Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-106-2014.pdf
PDF · 154.93 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: Y. J., B.. XX. XX. XXXX, X. T. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, Seberíniho č. 1, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 28.113,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.440,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.440,- Eur od 03. 08. 2012 do zaplatenia a to v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 10. 03. 2014, ktorý bol doručený súdu dňa 11. 03. 2014 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 28.113,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28.113,- Eur od 10. 01. 2012 do zaplatenia. 2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom procesných strán, výsluchom svedka a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov založených v súdnom spise. 3. Žalobca uviedol, že ako poistník dňa 26. 09. 2011 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre KASKO poistenie vozidiel - Moje auto (ďalej aj ,,poistná zmluva"). Predmetom havarijného poistenia bolo osobné motorové vozidlo zn. H. G., model: T., zdvihový objem valcov: 1368 cm3, výkon motora: 114 kW, druh paliva: benzín, svetlá modrá metalíza. V čase uzavretia poistnej zmluvy malo najazdených 49 000 km s dátumom prvej evidencie dňa 18. 12. 2009, číslo osvedčenia o evidencii: O., EČV: X. XXX S., VIN: Z.. Súčasťou poistnej zmluvy bolo aj poistenie pre prípad finančnej straty vozidla, spôsobenej buď v dôsledku vzniku totálnej škody na vozidle alebo odcudzením vozidla, za podmienok uvedených vo Všeobecných poistných podmienkach pre KASKO poistenie vozidiel - Moje auto. Dňa 03. 01. 2012 v Bratislave, na Vinohradníckej ceste, smerom z Košarísk do Podunajských Biskupíc sa žalobca stal účastníkom škodovej udalosti a to tak, že ako vodič motorového vozidla zn. H. G. počas jazdy vbehol do jamy na ceste, auto sa rozkývalo, žalobca stratil kontrolu nad vozidlom, neudržal sa na ceste, bokom auta obtrel jeden strom a do druhého stromu už narazil prednou časťou vozidla. V rámci škodovej udalosti došlo k poškodeniu pravých predných dverí, pravého predného blatníka, zadného blatníka, pravé predné koleso bolo vypustené, taktiež došlo k poškodeniu prednej časti vozidla a to kapoty, masky svetla, chladiča, výstuhy, airbagov, čelného skla a pravého spätného zrkadla. Škodová udalosť spočívala v havárii vozidla, t.j. v zrážke vozidla s nepohyblivým objektom. Škodová udalosť spôsobila na vozidle škodu v takom rozsahu, že náklady na opravu vozidla by presahovali 70 % jeho všeobecnej hodnoty, t.j. jednalo sa o totálnu škodu. Žalobca následne oznámil
žalovanému vznik škodovej udalosti, súčasne mu umožnil vykonanie ohliadky vozidla, vyhotovenie potrebnej fotodokumentácie za účelom náležitého prešetrenia škodovej udalosti. Žalovaný listom zo dňa 18. 07. 2012 oznámil žalobcovi, že mu poistné plnenie neposkytne, nakoľko šetrením bolo zistené, že ku škodovej udalosti na vozidle nedošlo tak, ako to nahlásil žalobca. Podľa názoru žalobcu mal nárok na poskytnutie poisteného plnenia v sume 31.173,- Eur, ktorá predstavuje obstarávaciu cenu vozidla. Poistenie finančnej straty bolo dojednané bez náhrady spoluúčasti z primárneho poistenia. V súlade s VPP žalovaného malo byť žalobcovi vyplatené poistné plnenie v sume, zodpovedajúcej rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla a zostatkovou hodnotou zvyškov vozidla. Žalobca odpredal vozidlo za sumu 3.060,- Eur, ktorá mala byť odpočítaná od sumy, predstavujúcej všeobecnú hodnotu vozidla, a táto suma mala byť následne žalobcovi vyplatená ako poistné plnenie z titulu havarijného poistenia. Okrem poistného plnenia vyplateného titulom havarijného poistenia vozidla, bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi poistné plnenie z titulu poistenia finančnej straty, čo predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou vozidla (t.j. 31.173,- Eur) a jeho všeobecnou hodnotou. Kým zostatková hodnota zvyškov vozidla je známa a predstavuje sumu 3.060,- Eur, všeobecná hodnota vozidla nebola žalobcovi známa. Aj napriek tomu, že nedošlo k určeniu všeobecnej hodnoty vozidla, žalobca si uplatnil voči žalovanému sumu 28.113,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou vozidla (t.j. 31.173,- Eur) a zostatkovou cenou vozidla (t.j. 3.060,- Eur). 4. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 28. 04. 2014 (č. l. 56-57) vyplýva, že medzi stranami nie je sporné uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX, v rámci ktorej bolo dojednané havarijné poistenie, ako aj poistenie finančnej straty. Taktiež nie je sporné, že po uzavretí zmluvy došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. H. G.. Uvedené poškodenie žalobca telefonicky nahlásil žalovanému dňa 03. 01. 2012 o 20:37 hod. ako dopravnú nehodu, ku ktorej malo dôjsť toho istého dňa na ceste z T. a to tak, že žalobca vbehol do väčšej jamy na vozovke, na čo sa mu rozkývalo vozidlo, ktoré neudržal na vozovke, bokom sa obtrel o strom stojaci pri ceste a do druhého stromu narazil prednou časťou automobilu. V rámci šetrenia škodovej udalosti žalovaný vyhodnotil škodu na motorovom vozidle ako totálnu škodu v zmysle čl. bod 33 VPP. Za účelom objasnenia príčin a priebehu škodovej udalosti žalovaný zadal znalcovi Ing. Borlokovi z odboru cestnej dopravy vypracovať znalecký posudok na odborné zhodnotenie priebehu škodovej udalosti. Na základe znaleckého posudku č. 16/2012 zo dňa 10. 07. 2012, vychádzajúc zo zadokumentovanej konečnej polohy vozidla po náraze do stromu bola zistená technická neprijateľnosť, aby sa vozidlo pred nárazom do stromu obtrelo pravým bokom o iný strom, ktorý bol cca 5,1 m pred týmto stromom, ako je uvedené v hlásení o poškodení vozidla. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 5. Z obsahu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 09. 