Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-125-2019.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/125/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. L. XXX a manželky N. G., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. L. XXX, právne zastúpená JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom Advokátskej kancelárie Bacíková a spol. so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 45, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom G., U., nar. XX. XX. XXXX a N., nar. XX. 3. XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa G. G., nar. XX. XX. XXXX a manželky N. G., rod. O., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 02. 05. 1998 v Banskej Bystrici zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu H. L. vo zväzku 4 ročník 1998 na strane 26 pod por. č. 6 rozvádza.
II. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom G., U., nar. XX. XX. XXXX a N., nar. XX. 3. XXXX v tomto znení:
Maloleté deti G., U. a N. sa zverujú do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí G., U. výživným vo výške 105 Eur mesačne a N. výživným vo výške 95 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk matky s maloletými deťmi sa neupravuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 29. 05. 2019, doplneným dňa 03. 07. 2019 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že medzi ním a manželkou už nie je ani náznak dôvery, manželka od neho a detí bočí, zdržiava sa mimo bydliska, a ak je doma, zatvorí sa do izby a nekomunikuje s ním, ani s deťmi. Ďalej v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že manželka počas trvania manželstva začala viac a viac chodiť do práce, povinnosti o deti a domácnosť prešli na neho, manželka si kúpila auto a domov chodila len večer, zriadila si účet, prestali tráviť spolu čas. Dňa 28. 02. 2019 mu manželka oznámila, že vie o tom, že ju podvádza, čo nebola pravda.
2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31. 08. 2019 s rozvodom manželstva súhlasila z dôvodu zlej komunikácie s navrhovateľom, zdravotným ochorením navrhovateľa,
presvedčením, že jej bol navrhovateľ neverný. K neskorým príchodom domov uviedla, že to je spôsobené komplikáciami v jej práci, pre ktoré musela zastupovať aj dve kolegyne naraz. K osobe navrhovateľa uviedla, že má komplikovanú, direktívnu povahu, ktorá spôsobovala, že priestor na diskusiu o problémoch nebol veľmi široký.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci hospodárskej. Z výsluchu manželov mal súd preukázané, že minimálne po dobu 4-5 rokov napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti spoločne nehospodária, minimálne po dobu 1,5 roka spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletých detí, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas, intímne spolu nežijú. Partnerský vzťah manželov je poznačený nedôverou, nakoľko manželka navrhovateľa je presvedčená o nevere navrhovateľa, ktorú navrhovateľ popiera. Manželia v domácnosti fungujú len ako spolubývajúci, v ich vzťahu absentuje akýkoľvek rešpekt, úcta, vzájomná citová náklonnosť, na ktorom je založený každý partnerský vzťah. Manželia dlhodobo nedokážu spolu komunikovať. Manželka navrhovateľa vníma neschopnosť navrhovateľa robiť kompromisy. Miera narušenia partnerského vzťahu dosiahla úroveň kedy už nie je možné od manželov reálne očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi považuje rozdielnosť ich pováh a názorov.
5. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Otec na čas po rozvode navrhoval zveriť maloleté do svojej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasila a vo svojom písomnom vyjadrení navrhovala deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. V priebehu konania rodičia absolvovali poradensko-psychologický proces, v rámci ktorého sa nedohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V rámci poradensko-psychologického procesu bolo preukázané, že rodičovská komunikácia je napätá a poznačená presadzovaním si svojich názorov. Do poradensko-psychologického procesu boli zapojené aj maloleté deti, v rámci neho sa ukázalo, že maloleté deti majú radi obdivoch rodičov, no väčšie zázemie a pevnejšie citové väzby majú k otcovi. Na strane matky vnímajú pracovnú vyťaženosť a nedostatok spoločne tráveného voľného času. Obe deti prejavili záujem byť zverené do osobnej starostlivosti otca a s matkou sa chcú stretávať cez víkendy a sviatky.
6. Na pojednávaní rodičia navrhli schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa zveria do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, matka sa zaviaže prispievať na výživu maloletej U. výživným vo výške 105 Eur mesačne a N. výživným vo výške 95 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk matky s maloletými deťmi sa neupraví.
