Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Cb-8-2019.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
E. súd M. sudcom U.. P. O. v spore žalobcu: G.. X. I., A.. XX.XX.R., W. R. XX J. proti žalovanému: C.G.M. X., spol. s r. o., so sídlom T. XXX/X, XXX XX X., G.: XXXXXXXX o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti takto
rozhodol:
I. N. z a m i e t a.
II. N. proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.
odôvodnenie:
1. N. podal dňa XX.XX.XXXX na súd návrh o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, ktorým navrhol, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti C.G.M. X., spol. s r. o., so sídlom T. XXX/X, XXX XX X., G.: XXXXXXXX zapísanej v obchodnom registri E. súdu F. vo vložke Č.. R./P a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V návrhu uviedol, že je jedným z dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti C.G.M. X., spol. s r. o. so sídlom T. XXX/X, X., G.: XXXXXXXX, ktorá bola zapísaná do obchodného registra E. súdu F. dňa XX.XX.XXXX, a to vo vložke R./P. T. spoločníkom pri založení spoločnosti bol p. T. P. a od XX.XX.XXXX je druhým spoločníkom G.. P. O., ktorý je jediným konateľom spoločnosti.
3. X., ktorej je spoločníkom, už niekoľko rokov nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nakoľko druhý spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti pracuje dlhodobo v zahraničí. Z tohto dôvodu vznikajú medzi spoločníkmi neustále nezhody. V súčasnosti spoločníci medzi sebou skoro vôbec nekomunikujú, a teda spoločnosť z toho dôvodu nemôže vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Y. jeho väčšinový podiel mu neumožňuje žiadnym spôsobom ovplyvniť chod spoločnosti.
4. V žalobe ďalej uviedol, že od XX.X.XXXX bol menovaný za 2. zástupcu riaditeľa D. podniku J., štátny podnik zákon č. XXX/XXXX Zb. o štátnom podniku v znení ust. § 19 ods. XX mu bráni mať majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti s podobným predmetom podnikania, ako má podnik, v ktorom je v pracovnom pomere. F. na znenie ust. § 19 ods. XX zákona o štátnom podniku, v zmysle ktorého riaditeľ vymenúva a odvoláva svojho zástupcu z radov zamestnancov podniku, ktorý ho v čase jeho neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ak riaditeľ určí viacerých zástupcov, určí aj poradie, v akom ho zastupujú. P. vymenúva a odvoláva ďalších sebe priamo podriadených zamestnancov podniku. N. podľa § 19 ods. XX zákona osoby uvedené v odseku XX a osoby im blízke nemôžu mať majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti s podobným predmetom podnikania, ako má podnik, v ktorom sú v pracovnom pomere, alebo v obchodnej spoločnosti, ktorá je dodávateľom tohto podniku s výnimkou majetkovej účasti podľa osobitného predpisu. Q. na uvedené dôvody nemožno
podľa žalobcu od neho spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti a preto žiadal, aby súd zrušil jeho účasť v obchodnej spoločnosti C.G.M. X., spol. s r. o..
5. Na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX sa nedostavil žalovaný, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. N. prítomný na pojednávaní po vyslovení predbežného právneho názoru súdom, požiadal o jeho odročenie, aby sa pokúsil súdu predložiť všetky doklady potrebné na to aby preukázal oprávnenosť podaného návrhu.
6. X. odročil pojednávanie na deň XX.X.XXXX, na ktoré s nedostavil žalobca ani žalovaný, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. X. neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o jeho odročenie nepožiadali, preto súd v súlade s ust. § 180 zák. č. XXX/XXXX Z.z. I. sporový poriadok (ďalej len „I.“) rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti strán sporu a otvoril pojednávanie.
