Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_11P-6-2020.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci navrhovateľky: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX J., štátna občianka SR, proti druhému manželovi: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.R. XXX, XXX XX D., štátny občan SR, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom: S. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, a K. D., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, obidve bytom u matky, obidve v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo W. D. a A. D., rod. J., uzavreté dňa 16.05.1998 v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
II. Súd zveruje maloletého K. a maloletú S. do osobnej starostlivosti navrhovateľke a otec je povinný prispievať na ich výživu a to na maloletého K. sumou 100,- € mesačne a na maloletú S. sumou 100,- € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.
IV. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 04.02.2020 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. deťom na čase po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2019, kedy tento spoločnú domácnosť opustil. Podľa nej ich manželstvo bolo harmonické do jari 2018, kedy si manžel našiel kamaráta, ktorý ho nahovoril na prácu v Rakúsku, kvôli čomu nechal prácu na Slovensku, začal s ním tráviť čas a napokon začal udržiavať intímny pomer s jeho sestrou, ktorý pomer trvá doteraz. Dôsledkom toho stratila k nemu citový vzťah a nemieni s ním zotrvať manželstve, ktoré je trvale a hlboko rozvrátené. Na čas do rozvodu boli práva a povinnosti k mal. deťom upravené rozsudkom OS Senica č. k. 10P/49/2019-42.
2. Druhý manžel sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a opodstatneným potrebám a veku detí.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich sobášnym listom, rodnými listami detí, správou kolízneho opatrovníka, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Senici, správou Sociálnej poisťovne v Senici, správami zamestnávateľa otca, matky ako aj ďalším obsahom spisu, pripojeným rozsudkom OS Senica č. k. 10P/49/2019-42 zo dňa 21.11.2019 a zistil tento skutkový stav veci:
5. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 16.05.1998 v Z.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú slovenskí štátni príslušníci, posledné spoločné bydlisko mali na adrese v J., kde doteraz býva navrhovateľka. Z manželstva sa narodili dve deti K. a S. .
6. Navrhovateľka pri svojej výpovedi zotrvala na skutočnostiach tvrdených v návrhu, pokiaľ ide o výšku výživného, toto žiadala určiť tak, ako bolo určené naposledy rozsudkom OS Senica č. k. 10P/49/2019 vo výške 100,- € na každé dieťa. Okrem výdajov uvedených v správe od kolízneho opatrovníka platí ešte poistky a to sebe v sume 30,- € mesačne a deťom v sume 42,50 € štvrťročne na každé dieťa. Poukázala na skutočnosť, že príjem otca, než odišiel brigádne pracovať do Rakúska, bol cca 800 - 1.000,- € netto mesačne, z ktorej dobrovoľne odišiel. Výživné na deti neplatí vôbec.
7. Druhý manžel pri svojej výpovedi nepoprel tvrdenia navrhovateľky, s rozvodom súhlasil, pokiaľ ide o výživné uviedol, že je schopný platiť výživné 50,- € mesačne na každé dieťa. Spláca spoločnú pôžičku na auto, ktoré užíva on v sume 120,- € mesačne, ešte zaplatiť cca 4.800,- €. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorej prispieva na spoločnú domácnosť sumou cca 300,- € mesačne, pričom v tejto sume okrem energií a stravy, sú už zarátané aj výdavky na jeho cestu do práce.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici súd zistil, že matka s deťmi žijú v 2-izbovom byte vo vlastníctve rodičov. Deti majú samostatnú izbu. Mesačné poplatky spojené s bývaním hradí matka mesačne v sume 45,- € poplatok pre správcu domu, 41,- € plyn, 50,- € elektrika, 4,64 € RTVS, 31,- € TV magio a internet. Mesačne platí za mobilné telefóny 60,- €, životné poistenie matky 30,- € a štvrťročne životné poistenie každému dieťaťu domácnosti. Matka je zamestnaná vo firme Technické sklo, OMPI Bratislava, za prácou dochádza. Mesačne platí cestovné v sume 150,- €. Má zdravotné problémy, kvôli ktorým denne užíva lieky, za ktoré platí mesačne cca 50,- €. Mal. S. je študentkou 3. ročníka SOŠ Holíč, odbor hotelová akadémia. Do školy denne dochádza, mesačne platí cestovné 30,- € a stravné 40,- €. Za jej pracovný odev matka zaplatila 70,- €. Zúčastnila sa školskej praxe, ostatný raz bola v Senci 3 týždne, matka je dala vreckové 80,- €. Na začiatku školské roka zaplatila ZRPŠ 25,- €. Maloletá je alergička, denne užíva lieky. Taktiež nosí okuliare, matka za ne zaplatila 200,- €. Mal. K. je študentom 3. ročníka SOŠ Holíč, odbor automechanik. Do školy denne dochádza, mesačne platí cestovné 30,- € a stravné 40,- €. Na začiatku školské roka zaplatil ZRPŠ 25,- €. Škola organizovala zváračský kurz, za ktorý matka zaplatila 100,- €. Obe deti sa vyjadrili, že v prípade rozvodu rodičov chcú zostať s matkou. Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a opodstatneným potrebám a veku dieťaťa.
