Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-61-2019.pdf
PDF · 81.79 KB
No categories available
6C/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobkyne: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Z. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Ivanou Starzykovou, so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, IČO: 37 965 344, proti žalovanej: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. č. XX, o 17.890,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 12.590,- eur a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.590,- eur od 24.04.2019 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 40,00 % a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.9.2019 domáhala zaplatenia voči žalovanej sumy 17.890,- eur pričom požadovala príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky zo meškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 17.890,- eur od 24.04.2019 do zaplatenia. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovanou dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu vo výške 20.000,- EUR. Prevzatie uvedenej sumy 20.000,- EUR potvrdil žalovaný podpisom na zmluve. Uvedená pôžička bola poskytnutá bezúročne, túto sa žalovaná zaviazala vrátiť do 30.9.2018 pričom pre prípad omeškania žalovanej so zaplatením poskytnutej pôžičky si zmluvné strany dohodli zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do úplného zaplatenia. V žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná vracala poskytnutú pôžičku žalobkyni čiastočnými platbami na účet žalobcu a to dňa 13.7.2018 v sume 211,- EUR, dňa 15.8.2018 v sume 211,- EUR, dňa 14.9.2018 v sume 211,- EUR, dňa 16.10.2018 v sume 211,- EUR, dňa 15.11.2018 v sume 211,- EUR, dňa 17.12.2018 v sume 211,- EUR, dňa 15.1.2019 v sume 211,- EUR, dňa 18.2.2019 v sume 211,- EUR, dňa 19.3.209 v sume 211,- EUR a dňa 23.4.2019 v sume 211,- EUR a následne už žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. Žalovaná teda vrátila žalobkyni sumu 2.110,- EUR.
2. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že niekoľkokrát vyzývala žalovanú telefonicky na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy, neskôr však už žalovaná prestala dvíhať žalobcovi telefón a nereagovala ani na sms. Preto žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu zostatku dlhu vo výške 17.890,- EUR s prísl. aj cestou splnomocnenej právnej zástupkyne listom zo dňa 10.6.2019, kde bola žalovanému poskytnutá lehota na dobrovoľnú úhradu dlhu vo výše 17.890,- ER s prísl. najneskôr do 25.6.2019. Žalovaná prevzala doporučenú listovú zásielku dňa 1.7.2019, na obsah listu však žiadnym spôsobom nereagovala.
Žalovaná ani následne nejavila žiadny záujem uhrádzať dlh z uvedenej pôžičky žalobkyni. K žalobe žalobkyňa pripojila zmluvu o pôžičke zo dňa 12.6.2018, výpis z účtu žalobkyne dokladujúci úhrady zo strany žalovanej, výzvu k úhrade zo dňa 10.6.2019.
3. Konajúci súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 6C/61/2019-38 zo dňa 15.10.2019, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel pričom proti uvedenému platobného rozkazu podala včas odpor žalovaná podaním zo dňa 16.11.2019 a preto konajúci súd uznesením č. 6C/61/2019-46 zo dňa 28.11.2019 uvedený platobný rozkaz zrušil.
4. V odpore žalovaná uviedla, že nárok žalobkyne je neodôvodnený pričom uviedla, že žalovaná od žalobkyne prevzala pôžičku v sume 14.700,- eur a uviedla, že celková suma, ktorú žalovaná uhradila žalobkyni na splatenie uvedenej pôžičky je oveľa vyššia ako sa v žalobe uvádza. Uviedla, že nesúhlasí ani s úrokmi z omeškania ani s výškou náhrady trov konania, ktoré žalobkyňa požaduje. Žiadala aby konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie.
