Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/167/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Y. A., nar. XX.XX.XXXX a spol., pre trestný čin zločinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 10. marca 2020, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaných Y. A., P. H. a M. T. a o odvolaní obžalovaného Y. A. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. júna 2019 pod sp. zn. takto

rozhodol:

I. Podľa , s a v napadnutom rozsudku vo vzťahu k obžalovanému Y. A. z r u š u j e výrok o uloženom súhrnnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a výrok, ktorým bol podľa Tr. zákona zrušený výrok o trestoch uložených mu v trestných veciach Okresného súdu Prievidza pod sp. zn.: , a ako aj všetky výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a vo vzťahu k obžalovanej M. T. s a podľa , , z r u š u j e výrok o treste.

II. Na podklade súd u

obžalovaného Y. A., nar. XX.XX.XXXX v A., okres W., t. č. na slobode

u p ú š ť a

podľa 44 Tr. zákona od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona a zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, pretože obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) mesiacov skorším rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. augusta 2018 pod sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. novembra 2018 pod sp. zn. pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný

a

obžalovaná M. T., rodená T., nar. XX.XX.XXXX v A., okres W., t. č. na slobode

s a o d s u d z u j e

podľa § 212 odsek 1 Tr. zákona účinného od 01.08.2019 s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zákona účinného od 01.08.2019 za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona účinného od 01.08.2019 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorého výkon jej súd podľa

§ 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona účinného od 01.08.2019 podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

III. Podľa s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. júna 2019 pod sp. zn. boli obžalovaní Y. A., nar. XX.XX.XXXX, P. H., nar. XX.XX.XXXX a M. T., rodená T., nar. XX.XX.XXXX uznaní za vinných na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 19. júla 2017 pod č. k. -10 zo spáchania trestného činu zločinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 na tom skutkovom základe, že

po vytypovaní bytu obžalovanou M. T. a predchádzajúcej vzájomnej dohode, dňa 11.4.2017 v čase o cca 18.00 hod. prišli pred byt číslo XXX na ul. C. číslo X v W., kde obžalovaný Y. A. kopol do riadne uzamknutých vchodových dverí tohto bytu, na ktorých v dôsledku toho došlo k zlomeniu drevenej časti v oblasti okolo uzamykacieho mechanizmu a otvoreniu dverí, následne neoprávnene, bez súhlasu nájomcu predmetného bytu C. C. vošiel dnu spolu s obžalovaným P. H., pričom obžalovaná M. T. do bytu nevstúpila, ale stála pred vchodovými dverami a dávala pozor, aby ich niekto neprekvapil a následne z priestoru bytu odcudzili z kuchyne zo skleneného pohára voľne položeného na chladničke 2 ks bankoviek v nominálnej hodnote po 50,- Eur a 1 ks mobilný telefón značky LG K4 LTE, čiernej farby v hodnote -70,- Eur a z priestoru obývacej izby odcudzili voľne položený 1 ks hernej konzoly značky Sony PlayStation 4,čiernej farby, model CUH - 2016B, sériové číslo XX - XXXXXXXX - XXXXXXX v hodnote -300,- Eur, čím spôsobili poškodenému C. C. škodu v celkovej výške -470,- Eur, pričom obžalovaný P. H. sa takéhoto konania dopustil aj napriek tomu, že dňa 10.01.2017 bola rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ v Prievidzi postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou namieste vo výške -10,- Eur, číslo bloku XXXXXXXX za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom obžalovaný Y. A. sa dopustil skutku napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. zo dňa 05.05.2014, právoplatným dňa 21.05.2014 odsúdený aj za zločin podľa , Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa a iné Tr. zákona,

pričom obžalovaný P. H. sa dopustil skutku napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. zo dňa 12.12.2007 právoplatným dňa 12.12.2007 odsúdený za zločin podľa formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák. a za zločin podľa , Tr. zákona,

a obžalovaný Y. A. bol uznaný za vinného aj zo spáchania trestného činu prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 06. 06. 2017 v čase o 10.53 hodine zo zadného dvora OD M., na adrese W., Š. V. XXX /X odcudzil vŕtacie kladivo značky HILTI TE 4 A-22, červenej farby, výrobné číslo XXXXXXXXXX spolu s akumulátorom, ktoré bolo umiestnené a voľne položené pri zadnej stene na zemi zadného dvora OD M., kde si ho tam pracujúci robotníci dočasne odložili spolu s ďalším náradím, pričom obžalovaný s týmto kladivom následne z miesta odišiel na neznáme miesto, čím uvedeným konaním obžalovaný Y. A. spôsobil spoločnosti R. D. - D., IČO: XXXXXXXX so sídlom kpt. N. 5, XXX XX W., miesto podnikania OD M., Š. V., XXXXX W. na základe odborného vyjadrovania škodu celkovo vo výške -300,- Eur.

