Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-20Pc/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci navrhovateľky: Z.. R. S., narodená XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, U., ako matky maloletej Q. S., narodenej XX.X.XXXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., so sídlom Javorinská 13, Bratislava, proti odporcovi (otcovi maloletej): J.. J. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. 8, U., zastúpený advokátskou kanceláriou: AK Zahradník & Spol., s.r.o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, o návrhu na úhradu príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto

rozhodol:

I Odporca je povinný prispievať navrhovateľke titulom výživy a niektorých nákladov nevydatej matke sumou 270 eur mesačne od 23.09.2021 do 15.06.2023. Zročné výživné od 23.09.2021 do 15.06.2023 v sume 1 392 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur s tým, že omeškanie čo i len jedinej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1 Návrhom z 20.10.2021 (postúpeným z Okresného súdu Bratislava III ) sa navrhovateľka domáhala od otca maloletého dieťaťa: Q. S., narodená XX.X.XXXX (ďalej len „maloletá“), úhradu príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke v zmysle o rodine (Zákon o rodine), a to v sume 270 eur mesačne, z dôvodu poklesu jej zárobkov. Uviedla, že otec maloletej a navrhovateľka nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti od 23.9.2021. Dňa 15.6.2021 sa z ich vzťahu narodila maloletá, ktorá potrebuje neustálu starostlivosť matky, na ktorú je plne odkázaná. Navrhovateľka je od 8.5.2021 na materskej dovolenke, z ktorej vyplýva jej príjem v sume približne 370 eur mesačne. Výdavky matky sú okolo 600 eur mesačne (následne 730,97 eur), ktoré navrhovateľka dokladovala príslušnými faktúrami a pokladničnými dokladmi. Pred narodením dieťaťa bola navrhovateľka samostatne zárobkov činnou osobou - živnostník (fotograf), aktuálne príjmy zo živnosti nemá, jej príjem poklesol jednak z dôvodu nástupu na materskú dovolenku a jednak pre pandémiu COVID. Pokles jej príjmov z dôvodu tehotenstva a materstva je vo výške 652 eur mesačne. 2 Odporca žiadal priznať sumu 100 eur mesačne. Uviedol, že na maloletú prispieva pravidelne v sume 150 eur mesačne v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, 50 eur na tvorbu úspor a podľa potreby po 25 eur za rehabilitačné cvičenia. Výživné v sume 150 eur mesačne na maloletú platil, podľa vyjadrenia odporcu, dobrovoľne do 21.10.2021 - do mesiaca odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Odporca bol zamestnaný v G. J. s priemerným mesačným zárobkom 1 603,88 eur mesačne. Pracovný pomer skončil k 3.12.2021 z dôvodu na strane zamestnávateľa, čím došlo k strate stabilného príjmu. Odporca mal založenú živosť, v rámci ktorej sa venuje vydavateľskej činnosti a vydávaní časopisu ŠKOLA, mesačný príjem z tejto činnosti za rok 2020 bol v priemere 301,70 eur, živnosť ukončil. Náklady odporcu predstavujú mesačne sumu 148,84 eur na bývanie, 10,04 eur

poistné, 21 eur elektrina, 20 eur náklady na domácnosť, strava a hygienické potreby 200 eur. V rámci podnikateľskej činnosti sú výdavky 27,76 eur na TV a internet, mobilné služby 60 eur a pohonné hmoty 130 eur mesačne. Nie je v jeho možnostiach prispievať sumou, ktorú navrhovateľka navrhla. 3 Okresný súd Bratislava I (toho času Mestský súd Bratislava II) vo veci rozhodol rozsudkom č.l. - 426 z 26.9.2022 tak, že (i) odporca je povinný prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy sumou 270 eur mesačne s účinnosťou od 23.9.2021 vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, (ii) zročné výživné od 23.9.2021 do 30.9.2022 vo výške 2 342 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 50 eur s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a (iii) žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. 