Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: JUDr. Lenka Jamnická, IČO: 42 226 783, Alžbetina 416/30, 058 01 Poprad, správca konkurznej podstaty úpadcu: TIMBER JP s. r. o., so sídlom Dubová 2862/27 085 01 Bardejov IČO: 44 890 338 proti žalovanému: M.. O. I., G.. XX.XX.XXXX, K. H. XX, XXX XX C., štátny občan SR, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2018 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny úkon zmluva o predaji uzatvorená medzi úpadcom spoločnosťou TIMBER JP s. r. o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338 a žalovaným Mgr. Petrom Haleckým, na základe ktorej úpadca previedol na žalovaného osobné motorové vozidlo Hyundai i30, EČV BJ900BK, VIN TMADB51CABJ193518, bielej farby za doteraz nezistenú kúpnu cenu (odhlásená dňa 29.3.2016 ) je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov, sp. zn. neúčinný. Súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať motorové vozidlo Hyundai i30, EČV BJ900BK, VIN TMADB51CABJ193518, bielej farby do konkurznej podstaty úpadcu TIMBER JP s.r.o. alternatívne žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 4000 EUR, ako sumu rovnajúcu sa trhovej cene vozidla v čase uskutočneného právneho úkonu a to kúpnej zmluvy 29.3.2016 do konkurznej podstaty úpadcu TIMBER JP s.r.o.

1.1 Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. - 89 zo dňa 15.12.2017, bol ustanovený za správcu úpadcu spoločnosti TIMBER JP s.r.o., súčasne týmto uznesením zverejneným v obchodnom vestníku dňa 21.12.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu.

1.2 Žalobca uviedol, že právny úkon spočíval v predaji motorového vozidla Hyundai i30, EČV BJ900BK, VIN TMADB51CABJ193518, bielej farby, ktoré bolo vo vlastníctve úpadcu, pod trhovú cenu, dňa 29.3.2016 teda mal za to, že z uvedeného vyplýva, že lehota na uplatnenie odporovacieho právneho úkonu bola zachovaná. Poukázal na to, že spoločník Ján Račko podal dňa 6.12.2018 podnet na uplatnenie odporovacieho práva. Na základe kúpnej zmluvy bez čísla bolo dňa 29.3.2016 motorové vozidlo odpredané nezisteným sprostredkovateľom spoločnosti bez doloženého splnomocnenia, v ktorom figurujú základné údaje o konateľovi, sprostredkovateľovi a predmetnej veci. Uviedol, že z predložených dokladov spolu so žalobou vyplýva, že predmetné motorové vozidlo bolo v spoločnosti evidované a riadne účtované, s tým, že k dátumu vyradenia t. j. k 29.3.2016 chýba kúpnopredajná

zmluva, potvrdenie z dopravného inšpektorátu o odhlásení, a chýba tiež vklad za predaj do peňažného fondu t. j. do pokladne spoločnosti. Uviedol, že na základe oboznámenia sa s účtovnými dokladmi je zrejmé, že pri predaji dlhodobého majetku spoločnosti a to konkrétne motorového vozidla, došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia a súčasne k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.

1.3 Žalobca spolu so žalobou predložil prílohu č. 2 (č.l.sp. 5) podnet na odporovanie právnemu úkonu, inventárnu kartu dlhodobého majetku, účtovný doklad zo dňa 29.3.2016, protokol o vyradení majetku evidencie zo dňa 29.3.2016, zoznam dokladov účtovného denníka za obdobie 1.1.2016 do 31.3.2016, výpis z účtu úpadcu Tatrabanka a.s. dátumom dňa 1.4.2016 za obdobie od 2.3.2016 do 31.3.2016, potvrdenie o poistení zodpovednosti č. 3530228794 znejúce na držiteľa motorového vozidla žalovaného zo dňa 31.3.2016.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril (č.l.sp. 19) podaním zo dňa 12.3.2019 a vo veci uviedol , že s predávajúcim TIMBER JP s.r.o., v zastúpení konateľom M. I. koncom marca 2016 uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa osobného motorového vozidla Hyundai i30, EČV BJ900BK, za kúpnu cenu 200 EUR. Písomnú kúpnu zmluvu uviedol, že nevie predložiť, pravdepodobne došlo k jej strate. Dňa 29.3.2016 predávajúci previedol motorové vozidlo na jeho osobu. Osobné mot. vozidlo Hyundai i30. Ev. číslo BJ900BK bolo nepojazdné a zničené po autonehode, ktorá sa stala dňa 29.12.2012 v meste Humenné. Konateľ spoločnosti TIMBER JP s.r.o. mu v máji 2014 ponúkol odpredaj havarovaného vozidla z dôvodu, že spoločnosť nemala finančné prostriedky na jeho opravu. S odkúpením vozidla súhlasil a začal na internete zháňať náhradné diely na jeho opravu. V marci 2015 bolo motorové vozidlo opravené na jeho náklady. S investíciou do nepojazdného motorového vozidla, ktoré v čase opravy bolo vedené v majetku spoločnosti TIMBER JP s.r.o. sa rozhodol z toho dôvodu, že jeho matka T.. T. I. bola v roku nadobudnutia vozidla konateľkou spoločnosti a predmetné vozidlo zakúpila za vlastné finančné prostriedky získané zo spotrebného úveru v Slovenskej sporiteľni a.s.. pobočka Bardejov, ktorý bol následne zaevidovaný v účtovníctve spoločnosti TIMBER JP s.r.o. ako poskytnutá pôžička pre spoločnosť od spoločníka. Výdavky na opravu poškodeného vozidla boli viac ako 5 000 EUR. Doklady k oprave si neuchoval, náhradné diely na opravu vozidla zabezpečoval sám prostredníctvom internetu na rôznych bazároch a vrakoviskách. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nesúhlasil s uplatneným nárokom žalobcu v celom rozsahu.

