Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-138-2019.pdf
PDF · 74.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/138/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovanej Z. K., nar. dňa XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - S., D. XXXX/XX, t. č. T. E., D. č. XXX, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.04.2019, č. k. 4T/140/2018-88, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2020 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej Z. K. zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.04.2019, č. k. 4T/140/2018-88 bola obžalovaná Z. K. uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od 01.10.2017 do 30.06.2018 v školskom roku 2017/2018 ako rodič maloletého N. S. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - S., D. XXXX/XX, okres Bratislava V, prechodne bytom bez prihlásenia T. E. - Q., D. V. XXX, okres Dunajská Streda, v rozpore s ustanovením § 19 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní umožnila neplnenie povinnej školskej dochádzky svojim dieťaťom formou neospravedlnených a vynechaných 316 vyučovacích hodín na Špeciálnej základnej škole v T. E., U. L. XXX/X, T. E., okres Dunajská Streda, hoci bola na neplnenie povinnej školskej dochádzky svojim dieťaťom viackrát ústne, aj písomne upozornená zo strany školy ako aj zo strany obce T. E..
Okresný súd za to obžalovanej uložil podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd I. stupňa výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Súd I. stupňa vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými vo vyšetrovacom spise a odpisom registra trestov obžalovanej.
Obžalovaná vo svojej výpovedi zo dňa 09.11.2018 uviedla, že jej syn H. K. v školskom roku 2017/2018 navštevoval 8. ročník Špeciálnej základnej školy v obci T. E.. O školskú dochádzku syna sa starala ona. Mala vedomosť o tom, že jej syn nenavštevoval riadne školu. Každý deň mu dohovárala, aby išiel do školy, avšak syn ju neposlúchal. Zo strany školy bola viackrát písomne, aj ústne upozornená, že jej syn pravidelne nenavštevuje školu. Bola predvolaná na pohovor na Obecný úrad T. E. za prítomnosti kurátorky. Ona synovi stále opakovala, že musí chodiť do školy, on ju však nerešpektoval. Od septembra 2018 jej syn už riadne chodil do školy, ona osobne na to dozerala. Bolo jej ľúto čo sa stalo.
Z vykonaného dokazovania mal tak súd I. stupňa za preukázané, že obžalovaná svojim nedbanlivostným konaním tým, že ako matka a rodič nevenovala dostatočnú pozornosť pravidelnej školskej dochádzke svojho syna umožnila mu viesť záhaľčivý život a tento skutok spáchala závažnejším spôsobom konania po dlhší čas. Z týchto dôvodov okresný súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku.
Pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal z § 34 ods.1 Trestného zákona. Na strane obžalovanej súd I. stupňa zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovanej tak pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona za spáchaný skutok uložil trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a súčasne podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej uložil skúšobnú dobu na dva roky, ktorú vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti považoval za primeranú.
Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom v ňom uviedla, že by chcela poukázať na to, že má malé detičky v detskom domove, a práve teraz si vybavuje, aby jej boli deti vrátené, preto chce požiadať, aby súd upustil od potrestania, alebo, aby jej boli udelené alternatívne tresty, nakoľko sa snaží viesť riadny život, stará sa o deti a chce získať deti z detského domova. Žiada preto o zrušenie rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.04.2019, č. k. 4T/140/2018-88.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, ktorý navrhol odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko bola o termíne verejného zasadnutia upovedomená a hodnoverne nepreukázala, že sa verejného zasadnutia nemôže zúčastniť. Zároveň ani nepožiadala o odročenie verejného zasadnutia.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - obžalovaná, a to v lehote ustanovenej v zákone.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej.
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná spáchala skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
K odvolacím námietkam obžalovanej týkajúcej sa upustenia od potrestania krajský súd uvádza, že obžalovaná mala zrejme na mysli inštitút uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaná spáchala síce prečin, ktorým nespôsobila smrť ani ťažkú ujmu na zdraví, priznala sa k spáchaniu prečinu a oľutovala ho. U obžalovanej však neboli splnené všetky podmienky pre aplikáciu tohto inštitútu, nakoľko z ničoho nevyplývala jej snaha o nápravu, dokonca sa nedostavila ani na konanie pred okresným
súdom ani pred krajským súdom. Z odpisu Registra trestov obžalovanej vyplynulo, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.09.2013, sp. zn. 2T/105/2013 bola uznaná za vinnú podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý jej bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Napriek tomu, že došlo k zahladeniu vyššie uvedeného odsúdenia odvolací súd konštatuje, že právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti odsúdenia, ale neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin. Ide o dve právne skutočnosti s rozdielnym obsahom, ktoré majú rozdielny význam a dopad. Ak páchateľ opäť spáchal trestný čin, môže súd, zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a nového trestného činu vyvodiť príslušné závery, v tomto prípade odvolací súd vyvodil záver, že keď už raz bola za taký istý trestný čin obžalovaná v minulosti odsúdená, a napriek tomu sa znovu dopustila rovnakého trestného činu, nemožno predpokladať, že len samotné prejednanie veci pred súdom by bolo postačujúce. Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd ohľadom tohto výroku vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovanej (až na jedno pochybenie) a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Okresný súd nesprávne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, a to že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože ako už odvolací súd predtým uviedol, už bola 1 krát súdne trestaná. Tunajší súd však nepovažoval za potrebné výrok o treste v napadnutom rozsudku zrušiť a zmeniť, nakoľko táto skutočnosť nemala vplyv na úpravu trestnej sadzby v rámci ktorej bol trest obžalovanej ukladaný, ani na výšku trestu, ktorý bol obžalovanej uložený a navyše by takýto postup bol v neprospech obžalovanej. Odvolací súd u obžalovanej zistil 1 poľahčujúcu okolnosť a žiadnu priťažujúcu okolnosť, teda stále u obžalovanej existovala prevaha poľahčujúcich okolností oproti priťažujúcim okolnostiam a došlo tak podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovanej tak mohol byť ukladaný trest v zákonom upravenej trestnej sadzbe od 6 mesiacov do 3 rokov a 6 mesiacov. Odvolací súd tiež dodáva, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý bol obžalovanej podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky považuje za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovanej Z. K. ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.