2011 (č. l. 8-11) vyplýva dohoda o havarijnom poistení s názvom Moje auto - KASKO poistenie na dobu neurčitú, modul poistného krytia: OPTIMAL, havarijné poistenie bez spoluúčasti s tým, že výška ročného poistného predstavovala 1.522,- Eur. Súčasťou poistnej zmluvy bola aj dohoda o poistení pre prípad finančnej straty, pričom obstarávacia cena vozidla predstavovala sumu 31.173,- Eur, poistene pre prípad finančnej straty bolo dohodnuté na dobu 3 roky s výškou ročného poistného v sume 317,96 Eur. Celková výška ročného poistného predstavovala 1.839,96 Eur. Žalobca sa zaviazal uhrádzať poistné v polročných intervaloch á 919,98 Eur. 6. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 10. 01. 2012 (č. l. 12) vyplýva žiadosť, aby mu žalovaný zaslal peniaze za škodu, spôsobenú na motorovom vozidle zn. H. G.. 7. Z urgencie žalobcu zo dňa 24. 05. 2012 (č. l. 13) vyplýva žiadosť, aby mu žalovaný poskytol informáciu, v akom štádiu je šetrenie poistnej udalosti zo dňa 03. 01. 2012. 8. Žalovaný na základe oznámenia zo dňa 27. 06. 2012 (č. l. 14) uviedol žalobcovi, že šetrenie škodovej udalosti nebolo ukončené s tým, že po objektívnom posúdení všetkých skutočností bude žalobcu informovať o spôsobe riešenia jeho žiadosti o poskytnutie poistného plnenia. 9. Z urgencie žalobcu zo dňa 12. 07. 2012 (č. l. 15) vyplýva žiadosť, aby mu žalovaný poskytol informáciu, v akom štádiu je šetrenie poistnej udalosti zo dňa 03. 01. 2012 s tým, aby mu žalovaný uviedol, aké konkrétne skutočnosti bránia ukončeniu likvidácie poistnej udalosti. 10. Z oznámenia žalovaného zo dňa 18. 07. 2012 (č. l. 16) vyplýva, že šetrením, ku ktorému bol prizvaný znalec (Ing. Borlok) sa preukázalo, že ku vzniku škodovej udalosti nedošlo tak, ako bolo žalobcom deklarované s tým, že podľa článku XI. bod 6 písm. a) VPP bol žalovaný ako poisťovateľ povinný zamietnuť poistné plnenie, ak poistník alebo poistený nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. 11. Z obsahu znaleckého posudku č. 16/2012 zo dňa 10. 07. 2012 vypracovaný Ing. Jánom Borlokom (č. l. 62-74) vyplýva, že vznik škodovej udalosti na deklarovanom mieste nie je možné z technického hľadiska vylúčiť, avšak rozsah poškodenia vozidla (pravý bok vozidla, následne predná časť vozidla) je nezlučiteľné tak, ako je to uvedené v hlásení škodovej udalosti. Ak by v rámci dopravnej nehody
došlo k bočnému nárazu vozidla jeho pravou stranou do stromu a následne čelne do ďalšieho stromu, tak potom postavenie vozidla zadokumentované v konečnej podobe na mieste dopravnej nehody tomu nezodpovedá. Poškodenie prednej časti vozidla a poškodenie pravého boku vozidla je z technického hľadiska neprijateľné. Na posúdenie jednotlivých poškodení a príčiny vzniku je potrebné poznať vyjadrenie vodiča k rýchlosti vozidla bezprostredne pred vznikom kolíznej situácie a na základe toho z technického hľadiska posúdiť techniku a spôsob jazdy vodiča. 12. Z obsahu znaleckého posudku č. 13/2015 zo dňa 04. 05. 2015, ktorý vypracoval Ing. Karol Štyndl (č. l. 98-132) vyplýva, že nehodový dej prebehol tak, ako ho nahlásil žalobca žalovanému dňa 03. 01. 2012. Rozsah jednotlivých poškodení vozidla zodpovedá priebehu nehodového deja opísaného žalobcom. Podľa znalca je technicky prijateľné, aby sa vozidlo pred nárazom do stromu obtrelo pravým bokom o strom, ktoré bolo cca 5,1 m pred týmto stromom, pretože dĺžka predmetného vozidla je 4,06 m. Rozsah poškodenia vozidla (pravý bok a následne predná časť vozidla) je zlúčiteľné tak, ako je to uvedené v hlásení škodovej udalosti. Pri dopravnej nehode mohlo dôjsť k bočnému nárazu vozidla jeho pravou stranou do stromu a následne čelne do ďalšieho stromu. Postavenie vozidla zadokumentované v konečnej polohe na mieste dopravnej nehody tomu zodpovedá, pretože sa jedná o excentrický náraz, vplyvom ktorého bola zadná časť vozidla presunutá smerom doľava. 13. Z výsluchu znalca Ing. Jána Borloka na pojednávaní dňa 22. 01. 2016 (č. l. 144 -147) vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov tak, ako je to uvedené na strane 3 posudku, t.j. z hlásenia dopravnej nehody, z fotodokumentácie z dopravnej nehody vyhotovenej políciou, z fotodokumentácie poškodeného vozidla vyhotovenej príslušným zamestnancom poisťovne a z vlastnej fotodokumentácie, čo považoval za dostatočné podklady na vypracovanie posudku. Pri posudzovaní a analyzovaní poškodeného vozidla je potrebné vyhodnotiť kompatibilitu t.j. zlučiteľnosť, ktorá zahrňuje vzájomné usporiadanie vozidla a prekážky, v danom prípade je to strom nachádzajúci sa mimo cesty a charakter stôp, ktoré vznikli na mieste nehody, charakter poškodenia vozidla, rozsah a intenzitu poškodenia vozidla, pričom je potrebné rešpektovať tuhosť a usporiadanie jednotlivých dielcov kolíznych partnerov, t.j. strom a vozidlo. Súčasne je potrebné analyzovať plauzabilitu, teda prijateľnosť, ktorá obsahuje priestorovú a časovú hodnovernosť, ktorá samozrejme nadväzuje na jej úvahy a vzťahu ku konaniu vodiča a prekážky, čiže oblasti dráhy, času a rýchlosti, samozrejme s rešpektovaním technických zákonitostí, čiže všetky zákony fyziky a mechaniky vo vzťahu opísaného. Pri analyzovaní všetkých týchto skutočností znalec zistil absenciu akýchkoľvek brzdových resp. trecích stôp po kolesách predmetného vozidla na mieste nehody. Ak vozidlo čelne narazilo do stromu a pri tomto náraze malo vzniknúť deklarované poškodenie prednej časti vozidla, tak vozidlo muselo od uvedeného stromu cúvnúť späť. Žiadne stopy, ktoré by dokazovali takýto pohyb vozidla na dostupnej fotodokumentácii nie sú. Ak vozidlo pri strate stability narazí svojou pravou stranou do stromu, nachádzajúceho sa po jeho pravej strane z pohľadu smeru jazdy, pričom dôjde k poškodeniu jeho pravej časti, vozidlo by sa následne muselo otáčať okolo zvislej osi v smere hodinových ručičiek, teda pri