5. K odporu žalovanej sa elektronickým podaním zo dňa 02.12.2019 vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne, v ktorom uviedla, že žalovaná svoje tvrdenie o viacerých úhradách, než sú uvedené v žalobe, nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Žalovaná neuviedla ani spôsob, akým vykonala ďalšie úhrady, nevyčíslila sumu, ktorú uhradila navyše oproti žalobe. Zároveň poukázala na to, že zmluvu o pôžičke vyhotovila sama žalovaná pričom dohodnutá suma v zmluve o pôžičke obsahuje v sebe aj poplatky banke VUB a.s., ktoré zaplatila žalobkyňa z titulu poskytnutia úveru a úročenie úveru a teda suma v zmluve o pôžičke ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť žalobkyni predstavuje sumu celkových nákladov žalobkyne spojených s čerpaním úveru pre žalovanú. Ďalej uviedla, že žalovaná sľúbila uhradiť žalobkyni všetky náklady, ktoré jej vzniknú v súvislosti s čerpaním úveru. Poukázala na to, že žalobkyňa aj v čase keď žalovaná neplnila to čo podľa pôžičky mala plniť musela pravidelne splácať úver banke pričom je na rodičovskej dovolenke a úver musela splácať z rodičovského príspevku. Zároveň poukázala na to, že žalovaná bola vyzvaná na mimosúdne riešenie veci avšak žalovaná záujem riešiť vec neprejavila a žiadne úhrady na splatenie pôžičky nevykonala. K uvedenému podaniu pripojila zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú žalobkyňa uzavrela s VÚB bankou a.s. Bratislava dňa 12.6.2018 na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 15.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať po dobu 96 mesiacov.
6. Na pojednávaní dňa 10.03.2020 sa nezúčastnila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP, keďže zásielka súdu, ktorou bola predvolaná na pojednávanie sa vrátila súdu s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalovanej.
7. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe, zároveň uviedla, že v skutočnosti bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 14.700,- eur, hoci v zmluve bola uvedený výška pôžičky 20.000,- eur, pričom žalobkyňa uvedený rozdiel považovala za svoju odmenu za poskytnutie pôžičky. Uviedla, že zmluvu spracovala žalovaná s tým, že podpisy sa overovali na matrike. Zároveň uviedla, že kvôli žalovanej si zobrala pôžičku od VÚB banky a.s. Bratislava v sume 15.000,- eur. Uviedla, že žalovaná uhradila na uvedenú pôžičku len 10 splátok v sume 211,- eur a teda celkom vrátila sumu 2.110,- eur.
8. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvá na podanej žalobe.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Súd po oboznámení sa so žalobou ako i na základe výpovede žalobkyne ako i na základe vyjadrenia žalovanej obsiahnutého v odpore proti platobnému rozkazu mal za to, že žaloba je len čiastočne dôvodná. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní dňa 10.3.2020 mal súd za preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku len v sume 14.700,- eur pričom rozdiel do sumy 20.000,- eur, ktorá bola uvedená ako suma pôžičky v zmluve o pôžičke zo dňa 12.6.2018 považovala za odmenu za poskytnutie pôžičky. Súd vychádzal teda pri rozhodovaní z toho, že žalobkyňa požičala žalovanej len sumu 14.700,- eur a z dokladov predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že žalovaná z uvedenej pôžičky uhradila žalobkyni len sumu 2.110,- eur v 10tich mesačných splátkach, ktorú skutočnosť potvrdzuje výpis z účtu žalobkyne na čl. 14 spisu. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by uhradila viac na uvedenú pôžičku tak ako to tvrdila v odpore proti platobnému rozkazu. Vzhľadom na uvedené preto mal súd za to, že žaloba je dôvodná len ohľadne sumy 12.590,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou pôžičky 14.700,- eur, ktorú žalobkyňa skutočne poskytla žalovanej a sumou 2.110,- eur, ktorú žalovaná žalobkyni vrátila. Súd preto s poukazom na ust. § 617 Občianskeho zákonníka v tejto časti žalobe vyhovel.
11. Súd zároveň s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu vo zvyšku t.j. v rozsahu 5.300,- eur s príslušenstvom zamietol, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanej poskytla pôžičku 20.000,- eur.
12. Konajúci súd poznamenáva, že tvrdenie žalobkyne, že rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou pôžičky 14.700,- eur a sumou 20.000,- eur deklarované v zmluve o pôžičke predstavuje dohodnutú odmenu žalobkyne za poskytnutie úveru nebolo ničím preukázané pričom predmetom konania bola suma 17.890,- eur na základe zmluvy o pôžičke a nie na základe dohody o odmene za pôžičku.
13. Súd okrem istiny priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku zmluvy o pôžičke predstavovala 0,00 % a teda úrok z omeškania predstavuje 5,00 %. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
14. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobkyňa bola úspešná len v rozsahu 70 % a neúspešná v rozsahu 30 %, nakoľko súd žalobu o zaplatenie 5.300,- eur zamietol, súd jej priznal náhradu trov konania len v rozsahu 40 % z náhrady trov konania (70 % - 30%), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.