Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-3395-2016.pdf
PDF · 71.49 KB
Case nature
Subarea
18Er/3395/2016
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, so sídlom Námestie SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30807484, proti povinnému: M. G., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Gorkého 1057/15, 036 01 Martin, o vymoženie uloženej povinnosti 8 902,79 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Martin Píry, so sídlom Exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, trovy exekúcie vo výške 39,83 €.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na exekútorskom úrade JUDr. Martina Píryho, so sídlom Exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina dňa 12.09.2016. Okresný súd Martin poverením č. 5506000264 zo dňa 16.01.2017 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 8 902,79 € na základe vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2011209115-GC04/15 zo dňa 04.09.2015, č. 700-2011209015-GC04/15 zo dňa 04.09.2015, č. 700-2011209315-GC04/15 zo dňa 04.09.2015, č. 700-2011209215-GC04/15 zo dňa 04.09.2015.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 04.04.2018 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ako vyplýva zo správy o finančnom stave exekúcie zo dňa 27.03.2018, lustráciou povinného bolo zistené, že povinný nemá vedený účet v žiadnej banke, nie je poberateľom úrazovej dávky, nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti, ani žiadnej dôchodkovej dávky, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Na adrese trvalého pobytu nebýva približne šesť rokov, pričom aktuálne informácie o pobyte povinného sa nepodarilo zistiť. Z celkovej pohľadávky neboli pre oprávneného vymožené žiadne finančné prostriedky, súdnemu exekútorovi sa taktiež nepodarilo žiadnym zo spôsobov vykonávania exekúcie vymôcť žiadne finančné prostriedky, z
ktorých by bolo možné čo i len čiastočne uspokojiť nárok oprávneného. Proti povinnému je vedených súhrnne 16 exekučných konaní na vymoženie pohľadávky cca 16 164,38 €, príslušenstva a trov exekúcie. Z uvedených skutočností vyplýva, že povinný v súčasnosti nevlastní ani nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, pričom nie je žiadny reálny predpoklad, že by v budúcnosti mohol takýto majetok vlastniť. V predmetnom konaní v súčasnosti nie je predpoklad čo i len čiastočne uspokojiť nárok oprávneného, pretože nie je možné využiť ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie predpokladané ust. § 63 Exekučného poriadku.
5. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
6. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku (1) Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo. (5) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
8. V zmysle ustanovenia § 200 Exekučného poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pozostávajúce z odmeny a 20 % dane z pridanej hodnoty, spolu v sume 39,83 eur.
9. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len Vyhl. č. 288/1995 Z.z.) v minimálnej výške 33,19 eura.
10. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty vo výške 6,64 eur. Vzhľadom na skutočnosť známu súdu z jeho úradnej činnosti, že súdny exekútor je platiteľom DPH, súd priznal súdnemu exekútorovi podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku aj náhradu uplatnenej dane z pridanej hodnoty v sume 6,64 Eur zo základu tvoreného vyúčtovanou minimálnou odmenou.
11. V zmysle citovaného ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd zaviazal na zaplatenie odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov oprávneného v priznanej výške 39,83 eur, nakoľko ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 €. Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.