Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-12-2019.pdf
PDF · 118.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: TEOTIHUACAN, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Farská 7, IČO: 47 762 900, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102201844/2018 zo dňa 8. novembra 2018 a Daňového úradu Trenčín č. 101364892/2018 zo dňa 16. júla 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného č. 102201844/2018 zo dňa 08.11.2018 a Daňového úradu Trenčín č. 101364892/2018 zo dňa 16.07.2018. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 08.11.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 16.7.2018, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 21.998,15 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016 žalobcovi. Neuznanie odpočtu DPH sa týkalo faktúr č. 20164 zo dňa 31.03.2016 v sume 900 € plus DPH 180 € a č. 201611 zo dňa 29.04.2016 v sume 900 € plus DPH 180 € vystavených spoločnosťou W investment, s.r.o. za prenájom bytu na adrese Banská Bystrica, Družby 5/ A, výdavkových pokladničných dokladov č. V V-0416 zo dňa 03.04.2016 v cene 10,01 € plus DPH 1,67 €, č. V V-0444 zo dňa 08.04.2016 v cene 40,74 € plus DPH 8,15 €, č. V V-0516 zo dňa 25.04.2016 v cene 8,30 € plus DPH 1,66 € a č. V V-0534 zo dňa 29.04.2016 v cene 33,34 € plus DPH 6,67 € za nákup benzínu do osobného motorového vozidla ŠKODA Felícia a faktúr č. 0120160029 zo dňa 30.04.2016 za zabezpečenie reklamných služieb v zmysle zmluvy v sume 59.560 € plus DPH 11.912 € (spolu 71.472 € s DPH) a č. 0120160031 zo dňa 30.04.2016 za spoluprácu a súčinnosť v zmysle zmluvy v sume 48.540 € plus DPH 9.708 € (spolu 58.248 € s DPH) vystavených spoločnosťou Newfields, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Správne orgány v danej veci žalobcovi nepriznali uplatnený odpočet DPH z pohonných hmôt a zo služby nájom bytu, ktoré podľa záverov správnych orgánov nepoužil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, v prípade reklamných, sprostredkovateľských a poradenských služieb nebolo preukázané ich dodanie fakturovaným dodávateľom, čím vo všetkých prípadoch došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm. a) zák. o DPH.
2. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Žalovaný ho svojím rozhodnutím a procesným postupom ukrátil na právach v intenciách ust. § 178 ods. 1 SSP. Mal za to, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav. Odpočet dane vykonal v súlade so zákonom o DPH a vyslovil presvedčenie, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal
oprávnenosť odpočítania DPH. Nesúhlasil s tým, že nepreukázal použitie prenájmu bytu na účely svojho podnikania. Dodávateľská spoločnosť potvrdila zdaniteľné obchody a odviedla daň z faktúr v príslušných zdaňovacích obdobiach. Žalobca byt používal na ubytovanie svojich zamestnancov, ktorí realizovali pracovné cesty do Banskej Bystrice, a zároveň slúžil ako kancelária na stretávanie sa so zamestnancami. Byt využíval aj na uloženie firemnej dokumentácie a stretnutia s obchodnými partnermi. Neviedol evidenciu, kedy a ktorý zamestnanec bol v byte ubytovaný, pretože takáto povinnosť mu nevyplýva zo zákona. Správca dane nezohľadnil čestné vyhlásenia zamestnancov, nevykonal miestne zisťovanie, na ktorom sa mohol presvedčiť o účele nájmu bytu. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžf/41/2013 a právny názor súdu týkajúci sa dôkazného bremena.
3. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Žalovaný ho svojím rozhodnutím a procesným postupom ukrátil na právach v intenciách ust. § 178 ods. 1 SSP. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav. Odpočet dane vykonal v súlade so zákonom o DPH a vyslovil presvedčenie, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal oprávnenosť odpočítania DPH. Nesúhlasil s tým, že nepreukázal použitie prenájmu bytu na účely svojho podnikania. Dodávateľská spoločnosť potvrdila zdaniteľné obchody a odviedla daň z faktúr v príslušných zdaňovacích obdobiach. Žalobca byt používal na ubytovanie svojich zamestnancov, ktorí realizovali pracovné cesty do Banskej Bystrice, a zároveň slúžil ako kancelária na stretávanie sa so zamestnancami. Byt využíval na uloženie dokumentácie a stretnutia s obchodnými partnermi. Neviedol evidenciu, kedy a ktorý zamestnanec bol v byte ubytovaný, pretože takáto povinnosť mu nevyplýva zo zákona. Správca dane nezohľadnil čestné vyhlásenia zamestnancov, nevykonal miestne zisťovanie, na ktorom sa mohol presvedčiť o účele nájmu bytu. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžf/41/2013 a právny názor súdu týkajúci sa dôkazného bremena.
4. Žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav. K neuznaniu odpočtu DPH z pokladničných bločkov za nákup pohonných hmôt uviedol, že si uplatnil odpočet vo výške 100 %, knihu jázd k vozidlu Škoda Felícia nepredložil kvôli jej strate. Správca dane mu preto mal uznať odpočítanie vo výške 80 %, nakoľko žalobca má vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku, používal ho na výkon podnikateľskej činnosti, pokladničné bloky má riadne zaúčtované a objem nákupu pohonných hmôt bol primeraný počtu najazdených kilometrov. Vo vzťahu k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Newfields, s.r.o. predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval a bývalý konateľ dodávateľa potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Nie je možné prenášať zodpovednosť za konanie iného daňového subjektu na žalobcu. V daňovom konaní neboli preukázané skutočnosti vyvracajúce pravdivosť obsahu dodávateľských faktúr. Správca dane nedisponuje dôkazmi, ktoré by preukazovali, že žalobca si neoprávnene odpočítal dane z dodávateľských faktúr. Odoprieť právo na odpočet DPH sa môže len na základe zavinenia, ktoré preukazuje správa dane, čo sa v danom prípade nestalo. Nakoľko konal v súlade so zákonom a bol súčinný správcovi dane a preukázal zdaniteľný obchod, nemôže byť sankcionovaný za obchodného partnera, keď nie sú pochybností o materiálnej existencii preverovaného obchodu. Podľa jeho názoru správne orgány nevykonali dokazovanie v dostatočnej miere, odmietli vykonať dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní. Správca dane prenášal dôkazné bremeno na žalobcu nad rámec zákona. Jeho rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom, čím došlo k porušeniu § 3 Daňového poriadku, ako i k porušeniu § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné odôvodnenie, čo má vplyv na preskúmateľnosť a zákonnosť rozhodnutia, s jednotlivými námietkami žalobcu sa dostatočne nevyporiadal, absentuje i dostatočné vysvetlenie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkových a právnych záveroch preskúmavaného rozhodnutia. Poukázal na to, že sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, pričom žalobca v odvolaní vylúčenie nároku z pohonných hmôt vozidla ŠKODA FELÍCIA nenamietal. Žalobca počas daňového konania tiež nenavrhol vykonať miestne zisťovanie. Nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce prenájom bytu a nákup pohonných hmôt na účely svojho podnikania, okrem čestného prehlásenia, ktoré nie je dôkazom v daňovom konaní. Správca dane nepožadoval predloženie takých dôkazov, s ktorými žalobca nemohol disponovať a ktorých predloženie by nebolo povinnosťou daňového subjektu.
6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
8. Žalobca v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016 priznal vlastnú daňovú povinnosť 503,32 € a uplatnil odpočet DPH 33.756,94 €.
9. Dňa 03.05.2017 správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2016.
10. Za zdaňovacie obdobie apríl 2016 žalobca odpočítal DPH z faktúr č. 20164 zo dňa 31.3.2016 v sume 900 € plus DPH 180 € a č. 201611 zo dňa 29.4.2016 v sume 900 € plus DPH 180 € vystavených spoločnosťou W investment, s.r.o. za prenájom bytu na adrese T. T., C. X/I., výdavkových pokladničných dokladov č. V V-0416 zo dňa 3.4.2016 v cene 10,01 € plus DPH 1,67 €, č. V V-0444 zo dňa 8.4.2016 v cene 40,74 € plus DPH 8,15 €, č. V V-0516 zo dňa 25.4.2016 v cene 8,30 € plus DPH 1,66 € a č. V V-0534 zo dňa 29.04.2016 v cene 33,34 € plus DPH 6,67 € za nákup benzínu do osobného motorového vozidla ŠKODA Felícia a faktúr č. 0120160029 zo dňa 30.04.2016 za zabezpečenie reklamných služieb v zmysle zmluvy v sume 59.560 € plus DPH 11.912 € (spolu 71.472 € s DPH) a č. 0120160031 zo dňa 30.04.2016 za spoluprácu a súčinnosť v zmysle zmluvy v sume 48.540 € plus DPH 9.708 € (spolu 58.248 € s DPH) vystavených spoločnosťou Newfields, s.r.o. so sídlom v Bratislave.
11. Medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou W investment, s.r.o. bola dňa 11.01.2016 uzatvorená zmluva o nájme bytových priestorov. Predmetom zmluvy bol nájom bytu na druhom poschodí bytového domu na adrese C. X/A, T. T. a garážové státia č. X a č. XX vo vnútri bytového domu. Súčasťou vybavenia bytu bol aj nábytok. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 900 € mesačne plus DPH. Zmluva bola uzatvorená na dobu od 11.01.2016 do 31.12.2016, dodatkom č. 1 bola predĺžená na dobu neurčitú.
12. Cestou dožiadania bol dňa 26.10.2017 vypočutý zástupca spoločnosti W investment, s.r.o., Mgr. E. E., ktorý potvrdil prenájom bytu v T. T. žalobcovi.
13. Z výsluchu svedka H. A., bývalého konateľa spoločnosti Newfields, s.r.o., uskutočneného dňa 8.3.2018, správca dane zistil, že si nepamätal, či spoločnosť mala zamestnancov a z obchodných partnerov si pamätal len žalobcu. Nevedel uviesť akou formou bola reklama vyhotovená a ani jej predmet a ani ostatné okolnosti spolupráce. Služby realizoval subdodávateľsky cez neurčeného kamaráta, ktorý mu vytvoril grafický návrh a kalkukáciu. Potvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu.
14. Medzi žalobcom a spoločnosťou Newfields, s.r.o. boli uzatvorené dve zmluvy. Rámcovou zmluvou o reklame zo dňa 14.12.2015 sa spoločnosť Newfields, s.r.o. zaviazala zabezpečiť propagáciu a reklamu žalobcu a jeho partnerov na základe samostatných objednávok, kde bude špecifikovaná aj odmena. Po skončení reklamnej kampane sa zaviazala do 30 dní poskytnúť zoznam reklamného plnenia a dokumentáciu preukazujúcu objednanú reklamu. V rámci spolupráce sa žalobca ako objednávateľ zaviazal poskytnúť poskytovateľovi spoločnosti Newfields, s.r.o. potrebnú súčinnosť, vrátane podkladov, ktoré si navzájom odsúhlasia. Zmluva platila od 01.01.2016 do 30.06.2016. Zmluvou o spolupráci a súčinnosti zo dňa 05.01.2016 sa spoločnosť Newfields, s.r.o. zaviazala poskytovať činnosť smerujúcu k vyhľadávaniu obchodných príležitosti a k uzatváraniu rôznych typov zmlúv s tretími osobami v nadväznosti na predmet podnikania žalobcu ako objednávateľa. Predmetov zmluvy bola aj široko koncipovaná poradenská činnosť spoločnosti Newfields, s.r.o. Zmluva bola dojednaná do 10.05.2016.
15. Dodávateľská spoločnosť Newfields, s.r.o. zanikla v reťazci viacnásobných postupných zlúčení s ostatnými spoločnosťami. Konečnou nástupníckou spoločnosťou je nekontaktná spoločnosť Remond, s.r.o., ktorej konateľom je občan S..
16. Dňa 22.03.2018 správca dane vypočul zástupcu žalobcu, konateľa H. E., ktorý potvrdil, že spoločnosť vlastnila OMV Škoda Felícia a prenajatý byt v T. T. slúžil na ubytovanie zamestnancov, ktorý dochádzali z T. nad T.. Jednalo sa o pracovné cesty zamestnancov. Pohonné hmoty na motorové vozidlá účtovali
vo výške 100 %, ale knihu jázd k vozidlu Škoda Felícia nepredložil. Spoločnosť využíva priestory v sídle spoločnosti v T. nad T., pričom niektoré obchodné a kancelárske priestory prenajímajú.
