou Dohodou rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa uzatvorenou medzi žalobcom a matkou dieťaťa dňa 09.08.2018 deklaroval, že od 10.09.2018 preberá do svojej starostlivosti dieťa: I. J., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa R. I. s.r.o. od 01.08.2000 a súbežne v období od 10.09.2018 do 24.03.2019 mu trvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca toho istého zamestnávateľa, na základe vzniku nového pracovného pomeru, ktorý vznikol žalobcovi 10.09.2018, t.j. v deň zhodný s dňom uplatnenia nároku na materské, resp. začiatku čerpania rodičovskej dovolenky z pôvodného pracovného pomeru, pričom nový pracovný pomer trval 28 týždňov, čo zodpovedá dĺžke obdobia poskytovaného materského inému poistencovi. Nový pracovný pomer žalobca vykonával v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, ako predchádzajúci pracovný pomer a dosahoval príjem v porovnateľnej výške ako dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil. Matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu. Žalobca zdôraznil, že dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2018. K námietkam žalobcu uviedol, že rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorá sa poskytuje v zmysle zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a rozhodovanie o tejto dávke patrí do pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Nepoberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa je jednou zo zákonných podmienok nároku na materské iného poistenca (otca dieťaťa). Za účelom splnenia tejto podmienky matka dieťaťa p. O. Z. požiadala o odňatie rodičovského príspevku, čo preukázala potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica z 22.08.2018. Pokiaľ žalobcovi ako otcovi dieťaťa nárok na materské nebol priznaný, matka dieťaťa má možnosť opätovne si uplatniť nárok na rodičovský príspevok. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že na to, aby bol nárok na materské otcovi dieťaťa priznaný, je potrebné ku dňu uplatnenia nároku na materské, resp. ku dňu, kedy malo dôjsť k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, splniť všetky zákonné podmienky na túto nemocenskú dávku. Pokiaľ niektorá z nich nie je splnená, nárok na materské nevznikne. K splneniu podmienky absencie príjmu a podmienky poskytovania starostlivosti dieťaťu sa pritom sleduje počas celého obdobia poskytovania materského. V prípade žalobcu k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti nedošlo, preto ďalej nie je dôvodné skúmať, či v ďalšom období poskytuje dieťaťu starostlivosť a v akej miere. Ďalej uviedol, že úvahy žalobcu ohľadne výplaty alikvotnej časti materského nemajú opodstatnenie.
Replika žalobcu
8. Žalobca v replike zo dňa 21.05.2019 uviedol, že žalovaný na jednej strane poukazuje na účel zákona a účel nemocenského poistenia, pričom sám uznáva, že podmienka absencie príjmu bola splnená, avšak na druhej strane uvádza, že dôvodom nepriznania nároku bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Ďalej zdôraznil, že v zamestnaní, z
ktorého si otec podal žiadosť o materské a ktoré malo byť priznané, otec nepracuje, takže spĺňa zákonnú podmienku, nakoľko materská z tohto pracovného pomeru a teda i poistenia má nahradiť tento ušlý príjem z tohto pracovného pomeru, pretože v ňom nepracuje a nepoberá príjem. Zákon nezakazuje otcovi mať iný príjem z iného pracovného pomeru, ani ho v tomto smere nijako nelimituje a neobmedzuje. Pokiaľ žalovaný poukázal na výklad zákona (podľa zmyslu a účelu právneho predpisu), žalobca uviedol, že orgán verejnej správy nemôže izolovane interpretovať ust. § 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. bez aplikácie ostatných ustanovení zákona. Namietal, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak žalovaný pri posúdení iných obdobných prípadov do septembra 2018 rozhodoval diametrálne odlišne a žiadostiam vyhovel, pričom rozdielne postupuje bez legislatívnej zmeny. Poukázal na základné hodnoty právneho štátu, medzi ktoré neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty, ktorého komponentom je predvídateľnosť práva. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej má vyplývať, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.
Duplika žalovaného
9. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa odlišného postupu pri posúdení obdobných prípadov do septembra 2018 poukazuje na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva a na stanovisko Generálnej prokuratúry SR z 21.03.2019, v ktorom je o.i. uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní, pričom preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP).
11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedených v žalobe i v replike a namietala, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobca bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Tvrdila, že žalobca splnil všetky podmienky, ktoré platili v rozhodnom období pre priznanie uplatnenej dávky, napriek tomu žalovaný mu dávku nepriznal s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že prevzal dieťa do starostlivosti. Nevyžiadal si pritom žiadne dôkazy a neprihliadol na žalobcom predloženú Dohodu o prevzatí starostlivosti uzatvorenú medzi žalobcom a matkou dieťaťa, hoci v iných obdobných prípadoch v minulosti takýto doklad uznal. Rozhodol následne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec správne neposúdil. Navrhla rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť.
