Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-236-2019.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/236/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX R. D., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 869/09, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4.525,24 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Er/1208/2009-45 zo dňa 28. októbra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (I. výrok) a zamietol návrh povinného na odklad exekúcie (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa domáha voči povinnému vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 1Rob/619/2009-39 zo dňa 29.06.2009. Uznesením č. k. 14Er/1208/2009-23 zo dňa 17.03.2017 súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného tak, že do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, a to na podklade Zmluvy o postúpení pohľadávok a doplňujúcej Zmluvy k postúpeniu pohľadávok č. X-XXX/XXXX zo dňa 12.09.2016. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2017. Dňa 06.02.2018 doručil povinný súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko pohľadávka povinného v predmetnej zmluve o úvere mala byť dňa 07.09.2016 postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý má postavenie nebankového subjektu. Povinný poukázal na ustanovenie § 525 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého nie je možné postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Zároveň povinný poukázal na to, že neboli splnené ani podmienky dané § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“). Namietal taktiež kumulatívne uplatňovanie zmluvných a zákonných úrokov z omeškania a poukázal na skutočnosť, že od povinného možno požadovať zmluvne dojednaný úrok iba do ukončenia zmluvného vzťahu, t. j. do 17.09.2017. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že žaloba bola podaná právnym predchodcom oprávneného Q., a.s., pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 12.09.2016. Uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávok bol nárok oprávneného už uplatnený na súde a povinný mal vedomosť o svojom záväzku a jeho povinnosti ho uhradiť.
Oprávnený nesúhlasil s tvrdením povinného o tom, že postúpenie pohľadávky banky na inú osobu je v rozpore s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka. Zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho už zo vzniknutého záväzku, a preto platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas dlžníka. Zároveň oprávnený zdôraznil, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 1Rob/619/2009-39 zo dňa 29.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2009, čím sa stal spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania. Súd prvej inštancie uviedol, že právoplatné rozhodnutie súdu o nároku povinného na zaplatenie istiny 4.525,24 Eur s príslušenstvom založilo prekážku právoplatne skončenej veci, ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. V exekučnom konaní tak možno prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej a spôsobom na to určeným. Exekučný súd však nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Pokiaľ povinný namietal postúpenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2016. Súd prvej inštancie mal túto skutočnosť preukázanú, a preto uznesením č. k. 14Er/1208/2009-24 zo dňa 17.03.2017 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že novým oprávneným sa stala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Predmetné uznesenie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 10.04.2017 a nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2017. Pokiaľ povinný namietal, že postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu jeho postavenia, súd prvej inštancie poukázal na to, že do už existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpil nový veriteľ, ktorý súčasne prebral pôvodnú pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splatiť ten istý dlh. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku zamietol ako nedôvodný.
4. K návrhu povinného na odklad exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že exekučný súd nemôže v tomto štádiu konania zasahovať do práva priznaného exekučným titulom, alebo posudzovať okolnosti, ktoré predchádzali právoplatnému rozhodnutiu súdu. Súd prvej inštancie mal za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti predpokladajúce zastavenie exekúcie, a preto odklad exekúcie nepovolil.
5. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Povinný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku namietanej neplatnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného oprávneného na aktuálneho oprávneného a rovnako tiež nesprávne vyhodnotil dôsledky pre toto exekučné konanie z toho plynúce. Povinný namietal, že postúpenie pohľadávky bolo nevyhnutné uskutočniť v súlade so zákonom. Postúpením bankovej pohľadávky na iný subjekt (predovšetkým taký, ktorý nie je banka) dochádza k zmene obsahu pohľadávky. Postúpenie pohľadávky je však za splnenia určitých zákonom požadovaných podmienok prípustné podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Povinný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/457/2016 zo dňa 30.11.2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 a sp. zn. 1Cdo/147/2018 zo dňa 24.04.2018. Povinný uviedol, že pokiaľ nebolo preukázané, že by sa aktuálny oprávnený stal veriteľom bankovej pohľadávky, považuje za neprípustné, aby naďalej prebiehala exekúcie na vymoženie pohľadávky v prospech subjektu, ktorý na prijatie plnenia nemá žiadny nárok. Platobný rozkaz ako exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia je záväzný pre strany a ich právnych nástupcov, ale nie pre subjekt, ktorý sa právnym nástupcom pôvodného oprávneného nestal. Ďalej povinný namietal, že voči nemu bolo uplatňované príslušenstvo z príslušenstva, čo žiadny právny predpis neumožňuje. Zdôraznil, že úroky nie je možné požadovať za čas po zosplatnení úveru, čo oprávnený napriek tomu urobil. Uviedol, že nárok na úroky v predmetnej exekúcii neexistuje. Z týchto dôvodov považoval exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a súčasne je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Z týchto dôvodov navrhol
odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že exekúciu zastaví, eventuálne exekúciu zastaví čiastočne v časti úrokov.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku; exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací § 34 CSP, vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Podľa § 172 ods. 1 OSP; súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 <. sa nepoužije.