7. Z aktuálneho výpisu z E. registra E. súdu F. oddiel: X., vložka číslo: R./P súd zistil, že žalovaná spoločnosť bola do E. registra zapísaná dňa XX.XX.XXXX. N. s vkladom XXXXXX,-Sk bol spoločníkom žalovaného odo dňa XX.XX.XXXX, teda od jej vzniku. T. spoločníkom spoločnosti s vkladom XXXXX,- Sk sa stal od XX.XX.R. G.. P. O., F. XXXX/XX, X.. F. činnosti žalovanej spoločnosti je maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností, sprostredkovanie obchodu a služieb, maliarske a natieračské práce, reklamná činnosť, činnosť realitnej kancelárie v rozsahu voľnej živnosti, prenájom strojov, prístrojov, strojných zariadení a automobilov, prenájom nehnuteľností, faktoring a forfaiting. Od XX.XX.XXXX je konateľom spoločnosti G.. P. O..
8. Z výpisu z E. registra spoločnosti D. majetok J., štátny podnik, E. súdu F. oddiel: Pš, vložka číslo: X/P súd zistil, žalobcovi dňom XX.X.XXXX vznikla funkcia : zástupca č. X riaditeľa štátneho podniku D. majetok J., štátny podnik, so sídlom XXX XX J. XX, G.: XXXXXXXX. Z výpisu tejto spoločnosti ďalej súd zistil, že predmetom jeho podnikania (činnosti) je výkup dreva a poľnohospodárskych produktov, vykonávanie ťažbových a pestovných prác pre iné podnikateľské subjekt, drevárska výroba, píliarska výroba a impregnácia dreva, opravy malej mechanizácie, strojov, zariadení, dopravných prostriedkov a stavebných mechanizmov, nepravidelná neverejná osobná doprava, prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí, prevádzkovanie ubytovacích zariadení a poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb v rozsahu voľných živností, správa lesného majetku vo vlastníctve X. republiky, lesníctvo a poľnohospodárstva vrátane predaja nespracovaných lesných a poľnohospodárskych výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja, poľovníctvo a rybárstvo v režijných revíroch štátneho podniku, výroba kŕmnych zmesí, starostlivosť o drobné vodné toky v rámci správy vodných tokov, preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami a ochrana a zlepšovanie životných podmienok zveri.
9. F. § 2X1 ods. 6 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Zb. E. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
XX. F. § X48 ods.1 E. zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. J. § 113 ods.X a X platia obdobne.
XX. X. spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže jednostranným právnym úkonom zo spoločnosti vystúpiť. P. sa však domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti na súde, ak nie je možné na ňom spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
XX. N. pre úspešnosť žaloby o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti musí presvedčiť súd, existujú skutočnosti, pre ktoré nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. E., ktorú poskytuje súd, sa musí vzťahovať nie len na spoločníka, ktorý sa domáha zrušenia účasti v spoločnosti, ale aj na ostatných spoločníkov a celú spoločnosť (rozhodnutie NS SR z XX.XX.XXXX sp. zn. E. XXX/ XX).
XX. X. musí pri svojom rozhodovaní o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti zvážiť všetky skutkové okolnosti a dbať na to, aby odopretím uplatňovaného práva nedošlo k neodôvodnenému zásahu do pomerov žalobcu, ako aj na to, aby jeho priznaním nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti, prípadne druhého spoločníka (rozsudok NS ČR z XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX).
XX. Zo všeobecnej charakteristiky spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločnosti kapitálového typu vyplýva, že medzi základné povinnosti jej spoločníkov nepatrí osobná účasť na podnikaní, ale predovšetkým ich vkladová povinnosť, ktorej minimálnu výšku predpisuje zákon. Q. vkladu potom podmieňuje mieru účasti spoločníka na majetku spoločnosti, na jej zisku a mieru jeho vplyvu na rozhodovaní o záležitostiach spoločnosti, pokiaľ spoločenská zmluva neurčí iný rozsah hlasovacieho práva jednotlivých spoločníkov. N. je oprávnený podieľať sa na riadení spoločnosti v rozsahu, ktorý vyplýva z jeho majetkovej účasti v spoločnosti a v tomto konkrétnom prípade je žalobca väčšinovým účastníkom s vkladom pôvodne XXXXXX,-Sk.
