Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoCsp-8-2020.pdf
PDF · 99 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: G. U., bytom Z. H., C. XXX/XX, o zaplatenie 12.310,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Csp/21/2018-146 zo dňa 22. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.850,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.310,24 Eur od 29.07.2017 do 13.07.2018, zo sumy 12.280,24 Eur od 14.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 12.250,24 Eur od 28.08.2018 do 25.09.2018, zo sumy 12.200,24 Eur od 26.09.2018 do 29.10.2018, zo sumy 12.150,24 Eur od 30.10.2018 do 15.11.2018, zo sumy 12.100,24 Eur od 16.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 12.050,24 Eur od 19.12.2018 do 30.01.2019, zo sumy 12.000,24 Eur od 31.01.2019 do 27.02.2019, zo sumy 11.950,24 Eur od 28.02.2019 do 26.03.2019, zo sumy 11.900,24 Eur od 27.03.2019 do 29.04.2019, zo sumy 11.850,24 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti konanie zastavil a výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 12.310,24 Eur titulom nezaplatenej istiny, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne z nezaplatenej istiny od 29.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.12.2017 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalobca odmietol vyhovieť jej žiadosti o zníženie splátok, pristúpil k vymáhaniu pohľadávky a následne v súlade s úverovou a zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami odstúpil od zmluvy. Uviedla, že žalobca sa domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne, pričom aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. bola stanovená od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 5,05% ročne a od 16.03.2016 do zaplatenia vo výške 5% ročne. Podľa názoru žalovanej, pri uzatváraní zmluvy ju žalobca uviedol do omylu, použil nekalé praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s požiadavkou dobrej viery, a ktoré zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zároveň namietla náhradu trov konania vo výške 1.079,35 Eur, pretože sú nedôvodné a v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Vo svojom podaní uviedol, že podaný odpor považuje za špekulatívny, s cieľom oddialiť povinnosť uhradiť žalovanú pohľadávku. Žalovaná iba formálne využila možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor, ktorý neodôvodnila žiadnymi relevantnými argumentmi a neoznačila žiadne dôkazy spochybňujúce nárok žalobcu. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že v podanom odpore popierala skutkové tvrdenia žalobcu, neuznala nárok protistrany čo do výšky a dôvodu. Namietala, že úverová zmluva obsahuje iba celkovú mesačnú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky, teda v akej výške z celkovej mesačnej splátky sa použijú finančné prostriedky na úhradu istiny, úrokov a poplatkov. V dôsledku absencie týchto náležitostí sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.10.2019. Žalovaná sa prostredníctvom emailovej správy ospravedlnila a uviedla, že dlh začala splácať po 50,- Eur, avšak v súčasnosti by mohla dlh splácať po 100,- Eur. Na pojednávaní sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby. Žalovaná samotný dlh nerozporuje. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C212/7, C42/2015, prípadne Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cbo. Nesúhlasil so zaplatením žalovanej sumy v splátkach, pretože by žalovaná len samotnú istinu splácala 10 rokov. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že z výpisov z účtov vyplýva, že žalovaná zaplatila sumu 460,- Eur, ktorá nebola zohľadnená z dôvodu, že nebola zaplatená priamo od žalovanej, ale z nejakého združenia. Toho času je možné tieto platby spárovať. Žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej zaplatenia sumy 460,- Eur s príslušenstvom a v časti úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 11.850,24 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia. Žiadal priznať zaplatenie sumy 11.850,24 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.310,24 Eur od 29.07.2017 do 13.07.2018, zo sumy 12.280,24 Eur od 14.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 12.250,24 Eur od 28.08.2018 do 25.09.2018, zo sumy 12.200,24 Eur od 26.09.2018 do 29.10.2018, zo sumy 12.150,24 Eur od 30.10.2018 do 15.11.2018, zo sumy 12.100,24 Eur od 16.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 12.050,24 Eur od 19.12.2018 do 30.01.2019, zo sumy 12.000,24 Eur od 31.01.2019 do 27.02.2019, zo sumy 11.950,24 Eur od 28.02.2019 do 26.03.2019, zo sumy 11.900,24 Eur od 27.03.2019 do 29.04.2019, zo sumy 11.850,24 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia. V súlade s citovanými ustanoveniami súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 460,- Eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 460,- Eur od 29.07.2017 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 12.310,24 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia, zastavil. Podľa § 146 ods. 1 CSP k späťvzatiu žaloby nebol potrebný súhlas žalovanej.
3. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11.850,24 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.310,24 Eur od 29.07.2017 do 13.07.2018, zo sumy 12.280,24 Eur od 14.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 12.250,24 Eur od 28.08.2018 do 25.09.2018, zo sumy 12.200,24 Eur od 26.09.2018 do 29.10.2018, zo sumy 12.150,24 Eur od 30.10.2018 do 15.11.2018, zo sumy 12.100,24 Eur od 16.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 12.050,24 Eur od 19.12.2018 do 30.01.2019, zo sumy 12.000,24 Eur od 31.01.2019 do 27.02.2019, zo sumy 11.950,24 Eur od 28.02.2019 do 26.03.2019, zo sumy 11.900,24 Eur od 27.03.2019 do 29.04.2019, zo sumy 11.850,24 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 626891 (ďalej len "Zmluva"), všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, amortizačnou tabuľkou spotrebiteľského úveru a vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Žalobca je na základe zlúčenia právnym nástupcom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., ktorá ako veriteľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti uzavrela dňa 18.11.2015 so žalovanou Zmluvu, v zmysle ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytol spotrebný úver vo výške 13.200,- Eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 9,59% ročne, ktorý úver sa zaviazala žalovaná splácať v 108 mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci vo výške 183,76 Eur od 15.12.2015 do 15.11.2024. V článku 2 je uvedená výška RPMN 10,02% a priemerná RPMN 10,97%. Žalovaná mala celkovo žalobcovi zaplatiť sumu 19.846,08 Eur. Vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 27.07.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že z dôvodu neplnenia si povinností v zmysle Zmluvy zo strany žalovanej rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 28.07.2017 a vyzval ju na jednorazovú úhradu zostávajúcej sumy úveru vo výške 13.222,19 Eur najneskôr do 10.08.2017. Žalovaná zaplatila 11 splátok v celkovej sume 2.021,36 Eur, z toho istinu 889,76 Eur a úrok v sume 1.131,60 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že medzi stranami konania bol uzatvorený a realizovaný záväzkový vzťah - Zmluva, ktorú právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 18.11.2015. Uvedená Zmluva je v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky
a žalovaná sa tieto zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Daná úverová Zmluva uzavretá medzi stranami konania dňa 18.11.2015 túto podmienku spĺňa. Žalobca si v konaní uplatňuje celkovo sumu 11.850,24 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.310,24 Eur od 29.07.2017 do 13.07.2018, zo sumy 12.280,24 Eur od 14.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 12.250,24 Eur od 28.08.2018 do 25.09.2018, zo sumy 12.200,24 Eur od 26.09.2018 do 29.10.2018, zo sumy 12.150,24 Eur od 30.10.2018 do 15.11.2018, zo sumy 12.100,24 Eur od 16.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 12.050,24 Eur 19.12.2018 do 30.01.2019, zo sumy 12.000,24 Eur od 31.01.2019 do 27.02.2019, zo sumy 11.950,24 Eur od 28.02.2019 do 26.03.2019, zo sumy 11.900,24 Eur od 27.03.2019 do 29.04.2019, zo sumy 11.850,24 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia, a to z titulu, že žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, na základe čoho vyzval žalovanú k predčasnému splateniu poskytnutého úveru v dôsledku porušenia zmluvných povinností. Súd považoval podanú žalobu za dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaná po poskytnutí úveru v sume 13.200,- Eur úver v dohodnutých splátkach vo výške 183,76 Eur nesplácala, a preto bola listom zo dňa 27.07.2017 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu 10.08.2017. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 18.11.2015 a zistil, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovanej bolo splácať úver v mesačných splátkach vo výške po 183,76 Eur so splatnosťou vždy k 15. dňu v mesiaci. Vzhľadom na uvedené je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 11.850,24 Eur. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v platnom znení súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške vyčíslenej v žalobnom návrhu, ktorý žalobcom požadovaný úrok si žalobca uplatnil v sadzbe neprevyšujúcej zákonnú sadzbu úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu vo výroku I. zamietne a žalobcovi náhradu trov konania neprizná. Uviedla, že závery súdu považuje za chybné a mylné. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda i k nesprávnemu záverečnému rozhodnutiu. Okresný súd neupriamil pozornosť na § 53a Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje zákonný zákaz ďalšieho používania neprijateľných zmluvných podmienok, o ktorých právoplatne vo výroku rozhodol akýkoľvek súd voči iným spotrebiteľom. Je teda nepredstaviteľné, aby úverová zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky a súd ako ochranca práva to akceptoval. Právne úkony žalobcu pri uzatváraní zmlúv spôsobili vady v zmluve, boli neurčité a nezrozumiteľné. Nemala nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva. Zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore zo zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ďalej poukázala na §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách. ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Teda pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere, mal súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformulovával profesionál / žalobca, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti, a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol pod neprimeraným nátlakom. Je to teda žalobca, ktorý by mal postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich používanie v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej poukázala na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Namietala, že úrok z omeškania vo výške 5,25% p.a. je nesprávny, nakoľko aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., čo bolo od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 5,05 % a od 16.3.2016 po súčasnosť je 5,00 %. V zmluvách absentuje povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zlý údaj RPMN v úverovej zmluve má za následok, že úver sa považuje podľa ustanovenia §11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov za bezúročný a bez poplatkov. Rozdelenie splátky na istinu, úroky a náklady - výška mesačnej splátky úveru nie je bližšie rozdelená na istinu, úroky a náklady.
Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok, tak ako tomu je v tomto prípade, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a spotrebiteľský úver sa považuje ako bezúročný a bez poplatkov. Poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1. V tomto prípade sa konkrétne jedná o nasledujúce ustanovenia g), h), i) a týmto preukázala, že úvery sú bezúročné a bezpoplatkové. Vady, ktoré Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 626891 z 18.11.2015 má v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch postihujú úver tak, že sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Je to zákonná sankcia pre žalobcu, lebo porušil svoje povinnosti voči žalovanej ako spotrebiteľovi. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
5. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a III ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.850,24 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 10. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca je na základe zlúčenia právnym nástupcom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., ktorá ako veriteľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti uzavrela dňa 18.11.2015 so žalovanou Zmluvu, v zmysle ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytol spotrebný úver vo výške 13.200,- Eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 9,59% ročne, ktorý úver sa zaviazala žalovaná splácať v 108 mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci vo výške 183,76 Eur od 15.12.2015 do 15.11.2024. V článku 2 je uvedená výška RPMN 10,02% a priemerná RPMN 10,97%. Žalovaná mala celkovo žalobcovi zaplatiť sumu 19.846,08 Eur. Teda bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami konania bol uzatvorený a realizovaný záväzkový vzťah - Zmluva, ktorú právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 18.11.2015, pričom uvedená Zmluva je v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval celkovo sumu 11.850,24 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.310,24 Eur od 29.07.2017 do 13.07.2018, zo sumy 12.280,24 Eur od 14.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 12.250,24 Eur od 28.08.2018 do 25.09.2018, zo sumy 12.200,24 Eur od 26.09.2018 do 29.10.2018, zo sumy 12.150,24 Eur od 30.10.2018 do 15.11.2018, zo sumy 12.100,24 Eur od 16.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 12.050,24 Eur 19.12.2018 do 30.01.2019, zo sumy 12.000,24 Eur od 31.01.2019 do 27.02.2019, zo sumy 11.950,24 Eur od 28.02.2019 do 26.03.2019, zo sumy 11.900,24 Eur od 27.03.2019 do 29.04.2019, zo sumy 11.850,24 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia, a to z titulu, že žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, na základe čoho vyzval žalovanú k predčasnému splateniu poskytnutého úveru v dôsledku porušenia zmluvných povinností. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaná po poskytnutí úveru v sume 13.200,- Eur úver v dohodnutých splátkach vo výške 183,76 Eur riadne nesplácala (zaplatila 11 splátok v celkovej sume 2.021,36 Eur, z toho istinu 889,76 Eur a úrok v sume 1.131,60 Eur), a preto bola listom zo dňa 27.07.2017 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu 10.08.2017. Súd prvej inštancie preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 18.11.2015 a dospel k záveru, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka námietky žalovanej uvádzanej v
odvolaní, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a žalobca má nárok len na istinu, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako bolo už konštatované vyššie žalobca si v predmetnom spore uplatňuje práve len nezaplatenú istinu, a nie aj zmluvné úroky alebo iné poplatky. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie správne zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo výške 11.850,24 Eur, pričom rovnako správne priznal žalobcovi aj príslušné zákonné úroky z omeškania, tak ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovanej za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).