17. O výsledkoch daňovej kontroly dňa 05.04.2018 vyhotovil správca dane Protokol č. 100669522/2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane doručil žalobcovi dňa 09.04.2018.
18. Žalobca v písomnom vyjadrení k Protokolu žiadal doplniť dokazovanie, predložil čestné prehlásenia Ing. E. S. a H. E., výpis z knihy jázd na motorové vozidlo Porsche Cayenne, Mercedes-BENZ Sprinter a AUDI A8.
19. Dňa 18.05.2018 a 09.07.2018 správca dane prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu, resp. počas vyrubovacieho konania.
20. Dňa 16.07.2018 vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 191,67 € na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016. Rozhodnutie odôvodnil nepredložením dôkazov k uplatnenému odpočítaniu dane za nákupom pohonných hmôt pri osobnom motorovom vozidle ŠKODA FELÍCIA, konkrétne knihy jázd, nakoľko žalobca uplatňoval odpočítanie výdavkov vo výške 100 %. Žalobca preto nepreukázal, že predmetné pohonné hmoty použil na dodávky tovarov a služieb (pre účely svojho podnikania), čím porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľskej spoločnosti W investment s.r.o., za prenájom bytu na adrese C. X/I., T. T., pri ktorých nepreukázal, že predmetný byt používa na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Na preukázanie tvrdenia, že byt používa na služobné cesty zamestnancov, nepodložil žiadny dôkaz, čím došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH. Rovnako nepreukázal reálnosť dodania reklamných a poradenských služieb spoločnosťou Newfields, s.r.o. uvedenou na sporných dodávateľských faktúrach.
21. Proti rozhodnutiu správcu dane podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní namietal jednak voľnú úvahu o skutočnom obsahu predmetného plnenia, na základe ktorej správca dane dospel k záveru o neoprávnenej daňovej výhode, ďalej namietal používanie termínov v rozhodnutí nedefinovaných v zákone („formálny dodávateľ“) a tiež rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, dôkazy, ktoré predložil za nesprávne vyhodnotené.
22. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 08.11.2018 prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 16.07.2018 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Mal za to že žalobca nepreukázal, že prenájom bytu od spoločnosti W investment s.r.o. a motorové vozidlo ŠKODA Felícia použil na účely svojho podnikania ako platiteľ, o čom žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Pokiaľ sa týka nákupu pohonných hmôt na vozidlo ŠKODA FELÍCIA, žalobca účtoval pohonné hmoty na motorové vozidlo vo výške 100% a preto bol povinný predložiť knihu jázd, čo sa nestalo. K námietke žalobcu, týkajúcej sa voľnej úvahy správcu dane uviedol, že správca dane postupoval v súlade s právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. Ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu, týkajúcu sa pojmu formálny dodávateľ, keďže z rozhodnutia je nesporné, že správca dane nespochybnil dodania, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane, ale spochybnil použitie predmetného bytu a motorového vozidla ŠKODA FELÍCIA pre zdaniteľné obchody platiteľa. Pokiaľ ide o zdaniteľný obchod so spoločnosťou Newfields, s.r.o žalovaný mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú vedomosť žalobcu, že sa účasťou na tomto obchode zapojil do podvodného konania.
23. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
24. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
27. Podľa § 19 ods. 2 zák. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
28. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
30. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
31. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH z faktúr vystavených za nájom bytu, z dokladov o nákupe pohonných hmôt do osobného motorového vozidla a z faktúr za poskytnutie reklamných a poradenských služieb. Dôvodom neuznania podľa správcu dane bolo nepreukázanie použitia tovarov a služieb na účely podnikania žalobcu, resp. v prípade posledne spomenutých faktúr pochybnosti správcu dane o dodaní fakturovaného plnenia spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach.
32. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 daňového poriadku ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6).
33. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
34. Dôkazné bremeno kontrolovaného daňového subjektu je založené nielen na práve tvrdenia, ale aj na povinnosti takéto tvrdenie súčasne preukázať. Na daňovom subjekte spočíva dôkazné bremeno k preukázaniu rozhodných skutočností a je iba na ňom, aby vierohodne doložil svoje tvrdenia. Rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ustanovení § 24 ods. 1 daňového poriadku. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti. ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. V ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že je v právomoci správcu dane posúdiť závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Správca dane pritom nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré daňový subjekt navrhne vykonať.
35. Správny súd z dôkazov vykonaných správcom dane a predložených žalobcom dospel k zhodnému záveru ako správne orgány, že žalobca nepreukázal, že nákup pohonných hmôt k vozidlu ŠKODA FELÍCIA použil pre svoje zdaniteľné obchody ako platiteľ DPH. Správca dane a žalovaný v danej veci nespochybnili nákup pohonných hmôt, ale spochybnili ich použitie žalobcom na jeho podnikateľské účely, keďže žalobca nepodložil svoje tvrdenie žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca predložil len doklad o nákupe pohonných hmôt, pričom tvrdil, že tieto boli použité pre vozidlo ŠKODA FELÍCIA, ktoré má zaradené v majetku spoločnosti, v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane vo výške 100 %, a preto bol povinný viesť knihu jázd, ktorú však nepredložil. Pri ďalších, obdobných odpočtoch DPH, týkajúcich sa vozidiel žalobcu, po predložení knihy jázd na konkrétne vozidlo, správca dane uplatnený odpočet DPH uznal.
36. V danom prípade si žalobca neuplatňoval paušálne výdavky v rozsahu 80 %. Uvedený režim môže podnikateľ použiť, ak platiteľ nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania. Správca dane akceptoval žalobcom uplatnený režim účtovania a pri preverovaní dane z pridanej hodnoty z tohto nákladu dôvodne žiadal preukázanie použitia pohonných hmôt na zdaniteľné obchody, ktorú dôkaznú povinnosť by si žalobca splnil predložením knihy jázd motorového vozidla ŠKODA FELÍCIA. Správny súd pritom poukazuje na to, že žalobca tento záver správcu dane v odvolacom konaní ani nenamietal.
37. Správny súd opakovane poukazuje na to, že správca dane a žalovaný v danej veci nespochybnili samotný prenájom bytu ani nákup pohonných hmôt, ale spochybnili ich použitie žalobcom na jeho podnikateľské účely. Tieto kvalifikované pochybnosti žalobca neodstránil. Tvrdenie žalobcu o použití bytu ako kancelárie, resp. ako miesto pre prespanie zamestnancov, nebolo podložené žiadnou evidenciou. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetný byt používa na svoje podnikanie, mal toto svoje tvrdenie preukázať napr. dokladmi o vykonaných služobných cestách pracovníkov v mieste, kde sa prenajatý byt nachádza. Žalobca však žiadne takéto dôkazy nepredložil, neuviedol ani konkrétne mená pracovníkov a konkrétne dni, v ktorých predmetný byt pri služobnej ceste využívali. Žalobca namietal, že mu zákon neprikazuje povinnosť viesť takúto evidenciu. Správny súd však poukazuje na to, že ak zamestnanci využívali byt na prespanie a kanceláriu, tak to museli činiť počas pracovných ciest, ktoré museli byť žalobcovi vyúčtované, museli sa realizovať so súhlasom žalobcu ako zamestnávateľa a súčasne musela byť o týchto cestách vedená evidencia. Takúto evidenciu nemôže nahradiť čestné vyhlásenie, ktoré je navyše podané len vo všeobecnej rovine, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností a vo svojej podstate predstavuje iba nepreukázané tvrdenie. Rovnako výsledky prípadného miestneho zisťovania by nemali žiadnu relevanciu k zisteniu stavu spätne k roku 2016, ale mohli by vypovedať maximálne o súčasnom využití bytu. Podľa názoru správneho súdu je preverovaný nájom bytu bez ekonomického opodstatnenia a významu, ak žalobca disponoval s priestormi v sídle spoločnosti, ktoré mohol a mal využívať napr. na uskladnenie firemnej dokumentácie. Okrem toho správny súd zdôrazňuje, že samotný žalobca nenavrhol na podporu svojho tvrdenia o využití bytu vypočuť žiadneho konkrétneho zamestnanca a taktiež sám nežiadal vykonať miestne zisťovanie v danom byte.