4 Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu ako aj celým obsahom spisu, výsluchmi účastníkom konania. Súd mal za to, že základom pre priznanie príspevku sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená s dočasnou stratou príjmu zo zamestnania, resp. iného príjmu a naopak má zvýšené výdavky, ktoré sa týkajú nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj narodením dieťaťa. Zmyslom resp. účelom príspevku je situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby náklady nemusela výlučne uhrádzať matka. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26.11.2019 účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú úroveň matky. Súd mal za to, že navrhovateľke sa v dôsledku pôrodu znížila jej finančná situácia, pričom stratila príjmy a možnosti zárobku z dôvodu tehotenstva a pôrodu. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy aj pandemickú situáciu, ktorá zasiahla celý svet a ako aj Slovensko, navrhovateľku nevynímajúc. V zmysle dokazovaného a ustanovení zákona o rodine má súd za to, že je v odporcových možnostiach a schopnostiach uhrádzať navrhovateľke žiadané výživné v sume 270 eur mesačne. Súd sa tiež zaoberal zročným výživným od dátumu 23.9.2021, kedy odporca odišiel z domácnosti navrhovateľky a neprispieval jej na výživu a rozhodol o zročnom výživnom spolu vo výške 2342 eur, odpočítajúc už zaplatené výživné, ktoré je odporca povinný v pravidelných mesačných splátkach platiť navrhovateľke. Súd taktiež rozhodol o zročnom výživnom odpočítajúc už zaplatené výživné, ktoré, vzhľadom na majetkové pomery odporcu, umožnil splácať po 50 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. 5 V dôsledku podaného odvolania odporcu, ktorý namietal najmä to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k určeniu rozhodného obdobia pre pokles príjmov na strane navrhovateľky. Rozhodným pre určenie poklesu príjmov matky v súvislosti s pôrodom je príjem matky pred narodením dieťaťa, t. j. maximálne 12 mesiacov pred narodením maloletého dieťaťa, čo predstavuje príjem matky za rok 2020. V rozhodnom období na základe predložených dôkazov navrhovateľka dosahovala nižší príjem ako v roku 2021 t. j. období, kedy malo dôjsť podľa navrhovateľky k poklesu jej príjmov z dôvodu tehotenstva a materstva. Súd prvej inštancie zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní, keď určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 270 eur mesačne, keďže táto výška príspevku nie je daná primeranosťou, ani poklesom príjmov navrhovateľky, ani možnosťami odporcu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil príjmy navrhovateľky, ktoré dosahovala v rozhodnom období pred tehotenstvom a príjmy, ktoré dosahovala v období po tehotenstve a pôrode, nie je zjavné, či vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní z hrubého príjmu alebo čistého príjmu navrhovateľky. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy podnikateľskú činnosť matky, ktorú matka vykonávala a vykonáva bez ohľadu na tehotenstvo a následný pôrod maloletej. Súd zároveň v odôvodnení súdneho rozhodnutia uviedol, že náklady matky sú v priemere 650 eur mesačne. V prípade, že súd prvej inštancie bral do úvahy pre určenie poklesu príjmu hrubý príjem matky, tak potom príjem matky v roku 2021 predstavuje bez príspevku otca sumu 930 eur mesačne (530 eur mesačný príjem z podnikateľskej činnosti a 400 eur príjem zo štátnych príspevkov), čo umožňuje matke pokrývať v plnom rozsahu ňou vyčíslené náklady na jej osobu, a to aj bez potreby príspevku zo strany otca. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri určovaní výšky príspevku neprihliadol na možnosti a schopnosti odporcu a stanovil výšku príspevku, ktorá nezodpovedá kritériu primeranosti ani dorovnaniu životnej úrovne matky pred tehotenstvom a po pôrode. Súd prvej inštancie sa okrem vyššie uvedeného v rámci výroku rozsudku nevysporiadal s hmotnoprávnou lehotou na určenie príspevku na výživu nevydatej matky. V zmysle z ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Odporca v konaní pritom žiadal, aby príspevok na výživu nevydatej matky bol určený najdlhšie do 15.06.2023, t. j. do dovŕšenia dvoch rokov

