Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-229-2019.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/229/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu a JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: SUMA, s.r.o., so sídlom Koceľova 17, 821 08 Bratislava, IČO: 35 892 897, právne zast.: advokátska kancelária Ališic s.r.o., so sídlom Madačová 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 892 897, proti povinným: 1/ C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. P. F. XXXX/XX, XXX XX L. L., 2/ H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX L. L., 3/ A.. C.. S. K., trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX L. L., právne zast.: Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Róbert Tutko, PhD., Exekútorský úrad Rožňava, so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava pod sp. zn. EX 242/2012, o vymoženie pohľadávky vo výške 124.477,19 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/529/2004 - 119 zo dňa 06. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 1 Zm/76/2003-Sn-27, zo dňa 19.03.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči povinnému 1/ dňa 13.04.2004, voči povinnému 2/ dňa 06.04.2004 a voči povinnému 3/ dňa 06.04.2004. Súd prvej inštancie dňa 11.05.2004 udelil poverenie pôvodnému súdnemu exekútorovi E.. E. E. a po zmene súdneho exekútora ďalej vykonáva exekúciu JUDr. Róbert Tutko, PhD.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na základe novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku ako aj Zmenkového a šekového zákona konštatuje, že od 23.12.2015, kedy bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zákon spolu s jeho citovanými ustanoveniami nadobudol účinnosť, bol oprávnený povinný v lehote 30 dní od jeho účinnosti doplniť v prebiehajúcom exekučnom konaní svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom boli uvedené skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, príp. vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie začala plynúť deň po zverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016.
3. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že dňa 22.01.2016 bolo na súd elektronickou formou bez zaručeného elektronického podpisu doručené podanie advokáta H.. H. C., so sídlom H. X/C., XXX XX K., ktoré bolo v ten istý deň doplnené z jeho strany aj v listinnej podobe. V podaní označenom ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ uviedol, že vymáhaný
nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale z dlhu z podnikania povinných a pôvodného veriteľa ABON TRADE, s.r.o., ktorý následne postúpil pohľadávku na právneho predchodcu súčasného oprávneného, čo bolo doložené aj pripojenou zmluvou o postúpení pohľadávok. Samotné postúpenie pohľadávky nastalo po vydaní exekučného titulu a oprávnený pri postúpení konal v dobrej viere a preto nie je podľa neho prípustné vyžadovať od neho plnenie zákonných povinností, ktoré v predmetnom čase od neho zákonom neboli vyžadované. Preskúmaním predmetného podania ako aj priložených príloh súd prvej inštancie zistil, že advokát síce domnelo vystupoval v mene oprávneného, ale súdu nebolo ani prostredníctvom elektronickej a ani listinnej verzie podania doručené plnomocenstvo, ktoré by advokáta postavilo do procesného postavenia splnomocneného zástupcu oprávneného. Súdu prvej inštancie síce bolo následne doručené dňa 31.03.2017 splnomocnenie oprávneného, ktorým splnomocnil advokátsku kanceláriu Alušic s.r.o., avšak toto splnomocnenie bol doručené ako príloha v súvislosti s iným procesným podaním a bolo datované dňom 28.03.2017. Na základe uvedeného prijal súd prvej inštancie záver, že doručením uvedeného podania zo strany advokáta bez priloženého plnomocenstva nemohli byť vyvolané procesnoprávne následky včas doplneného návrhu na vykonanie exekúcie. Preto aj doplnenie návrhu na vykonanie exekúciu nie je možné považovať za uskutočnené oprávnenou osobou, prípadne osobou splnomocnenou zo strany oprávnenej osoby. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
4. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), d) a h) Civilného sporového poriadku. Oprávnený uviedol, že na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla postačujúcim opatrením súdu výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určitej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. Preto oprávnený zastáva názor, že súd mal, aj napriek tomu, že doplnenie bolo podané advokátom, od ktorého sa očakáva vyššia miera obozretnosti vyzvať na doplnenie plnomocenstva. Takýto postup súdu považuje oprávnený za nesúladný. Ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepresvedčivé, čo vo výsledku zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť. Zároveň poukazuje na to, že bol súdom prvej inštancie nesprávne poučený o možnosti podať odvolanie, nakoľko podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. Vzhľadom považoval uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne, nakoľko mal za to, že svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si v zákonom stanovenej lehote splnil tým, že doplnil návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. osobe poverenej vedením exekúcie na základe poverenia súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je len lehotou procesnou, preto postačovalo, ak bol návrh na vykonanie exekúcie doplnený v posledný deň súdnemu exekútorovi. S poukazom na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Povinná 1/ k odvolaniu oprávneného uviedla, respektíve poukázala na to, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/5/2012 zo dňa 05.06.2018, zverejneným v Obchodnom vestník č. 111/2018 dňa 11.06.2018, konkurzný súd povolil oddlženie povinnej.
6. Povinný 3/ vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol správne a zákonné poučenie o nemožnosti podať odvolanie a s prihliadnutím na to navrhuje odvolaciemu súdu predmetné odvolanie odmietnuť. Okrem uvedeného sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a tam uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za precízne rozpísané a právny názor súdu možno považovať za zdôvodnený dostatočne podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom. Povinný 3/ považuje skutočnosti uvedené v odvolaní oprávneného za nesprávne a nestotožňuje sa s nimi . Dáva do pozornosti a zároveň sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie, že v prípade ak bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doplnené zo strany advokáta, ale k tomuto podaniu nebolo priložené splnomocnenie z toho dôvodu nemohli byť vyvolané procesnoprávne následky včas doplneného návrhu v zmysle Exekučného poriadku. Povinný 3/ alternatívne navrhuje odvolaciemu súdu, že v prípade ak odvolanie oprávneného neodmietne, tak navrhuje aby ho odvolací súd ako zjavne neodôvodnené zamietol.
7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, posudzoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky zákonom požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 03.05.2004 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 06.05.2004 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je v tomto prípade zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Zm 76/2003-Sn-27, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči povinnému 1/ dňa 13.04.2004, voči povinnému 2/ dňa 06.04.2004 a voči povinnému 3/ dňa 06.04.2004. Súd prvej inštancie vydal dňa 11.05.2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre pôvodného súdneho exekútora E.. E. E.. Následne na to súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Er/529/2004-47 zo dňa 23.12.2011 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora a výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka. Uznesením č. k. 2Er/529/2004-66 zo dňa 01.03.2013 súd prvej inštancie zastavil exekúciu voči povinnému H. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom F. XX, XXX XX L. L., nakoľko súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12D 842/2010 Dnot 209/2010 zo dňa 11.03.2011 zistil, že konanie bolo právoplatne ukončené zastavením, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný a nezanechal žiadny majetok. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Er/529/2004 - 119 zo dňa 06.06.2019 zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie podľa ust. 365 ods. 1 písm. b), f), d) a h) CSP.
12. V priebehu exekučného konania došlo k prijatiu zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedeným právnym predpisom bol doplnený Exekučný poriadok o ustanovenia § 39 ods. 4 a §243f. V zmysle uvedených ustanovení bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 03.05.2004 o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený bol taktiež povinný k návrhu pripojiť aj dôkazy na preukázanie týchto rozhodujúcich skutočností. V prípade nesplnenia tejto zákonnej povinnosti Exekučný poriadok sankcionuje oprávneného zastavením exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
16. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
17. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Pri uznesení podľa § 243f ods. 5 Exekučný poriadok odvolanie [na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m Exekučného poriadku nepripúšťa, preto v zmysle § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné.
18. V zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. K odmietnutiu odvolania dochádza bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).