38. K neuznaniu odpočtu DPH z dodávateľských faktúr spoločnosti Newfields, s.r.o. správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, a preukázať reálnosť fakturovaného plnenia. Je preto jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca síce predložil doklady k uplatnenému odpočtu od dodávateľskej spoločnosti Newfields, s.r.o., ale správca dane a žalovaný mali odôvodnené pochybnosti o reálnom dodaní fakturovaných služieb uvedenou dodávateľskou spoločnosťou, ktoré vyplývali najmä z výsluchu konateľa dodávateľa - p. Lubíka, ktorý nevedel nič konkrétne uviesť o fakturovaných službách, nevedel popísať spoluprácu v zmysle predložených zmlúv, ani obsah reklamnej činnosti, nevedel aké vozidlo bolo prenajaté, kto bol jeho vlastníkom a k svojim tvrdeniam o reálnosti fakturovaných služieb nepredložil žiadne dôkazy. Po vyhodnotení výpovede uvedeného svedka i správny súd nadobudol pochybnosti o reálnom základe fakturovaných obchodov tejto spoločnosti so žalobcom. Žalobca napriek tomu, že s pochybnosťami správcu dane bol riadne oboznámený, nepredložil ďalšie dôkazy na svoje tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé pochybnosti správcu dane vyvrátiť. Tvrdenie žalobcu,
že správca dane nevykonal ním navrhované dokazovanie ohľadom spoločnosti Istro production s.r.o. sa nezakladá na pravde, pretože správca dane uvedené dokazovanie vykonal a na jeho základe nedošlo k vyvráteniu pochybností, ale práve naopak. Správny súd poukazuje na to, že ani konateľ dodávateľskej spoločnosti neoznačil uvedenú spoločnosť ako subdodávateľa. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že došlo k reálnemu dodaniu služieb uvedených na faktúrach od dodávateľskej spoločnosti Newfields, s.r.o., daň uvedená na faktúrach sa tak stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre (§ 69 ods. 5 Zák. o DPH), nie však z titulu uskutočnenia zdaniteľného obchodu.
39. Správny súd poukazuje na to, že žalobca podal veľmi stručné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v rozsahu uvedenom v odvolaní v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku a vyporiadal sa s námietkami žalobcu v odvolaní. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného je riadne odôvodnené a nevykazuje znaky arbitrárnosti ako namieta žalobca. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nežiadal doplniť dokazovanie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým dokladom absentuje preukázanie dodaných služieb, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. Námietka žalobcu, že správne orgány prenášali na žalobcu zodpovednosť za konanie jeho dodávateľa nie je dôvodná, pretože správca dane od žalobcu požadoval len preukázanie reálnosti daného obchodu a bolo na žalobcovi, aby okrem predložených písomných dokladov, ktoré správca dane spochybnil, predložil i ďalšie dôkazy o materiálnej podstate fakturovaného plnenia, bez ktorých písomne doklady nemôžu predstavovať hodnoverný dôkazný prostriedok, ako napr. napr. knihu jázd na motorové vozidlo ŠKODA FELÍCIA alebo doklady o konkrétnej spolupráci so spoločnosťou Newfields s.r.o., záznamy z rokovaní, hmotne zachytené výsledky poradenskej alebo sprostredkovateľskej činnosti alebo iné listinné a vecné dôkazy preukazujúce poskytnutie súčinnosti zo strany žalobcu nevyhnutné na splnenie zmluvného záväzku žalobcovho dodávateľa poskytnúť reklamu. Žalovaný správne poukázal i na to, že platiteľ musí k zdaniteľným obchodom pristupovať s odbornou starostlivosťou, tak, aby mu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov a rozsahu dodaných služieb.
40. Vzhľadom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že správne orgány zistili skutkový stav v rozsahu, ktorý im umožňoval rozhodnúť o veci v súlade so zákonom, nakoľko zistili všetky podstatné skutočnosti dôležité pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu. Vec bola správne právne posúdená a rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom. Správny súd konštatuje, že závery, ktoré správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. S poukazom na uvedené považuje správny súd uplatnené žalobné námietky žalobcu, za nedôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
41. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
42. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní podľa § 168 SSP patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).