náraze a ďalšom pohybe smerom dopredu na mieste vozidlo muselo zanechať trecie stopy, ktoré taktiež vo fotodokumentácii absentujú. Na vzniknutie deklarovaného poškodenia je potrebná energetická ekvivalentná rýchlosť, čo znamená množstvo spotrebovanej energie z celkovej kinetickej energie na jeho deformáciu. Pri porovnaní vzniknutého poškodenia a zadokumentovanej konečnej polohy vozidla táto konečná poloha tomu nezodpovedá. Znalec nestanovil žiaden priebeh dopravnej nehody, nakoľko mu neboli známe žiadne informácie o technike a spôsobe jazdy vodiča pred vznikom kolíznej situácie a narazením do stromu. Posudzoval poškodenie vozidla len vzhľadom na deklarovaný priebeh. S deklarovaným priebehom nehody bolo zlúčiteľné mechanické poškodenie krytu predného nárazníka. Pri vypracovaní posudku nezohľadňoval existenciu výtlku, cez ktorý mal vodič prejsť. K prasknutiu pravej prednej pneumatiky mohlo dôjsť, avšak je to málo pravdepodobné. Vychádzajúc zo vzťahu vozidla v konečnej polohe a vzájomného geometrického usporiadania stromov na mieste dopravnej nehody, poškodenie pravého boku vozidla je z technického hľadiska na tomto mieste neprijateľné. 14. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 07. 03. 2016 (č. l. 156b-156d) vyplýva, že znalec Ing. Karol Štyndl v rámci počítačovej simulácie nehodového deja nastavil počiatočnú pozíciu vozidla mimo vozovku, minimálne 4 metre (jednu dĺžku vozidla) pred prvým nárazom, pričom posledný pohyb vozidla určil ako výlučne priamočiary vpred. Znalec pritom opomenul vysvetliť, ako sa vozidlo po prerazení pravej prednej časti pneumatiky a následnej strate stability malo dostať na pomerne krátkej dráhe do takejto ideálnej pozície úplne mimo vozovku a s priamočiarym pohybom rovnobežným s vozovkou. Znalec Ing. Štyndl neprihliadol na skutočnosť, že na vozidlo v čase nehody pôsobia zotrvačné sily v smere jeho predchádzajúceho pohybu. Podľa názoru žalovaného, nehodový dej bol započatý omnoho skôr ako je počiatočná pozícia vozidla znázornená v počítačovej simulácii Ing. Štyndla.
15. Z Doplnenia č. 1 zo dňa 02. 09. 2016 k znaleckému posudku č. 13/2015 (č. l. 172-178) vyplýva, že na odborné a vierohodné preukázanie príčiny poškodenia motorového vozidla je potrebné vykonať analýzu nehodového deja na to určeným počítačovým programom. Analýza nehodového deja bola vykonaná programom Virtual crash verzia 2.2, ktorý znalec považuje za významný a spoľahlivý zdroj informácií o priebehu nehodového deja a o príčine poškodenia motorového vozidla zabezpečuje súlad všetkých fyzikálnych veličín. Pri kontakte vozidla s prvým stromom nenastala žiadna rotácia vozidla, ako dokazuje i analýza nehodového deja cez počítačový program a teda nemohli vzniknúť žiadne trecie stopy kolies vozidla na mieste dopravnej nehody. Absenciu alebo prítomnosť stôp po pohybe vozidla jednoznačne nemožno posudzovať obhliadkou na mieste dopravnej nehody v čase jej vzniku. Posudzovať absenciu stôp po pohybe vozidla z jednej fotografie vyhotovenej za tmy je minimálne odvážne, až nemožné. Posun zadnej časti vozidla smerom doľava vplyvom excentrického nárazu do druhého stromu nemusel zanechať trecie stopy, pretože zadná ľahká časť vozidla mohla byť pri nárazu a posunutí nadvihnutá. Na základe analýzy nehodového deja vykonanej programom Virtual crash verzia 2.2, zadná časť vozidla (zadná náprava) sa posunula vplyvom excentrického nárazu do druhého stromu smerom doľava o 1,1 metra. Uvedená poloha vozidla zodpovedá konečnej polohe vozidla zadokumentovanej na fotodokumentácii polície. Poloha a rozmery výtlku neboli na mieste dopravnej nehody zaznamenané, preto znalec vychádzal z fotodokumentácie zo dňa 23. 01. 2012, podľa ktorej výtlk sa nachádzal na úrovni okraja brány do areálu na pravej strane cesty. Meraním na mieste predmetnej dopravnej nehody znalec zistil, že výtlk sa nachádzal na pravom okraji vozovky, cca 20 metrov od prvého stromu, s ktorým bolo vozidlo v kontakte. Rozmery výtlku znalec odhadol na dĺžku cca 1 meter, šírku cca 0,4 metra a hĺbku 0,08 m. Prostredníctvom počítačovej simulácie znalec demonštroval, akým spôsobom sa mohlo vozidlo dostať z pozície pri prechode výtlkom s tým, že presnú dráhu pohybu vozidla zn. H. G. od vjazdu do výtlku po kontakt s prvým stromom nie je možné stanoviť, keďže neboli zaznamenané stopy na mieste dopravnej nehody. Znalec predpokladal, že po vjazde vozidla do výtlku, prerazením pravej prednej pneumatiky a strate stability sa vozidlo pohybovalo smerom k trávnatej ploche na pravom okraji cesty, vodič sa podvedome snažil vyrovnať smer pohybu vozidla, avšak kontaktu so stromami nedokázal zabrániť. 16. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 23. 12. 2016 (č. l. 200-203) vyplýva, že znalec Ing. Karol Štyndl neprihliadol na viaceré skutkové zistenia, čo vyvoláva u žalovaného dojem účelnosti a arbitrárnosti postupu znalca, konkrétne pokiaľ ide o reakčný čas 0,6 sekúnd, ktorý zahŕňa rozpoznanie prekážky, rozhodovanie, svalovú reakciu a odozvu samotného vozidla, sa pohybuje na spodnej hranici prípustných možností trénovaných jedincov (profesionálni jazdci), pričom odborná prax uvádza primeranú reakčnú dobu 0,8 sekúnd počas dňa. Taktiež sa žalovaný nestotožnil s predpokladom znalca o podvedomom konaní žalobcu, pokiaľ ide o vyrovnanie smeru jazdy vozidla v tom čase už jazdiaceho všetkými štyrmi pneumatikami mimo cestnú komunikáciu. V časovom limite 0,6 sekúnd by bolo prirodzenou snahou každého vodiča vrátiť sa s vozidlom späť na vozovku a nie vyrovnať jazdu vozidla mimo vozovku. Žalovanému vznikla pochybnosť, ako mohol vodič dva razy zareagovať na vzniknutú situáciu v časových úsekoch 0,6 sek a 0,56 sek, avšak v ďalšom úseku trvajúcom opätovne 0,675 sek nevykonal žiaden úkon, ktorým by sa čo i len pokúsil zabrániť čelnému nárazu do v smere jazdy sa nachádzajúceho stromu. Takéto zvláštne konanie žalobcu