Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-64-2019.pdf
PDF · 87.77 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Vidovou v spore žalobcov J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., J. U. XXXX/XX a D. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., M. XXXX/XX, zastúpených zástupcom JUDr. Michalom Guráňom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7735/31B proti žalovanému R. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W., E.. M. R. T. XXX/XX, o zaplatenie sumy 440 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 440 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sume 440 eur od 15.9.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,75 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne k rukám ich zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 14.11.2018 v spojení s doplňujúcim podaním sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 440 eur. Žalobu odôvodnili tým, že ako nájomcovia uzavreli 18.6.2018 so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme bytu. V zmluve sa dohodli na zábezpeke vo výške jednomesačného nájomného, t. j. vo výške 440 eur. Zábezpeku a prvé mesačné nájomné uhradili žalobcovia žalovanému 18.6.2018, čo žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Nájomné za druhý mesiac žalobcovia uhradili žalovanému 18.7.2018 prostredníctvom bankového účtu. Dňa 15.8.2018 žalobcovia so žalovaným uzatvorili dohodu o skončení nájomnej zmluvy. Nárok na vrátenie zábezpeky odvodili z čl. V ods. 4 zmluvy. Okrem istiny si uplatnili aj príslušenstvo v podobe úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 440 eur od 15.9.2018 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,75 eur za predžalobnú výzvu.
2. Vo veci bol 29.10.2019 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil (§ 11 ods. 1 druhej vety zákona č. 307/2016 Z. z.). Žalobcovia na výzvu upomínacieho súdu, aby navrhli pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), oznámili, že súhlasia s pokračovaním v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že žiaden záväzok voči žalobcom nemá, pretože títo nedodržali dohodnutú dobu nájmu. V duplike doplnil, že žalobca 1/ mu cca 2 týždne pred vysťahovaním telefonicky oznámil, že s nájmom končí. Žalovaný ho informoval, že v prípade skončenia nájmu skôr ako bolo v zmluve dohodnuté, sa zábezpeka nevracia. Žalobca 1/ mu uviedol, že im to finančné nevychádza, priateľka
prišla o prácu. Žalobca 1/ mu napísal, že platiť už ďalej nemieni. Chcel ich tam nechať ešte mesiac, avšak so žalobcom 1/ bola ťažká komunikácia. Najskôr podpísali skončenie nájmu zo strany žalobcu, kde opísali energie a žalobca 1/ bol oboznámený, že nájom sa nevracia. O žiadnej dohode mu nevravel. Neskôr sa ozval, že to takto nemôže byť a treba spísať dohodu o zrušení nájmu. Uviedol, že na toto tvrdenie má aj svedkov.
4.1 Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré prebehlo za účasti riadne a včas predvolaného zástupcu žalobcov a žalovaného.
4.2 Zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe. Doplnil, že peňažná zábezpeka tak, ako je formulovaná v čl. V ods. 4 druhej vety zmluvy o nájme bytu má v podstate charakter zmluvnej pokuty. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 141/2010 argumentoval tým, že výkon práv nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou.
4.3 Žalovaný zotrval na argumentácii z dupliky ohľadom tvrdenia dôvodov, na koho strane došlo k skončeniu nájmu. Napriek prezentovanému predbežnému právnemu názoru súdu žalovaný nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy.
4.4 Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi navrhnutými žalobcami. Žalovaný nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
4.5 Žalovaný ako prenajímateľ a žalobcovia ako nájomcovia uzavreli 18.6.2018 zmluvu o nájme bytu na dobu určitú od 18.6.2018 do 18.6.2019. V čl. V zmluvy si dohodli peňažnú zábezpeku vo výške jednomesačného nájomného, t. j. vo výške 440 eur. Zábezpeka bola prenajímateľovi vyplatená pri podpise zmluvy. V čl. V ods. 4 zmluvy bolo dohodnuté vrátenie zábezpeky (zistené zo zmluvy o nájme bytu z 18.6.2018). Dňa 15.8.2018 účastníci zmluvy o nájme bytu podpísali skončenie nájmu dohodou k 15.8.2018 (zistené z listiny - skončenie nájomnej zmluvy dohodou z 15.8.2018). Dňa 17.9.2018 žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu vyzvali žalovaného na vrátenie zábezpeky. Výzva bola podaná na poštovú prepravu 17.9.2018, žalovanému bola doručená 18.9.2015 (zistené z výzvy zo 17.9.2018, podacieho lístka a doručenky). Prvé mesačné nájomné a druhé mesačné nájomné bolo žalobcami uhradené (zistené zo zmluvy o nájme bytu z 18.6.2018 a z príkazu na úhradu).