12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí i v písomnom vyjadrení k žalobe a navrhla žalobu zamietnuť. Mala za to, že bolo vykonané riadne dokazovanie, pričom z vyžiadaných pracovných zmlúv uzatvorených žalobcom u toho istého zamestnávateľa s rovnakými pracovnými podmienkami vyplýva, že žalobca nemohol reálne prevziať starostlivosť o maloleté dieťa. Pokiaľ žalobca predložil Dohodu uzavretú s matkou dieťaťa, túto žalovaný vyhodnotil ako formálnu. Pri posúdení žalobcovej žiadosti posudzoval túto individuálne a predchádzajúce vydané rozhodnutia nie sú relevantné pre posúdenie tejto veci.
13. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. do 31.12.2018 (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení") sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
14. Podľa § 30 Zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
15. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu vo veci uplatneného nároku na nemocenskú dávku (materské) tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktorú dávku si uplatnil od 10.09.2018. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka splnenia zákonných podmienok na priznanie materského ako nemocenskej dávky inému poistencovi - otcovi dieťaťa. Žalobca v konaní namietal, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Tvrdil, že preukázal dostatočne zákonné podmienky priznania nároku na materské a skutočnosť, že v čase po 10.09.2018 naďalej vykonával pracovnú činnosť u toho istého zamestnávateľa na plný úväzok na základe nového pracovnoprávneho vzťahu, nemôžu orgány verejnej správy vyhodnotiť so záverom, že na rodičovskú dovolenku žalobca nastúpil len formálne a že napriek predloženej Dohode o prevzatí starostlivosti uzatvorenej medzi žalobcom a matkou dieťaťa reálne neprevzal starostlivosť o dieťa od matky a túto starostlivosť reálne ani nezabezpečoval. Správny súd vyhodnotil uvedené námietky žalobcu ako nedôvodné.
19. Správny súd predovšetkým poukazuje na to, že účelom poskytovania dávky nemocenského poistenia - materského je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku zákonom predvídaných životných situácií (materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti v prípade iného poistenca). Na vznik nároku na materské je potrebné splnenie všeobecných podmienok stanovených v § 30 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorými sú podmienky stanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote, t.j. existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a súčasne absencia zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v období starostlivosti o dieťa. Súčasne je pre vznik nároku na nemocenskú dávku - materské nevyhnutné splniť aj osobitné podmienky stanovené v § 49 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorými sú prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody žiadateľa (otca dieťaťa) s matkou dieťaťa a zároveň starostlivosť vykonávaná otcom dieťaťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca, uplynutie 6 týždňov odo
dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou. Úmyslom zákonodarcu v prípade poskytovania nemocenskej dávky - materského bolo poskytovanie tejto dávky len v prípade skutočného, nie formálneho prevzatia starostlivosti o dieťa a s tým spojené skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu poskytovania tejto starostlivosti s tým spojený nárok na materské. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že uvedenému svedčí aj požiadavka vyplývajúca z § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. Zákonodarca v ustanoveniach zák. č. 461/2003 Z.z. týkajúcich sa nemocenskej dávky - materského predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Jedná sa o situáciu, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti s následkom ušlého príjmu z tej závislej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenie, z ktorého bol uplatnený nárok na materské. Odporuje zmyslu a účelu zákona, aby bolo poskytované materské (t.j. dávka nemocenského poistenia) počas materskej dovolenky matky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti (predloženou Dohodou uzavretou s matkou dieťaťa o prevzatí starostlivosti), ak otec dieťaťa naďalej vykonáva závislú činnosť a za tých istých pracovných podmienok, v rovnakom rozsahu pracovnej činnosti, hoci na základe iného pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zakladá iné nemocenské poistenie, než to, z ktorého si uplatnil nemocenskú dávku - materské a z ktorého pracovnoprávneho vzťahu nedosahuje príjem, ktoré vylučujú, aby mohol reálne poskytovať starostlivosť dieťaťu.