10. Podľa § 174 ods. 1 OSP; platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
11. Podľa § 174 ods. 2 OSP; ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 <.). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) <.. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
13. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55 <.), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 <. je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 <. je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
16. Podľa zákona o bankách; ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <. ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa poznámky pod čiarou 87ac) zákona o bankách; § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. §525 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
18. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“); práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 01.12.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 18.12.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 1Rob/619/2009-39 zo dňa 29.06.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2009. Súd prvej inštancie vydal dňa 18.12.2009 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 15.03.2017 doručil súdny exekútor návrh na zmenu osoby oprávneného, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2016 došlo k vymáhanej pohľadávky z pôvodného oprávneného na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 14Er/1208/2009-23 zo dňa 17.03.2017 pripustil zmenu v osobe oprávneného a novým oprávneným sa stala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2017. Povinný sa podaním označeným ako „Návrh na odklad a zastavenie exekúcie, resp. čiastočné zastavenie exekúcie“ zo dňa 06.02.2018 domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a odklad exekúcie nepovolil. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie a dospel k nasledovným záverom. V danej veci nadobudol exekučný titul - platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2009. V čase vydania exekučného titulu bol platným a účinným procesným kódexom v civilnom sporovom konaní Občiansky súdny poriadok, ktorý v § 173 ods. 1 ustanovil povinnosť doručenia platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk. Platobný rozkaz musel v zmysle § 172 OSP obsahovať aj poučenie o možnosti podať proti platobnému rozkazu odpor v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Následkom nepodania odporu, ako opravného prostriedku proti platobnému rozkazu bolo, že platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Odvolací súd preskúmal exekučný titul a zistil, že povinný bol v platobnom rozkaze Okresného súdu Lučenec č. k. 1Rob/619/2009-39 zo dňa 29.06.2008 riadne poučený o možnosti podať voči platobnému rozkazu opravný prostriedok - odpor, ako aj o následkoch v prípade nepodania odporu voči platobnému rozkazu.
Povinný však ako vtedajší odporca svoje právo na podanie odporu nevyužil, a preto nadobudol platobný rozkaz dňa 18.08.2009 právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sa stal riadnym exekučným titulom.
21. Povinný v odvolaní uvádza, že exekučný súd pochybil, keď sa nezaoberal otázkou uplatňovaného príslušenstva (kumulatívne uplatňovanie zmluvných a zákonných úrokov z omeškania, pozn. odvolacieho súdu) a tiež namietal, že súd vydaním platobného rozkazu priznal právne účinky listinám, ktoré predkladal žalobca pri podaní návrhu, bez akéhokoľvek hlbšieho ich obsahu, hoci bol na to zo zákona povinný. Na tomto mieste nezostáva odvolaciemu súdu iné než konštatovať, že pokiaľ povinný nesúhlasil s platobným rozkazom a chcel spochybniť jeho správnosť, mal možnosť sa voči nemu účinne brániť, a to podaním odôvodneného odporu ako opravného prostriedku. Keďže povinný túto možnosť v základnom konaní nevyužil, platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným. Odvolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že v exekučnom konaní nemožno podrobiť vykonateľný exekučný titul súdnemu prieskumu po jeho materiálnej stránke, pokiaľ sa nejedná o zákonom dané výnimky. V štádiu vykonávacieho konania nemožno opätovne preskúmavať riadny exekučný titul, nakoľko by tým došlo k porušeniu princípu res iudicata. Exekučný súd by v tomto štádiu konania mohol prihliadnuť len na okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by boli relevantným dôvodom na zastavenie exekúcie. Povinný však žiaden takýto dôvod ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v odvolaní neuviedol, a preto považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie o tom, že návrhu na zastavenie exekúcie nemožno vyhovieť za vecne správny.
22. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku. V zmysle § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 01.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Vzhľadom na to, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 01.12.2009, exekučné konanie sa riadi podľa predpisov účinných do 31.10.2013. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku bol do znenia Exekučného poriadku inkorporovaný až zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z čoho je zrejmé, že dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku možno aplikovať len na exekučné konania, ktoré začali po 01.11.2013. Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska časovej pôsobnosti zákona nie je možné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie v rozhodnom čase ešte neexistovalo.
23. Odvolací súd sa tiež zaoberal námietkami povinného o neplatnom postúpení vymáhanej pohľadávky z pôvodného oprávneného na nového oprávneného. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, pričom toto považuje za vecne správne, dostatočné a zrozumiteľné. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa povinný dovoláva znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že toto ustanovenie odkazuje na § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je daná výnimka z režimu prevodu práva k pohľadávke, za predpokladu, že sa prevádza pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Už len zo skutočnosti, že povinný bol zaviazaný na zaplatenie pohľadávky pôvodného oprávneného exekučným titulom - platobným rozkazom a z faktu, že sa voči povinnému vedie exekučné konanie je zrejmé, že právo oprávneného postúpiť vymáhanú pohľadávku na iný subjekt nebolo nijakým spôsobom porušené. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že postúpením pohľadávky z pôvodného oprávneného na nového oprávneného dochádza k zmene záväzku na strane veriteľa a nie na strane dlžníka. Obsah záväzku pritom zostáva nezmenený. S poukazom na vyššie uvedené považuje odvolací súd tvrdenia povinného o tom, že postúpenie pohľadávky z pôvodného oprávneného na aktuálneho oprávneného sú absolútne neplatným právnym úkon za nedôvodné.
24. Podľa § 56 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. <.; na návrh povinného môže súd (§45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
25. Povinný podal odvolanie proti celému uzneseniu súdu prvej inštancie, t. j. aj proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie návrh povinného na odklad exekúcie nepovolil. Povinný však v odvolaní správnosť tohto výroku nijakým spôsobom nespochybnil, a preto sa odvolací súd obmedzil len na stručné konštatovanie toho, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že povinný v návrhu na povolenie odkladu exekúcie nepreukázal, že by bol osobou, ktorá spĺňa podmienky v zmysle § 56 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
26. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a nepovolení odkladu exekúcie v medziach podaného odvolania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).