Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: X. D., B. F., P. Š. X, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 04. 2018, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/5766-0003 KmZ, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Bratislava zo dňa 17. 04. 2018 č. UPS/ÚS1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/5766-0003 KmZ, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 08. 02. 2018 č. MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2018/24180-97 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 17. 04. 2018 č.: UPS/ÚS1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/5766-0003 KmZ žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Michalovce zo dňa 08. 02. 2018 č.: MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2018/24180-97, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa , , o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01. 01. 2018.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že v mesiaci január 2018 sa žalobca nezúčastnil na činnostiach v celom rozsahu 32 hodín mesačne, na ktoré bol zaradený na základe ponuky v zmysle ním prijatej dňa 13. 12. 2017. Dávka bola znížená o 61,60 eur. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca bol dočasne práceneschopný od 03. 01. 2018, t. j. viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, preto mu bol znížený rozsah hodín podľa o hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci, to znamená, že žalobca mal pôvodne odpracovať 32 hodín, tento počet sa znížil o 29 hodín, tzn., že mal odpracovať 3 hodiny v mesiaci január 2018. Proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 02. 2018 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil so znížením pomoci v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01. 01. 2018. Namietal, že na základe ponuky aktivačného centra, ktorú prijal dňa 13. 12. 2017, sa mal na výkon činností dostaviť v dňoch 08., 09., 10. a 11. 01. 2018. Výkonu činností sa v týchto dňoch nemohol

zúčastniť, nie preto, že by nechcel, ale preto, že odo dňa 03. 01. 2018 bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného. Túto skutočnosť v rámci svojich povinností oznámil koordinátorovi činností, respektíve aktivačnému centru úradu. Keďže jeho práceneschopnosť trvala do konca januára 2018 a aj ku dňu podania odvolania, nebol mu stanovený náhradný termín vykonávania činností. Žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Odvolací správny orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a posúdení opodstatnenosti odvolacích námietok, citujúc ustanovenia , , , , , a konštatoval, že zo spisu má preukázané, že žalobca dňa 13. 12. 2017 prijal ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne pre mesto Michalovce na obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018, čo potvrdil aj svojim podpisom. V mesiaci január 2018 mal tento podľa prijatej ponuky vykonávať činnosti v dňoch 08., 09., 10. a 11. 01. 2018. Od 03. 01. 2018 je dočasne práceneschopný. Z predloženej dochádzky menovaného za mesiac január 2018 vyplynulo, že tento z dohodnutého mesačného rozsahu 32 hodín nevykonával činnosti vôbec (nula hodín). V je ustanovený výkon činností v rozsahu 32 hodín mesačne, pričom žalobca sa činností pre mesto Michalovce v rozsahu stanovenom v nezúčastnil vôbec. Keďže dočasná práceneschopnosť v mesiaci január 2018 trvala 29 dní, pokračuje aj v nasledujúcom mesiaci a trvá spolu viac ako 15 dní, každý mesiac sa rozsah hodín vypočíta ako rozdiel medzi 32 hodinami a počtom dní trvania pracovnej neschopnosti v danom mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal v mesiaci január 2018 vykonávať činností v rozsahu troch hodín (32 - 29) v zmysle . Preto správny orgán prvého stupňa vo veci zníženia pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi na sumu 55,80 eur mesačne od 01. 01. 2018 postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.

4. Včas podanou žalobou zo dňa 18. 05. 2018, podanou na Krajskom súde v Košiciach osobne v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie považujúc ho za nesprávne, nelogické a nezákonné. Uviedol, že na základe ponuky č. 2017/423099 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, ktorú akceptoval, sa mal v mesiaci január 2018, v dňoch 8., 9., 10. a 11. 01. 2018 zúčastniť vykonávania činností v rozsahu 32 hodín pre mesto Michalovce. Dňa 03. 01. 2018 doručil príslušnému úradu práce doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvá, čím si splnil povinnosti, vyplývajúce mu v tejto súvislosti z príslušnej právnej úpravy, čo potvrdil aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal na to, že z právnej úpravy vyplýva, že v prípade, že sa občan nemôže zúčastniť ponúknutej činnosti z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom mesiaci, rozsah 32 hodín sa zníži o hodinu za každý deň trvania práceneschopnosti. Zostávajúce hodiny je občan povinný vykonať v stanovenom náhradnom termíne. Keďže jeho práceneschopnosť začala dňa 03. 01. 2018, t. j. skôr, ako mal v zmysle harmonogramu úradu práce začať tieto práce vykonávať a táto naďalej trvá (celý mesiac január) je viac ako logické, že sa vykonávania ponúknutých činností v stanovenom termíne nemohol zúčastniť. Preto mu ani nebol stanovený náhradný termín na ich vykonanie. Zastáva názor, že ak správne orgány upozorňujú občana na jeho povinnosti, ako i na sankcie, ktoré mu hrozia v prípade ich porušenia, je nezákonným postup týchto správnych orgánov, že sankcionujú občana, aj keď si všetky povinnosti splní. Tvrdenie žalovaného, že v mesiaci január mal vykonať činnosti v rozsahu 3 hodín považuje za logický nezmysel, nakoľko v mesiaci január ich nemal kedy vykonať. Žalobca zdôraznil, že na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie o pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko zákonodarca mal na mysli situáciu, kedy aj po krátení hodín z dôvodu práceneschopnosti, má občan v danom mesiaci možnosť zvyšné hodiny činností vykonať, čo on nemal. V jeho prípade správne orgány nemali konanie o znížení dávky v hmotnej núdzi vzhľadom na existujúce okolnosti ani začínať.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci a konštatoval, že argumenty žalobcu v žalobe nie sú opodstatnené. Po dôkladnom preskúmaní predloženého spisového materiálu konštatoval, že prvostupňový orgán, dôsledne rešpektujúc platné právne predpisy, preskúmal všetky listinné dôkazy, presne a úplne zistil skutkový stav veci a správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona, teda postupoval a rozhodol správne, v súlade so zákonom. V súvislosti s námietkou žalobcu, že na daný prípad nie je možné aplikovať § 10 ods. 6 zákona o