3. Na výzvu súdu podľa ust. , aby sa žalobca vyjadril k podaniu žalovaného nereagoval.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, ako vykonal výsluch svedkov, pričom zistil tento skutkový stav veci:

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie podnetom na odporovateľnosť, ktorý nebol datovaný ani podpísaný, v ktorom sa uvádza, že je to podnet na odporovateľný úkon voči spoločnosti úpadcu a úkonom konateľa M. I., za účelový predaj motorového vozidla Hyundai 130 bielej farby, označené sú dôkazy v účtovníctve spoločnosti Inventára karta dlhodobého majetku DHM I zo dňa 29.03.2016, účtovný doklad 132 zo dňa 29032016, protokol o vyradení majetku z evidencie zo dňa 23.10.2016, zoznam dokladov účtovného denníka zo dňa 12.11.2017 (p.č. 141), s tým, že z daných dokladov vyplýva, že predmetné motorové vozidlo bolo v spoločnosti evidované a riadne účtované k dátumu vyradenia ku dňu 29.3.2016.

6. Súd vo veci vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že motorové vozidlo roku od 2011, do roku 2016, užívala spoločnosť TIMBER JP, s.r.o. Sám motorové vozidlo užíval len na základe splnomocnenia, pokiaľ ide o p, I., uviedol, že je to jeho švagor s, ktorým sa stretáva sporadicky približne raz za mesiac. Nevedel však o jeho aktivitách. Žalovaný uviedol, že s p. I. si nie je blízkou osobou, pokiaľ by išlo o nejakú fyzickú ujmu samozrejme, by sa ho dotkla, avšak pokiaľ ide o pracovné a finančné záležitosti tieto si rieši sám, to ho nikdy nezaujímalo.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie inventárnou kartou dlhodobého hmotného majetku v spoločnosti úpadcu v zmysle, ktorej predmetné motorové vozidlo bolo, obstarané dňa 11.3.2011 za kúpnu cenu 8832,50 EUR v rovnaký deň bolo zaradené do dlhodobého hmotného majetku, pričom doba na odpisovanie bola určená 4 roky. Podľa karty vyradené motorové vozidlo bolo, dňa 29. 3. 2016 predajom.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj účtovným dokladom označeným číslom 32 v, ktorom úpadca mal zaevidované vyradenie majetku z evidencie a to predmetné motorové vozidlo Hyundai i30.

9. Zo strany žalobcu bol predložený protokol o vyradení majetku z evidencie označený s názvom Hyundai i30, s uvedením dátumu obstarania 11. 3. 2011 v cene 8832,50 EUR s dátumom vyradenia 29. 3. 2016.

10. Podľa zoznamu dokladov z účtovného denníka ku dňu 29.3.2016 bola zaevidovaná položka vyradenie majetku z evidencie - Hyundai čiastka 8832,50 EUR.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj dohodu o vyrovnaní dlhu zo dňa 29. 3. 2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou TIMBER JP s.r.o. ako dlžníkom a T.. T. I. L. ako veriteľom v zmysle, ktorej vyplynulo, že dlžník a veriteľ sa dohodli, že si vyrovnajú záväzok a pohľadávku, ktorú mal veriteľ voči dlžníkovi od roku 2011 - vklad pôžičky konateľky do spoločnosti TIMBER JP s.r.o. na kúpu osobného motorového vozidla Hyundai i30, ktoré spoločnosť evidovala vo svojom majetku ŠPZ BJ 900 BK odovzdaním motorového vozidla Hyundai i30 do osobného vlastníctva veriteľa - bývalej konateľky spoločnosti Ing. T. I.. Súčasťou bolo, že sa dohodli že prevzatím motorového vozidla veriteľovi tento dlh zaniká.