veku maloletej. Súd prvej inštancie len v odôvodnení rozsudku bod 15 uvádza, že navrhovateľka má nárok na príspevok najneskôr do dňa 15.06.2023, avšak bez toho aby uvedené bolo zaznamenané vo výroku rozsudku, ktorý je záväzný pre účastníkov konania. Tým, že súd prvej inštancie výslovne neuviedol vo výroku rozsudku lehotu, do kedy je odporca povinný prispievať na výživu nevydatej matky, rozhodol v rozpore s hmotnoprávnou úpravou v zmysle ktorej sa tento príspevok stanovuje na určitú dobu. 6 Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila tak, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa a uvádza, že suma 270 eur jej pomohla pokryť aspoň čiastočne náklady súvisiace s jej základnými potrebami ako je strava, ubytovanie a náklady spojené s rehabilitáciou a výživovými doplnkami z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu po pôrode. Aktuálne odporca hradí sumu podľa rozsudku odo dňa 26.9.2022 vo výške 270 eur ako bežné výživné a 100 eur ako splátka na zročné výživné od 29.6.2022. Predmetné peniaze priebežne spotrebováva na svoje potreby v mesiaci, ktorom jej ich odporca poukáže. Navrhovateľka nemá žiadne úspory. V prípade, ak by totiž odvolací súd znížil vyživovaciu povinnosť odporcu, navrhovateľka by bola povinná vrátiť už uhradené výživné, ktoré už nemá. Pre posúdenie poklesu príjmov navrhovateľky z dôvodu tehotenstva je potrebné počítať s príjmami, ktoré táto dosahovala pred pandémiou a to za rok 2019, kedy dosiahla príjem vo výške 14 229 eur brutto. Odporca prispieval na maloletú len sumou 150 eur mesačne od októbra 2021 a na jej potreby neprispieval ničím. Začal prispievať na jej potreby sumou 100 eur mesačne od 29.3.2022, odkedy na súdnom pojednávaní zaznela skutočnosť, že predal firmu. Navrhovateľkin príjem tvoril len rodičovský príspevok vo výške 384 eur + 25,50 eur mesačne ako prídavok na dieťa. Prídavok na dieťa sa zvýšil od 1.1.2023 na sumu 60 eur a rodičovský príspevok sa zvýšil na sumu 412,60 eur. Hrubý príjem navrhovateľky v roku 2022 predstavoval sumu 500 netto. Príjmy pred tehotenstvom a pandémiou (pred mimoriadnymi situáciami) - rok 2019 boli 14.229 eur ročne brutto, t. j. 1.185,75 eur mesačne. Aktuálne nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, je fotografka a musí fyzicky túto činnosť vykonávať, nejde o pasívny príjem alebo príjem prostredníctvom zamestnancov. Maloletá trpí aj separačnou úzkosťou a pre navrhovateľky nie je možné sa od maloletej vzdialiť pre účely vykonávania práce. O uvedenom svedčí aj ďalší pokles príjmov za rok 2022. Navrhovateľka vyčíslila svoje výdavky na sumu 730,97 eur (bývanie, energie, lieky, mobil a internet, pohonné hmoty, oblečenie, obuv, kozmetika, rehabilitácia po pôrode). Jedná sa o úplne základne výdavky na uspokojenie čisto základných potrieb navrhovateľky, ktorá býva s maloletou v jednoizbovom malinkom byte o rozlohe 38 m2. Podľa zakladaných daňových priznaní odporcu pritom boli nasledovné: za rok 2021 - 45.340,11 eur brutto, t.j. 3.778 eur mesačne plus príjmy zo zamestnania vo výške 1.879,88 eur netto. Odporcove príjmy za rok 2020 - 44.994,07 eur brutto, t.j. 3.749 eur mesačne. Za rok 2022 - 21.000 eur z predaja časopisu ako zálohová platba, nikdy nedoložil doklady ohľadom doplatkov. Uviedol, že druhú sumu 21.000 eur obdržal jeho otec, ale keďže tento veľmi skoro po jej vyplatený zosnul, je zrejmé, že tieto financie má tiež otec k dispozícii. Ako je zrejmé, príjmy z predaja časopisu neovplyvnila ani pandémia a pandemická situácia, čiže boli stabilné. Príjmy z časopisu boli 1.500 eur netto. Netto príjmy odporcu za rok 2021 bol 3.379 eur mesačne (1.500 eur živnosť + 1879 eur zamestnanie). Zmena majetkových pomerov nastala od rozhodnutia súdu prvého stupňa na strane odporcu a to, že sa stal majiteľom bytu v decembri 2022 a asi aj finančnej hotovosti po svojom otcovi v rámci dedičského konania.