svedčí skôr o úmysle dopravnú nehodu spôsobiť, ako v snahe o jej zabránenie. Znalec stanovil počiatočnú rýchlosť vozidla na 52 km/h, pričom v rámci vypracovania posudku žalobca uviedol rýchlostné rozpätie pohybu vozidla bezprostredne pred nehodou od 60-80 km/h. Znalec nezahrnul do simulácie spomalenie vozidla, ktoré mala spôsobiť náhla zmena pohybu vozidla v súčinnosti s prerazenou pneumatikou ako aj skutočnosť, že skúmané vozidlo malo brzdový systém ABS. Z tohto dôvodu žalovaný vyhodnotil počítačovú simuláciu za nepresvedčivú. Prerazenie a náhly únik tlaku v pravej prednej pneumatike by zanechal na mieste dopravnej nehody odlišné stopy ako boli zistené, zákonite by došlo ku kontaktu disku kolesa s hlinou a trávou s tým, že v zemi by musela ostať hlboká ryha po disku a medzi diskom a pneumatikou, by sa museli nachádzať zvyšky trávy a hliny, ktoré neboli vykonanou obhliadkou zistené. Prejazd výmoľom s prerazením pravej prednej pneumatiky a následnou stratou stability preto žalovaný vyhodnotil ako spornú skutočnosť. Znalec žiadnym spôsobom neposúdil stopy po kolesách, nachádzajúcich sa v tráve, zadokumentované na fotografiách zabezpečených políciou, ani žiadnym rozumným spôsobom nevysvetlil absenciu takýchto stôp, ktoré by sa mali na mieste nehody nachádzať. Z fotografie z miesta dopravnej nehody vyhotovenej políciou pritom možno jednoznačne rozpoznať jazdnú a brzdnú stopu, zachytávajúcu vozidlo v konečnej polohe. Táto stopa smeruje priamo z vozovky pod pravé zadné koleso, nachádzajúce sa na trávnatom poraste mimo vozovky. Ak by škodová udalosť skutočne prebehla, nemohla by jazdná a brzdná stopa nadväzovať priamo na pravé zadné koleso poisteného vozidla, nakoľko pred ustálením vozidla v jeho konečnej polohe došlo k posunu tohto kolesa približne o 1m vľavo,
s čím sa znalec nevysporiadal. Jazdná a brzdná stopa ľavého predného kolesa nemôže byť bočne rovnobežná s poisteným vozidlom v jeho konečnej polohe, nakoľko do tejto podoby sa malo dostať zvrtnutím zadnej časti (posunom), až po vzniku týchto stôp. Znalec sa zaoberal výhradne okolnosťami, ktoré sú výhradne v prospech žalobcu, pričom okolnosti uvádzané žalovaným ignoroval, najmä pokiaľ ide o stopy po kolesách, nachádzajúcich sa v tráve, ktoré boli zadokumentované políciou. Nadvihnutie zadných kolies pri náraze do pevnej prekážky znalcom určenej rýchlosti 38,24 km/h je minimálne (najmä z dôvodu pruženia), t.j. zadné kolesá ostávajú v kontakte so zemou, resp. dochádza len k ich minimálnemu nadvihnutiu, čo vyplýva aj z fotografie, kde sa nachádza trávnatý porast bezprostredne napravo od ľavého zadného kolesa, ktorý je neporušený v celom páse predpokladaného posunu zadnej časti vozidla (1,1 m). Žalovaný pochybnosť o nestrannosti znalca odôvodnil súdnym sporom vedeným Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/357/2008, kde spoločnosť Auto Carlo Slovakia, s. r. o. žalovala spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. o sumu 5.403,74 Eur titulom poistnej udalosti z havarijného poistenia s tým, že žaloba bola zamietnutá. Jediným spoločníkom a konateľom žalobcu je p. W. Š. a teda znalec nekonal podľa § 11 ods. 2 zak. č. 382/2004 Z. z. 17. Z obsahu Dodatku č. 1 zo dňa 04. 05. 2019 k znaleckému posudku č. 13/2015 vypracovaného znalcom Ing. Štyndlom (č. l. 252 až 265) vyplýva, že pre nezaznamenanie žiadnych relevantných jazdných ani iných stôp pri pohybe vozidla pred vjazdom na trávnatú plochu a pohybe vozidla po trávnatej ploche nie je možné vykonať presnú analýzu tejto fázy nehodového deja. Do analýzy nehodového deja vstupuje viacero veličín, ich zmenou môže vzniknúť nespočetné množstvo variant konania vodiča pred nehodovým dejom. V Doplnení č. 1 je uvedená len jedna z možných variant nehodového deja, ktorá počíta s tým, že vodič reagoval na výmoľ pri reakčnom čase 1,0 sek. 0,4 sek a teda 4,7m pred vjazdom do výmoľu, kedy mohol rozpoznať jeho hĺbku. Podľa analýzy nehodového deja, ak by vodič vozidla začal reagovať 1,16 sekúnd po vjazde do výmoľu, nachádzal by sa 5,0 metrov pred stromom, s ktorým bol v kontakte pravou časťou vozidla a do kontaktu so stromom zostával čas 0,4 sek a 9,5 metra pred stromom, do ktorého čelne narazil a do nárazu by mu zostával čas 0,76 sekundy. Ak by na uvedenú situáciu reagoval vodič vozidla vyhýbacím manévrom v smere doľava, podľa počítačovej simulácie by sa kontaktu s prvým stromom vyhol a do druhého stromu by nenarazil. V analýze nehodového deja znalec počítal s brzdným spomalením 5,0 m/s-2 a s brzdovým systémom ABS. Fotodokumentácia polície z miesta dopravnej nehody neobsahuje fotografie z pravej strany vozidla, pretože v tom mieste sa nachádza plot a taktiež neobsahuje ani fotografie pravého predného kolesa. Posudzovať absenciu, alebo prítomnosť stôp pri pohybe vozidla z jednej fotografie vyhotovenej za tmy je minimálne odvážne až nemožné. Uvedené možno posudzovať len obhliadkou na mieste dopravnej nehody v čase jej vzniku. Príčinou je i miesto dopravnej nehody, na ktorom parkujú vozidlá pri vstupe do areálu. Znalec nepovažuje škvrny v trávnatej ploche za pravým zadným kolesom za jazdnú stopu a ani za jazdnú a brzdnú stopu ľavého predného kolesa. K nadvihnutiu zadných kolies pri náraze do predmetného stromu dopomohol i sklon kmeňa stromu, ktorý je hornou časťou priklonený k vozidlu. Kmeň stromu nie je kolmý na terén. Vo vzťahu k žalovanému sa necíti zaujatým, nebol a nie je konateľom, či spoločníkom spoločnosti Auto Carlo Slovakia, s.r.o., IČO: 35 795 654. 18. Z obsahu osvedčenia o evidencií - časť II. (č. l. 118-119) vyplýva, že toto vozidlo bolo evidované v SR dňa 20. 09. 2011, jedná sa o vozidlo značky H. G., obchodný názov: H. T., O.: XXX/AXAXBXX s najväčším výkonom motora 114 kW. 19. Z vyjadrenia spoločnosti GRIF spol. s r.o. (č. l. 299) vyplýva, že cenníková hodnota nového vozidla H. G., T. T. P. G.. XXXX predstavovala 19.800,- Eur s tým, že predajná cena jazdeného vozidla ku dňu 26. 