20. V preskúmavanom prípade bolo preukázané (a táto skutočnosť nebola ani sporná), že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa R. I. s.r.o. od 01.08.2000 a z tohto pracovnoprávneho vzťahu si uplatnil nárok na materské od 10.09.2018. Tento pracovnoprávny vzťah bol prerušený nástupom na rodičovskú dovolenku odo dňa 10.09.2018. Dňa 07.09.2018 vznikol žalobcovi ďalší pracovnoprávny vzťah k tomuto istému zamestnávateľovi s nástupom do práce dňa 10.09.2018, pričom týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 40 hodín. Obidva pracovnoprávne vzťahy založili žalobcovi dve samostatné nemocenské poistenia (podľa informačného systému Sociálnej poisťovne žalobca bol nemocensky poistený od 01.08.2000 do 31.12.2001 a následne od 01.01.2002, ďalšie nemocenské poistenie žalobcovi vzniklo od 10.09.2018). Z predložených dokladov vyplýva, že dňom v Dohode uzatvorenej medzi žalobcom a matkou dieťaťa deklarovaného prevzatia starostlivosti, t.j. 10.09.2018 žalobca formálne vykázal splnenie podmienok podľa § 30 a § 49 Zákona o sociálnom poistení na priznanie nároku na materské, ktorý nárok si uplatnil z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého u zamestnávateľa (14.01.2002) a dňom 10.09.2018 žalobcovi vznikol ďalší, nový pracovný pomer, ktorý vzhľadom na dohodnuté pracovné podmienky (napr. týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín a tie isté mzdové podmienky - mzda) zabránil, aby žalobca mohol starostlivosť o dieťa reálne prevziať a poskytovať ju v súlade so zákonom. Vzhľadom na to nemožno konštatovať, že došlo k zmene životnej situácie žalobcu, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu, pretože žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, a teda nemôže dôjsť k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Správny súd sa tak stotožnil so záverom žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, že zo strany žalobcu došlo len k formálnemu nástupu na rodičovskú dovolenku a tiež k formálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti.
21. Pokiaľ žalobca poukázal na Dohodu rodičov uzavretú s matkou dieťaťa, ide o dohodu fiktívnu, len deklarujúcu prevzatie dieťaťa do starostlivosti žalobcu, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v čase vykonávania práce u toho istého zamestnávateľa, v tom istom rozsahu za rovnakú mzdu, t.j. za rovnakých podmienok ako v pracovnoprávnom vzťahu, z ktorého si uplatnil nemocenskú dávku. Opätovne išlo len o formálne naplnenie podmienky zákona, ak skutočnú starostlivosť o dieťa poskytuje matka dieťaťa, ktorá je od XX.XX.XXXX evidovaná ako poistenec štátu - fyzická osoba starajúca sa o dieťa do X rokov veku. Žalovaný tak podľa správneho súdu vyvodil správny záver, že odo dňa 10.09.2018, kedy žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť na základe novej pracovnej zmluvy zo 07.09.2018 v rovnakom rozsahu a za rovnakú mzdu, ako pred uplatnením nároku na materské, žalobca reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do formálne deklarovaného prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcu zabezpečovala jeho matka.
22. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že právny predpis expressis verbis nezakazuje otcovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, a teda môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ust. § 30 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nie je táto možnosť vylúčená, ale okrem všeobecných podmienok nároku na materské (ako nemocenskej dávky), že poistenec
nesmie mať príjem z toho pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, musí žiadateľ o materské spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy dospeli na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že žalobca túto podmienku nesplnil. Splnenie vyššie uvedených podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovného vzťahu ako toho, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno však pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti deklarované žalobcom predloženou Dohodou uzatvorenou medzi matkou dieťaťa a žalobcom. Prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný preto oprávnene skúmali, či nedošlo len k formálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, pričom uzavretie Dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť vyhodnocované individuálne v každom prípade. V rámci zisťovania skutkového stavu je orgán verejnej správy povinný postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne a zároveň musí vykladať zákon v súlade s jeho zmyslom a účelom.
23. Pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na výklad pojmu „starostlivosť" o dieťa, správny súd sa nestotožnil s jeho názorom, že pojem „starostlivosť" je potrebné vykladať ako „riadnu starostlivosť" v zmysle zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej alebo právnickej osoby. Pojem „riadna starostlivosť" zavedený zák. č. 571/2009 Z.z. zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky, nie však účelu materskej dávky v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Sú to dve rozdielne dávky, čo do charakteru a účelu, rozdielne sú aj podmienky ich poskytovania a pod. Materské má svoju úpravu v Zákone o sociálnom poistení ako lex specialis a tento zákon používa pojem „starostlivosť". Obdobne zo zák. č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa vyplýva, že tento príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorá neslúži ako náhrada straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a v tomto zákone uvedená definícia „starostlivosť o dieťa" slúži len na účely tohto zákona. Rovnako ostatné podmienky, akým je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať len pre účely zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku. Správny súd ďalej poukazuje aj na odlišnosť podmienok pre priznanie týchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zák. č. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje", ktorý pripúšťa aj iný spôsob obstarania, resp. zadováženia starostlivosti o dieťa, ust. § 49 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení používa pojem „prevezme", t.j. nepoužíva pojem „zabezpečuje". Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom má správny súd za to, že za okolností, ktoré existujú v preskúmavanom prípade, pojem „starostlivosť" je potrebné vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. Otec dieťaťa ako iný poistenec následne už len preberá starostlivosť od matky, ktorá sa začala starať o dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho narodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o starostlivosť matky o novonarodené dieťa, ktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich rodičov, resp. jedného z nich. V zmysle uvedeného výkladu iný poistenec preberá starostlivosť a vstupuje do nej v rovnakom rozsahu, ako ju poskytovala matka dieťaťa. Tak, ako bolo už bolo vyššie uvedené o tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti dieťaťa, svedčí aj ustanovenie § 51 Zákona o sociálnom poistení, ktoré prevzatie starostlivosti o poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.