7 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -480 z 2.10.2023 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vec súd opätovne prejedná, vykonané dôkazy náležite vyhodnotí jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, a na základe zisteného skutočného stavu opätovne rozhodne a to tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol, zrozumiteľným spôsobom objasní úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, pričom účastníkom dá odpoveď na všetky podstatné a relevantné argumenty, vrátane argumentov predostretých v odvolacom konaní a to tak, aby rozhodnutie zodpovedalo požiadavke presvedčivosti. 8 Podľa Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 9 Podľa Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

10 Podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. 11 Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12 Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 13 Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 14 Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15 Podľa Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 16 Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 17 Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 18 V zmysle usmernenia odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je tunajší súd viazaný, vykonal opätovne dokazovanie listinami doloženými do spisu, ktorými súd: návrh č.l. 1-2, splnomocnenie č.l. 3, rodný list č.l. 4, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.l. 5-6, oznámenie ČSOB č.l. 7, predpis mesačných zálohových platieb č.l. 8, 12, faktúra ZSE č.l. 9-11, úhrada RTVS č.l. 13, dokladovanie majetkových pomerov navrhovateľky č.l. 25- 72, vyjadrenie odporcu č.l. 86-91, plnomocenstvo č.l. 92, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -21 z 12.11.2021 č.l. 95-97, výpis detailu platby za výživné č.l. 98-107, prehľad mzdy odporcu č.l. 110-116, list z G. J. č.l. 117, mail č.l. 118, daňové priznanie č.l. 119-135, predpis platieb č.l. 136, faktúra ZSE č.l. 137, poštové poukážky č.l. 138, technický preukaz č.l. 139-140, obraty v banke č.l. 141-142, 147, faktúra Orange č.l. 143, poistná zmluva s Allianz č.l. 144-146, vyjadrenie navrhovateľky č.l. 163-167, daňové priznanie č.l. 168-184, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch č.l. 185,-186, pokladničné doklady č.l. 187-198, 201, 215-229, 231-232, lekárska správa č.l. 199, potvrdenie ÚPSVaR č.l. 200, faktúry č.l. 202-204, 230, žiadosť o príspevok na zdravotnú starostlivosť č.l. 233, potvrdenie o nároku na materské č.l. 234, poistné z ČSOB č.l. 235, poistné z Union č.l. 236, oznámenie o zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie č.l. 245, informácie z Profesie č.l. 248-252, daňové priznanie č.l. 255-287 a č.l. 296-304, zmluva o prevode práv k časopisu č.l. 304-309, detaily platieb č.l. 309-310, 347-352, pokladničné doklady č.l. 353, dňa z nehnuteľnosti č.l. 354, predpis mesačnej zálohovej platby č.l. 355, poistné č.l. 356, oznámenie ČSOB o výške splátky úveru č.l. 357, reakcie z Profesie č.l. 358-359, detaily platieb č.l. 360-363, lustrácie v SP č.l. 364-367, výpis zo živnostenského registra č.l. 368-369, záverečná reč č.l. 376-379 a č.l. 385-388, lekárska správa č.l. 389, odvolanie odporcu č.l. 430 - 433, vyjadrenie matky k odvolaniu č.l. 440-442,vyjadrenie odporcu č.l. 448-459, Uznesenie KS Trnava č.l. 480 - 484, ako aj celým obsahom spisu, výsluchmi účastníkom konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Predmetom tohto konania je určenie príspevku nevydatej matky a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Uvedené vyplýva z podaného návrhu navrhovateľky zo dňa 20.10.2021, jednak z predmetu a označenia návrhu ako aj podľa jeho obsahu. Navrhovateľka je matkou maloletej Q. S., narodenej XX.X.XXXX, ktorej otcom je odporca. Uvedené vyplýva z doloženého rodného listu a túto skutočnosť žiaden z účastníkov nerozporoval. Navrhovateľka a odporca nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária. Túto skutočnosť žiaden z účastníkov nerozporoval. Navrhovateľka žiadala zachovať výšku príspevku v sume 270 eur, súhlasila s tým, aby táto suma bola hradená do 15.6.2023. Odporca žiadal o určenie príspevku v sume 100 eur. Rozhodné obdobie, za ktoré má byť príspevok odporcom hradený tak nebol sporný, sporná ostala len výška príspevku a rozdielny pohľad na príjmy, resp. pohľad na pokles príjmu navrhovateľky. 19 Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bola pred narodením dieťaťa samostatne zárobkovo činnou osobou - živnostník (ako fotografka), čo vyplýva z doloženého výpisu zo živnostenského registra,