Za tieto trestné činy boli obžalovaní odsúdení nasledovne:

Obžalovaný Y. A.

podľa § 212 odsek 4, § 41 odsek 2, § 42 odsek 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 odsek 5, § 39 odsek 1 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 19 (devätnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 okresný súd zároveň zrušil aj výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému Y. A. rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. zo dňa 06. augusta 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín pod sp. zn. zo dňa 22. novembra 2018, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. zo dňa 22. novembra 2017, právoplatný dňa 22. novembra 2017, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. zo dňa 29. júna 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín po sp. zn. zo dňa 06. novembra 2017, právoplatný dňa 06. novembra 2017, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

U obžalovaného P. H.

podľa § 44 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona účinného do 31.07.2019, pretože mal za to, že súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. zo dňa 08. augusta 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín pod sp. zn. zo dňa 16. januára 2019 je na ochranu spoločnosti a páchateľa dostatočným.

Obžalovaná M. T.

podľa § 212 odsek 4, § 38 odsek 3, § 36 písm. j) , písm. l), § 39 odsek 1 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého jej okresný súd podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody, ktoré bolo s predmetnou trestnou vecou spojené okresný súd rozhodol nasledovne:

Podľa obžalovaní Y. A., P. H. a M. T. sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenému C. C., nar. XX. 4. XXXX, bytom W., C. X/XXX, okres W. škodu vo výške -170,- Eur.

Podľa sa spoločnosť C. D. - D., IČO: XXXXXXXX, so sídlom kpt. N. 5, XXX XX W., miesto podnikania OD M., Š. V., XXX XX W. sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho po vyhlásení v zákonnej lehote 15 dní napadli odvolaniami prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech všetkých troch obžalovaných čo do výrokov o uložených trestoch a aj obžalovaný Y. A. taktiež do výroku o uloženom súhrnnom treste a určenom spôsobe jeho výkonu.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu o tom, že aj keď v prípade obžalovaného Y. A. ide o recidivistu bolo by pre neho neprimerane prísnym uloženie trestu odňatia slobody v rámci zákonom zvýšenej trestnej sadzby vzhľadom na spôsob spáchania skutku, osobu páchateľa a výšku spôsobenej škody v prípade oboch žalovaných skutkov. Obžalovaný si bol vedomý toho, že pácha totožnú trestnú činnosť za akú bol v minulosti odsúdený a k jej spáchaniu ho viedol zištný motív. Nesprávne je u neho použitie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona, pretože takto uložený trest nezabezpečuje dostatočnú ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu a takto uložený trest je v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona o účele trestu. Prokurátor ďalej poukázal na to, že vyhlásenie o uznaní viny na hlavnom pojednávaní má procesnoprávne následky a samo o sebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by jeho použitie legitimovali ako zákonné a správne. Úlohou súdu je zrozumiteľne vysvetliť prečo považuje uloženie trestu páchateľovi v rámci