24. Pokiaľ žalobca poukázal na ukrátenie rodiny o rodičovský príspevok matky, ktorý predtým poberala a teraz nepoberá, pričom navyše vznikla povinnosť platenia minimálnych zdravotných odvodov, táto skutočnosť je pre posúdenie nároku žalobcu irelevantná. V prípade nepriznania materského žalobcovi mohla o tento príspevok, resp. jeho doplatenie matka požiadať.
25. Pokiaľ žalobca poukázal na rozdielny postup Sociálnej poisťovne a zmeny doterajšej praxe po septembri 2018, tvrdiac, že k tomu došlo po usmernení pobočiek Sociálnej poisťovne Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, správny súd uvádza, že predmetom preskúmania zákonnosti je konkrétne rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku na nemocenskú dávku - materské žalobcu a správny súd nemôže posudzovať zákonnosť predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy a ním vydaných rozhodnutí. Postup orgánov verejnej správy v preskúmavanom prípade zodpovedá účelu a zmyslu zákona, správny súd má za to, že bol presne a úplne zistený skutočný
stav veci, boli zadovážené potrebné podklady a bolo individuálne posúdené splnenie podmienok pre žalobcom uplatnený nárok podľa skutočného stavu s vylúčením nežiaduceho obchádzania zákona, resp. účelového konania žiadateľa. V danom prípade totiž aj podľa názoru správneho súdu v prípade prerušenia pracovnoprávneho vzťahu rodičovskou dovolenkou žiadateľa - žalobcu a uzatvorenie nového pracovného vzťahu na plný pracovný úväzok napĺňa predpoklady obchádzania zákona. Dohodu rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa je možné tiež považovať len za simulovaný právny úkon, pretože nezodpovedá skutočnému správaniu rodičov, keďže o dieťa sa naďalej, t.j. aj od 10.09.2018 starala matka a žalobca vykonával ďalšiu zárobkovú činnosť.
26. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru NS SR, ktorý napr. v rozhodnutí č. k. 10Sk/3/2017 z 19.06.2018 konštatoval, že „ ... je zneužívaním sociálneho systému, ak poistenec plánovane ukončí pracovnoprávny vzťah a bezprostredne nadväzujúc na to uzatvorí nový, bez žiadneho iného dôvodu, len s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech." V tomto rozhodnutí najvyšší súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 10Sžso/3/2016 zo dňa 02.07.2017, v ktorom uviedol, že „ ... skončenie pracovnoprávneho vzťahu a následné časovo nadväzujúce uzatvorenie nového medzi tými istými účastníkmi konania rovnakého typu, je účelové konanie, t.j. obchádzajúce účel a zmysel Zákona o sociálnom poistení."
27. Pokiaľ žalobca namietal diskriminačný postup orgánov verejnej správy voči žalobcovi, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní jednak nebol preukázaný postup orgánu verejnej správy v rozpore so zákonom a jednak prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej zák. č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon) nemôžu byť uplatňované správnou žalobou v zmysle ustanovení SSP, ale len v konaní pred civilným súdom podľa § 307 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
28. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani požiadavka žalobcu o priznanie „alikvotnej časti materského" nemá oporu v zákone, keďže zákon priznanie nároku na nemocenskú dávku - materské v alikvotnej časti neumožňuje.
29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver s tým, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Pokiaľ boli rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy založené na tom, že žalobca nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení, a preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej Dohode s matkou dieťaťa reálne neprevzal dieťa do starostlivosti, takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci na základe riadne zisteného skutočného stavu orgánom verejnej správy a pokiaľ žalobca v žalobe neuviedol žiadne tvrdenia na to, že dôkaz, ktorým žalobca preukazoval prevzatie starostlivosti o dieťa - Dohoda uzatvorená medzi žalobcom a matkou dieťaťa nie je formálna, námietky uvedené v žalobe sú len vyjadrením jeho nesúhlasu s vyhodnotením dôkazov orgánom verejnej správy a nesúhlasom s právnym posúdením veci. Správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, dospel k záveru, že tieto sú zákonné a správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
30. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, a preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP (a contrario).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).