5.1 Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "OZ") nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
5.2 Podľa § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
5.3 Podľa § 676 ods. 1 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
5.4 Podľa § 2 ods. 3 OZ účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
5.5 Podľa čl. V ods. 4 zmluvy o skončení nájmu bytu je po skončení nájmu bytu prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom všetky nároky súvisiace s nájomným pomerom bezhotovostne, prevodom na účet nájomcu uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Ak sa skončí nájom do šiestich mesiacov od jeho vzniku podľa tejto zmluvy z dôvodov na strane nájomcu, prenajímateľ nie je povinný nájomcovi nevyčerpanú časť zábezpeky vrátiť.
6.1 Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Podstatné náležitosti zmluvy o nájme bytu vyplývajú z § 686 ods. 1 prvej vety OZ, podľa ktorého nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Bez týchto náležitostí zmluva o nájme bytu nevznikne. Zákon nevylučuje dojednať v zmluve o nájme bytu aj iné práva a povinnosti, než výslovne upravujú ustanovenia o nájme bytu. V praxi ide najmä o tzv. kauciu, niekedy označovanú aj ako zábezpeka či depozit, t. j. dojednanie podľa ktorého nájomca zloží finančné prostriedky, z ktorých prenajímateľ môže uspokojiť svoje prípadné pohľadávky voči nájomcovi (pohľadávka z neplatenia nájomného, z dôvodu spôsobenej škody na byte atď.) V prejednávanom spore si strany sporu v zmluve o nájme bytu dohodli takúto kauciu v čl. V zmluvy v sume 440 eur s tým, že po skončení nájmu mal prenajímateľ povinnosť vrátiť nájomcom nevyčerpanú časť zábezpeky najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď nájomcovia vypratali byt a vysporiadali si s prenajímateľom všetky nároky súvisiace s nájomným pomerom. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaný voči nim žiadne pohľadávky nemal, preto sa domáhali vrátenia zábezpeky v plnej výške 440 eur. Žalovaný nepoprel v konaní tieto skutočnosti. Bránil sa však tým, že nárok na vrátenie žalobcovia nemajú, pretože skončeniu nájmu došlo skôr ako do šiestich mesiacov od vzniku zmluvy a vtedy sa nájom podľa čl. V ods. 4 zmluvy nevracia. Podľa citovaného článku sa však nájom nevracia len vtedy, ak ku skončeniu nájmu došlo z dôvodov na strane žalobcov. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že skončenie nájmu bytu iniciovali telefonicky žalobcovia, konkrétne žalobca 1/, ktorý mu oznámil, že pre nepriaznivú finančnú situáciu nemôžu s priateľkou v nájme pokračovať, avšak tieto skutočnosti nijako nepreukázal, ani nevzniesol návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere.
6.2 Žalovaného v prejednávanom spore ťažilo bremeno (tzv. dôkazné bremeno) preukázania toho, že ku skončeniu nájmu došlo z dôvodov na strane žalobcov ako nájomcov, a preto nemajú nárok na vrátenie zábezpeky. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností je vždy na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôkazná povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej strana uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa jej to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore.
6.3 Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepreukázal tvrdené skutočnosti, že ku predčasnému skončeniu nájmu bytu došlo z dôvodov na strane žalobcov, súd vyhovel nároku žalobcov a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumy 440 eur. Z dôvodu hospodárnosti sa už ďalšou, podpornou argumentáciou žalobcov, čo sa týka charakteru čl. V ods. 4 druhej vety zmluvy o nájme bytu ako kvázi zmluvnej pokuty, nezaoberal.
6.4 Keďže žalovaný nevrátil žalobcom zábezpeku v lehote stanovenej v čl. V ods. 4 prvej vety zmluvy o nájme bytu, t. j. do jedného mesiaca od skončenia nájmu, dostal sa žalovaný 15.9.2018 do omeškania. Žalobcovia majú preto nárok popri istine aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (ďalej len "nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.") v platnom znení, a to vo výške 5,00 % ročne. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t. j. k 15.9.2018 bola 0,00 %. Výška úroku z omeškania je v posudzovanom spore vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy po 1.2.2013 vo výške 5,00 % ročne. Súd preto žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne popri istine aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 440 eur od 15.9.2018 do zaplatenia.
6.5 Žalobcovia si ako súčasť príslušenstva uplatnili aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za vystavenie a doručenie predžalobnej výzvy, a preto súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne popri istine aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,75 eur. Odmena za vystavenie predžalobnej výzvy bola určená vo výške 31,54 eur x 2 (zástupca zastupuje dvoch žalobcov) = 63,08 eur, znížená o 50 %, t. j. suma 31,54 eur + režijný paušál 9,21 eur (úkon v roku 2018) podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. d/, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
6.6 O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
7. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne k rukám ich zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalovanému trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalovanému jasné, v akej konkrétnej výške má žalobcom trovy konania nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.