výsluchu a daňového priznania. Jej hrubý príjem (okrem obdobia pandémie) bol cca vo výške 14 229 eur ročne. Je preukázané, že dňa 15.6.2021 sa narodilo dieťa rodičom - navrhovateľky a odporcovi. 20 Súd poukazuje na skutočnosť, že príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Tieto podmienky navrhovateľka preukázala. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Je zrejmé, že nevydatá matka sa počas tehotenstva, či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie, ktorá súvisí so skutočnosťou, že dočasne príde o príjmy zo zamestnania, resp. o iné príjmy a naopak má zvýšené náklady súvisiace s nákladmi na tehotenstvom a následne po narodení dieťaťa. Účelom je priblížiť situáciu nevydatej matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka. 21 V danom prípade bolo namietané obdobie posudzovania príjmu matky pred narodením dieťaťa. Navrhovateľka žiadala prihliadnuť na príjem z roku 2019 a nie z roku 2020, a to v dôsledku pandémie, odporca žiadal posudzovať príjem z roku 2020. Súd V roku 2020 skutočne došlo k celosvetovej pandemickej situácii v súvislosti s ochorením COVID-19 a pomerne rozsiahlymi reštriktívnymi opatreniami. Uvedené nie je potrebné dokazovať, ide o celosvetovo známu skutočnosť. Súd vo svojej úvahe spája predmetnú skutočnosť v súvislosti so stratou, resp. poklesom príjmov navrhovateľky, nakoľko z povahy jej profesie skutočne mohlo dôjsť k obmedzeniu a možnosti vykonávať túto pracovnú činnosť. V príčinnej súvislosti teda súd uvádza, že v dôsledku pandémie mohlo dôjsť k zmene finančnej situácie na strane navrhovateľky, preto súd vychádzal z príjmu navrhovateľky, ktorý sa súdu javí relevantný, a to za rok 2019. Za rok 2019 dosahovala hrubý príjem vo výške 14 229 eur ročne, v roku 2020 vo výške 4 934 eur a v roku 2021 vo výške 6 398,36 eur. V dôsledku nástupu navrhovateľky na materskú, následne rodičovskú dovolenku je nepochybne a nepopierateľne a dostatočne preukázané, že navrhovateľke sa príjem znížil, čo vyplýva z doložených dôkazov - potvrdenie o nároku na materské, výška rodičovského príspevku je známa (materské vo výške 12,46 eur na deň do 31.12.2021, rodičovská dovolenka a rodičovský príspevok vo výške 384 eur + 25,50 eur do 1.1.2023 a od 1.1.2023 vo výške 412 eur + 60 eur). Vyčíslené náklady v sume 730,97 eur (bežné výdavky ako bývanie, oblečenie, hygiena, strava, rehabilitácie atď.), ktoré navrhovateľka dokladovala príslušnými faktúrami a pokladničnými dokladmi, súd vyhodnotil po zrelej úvahe ako reálne a nenadhodnotené, bežné, nič extrémne alebo nadpriemerné, či luxusné, alebo prehnané. Ide o všeobecne známe a bežné výdavky. 22 Súd má za to, že navrhovateľke sa v dôsledku tehotenstva a pôrodu zhoršila jej finančná ako aj sociálna situácia, pričom stratila príjmy a možnosti zárobku práve z dôvodu tehotenstva a pôrodu, pričom súd zohľadnil a vzal do úvahy aj pandemickú situáciu, ktorá zasiahla celý svet, ako aj Slovensko, navrhovateľku nevynímajúc, aj na povahu jej práce, a preto pri posudzovaní príjmu navrhovateľky zohľadnil jej príjmy z roku 2019. 23 Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, má nárok navrhovateľka na príspevok najneskôr do dňa 15.6.2023. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od podania návrhu na začatie konania. Nárok na príspevok nevydatej matke je však v danom prípade výnimkou z daného pravidla a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, je možno priznať nárok aj za obdobie pred začatím súdneho konania. Súd preto rozhodoval o príspevku na výživné navrhovateľky za obdobie od 23.9.2021 (deň odchodu matky zo spoločnej domácnosti). 