12. Vo veci bol vypočutý ako svedok B. P., spoločník spoločnosti úpadcu, ktorý vo veci uviedol, že nemal k dispozícii účtovníctvo spoločnosti. Poukázal na to, že problémy v spoločnosti sa vyskytli ešte pred vyhlásením konkurzu následne po vyhlásení konkurzu mal k dispozíciu účtovníctvo žalobca, ako správca konkurznej podstaty a následne sa dozvedel o tom, že spoločnosť, by mala vlastniť predmetné motorové vozidlo. Uviedol, že v roku 2015 mu dávala p. I. vyplatiť poštovú poukážku na povinné zmluvné poistenie za predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo poistené v poisťovni Kooperatíva. Neskôr sa dozvedel, že motorové vozidlo je v majetku spoločnosti používal ho však žalovaný. Následne po vyhlásení konkurzu a pri zosúlaďovaní stavu majetku spoločníci zistili, že toto motorové vozidlo figurovalo majetku spoločnosti chýbala tam však kúpnopredajná zmluva a zistili, že sa odpredávali aj iné motorové vozidlá. Na otázku či svedok má vedomosť aj o iných veriteľov a pohľadávkach, ktoré boli uplatňované v konkurznom konaní uviedol, že má vedomosť o svojej pôžičke a teda, že niekedy v roku 2014 požičal spoločnosti 10 000 EUR, následne mu bolo konateľom spoločnosti prisľúbené, že pôžička bude vrátená z vrátky DPH. Potom došlo k tomu, že bolo vedené rozhodcovské konanie, v ktorom bol úspešný a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12 2016 napriek tomu však k vráteniu pôžičky nedošlo a uviedol, že jeho pohľadávka bola uplatnená v konkurznom konania ako pohľadávka podriadená.

13. Následne súd vo veci vykonal dokazovanie prihláškou pohľadávky M.. B. P. v konaní vedenom pod sp.zn. na celkovú sumu 8801,94 EUR, pričom na prihláške bol uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky zmluva o pôžičke na základe, ktorej požičal veriteľ dlžníkovi sumu 9800 EUR a do dohodnutého termínu splatnosti dlžník dlžnú sumu nevrátil v celom rozsahu, pohľadávka bola judikovaná rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovským súdom Bratislava sp.zn. zo dňa 2. 2. 2016, ktorý sa stal vykonateľným dňa 20.12.2016, pripojená bola zmluva o pôžičke A rozhodcovský rozsudok.

14. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej

pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

18. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

19. Podľa , odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

20. Podľa , ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

21. Podľa , právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

22. Podľa , právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

23. Podľa , odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

24. Podľa , odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

25. Podľa , ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

26. Podľa , odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

27. Podľa ustanovenia , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

28. Podľa ustanovenia ods. ods. 1 , ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

29. Podľa ust. , spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen

dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

30. Podľa ust. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

31. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v ustanoveniach až a je osobitným právnym inštitútom slúžiacim na ochranu konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v zásade sankciou za právne dôsledky úkonu dlžníka, ktorým sa zmenšil majetok tak, že spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.

32. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej v ustanovení , pričom sporové strany sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

33. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný“ dlhšou dobou, počas ktorej je právny úkon napadnuteľný. Veriteľské právo z odporovateľnosti, bez ohľadu na to, či návrh podá veriteľ alebo správca úpadcu, je možné uplatniť na súde jedným návrhom alebo dvojstupňovo. Aktívne legitimovaný subjekt môže podať len odporovaciu žalobu na súde a domáhať sa určenia právnej neúčinnosti konkrétneho úkonu dlžníka. V prípade úspešnosti návrhu bude výsledkom určovací výrok o tom, že určitý právny úkon je právne neúčinný, ktorý je materiálne nevykonateľný. Určovacie rozhodnutie súdu však v konkurznom konaní oprávňuje správcu zapísať do súpisu majetok, ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu. Zapísaný majetok je správca potom oprávnený speňažovať, pretože súpis majetku podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť majetok.

34. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom

konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť ( ). Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený.

35. Primárne súd posudzoval včasnosť podanej žaloby, a to vo väzbe na obsah zákonného ust. , a teda či došlo k podaniu predmetnej žaloby v lehote do 1 roka od vyhlásenia konkurzu. Vychádzajúc z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. OV 243/2017 dňa 21.12.2017 začala lehota pre včasné podanie žaloby v tejto veci plynúť deň nasledujúci po nadobudnutí účinkov vyhlásenia konkurzu, t. j. odo dňa 22.12.2017, pričom posledným dňom pre včasné podanie žaloby bol deň 21.12.2017. Predmetná žaloba bola doručená elektronicky dňa 21.12.2018 a preto súd konštatuje, že žaloba v tejto veci bola podaná včas.

36. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či ide o právny úkon, ktorý bol urobený v lehote počas jedného roka ( ) pred začatím konkurzného konania, keďže nešlo o právny úkon urobený medzi spriaznenými osobami a skonštatuje, že k uzavretiu právneho úkonu došlo dňa 29.3.2016, čiže právny úkon nebol urobený v zákonom stanovenom časovom rozmedzí.

37. Súd z verejne dostupného oznámenia publikovaného v OV č. 186/2017 mal zistené, že uznesenie o začatí konkurzného konania bolo publikované dňa 29.9.2017. Keďže k odporovanému právnemu úkonu došlo dňa 29.3.3016 uplynula prekluzívna lehota v zmysle ust. , nakoľko odporovať podľa možno len právnym úkonom urobeným do jedného roka pred začatím konkurzného konania a tomto prípade právnym úkonom urobeným od 29.9.2016 do 29.9.2017.

38. Súd mal za to, že žalovaný nie je spriaznenou osobou s úpadcom, podľa blízkou osobou automaticky nie je švagor, (ako blízkou osobou nie sú ex lege ani iní príbuzní, napr. ujovia, tety, strýkovia, svatovci, sesternice, bratranci, krstní rodičia atď.). Blízkou osobou zo zákona je totiž iba manžel, súrodenec, potomok a predok v priamom rade. V prípade švagrovstva bolo preto potrebné, aby žalobca relevantne preukázal, že medzi žalovaným a úpadcom bol reálne založený taký vzťah, že by ujmu, ktorú utrpel niektorý z nich, druhý dôvodne pociťoval ako svoju vlastnú. Uvedenú zásadnú skutočnosť mal pritom povinnosť dokazovať žalobca, ktorý však dôkazné bremeno neuniesol.

39. Z toho dôvodu súd pre uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia odporovanie právneho úkonu ako úkonu bez primeraného protiplnenia posudzovať nemohol.

40. Pokiaľ ide o odporovanie kúpnej zmluvy ako ukracujúceho právnemu úkonu tu súd poukazuje na to že vzhľadom na posúdenie skutočnosti, že žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu, nie je daná ani zákonná prezumpcia úmyslu, v zmysle ustanovenia .

41. Súd ďalej skúmal, či bola splnená podmienka zmysle ust. , podmienka úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov uzatvorením daného právneho úkonu a podmienku vedomosti žalovaného o tomto úmysle dlžníka pri uzatvorení danej kúpnej zmluvy.

42. Súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenie (podmienka vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov) je aj na ochranu kupujúceho pred neoprávnenými zásahmi do výkonu jeho práva (v danom prípade vlastníckeho práva) napr. aj podanými žalobami o určenie neplatnosti právneho úkonu.

43. Zo zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z dôkaznej povinnosti žalobcu, nevyplýva splnenie tejto zákonnej podmienky. Žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aplikovanými prostriedkami procesného útoku nepreukázal, vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov predmetným právnym úkonom. Zo žiadneho z vykonaných dôkazných prostriedkov a ani navrhovaných nemožno vyvodiť relevantnú vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Zo strany žalobcu preto nebolo preukázané splnenie predpokladov úspešného odporovania ukracujúceho právneho úkonu, a to preukázanie, že uskutočnením napadnutého právneho úkonov

bolo v rozhodujúcom čase ukrátené uspokojenie pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä však neboli produkované dôkazy z hľadiska existencie ďalšieho majetku dlžníka v tom čase, ktorý sa v dôsledku tohto úkonu nezmenšil a súčasne aj kumulatívne splnenie podmienky preukázanej vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov.

44. Pokiaľ ide o preukazovanie nákladov na opravu predmetného motorového vozidla po nehode, uvedené, bolo pre toto konanie irelevantné. Iba v prípade ak by boli naplnené ostatné podmienky ukracujúceho právneho úkonu, malo by význam zisťovanie výšky ukrátenia nakoľko možno žiadať vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo, a tu by bola hodnota motorového vozidla zrejme relevantná.

45. V tejto súvislosti súd súčasne zamietol návrh na vykonanie dokazovania žalobcovi, ktorý smeroval k výsluchu svedka konateľa úpadcu, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritómemu rozhodnutiu súdu, ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.

46. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, mal súd za preukázané, že v tomto konaní nie je možné žalobcovi priznať uplatnené právo, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

47. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia .

48. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.