09. 2011 s nájazdom 49 000 km po zvážení všetkých aspektov mohla predstavovať sumu od 9.500,- Eur do 10.500,- Eur. 20. Z vyjadrenia spoločnosti Motor-Car Bratislava spol. s r. o. (č. l. 302) vyplýva, že hodnota jazdeného vozidla s dátumom prvej evidencie 18. 12. 2009 ku dňu 26. 09. 2011 s počtom najazdených kilometrov 49 000 orientačne predstavovala 14 500,- Eur s DPH. 21. Z obsahu evidenčnej karty vozidla zo dňa 21. 08. 2019 (č. l. 307-312) vyplýva dátum prvej evidencie vozidla dňa 18. 12. 2009 a dátum prvej evidencie v SR dňa 20. 09. 2011. Z histórie držiteľov vyplýva, že držiteľom tohto vozidla bol žalobca a to v čase od 20. 09. 2011 do 03. 02. 2012. 22. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o dopravnú nehodu, pamätá si, že sa stala niekedy v januári 2012. Bolo šero, na ceste bola nerovnosť. Viezol kamaráta do P., ktorý sa volá P. Y.. Boli sa previezť. Stalo sa to na Vinohradníckej ceste. Bol to moment. Auto sa rozkývalo, všetko sa stalo v momente sekundy. Následne volali políciu. Auto bolo jazdené. Kupoval ho niekedy plus mínus pol roka predtým od človeka, ktorého meno a priezvisko si nepamätal. Kúpu auta mu dohodil P. Y., ktorý to odsledoval na internete. Auto malo byť dovezené zo zahraničia. Rok
výroby auta bol približne 2009. Auto malo bledú metalízu, bolo pekné. Nemá vedomosť o tom, žeby auto malo pred nehodou nejaké poškodenia. Auto používal denne, jazdil ním do práce. V dôsledku dopravnej nehody neutrpel žiadne zranenia a ani spolujazdec P. Y.. Po dopravnej nehode zavolal dopravnú políciu, urobila sa obhliadka, spísala zápisnica. Nespomína si, či počas dopravnej nehody došlo k prerazeniu pneumatík, alebo či brzdil, alebo či sa snažil vykonať korekciu vozidla a či teda rozkývané vozidlo sa snažil vyrovnať, stabilizovať na ceste, resp. akou rýchlosťou šiel bezprostredne pred nehodovým dejom, či bol pripútaný on resp. jeho spolujazdec P. Y.. V rámci nehody došlo k vystreleniu airbagov. Potom ako nehodu zadokumentovala polícia a odišla, zavolal odťahovú službu. Auto bolo odtiahnuté do Petržalky, na väčšie priestranstvo pri Námestí hraničiarov. Následne o pár dní bola vykonaná obhliadka zo strany povereného človeka z poisťovne na tomto priestranstve. Z miesta dopravnej nehody ho odviezla domov odťahová služba. Pokiaľ ide o P. Y., nespomína si, ako sa dostal domov. 23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca nemá k dispozícií zmluvu o nadobudnutí vozidla a to vzhľadom na značný časový odstup odkedy nadobudol poistené motorové vozidlo v roku 2011. Žalovaný pri uzatváraní poistenia finančnej straty a ani nikdy potom nenamietal dojednanú výšku obstarávacej ceny vozidla. Žalovaný bol riadne oboznámený s tým, akého motorového vozidla sa poistná zmluva týka a nakoľko uzatváranie poistnej zmluvy tohto typu predstavuje jadro podnikateľskej činnosti žalovaného, mal možnosť si rozmyslieť, či je pre neho obstarávacia cena akceptovateľná, alebo nie. Zároveň poukázal na VPP, v zmysle ktorých obstarávacia cena vozidla predstavuje hodnotu vozidla dojednanú v poistnej zmluve. Vyjadrenia autorizovaných servisov v tejto veci nemajú právny význam. Súčasne poukázal na to, že ak má súd za to, že obstarávacia cena nebola primeraná, nemalo by to spôsobovať neplatnosť celej poistnej zmluvy, ale iba dojednania týkajúceho sa poistenia finančnej straty. 24. Žalovaný na pojednávaní uviedol, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že limit poistného plnenia z poistenia finančnej straty je 25 000,- Eur. 25. Svedok P. Y. uviedol, že žalobca je jeho kamarátom od strednej školy. So žalobcom sa boli previezť a cestou naspäť do Vrakune ich oslnilo oproti idúce auto Žalobca vzápätí nabehol asi na nejakú nerovnosť a potom si pamätá, že došlo k nárazu. Následne sa volala polícia, odťahová služba, robili sa fotky. Vodičovi t.j. žalobcovi dali fúkať. Nepamätá si, akou rýchlosťou pred nehodou šlo vozidlo žalobcu. Nakoľko bola zima, žalobca šiel asi predpisovo. Žalobca šiel vo svojom jazdnom pruhu. Po nájazde na nerovnosť určite urobil pohyb volantom, ale nevie s istotou uviesť, či to bolo doprava alebo doľava. Auto sa rozkývalo. Bola to sekunda, nepamätá si. Vôbec nevie, netuší, či v dôsledku nehody došlo ku prasknutiu niektorej z pneumatík alebo k poškodeniu pneumatiky na vozidle žalobcu. Auto narazilo prednou časťou do stromu, nie bočnou časťou, avšak detaily si nepamätá. V čase nehody sedel vedľa vodiča. Nespomína si, či zaznamenal v rámci nehody šuchnutie auta z boku o strom. Bola tma, bol január, niekedy medzi 17.30 až 20.00 hod. Žalobca nepoznal túto cestu. Svedok ho navigoval, hovoril mu, kadiaľ má ísť. Nevie uviesť, aká bola kvalita vozovky. Nepamätá si, či tam bol sneh, či vozovka bola suchá. Airbagy vystrelili aj na strane vodiča, aj na strane spolujazdca. Vozidlo bolo po nehode určite nepojazdné. Volala sa odťahovka, predná časť vozidla bola zdemolovaná. Fotografie z nehody vyhotovila polícia. V rámci nehody neutrpel žiadne zranenie. Maximálne ho bolelo koleno, ale nebola z toho žiadna modrina. Bol v šoku, avšak do nemocnice nešiel, šiel domov. Na miesto nehody došiel pre svedka jeho otec. Miesto nehody bolo od jeho domova vzdialené cca 10 min. V tom čase býval s rodičmi na G. Č.. XX. Jeho otec sa volá P. Y., avšak v súčasnom období je po smrti. Políciu aj odťahovú službu volal žalobca. Žalobca bol po nehode v šoku, bol roztrasený, pozreli sa na seba, či sú v poriadku, či nemajú niečo zlomené, dochrámané. Kontrolovali sa vonku. Nepamätá si, kto vystúpil z auta ako prvý. Sedeli v aute potichu, potom začali nadávať. Žalobca bol nešťastný, že niekto išiel oproti, že ho oslnil, že nabúrali, že mali búračku. Dvere neboli zaseknuté. Z auta sa dalo vystúpiť bez problémov. Po vystúpení z auta pozerali na rozsah poškodenia. Či tam niečo kvapkalo, nejaká tekutina, olej z auta, nato si nepamätá. Z auta sa nedymilo, auto nehorelo. 26. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 27. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 28. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
29. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa čl. I bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre KASKO poistenie vozidiel - Moje auto (ďalej aj ,,VPP") sa pod pojmom havária rozumie náraz alebo stret vozidla, pričom náraz je zrážka vozidla s nepohyblivou prekážkou a stret je zrážka vozidla s pohyblivým objektom. 32. Podľa čl. I bod 14 písm. b) VPP, obstarávacou cenou (pre potreby poistenia finančnej straty) je hodnota vozidla dojednaná v poistnej zmluve. 33. Podľa čl. I bod 20 VPP, poistenou vecou je vec, ktorá je predmetom jednotlivých poistení v zmysle čl. II ods. 3), 4), a 8) týchto VPP. 34. Podľa čl. I bod 28 VPP, škodovou udalosťou je skutočnosť sprevádzaná vznikom škody na predmete poistenia, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva na plnenie poisťovateľa. 35. Podľa čl. I bod 33 VPP, totálnou škodou je taká škoda, pri ktorej náklady na opravu poisteného vozidla podľa normatívov výrobcu dosiahnu 70 % všeobecnej hodnoty vozidla vrátane príslušenstva tvoriaceho jeho povinnú, štandardnú a doplnkovú výbavu. 36. Podľa čl. I bod 40 VPP, všeobecnou hodnotou je hodnota poisteného vozidla v danom mieste a čase, pri stanovení ktorej sú okrem vplyvu opotrebenia či iného znehodnotenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť). 37. Podľa čl. II bod 1 VPP, v rámci poistenia je možné dojednať okrem iného a) poistenie vozidla (čl. XVI VPP), b) poistenie finančnej straty (čl. XIX a XX týchto VPP), ale len spolu s primárnym poistením. 38. Podľa čl. II bod 2 VPP, Modul OPTIMAL obsahuje aj poistenie vozidla v zmysle čl. XVI VPP. 39. Podľa čl. III VPP, poistnou udalosťou je akákoľvek nepredvídaná a náhodná škodová udalosť, s ktorou je podľa týchto VPP spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. 40. Podľa čl. X bod 1 VPP, ak vznikla povinnosť plniť, je poisťovateľ povinný vyplatiť poistné plnenie podľa týchto VPP, OPP a podmienok dojednaných v poistnej zmluve poistníkovi, ak nie je týmto VPP stanovené inak alebo nie je dojednané inak. 41. Podľa čl. X bod 2 prvej vety VPP, poistné plnenie je splatné do 15 dní po ukončení vyšetrenia poisťovateľa potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. 42. Podľa čl. XVI písm. a) VPP, primárne poistenie sa dojednáva pre poistené vozidlo vrátane jeho doplnkovej výbavy uvedenej v poistnej zmluve podľa čl. II ods. 3), 4) týchto VPP pre tieto poistné riziká: poškodenie alebo zničenie vozidla v dôsledku havárie; 43. Podľa čl. XVIII bod 2 VPP, v prípade totálnej škody poisteného vozidla alebo jeho odcudzenia je poistným plnením všeobecná hodnota s DPH, ak nie je týmito VPP stanovené inak. 44. Podľa čl. XIX. bod 1 písm. a) VPP, poistením finančnej straty sa rozumie poistenie pre prípad vzniku totálnej škody na vozidle v dôsledku poistnej udalosti v primárnom poistení za podmienky, že poisťovateľovi vznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie z primárneho postenia. 45. Podľa čl. XX. bod 1) VPP, poistným plnením v poistení finančnej straty je finančný rozdiel medzi obstarávacou cenou poisteného vozidla uvedenou v poistnej zmluve a jeho všeobecnou hodnotou. 46. Podľa čl. XX. bod 2 VPP, maximálna výška poistného plnenia je 25 000,- Eur; 47. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že medzi procesnými stranami nebolo sporné, že: a/ žalobca dňa 26. 09. 2011 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu pre prípad havárie a finančnej straty, b/ žalobca riadne ohlásil vznik škodovej udalosti zo dňa 03. 01. 2012 žalovanému. 48. Medzi stranami bolo sporné: a/ či vôbec došlo k dopravnej nehode dňa 03. 01. 2012 v X. na P. ceste, v rámci ktorej malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. H. G. resp. b/ ak došlo k dopravnej nehode dňa 03. 01. 2012, aký bol rozsah poškodení na motorovom vozidle žalobcu zn. H. G.. 49. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, či dňa 03. 01. 2012 došlo k vzniku škodovej udalosti, ktorý žalovaný s prihliadnutím na znalecký posudok č. 16/2012 Ing. Jána Borloka v celom rozsahu spochybňoval, súd sa v tomto smere priklonil na stranu žalobcu a to najmä s prihliadnutím na:
1./ skutočnosť, že žalovaný nepodal v tejto veci trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu, kde v rámci trestného konania mohlo dôjsť k objasneniu, či sa žalobca v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 03. 01. 2012 a uplatnením poistného plnenia dopustil alebo nedopustil protiprávneho konania, 2./ znalecký posudok č. 13/2015 vrátane jeho Doplnenia č. 1 a Dodatku č. 1, vypracovaného znalcom Ing. Karolom Štyndlom, ktorý uviedol, že priebeh nehodového deja tak, ako uvádza žalobca je po technickej stránke prijateľný s tým, že poškodenie vozidla zn. H. G. na základe počítačovej simulácie korešponduje s priebehom nehodového deja tak, ako to uviedol žalobca, 3./ výpoveď svedka P. Y., ktorý bol priamym účastníkom škodovej udalosti dňa 03. 01. 2012 a potvrdil poškodenie vozidla v podstate tak, ako to uvádzal žalobca. 50. Z dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 26. 09. 2011 k vzniku hmotnoprávneho vzťahu z titulu uzavretia poistnej zmluvy, v rámci ktorej bolo dojednané havarijné poistenie a poistenie finančnej straty (§ 788 ods. 1 OZ). V priebehu trvania zmluvného vzťahu došlo dňa 03. 01. 