Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-90-2019.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. W., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: Q. Š., G.. X.X.XXXX, K. G. U. X, C. Q. M. W., G.. XX.X.XXXX, K. O. X, C., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Maloletú C. W., G.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo a povinnosť zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. mesačným výživným vo výške 70 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 14.06.2019.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 14.06.2019 do 31.03.2020 v celkovej výške 700 € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Styk otca s maloletou sa neupravuje.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.6.2019 navrhla matka upraviť rodičovské pravá a povinnosti voči maloletej, pretože s jeho otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Žiadala výživné vo výške 100€ mesačne a zakázať styk otca s maloletou. Uviedla že otec maloletej nedokázal matka dieťaťu poskytnúť adekvátne životné a hygienické podmienky pre spoločné spolunažívanie. Finančné rodinu nezabezpečoval ani v čase keď žili spoločnej domácnosti. Nadmerné miere používa alkoholické nápoje, časom začal užívať omamné látky. Maloletá bola často svedkom jeho výtržnosti a halucinácií, ktoré mal pod vplyvom omamných látok. O dieťa sa nezaujímal žiadnym spôsobom, čo pretrváva doteraz. Navrhla, aby súd zakázal styk s maloletou otcovi z dôvodu jeho závislosti na alkohole a psychotropných látkach.
2. Uznesením zo dňa 27.6.2019 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice. Kolízny opatrovník po vykonanom sociálnom šetrení v domácnosti matky odporučil návrhu vyhovieť.
3. Otec návrh aj s prílohami riadne prevzal, k návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Otec sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto podľa ust. § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) a § 31 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len
CMP) pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:
5. Maloletá sa narodila z družobného pomeru rodičov, ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti. Matka spoločnú domácnosť opustila z dôvodu nezhôd s otcom maloletého a s jeho rodinu, ktoré mali aj formu fyzického násilia. V domácnosti otca neboli vytvorené vhodné podmienky pre bývanie, hygienu a výchovu dieťaťa. otec maloletej požíval v nadmernej miere alkohol a často bol pod vplyvom drog. Matka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala k svojej matke.
6. Aktuálne matke skončila rodičovská dovolenka, od septembra plánuje maloletú umiestniť v materskej škôlke komunitného centra. Zatiaľ je s ňou doma, celodenne sa o maloletú stará. Má základné vzdelanie, celodenne sa stará o maloletú za pomoci svojej matky. Žijú v spoločnej domácnosti v 1 izbovom byte, ktorý je prispôsobený potrebám maloletej. Otec sa o dieťa žiadnym spôsobom nestará, nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si voči nej neplní de facto od jej narodenia. Matka s ním nieje v žiadnom kontakte. Výdavky na maloletú matka vyčíslila len na hygienu vo výške cca 60€ mesačne, maloletej tiež zakupuje oblečenie a stavu. Matke zatiaľ za bývanie neprispieva, robí nákupy do domácnosti.
7. Kolízny opatrovník miestnym šetrením zistil, že matka s maloletou žije v domácnosti svojej matky, na domácnosť neprispieva, podieľa sa na nákupoch pre domácnosť. Preukázala dostatok potrieb pre maloletú, ošatenia a potravín. Maloletá je zdravá, v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Otec o dieťa neprejavuje žiaden záujem, maloleté dieťa naposledy videl na jar 2019, kedy sa náhodne stretli na ulici, avšak otec sa k dieťaťu správal ako k cudzej osobe, nevšímal si ju. Od jej narodenia dieťaťu zakúpil dva balíky plienok, na jej výživu neprispieva žiadnym spôsobom. Otec maloletej býva na L.C. T. F.. O. Č.. X, v 3-izbovom byte so svojou družkou M. V., G.. XX.XX.XXXX a ich spoločným maloletým dieťaťom M. V., G.. XX.XX.XXXX. Odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky.
8. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol v čase od XX.X.XXXX - XX.X.XXXX zamestnancom spoločnosti C. A. s.r.o. s vymeriavacím základom 490€ mesačne. Od 3.6.2019 doteraz pracuje v tejto spoločnosti na základe dohody o vykonaní práce.
9. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
10. Podľa čl. 11 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
11. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
12. Podľa ust. § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
13. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
14. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
15. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZOR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
18. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 ZOR súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZOR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 ZOR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Od narodenia dieťaťa zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého výlučne matka, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec sa na nej žiadnym spôsobom nepodieľa. Otec bol počas celého konania pasívny, k návrhu sa nevyjadril, majetkové pomery nepreukázal, pojednávania sa nezúčastnil. Uvedená pasivita otca nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, svedčí absolútnemu nezáujmu otca o maloletú. Vychádzajúc z uvedeného súd v danom prípade považuje zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky za najvhodnejšiu formu úpravy osobnej starostlivosti.
24. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v §38 ZOR, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne (pokiaľ sa nepreukážu dôvody podľa § 38) tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom a realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností otca (§ 38 ZOR), preto súd v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 ZOR a z nich vyplývajúcich zásad ponechal tieto práva obom rodičom.
25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
26. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
27. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj z možností a schopnosti oboch rodičov. Matka je aktuálne bez príjmu, po skončení rodičovskej dovolenky, do prijatia maloletej do predškolského zariadenia sa o dieťa osobne celodenne stará, čo jej objektívne bráni zamestnať sa. Z uvedeného dôvodu jej príjmom je aktuálne len prídavok na dieťa. Otec pracuje v spoločnosti C. A., s.r.o., svoj príjem ani majetkové pomery nepreukázal. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami a každý z rodičov je povinný usmerniť svoje pracovné a životné aktivity tak, aby dokázal zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z uvedeného v spojení so skutočnosťou, že otec sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa žiadnym iným spôsobom, ako aj tým, že matka zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletú považuje súd za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej výživné vo výške 70 € mesačne.
28. Vzhľadom k skutočnosti, že súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 14.6.2019, vzniklo otcovi dlžné výživné za obdobie od 14.6.2019 do XX.X.XXXXX v celkovej výške 700€. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súdu určil podľa ust. § 232 CSP.
29. Styk otca s maloletou súd neupravil, pretože otec o dieťa neprejavuje žiadny záujem. Matka v návrhu navrhla zakázať styk otca s maloletou, následne však na tomto návrhu už počas pojednávania nezotrvala. Pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, vzhľadom k pasivite otca v konaní a jeho nezáujmu o maloletú súd vyhodnotil, že zákaz styku nie je aktuálne dôvodný.
30. O trovách konania súd v zmysle ust. § 57 CMP nerozhodoval.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Matka a kolízna opatrovníčka sa podľa ust. § 368 CSP vzali odvolania, preto im toto právo nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).