ustanovenej zákonnej trestnej sadzby za neprimerane prísne a nie iba stroho skopírovať zákonnú dikciu bez ďalšieho odôvodnenia. V prípade, že ide o páchateľa recidivistu je odôvodnené na neho pôsobiť práve prísnejším trestom než doposiaľ. Prokurátor ďalej poukázal na to, že v prípade obžalovaného P. H. nie je správne okresným súdom v napadnutom rozsudku rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa §§ 44 a 42 Tr. zákona vzhľadom na skutkové zistenia a mal mu byť správne uložený súhrnný trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 38 odsek 5 a §§ 42 odsek 1, 41 odsek 2 Tr. zákona vo výmere minimálne šesť a pol roka. Ani v prípade obžalovanej M. T. sa prokurátor nestotožňuje s uloženým trestom okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktorý považuje s aplikáciou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona v takom rozsahu za neprimerane mierny aj napriek tomu, že táto je zamestnaná, a to vzhľadom na okolnosti celého prípadu, pretože to bola práve ona, ktorá vytipovala byt, do ktorého sa obžalovaní A. a H. vlámali. Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch u všetkých troch obžalovaných podľa , zrušil a aby sám podľa obžalovanému Y. A. podľa , §, odsek 2, , , , Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon podľa Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s výrokom podľa Tr. zákona. Obžalovanému P. H. navrhol, aby odvolací súd uložil podľa , §, odsek 2, písm. l, , , odsek 5 Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s výrokom aj podľa Tr. zákona. Obžalovanej M. T. prokurátor navrhol uloženie trestu odňatia slobody podľa , odsek 3, , , odsek 1 Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) vo výmere minimálne 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu podľa a Tr. zákona na skúšobnú dobu v dolnej polovici zákonného rozpätia.

Obžalovaný Y. A. v písomnom odôvodnení sám poukázal na neprimerane prísny a neproporcionálne jemu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v napadnutom rozsudku s poukazom na okolnosti prípadu - vzniknutá škoda v minimálnom rozsahu a všetky u neho existujúce poľahčujúce okolnosti. Navrhol, aby odvolací súd výrok o uloženom treste u neho v napadnutom rozsudku zrušil a aby upustil u neho od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, čo považuje v jeho prípade za dostatočné opatrenie. Prostredníctvom ustanoveného obhajcu odôvodnenie odvolania doplnil tým, že počas doterajšieho vykonávaného trestu odňatia slobody sa napravil a zároveň si sám a dobrovoľne vybavil liečenie v K. pod D. u farára, kam by mal ihneď po ukončení trestu odňatia slobody nastúpiť. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že v súvislosti s legislatívnou zmenou v , s jej účinnosťou od 01. augusta 2019 došlo k výraznej zmene zákona v ustanovení o trestnom čine krádeže podľa , na základe čoho žalovaný skutok uvedený pod bodom 1 napadnutého rozsudku sa posudzuje miernejšie, už iba ako prečin podľa s nepomerne nižšou trestnou sadzbou od 0 do 2 rokov, čím je tak jemu uložený súhrnný trest neprimerane prísnym trestom.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu s prihliadnutím na legislatívne zmeny v účinnom od 01. augusta 2019, ktoré majú vplyv aj na prejednávanú trestnú vec navrhla, aby odvolací súd po zrušení napadnutých výrokov o trestoch u všetkých troch obžalovaných podľa , na podklade uložil obžalovaným Y. A. a P. H. primeraný súhrnný trest odňatia slobody a M. T. primeraný trest. Odvolanie obžalovaného Y. A. navrhla podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného P. H. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že výrok o treste v napadnutom rozsudku okresného súdu vo vzťahu k jeho klientovi považuje za správny a zákonný a navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa , vo vzťahu k jeho klientovi ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný Y. A. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd u neho upustil od uloženia súhrnného trestu. Posledný výkon trestu odňatia slobody ukončil dňa 08. novembra 2019, počas ktorého nemal vážnejšie problémy. V súčasnej dobe je

zamestnaný vo firme W. v A.. Býva u svojho otca V. A. na adrese M. R. XX, okres W.. Do 01. februára 2020 absolvoval liečenie s resocializačným charakterom v K. pod D..

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie oboch podaných odvolaní (prokurátorom i obžalovaným Y. A.), ktoré boli podané oprávnenými osobami a včas, podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na verejnom zasadnutí dňa 10. marca 2020 na podklade oboch podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené 04. decembra 2019, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania obžalovaným Y. A., ktorý napadol iba výrok o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku prvostupňového okresného súdu, krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa posledná veta síce nezistil dôvody na prípadne podanie dovolania podľa , avšak na druhej strane dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné a to v zásade z dôvodu zmeny 2005 Z. z. účinného od 01. augusta 2019 v ustanovení (trestný čin krádeže), ktorá zmena v zmysle (zásada beneficium cohaesionis) svedčila aj súčasne i v prospech obžalovaného P. H. a tiež aj v prospech obžalovanej M. T., u ktorej krajský súd v tomto odvolacom konaní rozhodol v jej prospech, vo vzťahu k výroku o treste aj napriek tomu, že obžalovaná sama, ako oprávnená osoba odvolanie nepodala.