XX. V zmysle ust. § X48 ods. 1 E. zákonníka sa dôvody na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti posudzujú s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci. P. ísť pritom o konkretizované a preukázané skutočnosti, zakladajúce splnenie kritéria existencie nemožnosti spravodlivého požadovania ďalšieho zotrvania v spoločnosti pre konkrétneho spoločníka. N. odôvodnil svoju žalobu na zrušenie účasti účastníka v spoločnosti žalovaného vzájomnými nezhodami a rozpormi medzi ním a druhým menšinovým spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorý dlhodobo pracuje v zahraničí a tiež skutočnosťou, že od XX.X.XXXX bol menovaný za 2. zástupcu riaditeľa D. podniku J., štátny podnik, čo mu bráni mať majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti s podobným predmetom podnikania, ako má podnik, v ktorom je v pracovnom pomere.
XX. N. dôvody, pre ktoré je možné zrušiť účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti podľa § X48 ods. 1 E. zákonníka bližšie nešpecifikuje. Z tvrdení uvádzaných žalobcom nevyplýva, že by zdravotný stav žalobcu, zásadná zmena osobných alebo rodinných pomerov na strane žalobcu alebo zásahy spoločnosti do práv žalobcu boli v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval zrušenie jeho účasti v X.. F. medzi účastníkmi vznikli rozpory, ktorých dôsledkom je nedôvera žalobcu voči druhému spoločníkovi, ani skutočnosť, že žalobca sa viac nepodieľa na podnikaní spoločnosti, nemôže byť dôvodom zrušenia účasti na návrh tohto spoločníka. Q. uvádzané dôvody žalobcu ako nekomunikácia s druhým spoločníkom a neúčasť na podnikaní spoločnosti tak nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zrušenie jeho účasti v obchodnej spoločnosti. A., účasť a riadenie inej spoločnosti s obdobným predmetom podnikania, aj keď by nebolo porušením žiadnej zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, môže u ostatných spoločníkov narušiť dôveru v žalobcu a vzťahy medzi spoločníkmi, pre ktoré by naopak na strane druhého spoločníka mohol byť záujem na vylúčení žalobcu z obchodnej spoločnosti. X. dospel tiež k záveru, že zrušením žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného by mohlo dôjsť k zásahu do práv žalovaného, resp. by boli vyvolané neprimerané dôsledky zásahu do pomerov žalovaného ako spoločnosti, pretože ako už bolo vyššie uvedené, pri tomto druhu žaloby je potrebné dbať aj na to, aby pri prípadnom zrušení účasti spoločníka v spoločnosti (v tomto prípade väčšinového spoločníka) nedošlo k neprimeranej ujme na strane spoločnosti.
XX. X. vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky na zrušenie jeho účasti v spoločnosti žalovaného v zmysle § X48 ods. 1 E. zákonníka, žalobu zamietol.
XX. Je potrebné uviesť súčasne, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu, aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov, významných pre rozhodnutie vo veci samej. F. koncipovaní inštitútu dokazovania novej právnej úprave zhrnutej v civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej právnej úpravy zavedenej v občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. N. má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 120 I. je povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť. (skontrolovať) XX. N. v tejto úprave tak vychádzal z ustanovení §79 E. (E. súdny poriadok), podľa ktorej súd nie je viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § X20 ods. 1 E. môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. S. ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav, čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.
XX. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní I. odchýlil a do ustanovenia §185 I. zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. C. pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. X. sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na tom, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. T. sa vedenie na procesnú dirigenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. XX. F. § 185 I. môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. G. výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, kedy je kladený zvýšení dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán napr. pri spotrebiteľských sporoch konaniach, o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a individuálnych pracovných sporoch, kde v týchto prípadoch zostal zachovaný princíp materiálnej pravdy. XX. V danom prípade preto platí princíp formálnej pravdy. F. sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. O. procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. G. o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. Aj z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
XX. F. § 255 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. I. sporový poriadok (ďalej len „I.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
F. § 262 ods. X I. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
F. § X62 ods. 2 I. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. V danom prípade bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, pretože žaloba bola zamietnutá a preto mu súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX% s poukazom na ust. § X62 ods. 2 I. a teda, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.