7. Opatrovník na pojednávaní doporučil súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu z dôvodu, že korešponduje s vyjadrením maloletých detí, neodporuje zákonu a ich záujmom.
8. Opatrovník s maloletými deťmi opakovane vykonal pohovor, pri ktorom maloletá U. uviedla, že „mamina nás ani veľmi nepočúva, čo jej chceme povedať, ani sa veľmi nezaujíma, má pocit, že niekedy to robí len z povinnosti, a nie preto, že by sa zaujímala. Trvá to už dlho, asi od kedy som išla do puberty. S maminou sa len hádame.“ Maloletá N. uviedla, že s otcom vychádza dobre, hovoria si všetko, s maminou ani veľmi nie.
9. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v súčasnosti rodičia žijú ešte v spoločnej domácnosti, ale matka po rozvode manželstva chce opustiť spoločnú domácnosť. Z dôvodu, že rodičia a maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti obaja rodičia sa podieľajú na zabezpečení ich starostlivosti tým, že im perú, varia, chodia k lekárovi, sú v prípade ochorenia detí na OČR. Otec však je z rodičov ten, ktorý s maloletými deťmi trávi voľný čas, robí s nimi obľúbené aktivity, nákupy. Maloleté deti sú vo veku 17,5 a 15 rokov a sú teda schopné vyjadriť svoj názor, ktorému súdu musí venovať náležitú pozornosť. Z pohovoru s deťmi a správy z poradensko-psychologického procesu vyplynula vôľa maloletých detí žiť a byť zverené otcovi, s matkou sa stretávať. Maloleté deti vnímajú väčšie zázemie a pevnejšie citové väzby k otcovi, u matky vnímajú pracovnú vyťaženosť a nedostatok spoločne tráveného voľného času. Otec pre výchovu maloletých detí má vytvorené vhodné bytové podmienky. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda je plne v záujme maloletých detí, neodporuje ich záujmom, plne rešpektuje prejavenú vôľu maloletých detí, a preto rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok schválil.
13. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade matke, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možnosti, schopnosti, majetkových pomerov matky. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá U. má 17,5 roka, navštevuje katolícke gymnázium v Y. Y., septimum. Otec maloletú do školy vozí, na čo má výdavky na PHM vo výške 50 Eur mesačne. Maloletá sa nestravuje v škole. V rámci školy, mimo školy nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Maloletá sa mesačne skladá na stužkovú po 10 Eur. Za pracovné zošity sa maloletej za školský rok uhrádzal poplatok 50 Eur. Bežné školské pomôcky sa maloletej na začiatku školského roka zakupovali v hodnote 30 Eur a dokupujú sa mesačne v priemere 15 Eur. Maloletá so školou má absolvovať jazykový kurz v Berlíne na dobu 3-4 dní, kde za ubytovanie sa uhrádza 150 Eur a letenku 40 Eur. Maloletá N. má 15 rokov, navštevuje katolícke gymnázium v Y. Y., ročník kvatro. Maloletá sa stravuje doma a aj v škole, za školské obedy sa maloletej v priemere uhrádza 20 Eur. Maloletú otec do školy vozí autom na čo má výdavky na PHM vo výške 50 Eur. Maloletá v rámci školy, mimo škola nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedená v ortopedickej ambulancii, kde sa jej jednorázovo zakupovali pomôcky na cvičenie ako fitnes lopty a SM systém v sume 50 Eur. Predpísaný korzet bol maloletej preplatený zdravotnou poisťovňou. Do školy sa maloletej na školský rok zakupovali pracovné zošity v hodnote 50 Eur. Bežné školské pomôcky na začiatku školského roka sa zakupovali v sume 30
Eur a mesačne sa dokupujú v priemere 5 Eur. Obom maloletým deťom sa spolu uhrádzal do školy ročný poplatok ZRŠ vo výške 75 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 728,76 Eur a otec vo výške 756,73 Eur plus je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 469,40 Eur. Príjem otca tak celkovo predstavuje 1226,13 Eur netto. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
14. O neupravení styku matky s maloletými deťmi súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu matka spolu s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti a má tak možnosť dennodenného kontaktu s nimi.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.