Krajský súd predovšetkým a najskôr uvádza, že pokiaľ ide zistenie skutkového stavu veci žalovaných skutkov, právoplatným uznesením na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa prijal vyhlásenie všetkých troch obžalovaných o uznaní ich viny podľa , ktoré boli právne posúdené ako trestný čin zločinu krádeže podľa , Tr. zákona účinného do 31.07.2019 (skutok označený pod bodom 1 napadnutého rozsudku okresného súdu) a rovno tak okresný súd postupoval aj v prípade ďalšieho skutku označeného pod bodom 2 napadnutého rozsudku, ktorý spáchal obžalovaný Y. A. sám s jeho právnym posúdením ako prečin krádeže podľa Tr. zákona účinného do 31.07.2019 a odvolací súd v dôsledku takéhoto procesného stavu preto ani nemohol preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu ako i právne posúdenie oboch žalovaných skutkov u všetkých troch obžalovaných. Inak tomu však je, pokiaľ ide o súvisiace výroky s vinou, t. j. výroky o trestnoprávnych sankciách a výroky adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody, ak boli podaným riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) napadnuté. V posudzovanom prípade boli odvolaniami prokurátora v neprospech všetkých troch obžalovaných a obžalovaného Y. A. vo svoj prospech napadnuté všetky výroky o trestoch.

Podľa , Tr. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.

Podľa súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou je povinný objasňovať skutočnosti, ktoré svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že prvostupňový okresný súd v čase svojho rozhodovania a vyhlásenia postupoval vo všeobecnosti správne a zákonne ohľadom súvisiacich výrokov s už právoplatným výrokom o vine a právnom posúdení oboch žalovaných skutkov, t. j. podľa a 2005 Z. z. účinného do 31.07.2019. Dňa 01. augusta 2019 však nadobudla účinnosť novela Tr. zákona, ktorou došlo k zásadnej zmene v ustanovení Tr.

