Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/147/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému N. V. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. marca 2020 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. novembra 2019, sp.zn.1T/79/2019, a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.11.2019, sp.zn.1T/79/2019 bol obžalovaný N. V. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 20.06.2019 v čase okolo 11:30 hod. po prechádzajúcich nezhodách s poškodenou Y. I. prišiel pod vplyvom alkoholu do Centra sociálnych služieb v D. na ul. H. XXX/XX, na prvé poschodie k izbe č. XX, ktorú užívala poškodená Y. I. na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, následne poškodená Y. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá išla do svojej izby z toalety na chodbe vyzvala obžalovaného N. V., aby sa neopovážil ísť ku nej na izbu, obžalovaný však túto výzvu poškodenej nerešpektoval, otvoril dvere na izbe a poškodenú sotil rukami do izby, neoprávnene vnikol do izby, ktorú užíva poškodená Y. I., nar. XX.XX.XXXX, kde do poškodenej opakovane sotil rukami, na čo poškodená spadla na posteľ na chrbát a ihneď na to k poškodenej pristúpil a rukou ju začal škrtiť na krku a pritom sa poškodenej vyhrážal slovami "zabijem ťa" a vulgárne jej nadával, načo sa poškodená snažila odtlačiť mu ruky, čo sa jej nepodarilo a v obave o život a zdravie začala kričať o pomoc, na čo obžalovaný uvoľnil zovretie krku poškodenej a poškodenej sa podarilo vyšmyknúť a ujsť z izby, čím uvedeným konaním vzbudil u poškodenej Y. I. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní, pričom uvedeným konaním jej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analógiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že výrok o treste napadnutého rozhodnutia považuje za nesprávny a uložený trest za neprimeraný, nakoľko má za to, že okresný súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery v predmetnej veci dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Okresný súd totiž pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného trestného činu, jeho následok a zavinenie obžalovaného, keď nezohľadnil, že obžalovaný predmetný skutok spáchal násilím na chránenej osobe- osobe vyššieho veku Y. I., tým, že neoprávnene vnikol do izby, ktorú poškodená užíva, kde do poškodenej opakovane sotil rukami, načo poškodená spadla na posteľ na chrbát a ihneď na to, k poškodenej pristúpil a rukou ju začal škrtiť na krku a pritom sa poškodenej vyhrážal slovami „zabijem Ťa“ a vulgárne jej nadával, že poškodená uviedla, že nemohla dobre dýchať a bála sa o svoj život. Okresný súd napriek tomu, že poškodená je zraniteľná osoba a mala sťažené možnosti brániť sa voči obžalovanému, ktorý ju už pred skutkom nasilu ťahal, že musí ísť s ním do D. a poškodená mala z neho strach, lebo bol značne opitý a vtedy je strašne agresívny, na tieto skutočnosti dostatočne neprihliadol. Nestotožňuje sa s postupom okresného súdu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. a uloženým úhrnného trestu odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, čo okresný súd odôvodňuje vyhlásením obžalovaného o vine, ktoré súd prijal a kritickým postojom obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti. S týmito závermi okresného súdu sa prokurátor nestotožňuje, pretože obžalovaný sa už v prípravnom konaní účelovo, aby dosiahol nižší trest priznal len k tej časti svojho konania, ktorá napĺňa znaky trestného činu mierne trestného- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., čo by neodôvodňovalo úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., hoci dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní bolo preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil i zákonné znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Postoj obžalovaného teda nemožno hodnotiť ako kritický, ale jedine ako účelový. Z hľadiska naplnenia prvku individuálnej prevencie nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v dostatočnej miera spĺňa požiadavku individuálnej prevencie a výchovnej zložky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný a doteraz uložené tresty odňatia slobody na neho zjavne nemali prevýchovný vplyv. Ani tieto skutočnosti okresný súd pri určovaní výmery trestu dostatočne nezohľadnil, preto má prokurátor za to, že na dosiahnutie účelu trestu nie je uloženie trestu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby dostatočné. Z uvedených dôvodov uložený trest nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov. Takýto trest nemôže pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale práve naopak. Uložený trest sa vzhľadom na uvedené sa ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Vôbec nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov, ale práve naopak. Takýto trest absolútne nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V súlade so zásadami individuálnej a generálnej prevencie a v súlade s účelom trestu, bolo preto potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným úhrnným trestom odňatia slobody v rámci trestnej sadzby podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. upravenej podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., a nie ukladať mu trest pod dolnou hranicou takto upravenej trestnej sadzby. Takéto rozhodnutie okresného súdu je podľa názoru prokurátora v rozpore s požiadavkou spravodlivého potrestania páchateľov trestných činov a povinnosťou pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý výrok o treste rozsudku okresného súdu, a aby podľa sám vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. , Tr. zák. v prvej polovici upravenej trestnej sadzby nepodmienečne a podľa Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný N. V. prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že výrok o treste, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov nepodmienečne považuje za dostatočný a primeraný, pri ktorom boli dostatočne zohľadnené okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák. Jeho vzťah s poškodenou ako jemu blízkou osobou bol vo výroku treste zohľadnený ako aj to, že sa jedná o osobu vyššieho veku, čo nikto nepopiera a trest bol uložený podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody. Jeho priznanie v prípravnom konaní bolo úplne a komplexné ku všetkým skutkom,