24 Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu uhrádzať navrhovateľkou žiadanú sumu 270 eur. Odporca bol do 3.12.2021 zamestnaný v G. J. s priemernou mesačnou mzdou 1 603,88 eur za obdobie 12/2020-11/2021. Mal príjmy aj zo živnostenského podnikania v priemere 301,70 eur mesačne. Odporca je toho času nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, hľadá si zamestnanie v automobilovom priemysle. Z daňového priznania za rok 2021 vyplýva, že zisk otca z podnikania bol v sume 5 325 eur. V roku 2021 došlo k ukončeniu podnikania v živnosti. Došlo k prevodu práv týkajúcich sa tejto podnikateľskej činnosti, pričom odporcovi bol vyplatený preddavok na odplatu v sume 21.000 eur ako zálohová platba a zmluva predpokladá aj prípadné vrátanie časti uhradenej zálohy. Z predmetnej sumy vykonal platby vykonané za účelom úhrady záväzkov vyplývajúcich z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti a aktuálny zostatok predstavuje, podľa odporcu, sumu 6 500 eur. V zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. -21 z 12.11.2021 odporca platí výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne, ďalej platí aj 50 eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletú. Po prvom súdnom pojednávaní (29.3.2022) začal odporca dobrovoľne prispievať na výživu matky mesačne sumou 100 eur. Odporca žije z úspor, ním vyčíslené výdavky predstavujú cca 850 eur mesačne (t.j. ako náklady na bývanie 148,84 eur, poistenie bytu 10,04 eur, platby ZSE 21 eur, náklady na

domácnosť cca 20 eur, strava a hygienické potreby spolu 200 eur, tv a internet 27,76 eur, mobilný telefón 20 eur, pohonné hmoty 100 eur, výživné na maloletú 150 eur, sporenie maloletej 50 eur, príspevok matke na výživu 100 eur). Odporca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2022, čo vyplýva z oznámenia Úradu práce. Odporca predložil aj niekoľko reakcií na pracovné ponuky. Uviedol, že sa pokúšal nájsť si zamestnanie v sektore automobilových importérov, avšak neúspešne, hlásil sa aj na nižšie pozície, rovnako neúspešne pre uprednostnenie mladšieho a menej kvalifikovaného kolektívu, hľadal pracovné pozície aj mimo svojho pracovného portfólia. Súd poukazuje na skutočnosť, že odporca je vysokovzdelaný v oblasti marketingu, v produktívnom veku, ktorého schopnosť pracovať nie je žiadnym spôsobom znížená, preto súd vyhodnotil snahu odporcu zamestnať sa za nedostatočnú a neefektívnu. 25 Navrhovateľka uviedla, že čo sa týka výživného tak je uhradené 2 430 eur ako bežné výživné, 950 eur čo sa týka zročného výživného a ostáva uhradiť podľa posledného rozsudku 1 392 eur. Uvedené vyplýva z do spisu predloženého rozpisu úhrad. Odporca uviedol, že uhradil na výživnom v rámci tohto konania sumu 2 430 eur a sumu 950 eur, avšak je potrebné nezabudnúť že uhrádzal aj sumu 100 eur dokopy vo výške 4 080 eur. 26 Súd prihliadnuc na príjem matky pred tehotenstvom, ktorý bol cca 14 229 eur brutto (1 185,75 eur mesačne), terajším príjmom cca 472 eur (rodičovská dovolenka a rodičovský príspevok) a výdavkami, ktoré sú cca 730 eur a na základe vyššie popísaných skutočností dospel k záveru, že suma 270 eur je primeraná suma ako príspevok nevydatej matke na výživu a úhradu niektorých nákladov súvisiacich s tehotenstvom a po pôrode. 27 Súd taktiež rozhodol o zročnom výživnom odpočítajúc už zaplatené výživné, ktoré, vzhľadom na majetkové pomery odporcu, umožnil splácať po 50 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. 28 Je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na , 2 Základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy nevyplýva povinnosť súdu nariadiť dokazovanie výsluchom účastníka konania, svedka a pod., tento postup je daný v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. 29 Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. ). 30 O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko s o určenie výživného takýto následok nespája.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).