zákona v prospech obžalovaných, t j. v ustanovení o trestnom čine krádeže, na podklade ktorej je nutné pri ukladaní trestov u všetkých obžalovaných postupovať už len podľa ustanovenia § 212 odsek 1 Tr. zákona, pretože skutok, z ktorého boli všetci traja obžalovaní uznaní vinným sa posudzuje podľa tejto zmeny už len ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. b) Tr. zákona, podľa ktorého sa páchateľovi uloží trest odňatia slobody už iba v sadzbe od 0 do 2 rokov (namiesto pôvodných 3 až 10 rokov) a táto skutočnosť má preto zásadný a pozitívny vplyv pri ukladaní trestov u všetkých troch obžalovaných (u obžalovaných H. a T. so zreteľom na zásadu, resp. princíp beneficium cohaesionis). Na jej podklade preto napadnutý výrok o uloženom nepodmienečnom súhrnnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu u obžalovaného Y. A. dospel odvolací súd k záveru o neprimeranosti takto uloženého trestu tomuto obžalovanému. Obžalovaný sa v odôvodnení svojho odvolania v podstate domáhal upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona. Odvolací súd berúc do úvahy správne súdom prvého stupňa zistenú a priznanú poľahčujúcu okolnosť /§ 36 písm. l)/ navyše s ďalšou, ktorá mu pribudla aj podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (obžalovaného prijaté vyhlásenie o uznaní jeho viny podľa už konštantnej judikatúry je významnou pomocou predovšetkým žalobcovi - prokurátorovi ako nositeľovi bremena dokazovania viny, s prihliadnutím tiež na hospodárnosť celého trestného konania a nespochybniteľnosť viny obžalovaného v budúcnosti) došlo k vyrovnaniu so správne identifikovanými priťažujúcimi okolnosťami podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, už bez potreby aplikácie mimoriadneho zníženia trestnej sadzby § 39 odsek 1 Tr. zákona, zánik aplikácie ustanovenia § 38 odsek 5 Tr. zákona (opätovné spáchanie zločinu a tým zvyšovanie trestnej sadzby u dolnej hranici o polovicu), do úvahy prichádzajúceho ukladania súhrnného trestu už iba podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na ďalšie rozhodujúce zákonné kritéria, medzi ktoré patrí tiež aj väčší časový odstup od spáchania oboch žalovaných skutkov obžalovaným, potom viedli odvolací súd k záveru, že obžalovanému nie je už nevyhnutné ukladať súhrnný trest vo vzťahu k už uloženému a toho času už i obžalovaným vykonanému taktiež súhrnnému trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že obžalovaný si reálne uvedomil nesprávnosť svojho doterajšieho konania a nesprávne vedený doterajší spôsob svojho života, čo preukazuje skutočnosť, že absolvoval v tomto smere aj pozitívny resocializačný pobyt po tom, ako ukončil výkon trestu odňatia slobody, bez skutočného zistenia negatívnych poznatkov o jeho priebehu, má sociálne zázemie u svojho otca a našiel si riadne zamestnanie odôvodňuje to, aby bolo u obžalovaného upustené od uloženia súhrnného trestu podľa Tr. zákona potom, čo podľa , bude najskôr napadnutý výrok o uloženom súhrnnom nepodmienečnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu zrušený. Predmetná legislatívna zmena v s poukazom na ustanovenie svedčí tiež v prospech obžalovaného P. H. a v prospech obžalovanej M. T., a hoci ani jeden z nich odvolanie čo do výroku u uloženom treste každému nepodal, odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného P. H. nie je potrebné výrok o treste - upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa Tr. zákona v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu meniť v jeho neprospech, na podklade podaného odvolania prokurátorom. Naopak u obžalovanej M. T. však bolo nevyhnutné, u ktorej prokurátor tiež podal odvolanie v jej neprospech, napadnutý výrok o uloženom podmienečnom treste odňatia slobody s určením skúšobnej doby v rozsudku súdu prvého stupňa zmeniť, výraznejšie v jej prospech, potom čo aj u nej bude najskôr zrušený výrok o treste so zreteľom na ustanovenie podľa , . Odvolací súd, vzhľadom na vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu pred prvostupňovým okresným súdom na hlavnom pojednávaní, potom sám na podklade rozhodol u obžalovaného Y. A. o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa Tr. zákona tak, ako je uvedené vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozsudku a u obžalovanej M. T. rozhodol o uložení výchovného trestu odňatia slobody, nespojeného s jeho bezprostredným výkonom tak, ako je uvedené tiež pod bodom II. tohto rozsudku podľa Tr. zákona účinného od 01.08.2019 v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby (0 až 2 roky) vo výmere 4 (štyri) mesiace, s určením primeranej skúšobnej doby na samej dolnej hranici zákonného rozpätia (1 až 5 rokov) podľa a Tr. zákona, na 1 (jeden) rok. Aj u nej pribudla z rovnakých dôvodov ako u obžalovaného Y. A. poľahčujúca okolnosť podľa Tr. zákona a zanikol aj zákonný dôvod na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestnej sadzby podľa Tr. zákona oproti napadnutému výroku o treste v rozsudku prvostupňového okresného súdu. Odvolací súd uvádza, že výroky o trestoch u obžalovaného Y. A. a obžalovanej M. T. v tomto rozsudku a výrok o treste u obžalovaného P. H. v napadnutom rozsudku okresného súdu sú plne konformné s očakávaným účelom trestu podľa , Tr. zákona, t. j. s dosiahnutím individuálno-preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho účinku a v dostatočnej miere vyjadrujú aj morálne odsúdenie ich konania spoločnosťou.

Odvolanie prokurátora vo výroku pod bodom II. tohto rozsudku podané v neprospech všetkých troch obžalovaných odvolací súd vzhľadom na uvedené potom podľa ako nedôvodné zamietol, pričom odvolanie prokurátora aj s ohľadom na jeho písomné odôvodnenie stratilo opodstatnenie predovšetkým v súvislosti s už uvedenou legislatívnou zmenou v v prospech všetkých troch obžalovaných.

Záverom odvolací súd uvádza, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté výroky súvisiaceho adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody, ktoré neboli ani odvolateľmi napadnuté a ani inými oprávnenými osobami - poškodenými.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.