Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-117-2019.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/117/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zast. ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava - Podunajské Biskupice, proti žalovanému: Správca konkurznej podstaty JUDr. Zuzana Šimová Dobrovanov, so sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, IČO:42 192 048, úpadcu O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, T. T., o zaplatenie 986,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/158/2018 - 52 zo dňa 25. marca .2019, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol.: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 986,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 986,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.“
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 986,- eur a úroku z omeškania vo výške 5,0 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.07.2014 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu PROVIDENT FINANCIAL s.r.o., IČO 35 805 731 a žalovaným. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1400 eur, avšak časťou istiny v sume 289,66 eur bol splatený predchádzajúci úver žalovaného u tohto istého veriteľa (z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX. zo dňa 25.09.2013), žalovaný tak dostal do dispozície peňažné prostriedky vo výške 1 110,34 eur. Žalovaný mal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť úver navýšený o sumu 441,95 eur (celkové náklady, ktoré zahŕňajú úrok a poplatok za garantovanú službu) a zaplatiť mu tiež sumu 721,- eur (odmenu) v zmysle Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru zo dňa 31.07.2014, ktorou sa PROVIDENT FINANCIAL s.r.o. zaviazal za poplatok poskytovať klientovi (žalovanému) službu spočívajúcu vo výbere splátok prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Žalobca sumu 721,- žalobou neuplatňuje. Konečná splatnosť úveru nastala 14.10.2015, kedy bola splatná posledná splátka úveru. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou k 16.12.2016 k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016 (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP - ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sa nestali spornými a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
4. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval záväzkový vzťah z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, túto súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu si splnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, žalovanému poskytol úver vo výške 1 400 eur, žalovaný z tejto sumy vrátil sumu 364,- eur a v rámci Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru zaplatil sumu 354,- eur. Súd zmluvu o úvere neposudzoval z hľadiska jej obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. a obe zmluvy ani z hľadiska ich ne/platnosti, pretože pre výsledok rozhodnutia by to bolo bez právneho významu.
5. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd posúdil ako nedôvodnú (§ 100, § 103 Občianskeho zákonníka), posledná uhradená splátka žalovaným bola dňa 28.08.2015, pričom posledná splátka úveru bola splatná dňa 14.10.2015 a žaloba bola na súd podaná 11.09.2018, t. j .pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby.
6. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 986,- eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 vo výške 5 % ročne z prisúdenej sumy až do zaplatenia. Počiatok platenia úrokov z omeškania súd ustálil na 17.12.2016 ako žiadal žalobca (hoci konečná splatnosť úveru bola 14.10.2015).
7. Nie je dôvodná ani námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na ust. § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2017. Uvedené zákonné ustanovenie v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo účinné. Žalobca je v spore aktívne legitimovaný.
8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. Trvá na názore, že pohľadávka je, až na dve posledné splátky vo výške 23,33 eur, premlčaná. Úver bol podpísaný dňa 31.07.2014, počet splátok 60, frekvencia týždenne, termín poslednej splátky 31.07.2014 plus 60x7 = 24.09.2015, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 11.09.2015 teda 13 dní po lehote.
11. Žalovaný tiež žiada, aby odvolací súd podrobil úverovú zmluvu kontrole z úradnej povinnosti. Žalovaný má zato, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 986,- eur.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že žalovaný nevrátil ani len istinu - požičanú vec vrátiť (akúkoľvek) vlastníkovi je nielen základom spravodlivosti, ale aj vyjadrením predpokladu dôvery v rámci súčasných spoločenských a ekonomických vzťahov. Túto skutočnosť konštatoval aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL ÚS 11/2016 ods. 34 O0dôvodnenia. (----- Východiskovým bodom by mala byť predsa len myšlienka, že dlhy sa platiť majú a patrí sa ich platiť. Pri argumentácii týkajúcej sa ochrany spotrebiteľov je potrebné rozlišovať argumenty „na vstupe“ týkajúce sa vzniku zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a argumenty „na výstupe“, ktoré sa týkajú procesného presadzovania nesplnených povinností spotrebiteľa“. Žalobca sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení.
13. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný nereagoval.
14. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP) pred prejednaním samotného odvolania v zmysle § 161 v spojení s § 378 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť o odvolaní.
15. Z úradnej činnosti odvolací súd zistil, že na majetok žalovaného O. W., nar. XX.XX.XXXX, bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/1024/2019 zo dňa 28. 11. 2019, vyhlásený konkurz. Okresný súd Banská Bystrica zbavil žalovaného (dlžníka) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 235/2019 dňa 05. 12. 2019.
16. Podľa § 166e zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“) oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. 17. V zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
18. Podľa § 167a ods. 3 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
19. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
20. Vzhľadom na citované ustanovenia ZRK odvolací súd konanie ako celok zastavil, nakoľko v tomto konaní je žalobou podanou dňa 11.09.2018 uplatňovaná peňažná pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom a jej príslušenstvo - úrok, ktorý vznikol jednak pred rozhodujúcim dňom a jednak v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, ktoré sa však považuje v dôsledku vyhlásenia konkurzu za nevymáhateľné (§ 166b ZRK) a nejedná sa o konkurzom nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ZKR. Z tohto dôvodu však nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v čase jeho vyhlásenia (25.03.2019) na majetok žalovaného konkurz ešte vyhlásený nebol, konanie pred súdom prvej inštancie teda nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok a na ktorú by v zmysle § 380 ods. 2 CSP odvolací súd bol prihliadol, aj keby nebola v odvolaní vytýkaná. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie súčasne so zastavením konania by nebolo na mieste ani s poukazom na § 167e ods. 3 ZRK, v zmysle ktorého platí, že ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada. V prípade dodatočného zrušenia konkurzu tak zastavenie konania odvolacím súdom nebude predstavovať prekážku pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane
23. Podľa § 257 CSP. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Nakoľko uznesením o zastavení konania sa konanie končí, odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol v tomto rozhodnutí aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd má za to, že procesným úkonom žalovaného (podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok) žalovaný zavinil vznik dôvodu na zastavenie civilného sporového konania, ktorým s poukazom na
§ 167e ods. 1 ZKR je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, a preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP by mal žalobca nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému. Vzhľadom však na majetkové pomery žalovaného, ktoré boli predpokladom na to, aby konkurz na majetok žalovaného mohol vôbec byť vyhlásený (platobná neschopnosť žalovaného za súčasného preukázania, že sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie), a po ich porovnaní s majetkovými pomermi žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že existuje osobitne výrazný nepomer medzi majetkovými pomermi strany, ktorá má trovy konania nahradiť a strany, ktorej trovy konania majú byť nahradené. Uvedené nepriaznivé majetkové pomery žalovaného a existencia osobitne výrazného nepomeru medzi majetkovými pomermi strán sporu, za súčasného konštatovania, že nepriznanie trov konania pre žalobcu nebude predstavovať výraznejšiu ujmu na jeho majetku, predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa dostatočné na to, aby odvolací súd s poukazom na § 257 CSP žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).