9. Zo správy zamestnávateľa otca spoločnosti Chimica, s. r. o., ČR mal súd preukázané, že tento je zamestnaný od 01.10.2019, pričom jeho priemerný mesačný príjme je 637,56 € netto.
10. Zo správy zamestnávateľa matky spoločnosti MEDICAL GLASS, a. s. Bratislava mal súd preukázaný jej čistý mesačný príjem v sume 1.171,19 €.
11. Zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Senica súd zistil, že otec od decembra 2018 do marca 2019 poberal dávku v nezamestnanosti v priemernej sume 648,60 €.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa zák. opatrenia č. 183/2019 Z. z., účinného od 01.07.2019 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne.
27. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko a trvalo narušené, kvôli nevere zo strany druhého manžela, pričom obaja k prejavili vôľu, že nechcú zotrvať v ich manželstve. Títo od marca 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Od tejto doby nehospodária spoločne s finančnými prostriedkami, intímne sa nestýkajú, starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka.
28. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, súd sa v tomto stotožnil so závermi uvedenými v rozsudku OS Senica č. k. 10P/49/2019, pretože od tejto úpravy neprišlo k podstatnej zmene pomerov ba naopak, pomery sú tie isté ako pri rozhodovaní súdu v tejto veci. Od októbra 2019 je zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom 637,56 € netto mesačne. Mal. deti sú študentmi 3. ročníka SOŠ Holíč, kam denne dochádzajú a kde sa aj stravujú. Vzhľadom na príjem otca a vek detí je otec povinný zaplatiť na obe deti výživné vo výške zodpovedajúcej min. 28 % zo svojho príjmu, čomu zodpovedá suma cca 180,- € mesačne na obe deti. Súd má však za to, že naposledy určené výživné súdom vo výške 100,- € na každé dieťa je v súčasnosti primerané vzhľadom na vek mal. detí, ale i zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, najmä otca. Otcovi po zaplatení výživného mu zostáva ešte suma 437,56 €, ktorá dvojnásobne prekračuje sumu životného minima určenú zák. opatrením č. 183/2019 Z. z. (210,20 €). V tejto súvislosti je nutné ešte poukázať aj na skutočnosť, že otec sa predtým dobrovoľne vzdal zamestnania, kde dosahoval príjem cca 800 - 1.000,- € netto. Otec žije v domácnosti svojej partnerky, pričom jeho celkové pravidelné výdaje predstavujú len sumu 300,- € mesačne.
29. Okrem výživného od otca je i matka povinná podieľať sa na výžive detí sumou adekvátnou jej príjmu s tým, že deti sú oprávnené podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
30. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vidí v nevere zo strany druhého manžela, ktorá viedla k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, ani jeden z nich náhradu trov konania nežiadal. Pokiaľ ide o trovy konania, v mimosporových konaniach upravených týmto zákonom, ku ktorým bezpochyby patrí aj konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.