ktoré sú mu kladené za vinu, nič nezamlčal a nedá sa hovoriť o tom, že jeho priznanie bolo účelové alebo iba čiastočne. K tomu uviedol, že pojem účelovosť priznania sa k trestnému činu, ani nepozná. Trest, ktorý mu bol uložený okresným súdom považuje za primeraný a dostatočný aj z hľadiska naplnenia prvku individuálnej prevencie a výchovnej zložky, ako aj z hľadiska generálnej prevencie voči ostatným členom spoločnosti. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol.

Ku vyjadreniu obžalovaného k odvolaniu prokurátora sa prokurátor a ani poškodená do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry sa pridržala písomných dôvodov odvolania a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrok o treste a sám rozhodol, tak že uloží obžalovanému trest bez použitia § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Poškodený na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby bol obžalovanému uložený prísnejší trest.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 11. marca 2020, preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolania neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým uložil obžalovanému podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., , Tr. zák., , Tr. zák., Tr. zák., , Tr. zák. per analógiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov nepodmienečne, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je zákonný, spravodlivý a primeraný.

Obžalovaný bol za skutok napadnutého rozsudku uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa , , Tr. zák., za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 3 roky a s hornou hranicou trestnej sadzby vo výmere 8 rokov a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zák., za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby vo výmere 1 rok. Obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- násilím a voči chránenej osobe- osobe vyššieho veku a súčasne sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného

prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Na druhej strane okresný súd správne zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený. Odvolací súd žiadne ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v predmetnej trestnej veci nezistil.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného odvolací súd zistil, že obžalovaný bol doteraz 10-krát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Prievidza v trestnej veci vedenej pod sp.zn.1T/52/2019 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.12.2010, sp.zn.3T/214/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.05.2011, sp.zn.3To/39/2011 uznaný vinným v bode 1 rozsudku z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 v súbehu s trestným činom vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a v bode 2 rozsudku zo zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a bol za to odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 99 mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do I.NVS. Doteraz bol 19-krát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky, a to proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku a neoprávnený vstup do vyhradeného obvodu ŽSR.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 44 mesiacov za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov aj zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

K námietke prokurátora, že v predmetnej trestnej veci nie sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu v súlade s ustanovením , Tr. zák. per analógiam, odvolací súd uvádza, že v predmetnej trestnej veci okresný správne vzhliadol dôvod na mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného pod dolnú hranicu trestu ustanoveného s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn., uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44. Z právnej vety č. 4 citovaného stanoviska totiž vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa a okresný súd jeho vyhlásenie o vine v súlade s ustanovením prijal, obžalovaný takýmto postupom umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, tak obžalovaný založil dôvod podľa , per analógiam na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3. Súčasne je potrebné uviesť, že okresný súd veľmi správne postupoval keď obžalovaného aj pred urobením vyhlásenia o vine poučil o tom, či vie aká trestná sadzba za predmetné trestné činy ako aj to, že už v minulosti bol odsúdený za zločin v trestnej veci Okresného súdu Prievidza, sp.zn.3T/214/2017, ktoré nie je zahladené a preto u neho prichádza do úvahy použitie ustanovenia Tr. zák. (pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody najprísnejšie trestného o jednu polovicu). Teda okresný súd po zákonnej úprave trestnej sadzby zločinu porušovania domovej slobody (trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu) správne obžalovaného poučil o tom, že mu hrozí trest odňatia slobody s upravenou dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere

66 mesiacov a hornou hranicou vo výmere 96 mesiacov. Preto bola správne zohľadnená okresným súdom skutočnosť, že obžalovaný napriek takejto hrozbe uloženia trestu odňatia slobody urobil na hlavnom pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine, čím v predmetnej veci aj prokurátorovi v konaní pred súdom pomohol, keďže už nebolo potrebné vykonávať pred súdom dokazovanie k otázke viny obžalovaného. Súčasne správne prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči neplnoletej osobe a konal v prostej alkoholovej opojenosti.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vyvážene posúdil okolnosti svedčiace v jeho prospech, ale aj okolnosti ktoré svedčia v jeho neprospech. Skutočnosti, ktoré zdôraznila tak obžaloba ako aj obhajoba, okresný súd citlivo zvážil.

K námietke prokurátora, že okresný súd nezohľadnil pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne všetky zásady pri ukladaní trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr. zák., odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že nepodmienečný úhrnný trest uložený okresným súdom obžalovanému zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Rovnako je vecne správny výrok o uloženom ochrannom ambulantnom protialkoholickom liečení obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste na podklade jeho odvolania, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.