pomoci v hmotnej núdzi poukázal na znenie ustanovenia v ktorom zákonodarca stanovil rozsah vykonávania „činností“ v rozsahu 32 hodín mesačne, pričom v cit. zákona jednoznačne vymedzil, že ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín, podľa odseku 3 sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci. V danom prípade správne orgány postupovali v zmysle platných právnych predpisov SR, ktorými sú štátne orgány viazané a konali v ich medziach. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.

6. Správny súd v konaní podľa a nasl. - (ďalej len ) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

7. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 13. 12. 2017 vlastnoručným podpisom potvrdil prijatie ponuky č. 2017/423099 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach - aktivačného centra, na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne pre mesto Michalovce na obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018, v zmysle ktorej mal v mesiaci január 2018 vykonávať určené činnosti v dňoch 08., 09., 10. a 11. 01. 2018 v rozsahu 8 hodín denne.

8. Z evidencie dochádzky občana poberajúceho dávku v hmotnej núdzi, vykonávajúceho činnosť na základe dohody medzi úradom a organizátorom v zmysle zo dňa 29. 01. 2018 vyplýva, že žalobca v uvedenom mesiaci činnosť v dohodnutom rozsahu v určených dňoch nevykonal z dôvodu práceneschopnosti.

9. Súčasťou administratívneho spisu je aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu vystavené jeho ošetrujúcim lekárom dňa 03. 01. 2018, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca sa stal dočasne práceneschopným od 03. 01. 2018 a táto jeho práceneschopnosť trvala aj v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného.

10. Rozhodnutím zo dňa 08. 02. 2018 č.: MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2018/24180-97, Úrad práce, soc. vecí a rodiny Michalovce ako správny orgán prvého stupňa podľa , a znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01. 01. 2018 s odôvodnením, že pomoc v hmotnej núdzi sa mu upravuje z dôvodu, že v mesiaci 01/2018 sa žalobca nezúčastnil na činnostiach v zmysle ním dňa 13. 12. 2017 prijatej ponuky č. 2017/423099 v požadovanom rozsahu 3 hodín, so zohľadnením jeho práceneschopnosti v trvaní 29 dní, za ktorú sa mu rozsah hodín, ktoré mal odpracovať, v súlade s ustanovením znížil o 1 hodinu (32-29=3).

11. O odvolaní žalobcu zo dňa 19. 02. 2018, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

12. Podľa o pomoci v hmotnej núdzi dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

13. Podľa ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia dávka je 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca.

14. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní:

a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

15. Podľa písm. a) druhej vety ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín podľa odseku 3 sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci.

16. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.

17. Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

18. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.

19. Podľa o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

20. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

21. V zmysle - , aplikovaného v súlade s právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Spravodlivosť, osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je totiž kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenia súdenej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení ().

22. S poukazom aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. súd zdôrazňuje, že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle SR neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Aj postup orgánu verejnej správy musí byť v súlade so zásadami dobrej verejnej správy, musí vychádzať z princípu spravodlivosti, predvídateľnosti konania a rozhodnutia - legitímneho očakávania.

23. V predmetnej veci sa správne orgány uvedenými princípmi dôsledne neriadili.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade skutkový stav sporným nebol. Sporným bol iba výklad a aplikácia ustanovenia na daný prípad. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správny súd zhodne ako žalobca v podanej žalobe zdôrazňuje, že vykonanie činností v zmysle žalobcom dňa 13. 12. 2017 prijatej ponuky č. 2017/423099 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach - aktivačného centra v požadovanom rozsahu 3 hodín v mesiaci január 2018, bolo fyzicky nemožným, pretože ak sa žalobca stal práceneschopným od 03. 01. 2018 a táto jeho práceneschopnosť trvala až do konca tohto mesiaca, uvedené činnosti mohol

vykonávať iba v dňoch 01. 01. 2018 a 02. 01. 2018, t. j. iba 2 dni. Navyše podľa harmonogramu mal na výkon týchto činností nastúpiť až 08. 01. 2018. Aj keď správne orgány matematicky počet dní, ktoré mal žalobca v mesiaci január 2018 odpracovať, vypočítali správne, ich postup pri vydaní predmetných rozhodnutí, vychádzajúc z uvedených skutočností, je prísne formalistický, postráda akúkoľvek logiku a za situácie, že žalobca si riadne a včas splnil všetky svoje zákonné povinnosti v tejto súvislosti, je v rozpore so zmyslom a účelom . V posudzovanom prípade bolo preto povinnosťou správneho orgánu pri aplikácii príslušnej právnej normy zvoliť taký prístup k výkladu práva, ktorý by zohľadňoval aj podmienky konkrétneho skutkového stavu a uprednostniť tak výklad právnej normy „e ratione legis“ pred jej doslovným výkladom. Ak tak neučinil, jeho postup je zaťažený takou vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

25. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v , podľa preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne ( ) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že orgán verejnej správy je v zmysle v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný a jeho úlohou v ďalšom konaní bude odstrániť pochybenia, na ktoré súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

27. O výške priznaných trov konania rozhodne správny súd v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.