2012 k vzniku poistnej udalosti, v rámci ktorej došlo k totálnej škode motorového vozidla žalobcu (čl. I bod 28 v spojení s bodom 33 VPP). Žalobca preukázal, že žalovanému túto skutočnosť oznámil a súčasne ho požiadal o vyplatenie poistného plnenia (§ 795 ods. 1 OZ). Žalovaný po prešetrení škodovej udalosti s poukazom na znalecký posudok č. 16/2012 nezistil dôvod na poskytnutie poistného plnenia, avšak v tejto súvislosti taktiež nepodal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu vo forme poisťovacieho podvodu aj napriek tomu, že na základe znaleckého posudku č. 16/2012 získal vedomosť o tom, že rozsah poškodení na motorovom vozidle nekorešponduje s tým, čo uvádzal žalobca v ohlásení škodovej udalosti. 51. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu škody v sume 28.113,- Eur a to z dôvodu havarijného poistenia a z dôvodu finančnej straty. 52. Súd v rámci dokazovania požiadal súdneho znalca Ing. Karola Štyndla, aby zaujal odborné stanovisko ku škodovej udalosti zo dňa 03. 01. 2012 a určil jeho technickú prijateľnosť. Na základe znaleckého posudku č. 13/2015, vrátane jeho Doplnenia č. 1 a Dodatku č. 1 bolo zistené, že v rámci dopravnej nehody zo dňa 03. 01. 2012 došlo ku totálnej škode na motorovom vozidle zn. H. G., čím vzniklo žalobcovi právo, aby sa domáhal od žalovaného vyplatenia poistného plnenia titulom havarijného poistenia (čl. XVI VPP) a súčasne titulom poistenia finančnej straty (XIX VPP). 53. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že zostatková hodnota zvyškov vozidla je známa a predstavuje sumu 3.060,- Eur, avšak všeobecná hodnota vozidla mu nebola známa (strana 5 žaloby). V tejto súvislosti je možné pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla vychádzať čl. I bod 40 prvej vety VPP, v zmysle ktorého sa všeobecnou hodnotou vozidla rozumie hodnota poisteného vozidla v danom mieste a čase, pri stanovení ktorej sú okrem vplyvu opotrebenia či iného znehodnotenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť). Nakoľko žalobca nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, komu a za akú trhovú cenu (s DPH alebo bez DPH) odpredal motorové vozidlo po dopravnej nehode zo dňa 03. 01. 2012, súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, podľa ktorého zostatková hodnota vozidla po nehode predstavovala 3.060,- Eur, a teda súd za všeobecnú hodnotu vozidla považoval žalobcom uvedenú hodnotu zvyškov vozidla, za ktorú došlo k predaju vozidla po totálnej škode v sume 3 060,- Eur. 54. Podľa čl. XVIII bod 2 VPP v prípade totálnej škody poisteného vozidla alebo jeho odcudzenia je poistným plnením (titulom havarijného poistenia) všeobecná hodnota s DPH, ak nie je týmito VPP stanovené inak. Nakoľko mal žalobca poistené vozidlo pre prípad totálnej škody nielen v rámci havarijného poistenia, ale aj v rámci poistenia finančnej straty, súd pri určení výšky poistného plnenia pokiaľ ide o totálnu škodu aplikoval čl. XVIII bod 2 VPP v spojení s čl. XX. bod 1 VPP, v zmysle ktorého poistným plnením v poistení finančnej straty je finančný rozdiel medzi obstarávacou cenou poisteného vozidla uvedenou v poistnej zmluve a jeho všeobecnou hodnotou. 55. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že obstarávacia cena jazdeného vozidla zn. H. G., model: T., s počtom najazdených 49 000 km v čase jeho nadobudnutia žalobcom predstavovala sumu 31.173,- Eur. 56. Súd dopytom na dve autorizované predajne zn. H. G. zistil, že cena motorového vozidla zn. H. G., T.: T., s počtom najazdených 49 000 km s dátumom prvej evidencie 18. 12. 2009, nemohla v čase jeho predaja v septembri 2011 presiahnuť sumu 15.000,- Eur. 57. Konkrétne z vyjadrenia spoločnosti GRIF, spol. s r.o., Autorizovaný predaj a servis Fiat, Alfa Romeo, Lancia a JEEP, so sídlom Panónska cesta č. 21, 851 04 Bratislava (č. l. 299), ktorá disponovala výpisom z karty vozidla žalobcu (č. l. 300) bolo zistené, že cenníková cena nového vozidla zn. H. G., T.: T. P. G. XXXX predstavovala na trhu 19.800,- Eur (č. l. 301) s tým, že predajné ceny priamo pre konečného zákazníka sa pohybovali v rozpätí o 17 % až 20 % nižšie, ako cenníková cena vozidla, takže odhadovaná cena nového vozidla uvedeného typu sa v roku 2009 pohybovala v rozpätí od 15.840,- Eur do 16.500,-
Eur. Cena jazdeného vozidla zn. H. G., T. T. s počtom najazdených 49 000 km ku dňu 26. 09. 2011 sa pohybovala v rozpätí od 9.500,- Eur až do 10.500,- Eur. 58. Z vyjadrenia spoločnosti Motor-Car Bratislava, spol. s r.o., Autorizovaný predaj a servis Y., H. G. H. V., so sídlom Tuhovská č. 5, 831 07 Bratislava (č. l. 302) vyplýva, že na základe podkladov, ktoré mala spoločnosť dispozícii uviedla trhovú cenu vozidla zn. H. G. ku dňu 26. 09. 2011 s dátumom jeho prvej evidencie dňa 18. 12. 2009 s počtom najazdených 49 000 km v sume 14.500,- Eur. 59. Súd na základe dvoch na sebe nezávislých vyjadrení od autorizovaných predajcov vozidiel zn. H. G. zistil, že priemerná cena jazdeného vozidla zn. H. G. T.: T. U. dátumom prvej evidencie 18. 12. 2009, s počtom najazdených 49 000 km mohla predstavovať ku dňu 26. 09. 2011 sumu 12.500,- Eur (10.500,- Eur + 14.500,- Eur/ 2). Žalobca v rámci dokazovania nepredložil súdu dôkaz o tom, za akú cenu nadobudol jazdené motorové vozidlo dňa 20. 09. 2011 (napr. kúpna zmluva, doklad o úhrade kúpnej ceny). Ak teda žalobca v rámci rokovania o uzavretí poistnej zmluvy uviedol žalovanému, že obstarávacia cena vozidla predstavovala dňa 26. 09. 2011 sumu 31.173,- Eur, uviedol žalovanému zjavne nepravdivú informáciu. Bolo vecou žalovaného, aby si pred uzatvorením poistnej zmluvy overil pravdivosť a správnosť informácie o obstarávacej cene vozidla. Súd sa však s poukazom na vyjadrenie od dvoch autorizovaných predajcov zn. H. G. nestotožnil s údajom o obstarávacej cene vozidla uvedeným v poistnej zmluve v časti poistenia finančnej straty (t.j. 31.173,- Eur) a za základ pri výpočte poistného plnenia titulom finančnej straty vzal do úvahy obstarávaciu cenu vozidla vo výške 12.500,- Eur. Podľa čl. XX. bod 1) VPP poistným plnením v poistení finančnej straty je finančný rozdiel medzi obstarávacou cenou poisteného vozidla uvedenou v poistnej zmluve a jeho všeobecnou hodnotou. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd priznal žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia titulom finančnej straty v sume 9.440,- Eur čo predstavuje rozdiel medzi reálnou obstarávacou cenou vozidla v sume 12.500,- Eur a všeobecnou hodnotou vozidla v čase po nehode v sume 3.060,- Eur. Vzhľadom na to, že strany si dohodli havarijné poistenie a poistenie finančnej straty bez spoluúčasti poistníka, od uvedenej sumy sa neodpočítava spoluúčasť žalobcu. 60. Podľa čl. X bod 2 prvej vety VPP, poistné plnenie je splatné do 15 dní po ukončení vyšetrenia poisťovateľa potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. 61. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 62. Súd zistil, že žalovaný ukončil šetrenie dňa 18. 07. 2012 (viď oznámenie žalovaného o výsledku šetrenia škodovej udalosti). Nakoľko žalobcovi neposkytol poistné plnenie v lehote 15 dní po ukončení šetrenia škodovej udalosti (t.j. do 02. 08. 2012 vrátane), žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, preto súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s čl. X bod 2 prvej vety VPP priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.440,- Eur od 03. 08. 2012 do zaplatenia. 63. V rámci súdneho konania bolo na základe znaleckého dokazovania ustálené, že k poškodeniu vozidla zn. H. G. mohlo dôjsť tak, a to uviedol žalobca. Znalecký posudok č. 16/2012, predložený zo strany žalovaného bez ďalšieho neobsahoval počítačovú simuláciu možnej verzie dopravnej nehody, pričom znalec Ing. Borlok dostatočným spôsobom súdu nevysvetlil, prečo k tomu nepristúpil, aby tak preukázal, že vozidlo po obtretí sa s prvým stromom malo dostať hodiny a teda je nemožné, aby sa čelne zrazilo s druhým stromom. Znalec Ing. Borlok uviedol, že disponuje fotodokumentáciou z miesta škodovej udalosti, vyhotovenej likvidátorom žalovaného, políciou, ale aj vlastnými prostriedkami. Bolo teda v moci znalca Ing. Borloka, aby v súčinnosti s výpoveďou žalobcu, výpoveďou svedka P. Y., likvidátorom žalovaného a poznatkami, zistenými v rámci dokumentácie nehody políciou vypracoval taký znalecký posudok, ktorý by obsahoval počítačovú simuláciu možnej verzie dopravnej nehody, aby tak nezvratným spôsobom demonštroval, že rozsah totálnej škody na vozidle nekorešponduje s tým, čo uviedol žalobca v rámci šetrenia škodovej udalosti. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany vydal skôr cestou spochybňovania výsledkov získaných súdom ustanoveným znalcom Ing. Štyndlom a to bez toho, aby žalovaný o svojich tvrdeniach poskytol aj relevantný posudok. Naopak, znalec Ing. Štyndl nielen na základe znaleckého posudku č. 13/2015, ale aj na základe jeho Doplnenia č. 1 a Dodatku č. 1 dokázal odborne reagovať na výhrady žalovaného, ktoré vychádzali z nepresvedčivého posudku č. 16/2012. 64. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä pokiaľ ide o znalecké dokazovanie vykonané znalcom Ing. Karolom Štyndlom, žalobca preukázal dôvodnosť žaloby a to v časti o zaplatenie sumy 9.440,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.440,- Eur od 03. 08. 2012 do
zaplatenia (§ 797 ods. 3 v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ) s tým, že vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 65. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné. 66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 68. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 69. V predmetnom konaní sa žalobca voči žalovanému domáhal priznania poistného plnenia, pričom samotné dokazovanie bolo závislé od výsledkov znaleckého dokazovania. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné k § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 06. 2016, a teda zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku a nemožno ho preto zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti a spravodlivému usporiadaniu vecí zodpovedá podľa názoru súdu len také rozhodnutie, kedy bude žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, nie zo sumy žalovanej). Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP, keď neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený.
70. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý striktným porovnaním žalovanej a priznanej sumy nebol v spore v celom rozsahu úspešný, avšak s ohľadom na charakter sporu a skutočnosť, že výška priznaného plnenia závisela od znaleckého dokazovania, žalobcu nemožno považovať v spore za procesne neúspešného, keďže mu bola priznaná časť uplatneného nároku na poskytnutie poistného plnenia. Žalobcu v danom prípade nebolo možné zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe znaleckého dokazovania. Súd priznaním poistného plnenia konštatoval dôvodnosť uplatňovaného nároku, pričom jeho samotná výška je až druhotná, resp. nadväzujúca. Preto má žalobca nárok na náhradu trov konania práve zo súdom priznanej sumy (por. Komentár, autorský kolektív pod vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD., C. H. BECK 2016, str. 926, tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017). Súd v tejto súvislosti poukazuje na obdobné rozhodnutia napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/288/2017 zo dňa 08. 06. 2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/123/2017 zo dňa 25. 09. 2018, resp. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/125/2018 zo dňa 31. 05. 2018, ktoré v obdobných veciach uviedli, že žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy. Súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 8. februára 2017, podľa ktorého nová právna úprava (pozn. právna úprava Civilného sporového poriadku) nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
71. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalobca voči druhému výroku rozsudku, a žalovaný voči ostatným výrokom rozsudku /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.