Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/138/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovanej Z. K., nar. dňa XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - S., D. XXXX/XX, t. č. T. E., D. č. XXX, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , s poukazom na , o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.04.2019, č. k. -88, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2020 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovanej Z. K. zamieta.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.04.2019, č. k. -88 bola obžalovaná Z. K. uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe, že v období od 01.10.2017 do 30.06.2018 v školskom roku 2017/2018 ako rodič maloletého N. S. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - S., D. XXXX/XX, okres Bratislava V, prechodne bytom bez prihlásenia T. E. - Q., D. V. XXX, okres Dunajská Streda, v rozpore s ustanovením o výchove a vzdelávaní umožnila neplnenie povinnej školskej dochádzky svojim dieťaťom formou neospravedlnených a vynechaných 316 vyučovacích hodín na Špeciálnej základnej škole v T. E., U. L. XXX/X, T. E., okres Dunajská Streda, hoci bola na neplnenie povinnej školskej dochádzky svojim dieťaťom viackrát ústne, aj písomne upozornená zo strany školy ako aj zo strany obce T. E..

Okresný súd za to obžalovanej uložil podľa , , , trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa súd I. stupňa výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odložil a podľa jej určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Súd I. stupňa vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými vo vyšetrovacom spise a odpisom registra trestov obžalovanej.

Obžalovaná vo svojej výpovedi zo dňa 09.11.2018 uviedla, že jej syn H. K. v školskom roku 2017/2018 navštevoval 8. ročník Špeciálnej základnej školy v obci T. E.. O školskú dochádzku syna sa starala ona. Mala vedomosť o tom, že jej syn nenavštevoval riadne školu. Každý deň mu dohovárala, aby išiel do školy, avšak syn ju neposlúchal. Zo strany školy bola viackrát písomne, aj ústne upozornená, že jej syn pravidelne nenavštevuje školu. Bola predvolaná na pohovor na Obecný úrad T. E. za prítomnosti kurátorky. Ona synovi stále opakovala, že musí chodiť do školy, on ju však nerešpektoval. Od septembra 2018 jej syn už riadne chodil do školy, ona osobne na to dozerala. Bolo jej ľúto čo sa stalo.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd I. stupňa za preukázané, že obžalovaná svojim nedbanlivostným konaním tým, že ako matka a rodič nevenovala dostatočnú pozornosť pravidelnej školskej dochádzke svojho syna umožnila mu viesť záhaľčivý život a tento skutok spáchala závažnejším spôsobom konania po dlhší čas. Z týchto dôvodov okresný súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku.

Pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal z . Na strane obžalovanej súd I. stupňa zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa , a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovanej tak pri použití za spáchaný skutok uložil trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého podľa podmienečne odložil a súčasne podľa obžalovanej uložil skúšobnú dobu na dva roky, ktorú vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti považoval za primeranú.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom v ňom uviedla, že by chcela poukázať na to, že má malé detičky v detskom domove, a práve teraz si vybavuje, aby jej boli deti vrátené, preto chce požiadať, aby súd upustil od potrestania, alebo, aby jej boli udelené alternatívne tresty, nakoľko sa snaží viesť riadny život, stará sa o deti a chce získať deti z detského domova. Žiada preto o zrušenie rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.04.2019, č. k. -88.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, ktorý navrhol odvolanie obžalovanej podľa ako nedôvodné zamietnuť. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko bola o termíne verejného zasadnutia upovedomená a hodnoverne nepreukázala, že sa verejného zasadnutia nemôže zúčastniť. Zároveň ani nepožiadala o odročenie verejného zasadnutia.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - obžalovaná, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná spáchala skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Podľa , od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

K odvolacím námietkam obžalovanej týkajúcej sa upustenia od potrestania krajský súd uvádza, že obžalovaná mala zrejme na mysli inštitút uvedený v . Obžalovaná spáchala síce prečin, ktorým nespôsobila smrť ani ťažkú ujmu na zdraví, priznala sa k spáchaniu prečinu a oľutovala ho. U obžalovanej však neboli splnené všetky podmienky pre aplikáciu tohto inštitútu, nakoľko z ničoho nevyplývala jej snaha o nápravu, dokonca sa nedostavila ani na konanie pred okresným

súdom ani pred krajským súdom. Z odpisu Registra trestov obžalovanej vyplynulo, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.09.2013, sp. zn. bola uznaná za vinnú podľa , na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý jej bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Napriek tomu, že došlo k zahladeniu vyššie uvedeného odsúdenia odvolací súd konštatuje, že právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti odsúdenia, ale neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin. Ide o dve právne skutočnosti s rozdielnym obsahom, ktoré majú rozdielny význam a dopad. Ak páchateľ opäť spáchal trestný čin, môže súd, zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a nového trestného činu vyvodiť príslušné závery, v tomto prípade odvolací súd vyvodil záver, že keď už raz bola za taký istý trestný čin obžalovaná v minulosti odsúdená, a napriek tomu sa znovu dopustila rovnakého trestného činu, nemožno predpokladať, že len samotné prejednanie veci pred súdom by bolo postačujúce. Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd ohľadom tohto výroku vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovanej (až na jedno pochybenie) a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Okresný súd nesprávne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa , a to že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože ako už odvolací súd predtým uviedol, už bola 1 krát súdne trestaná. Tunajší súd však nepovažoval za potrebné výrok o treste v napadnutom rozsudku zrušiť a zmeniť, nakoľko táto skutočnosť nemala vplyv na úpravu trestnej sadzby v rámci ktorej bol trest obžalovanej ukladaný, ani na výšku trestu, ktorý bol obžalovanej uložený a navyše by takýto postup bol v neprospech obžalovanej. Odvolací súd u obžalovanej zistil 1 poľahčujúcu okolnosť a žiadnu priťažujúcu okolnosť, teda stále u obžalovanej existovala prevaha poľahčujúcich okolností oproti priťažujúcim okolnostiam a došlo tak podľa k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovanej tak mohol byť ukladaný trest v zákonom upravenej trestnej sadzbe od 6 mesiacov do 3 rokov a 6 mesiacov. Odvolací súd tiež dodáva, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý bol obžalovanej podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky považuje za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovanej Z. K. ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.