Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24Cb-291-2018.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/291/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov, so sídlom Strojnícka 9, 080 06 Prešov, IČO: 00 605 956, právne zastúpený: Mgr. Slavomír Ilavský, advokát, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: SMILES SK s.r.o., so sídlom Nábrežná 10, 080 01 Prešov, IČO: 46 866 736, právne zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 600 eur od 15.5.2015 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 600 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovaný neodborným a nedbanlivým postupom pri správe a údržbe výpočtovej techniky spôsobil vymazanie všetkých počítačových dát žalobcu dňa 4.4.2015. Žalobca čiastočnú obnovu dát zabezpečil prostredníctvom externej spoločnosti, za čo zaplatil 1200 eur. Uhradenú sumu fakturoval žalovanému, ktorý mu zaplatil 600 eur. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvu o správe výpočtovej techniky, dohodu o ukončení zmluvy, faktúru od spoločnosti DATARECOVERY, s.r.o., faktúru vystavenú žalovanému, výpis z účtu, prehľad faktúr, výpis z emailovej komunikácie, spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Cb/141/2018.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní ústnou formou, čím dlh žalovaného voči žalobcovi zanikol. Navyše vo veci bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. 18Cb/141/2016, kde bolo konanie zastavené. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil späťvzatie žaloby žalobcom zo dňa 1.6.2018, výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného a výsluch svedka Ing. Vladimíra Ďuriša.
3. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 10.3.2020 a prejednal vec za účasti štatutárneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalovaného žiadal doplniť dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a výsluchom svedka C.. X. D.Ď., súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko skutkový stav možno objektívne zistiť z predložených listinných dôkazov, rovnako aj v záujme hospodárnosti civilného procesu tak, aby vo veci bolo možné rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní.
4. Z predložených listinných dôkazov, v spojitosti s nespornými skutočnosťami, súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:
5. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 14.3.2014 uzatvorená zmluva o správe a údržbe výpočtovej techniky, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vykonávať pre žalobcu prípravu a prevzatie správy výpočtovej techniky a siete, ako aj realizáciu správy údržby výpočtovej techniky a siete (IT outsourcing), za čo sa žalobca zaviazal platiť žalovanému mesačne spolu 820 eur. Pri výkone činnosti sa žalovaný zaviazal postupovať s odbornou starostlivosťou, dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, ako aj dojednania uvedené v uzatvorenej zmluve a s mimoriadnou svedomitosťou chrániť práva a oprávnené záujmy odberateľa (č.l. 5-6). Dňa 27.1.2016 strany uzatvorili dohodu o ukončení zmluvy o správe a údržbe výpočtovej techniky ku dňu 31.1.2016 (č.l. 7).
6. Dňa 4.4.2015 pri výkone činnosti žalovaného došlo u žalobcu k poškodeniu súborového systému disku tak, že zamestnanec žalovaného u žalobcu menil názov domény a masku siete, zálohovanie dát nevykonal (nesporná skutočnosť). Keďže server mal zapnutú funkciu proti krádeži dát, vyhodnotil danú situáciu tak, že sa pripája do novej siete a začalo sa tzv. samočinné mazanie dát, následne po niekoľkých resetoch server už nenabehol vôbec ( č.l. 14) a došlo k výmazu všetkých počítačových dát žalobcu. Čiastočnú obnovu dát žalobca zabezpečil prostredníctvom spoločnosti DATARECOVERY, s.r.o., obnoviť sa podarilo 75% dát, 25% ostalo trvalo zmazaných. Spoločnosť DATARECOVERY, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. 150215 na sumu 1200 eur za záchranu dát z NAS 3,5 WD 1TB. (č.l.8).
7. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody a vystavil mu dňa 30.4.2015 faktúru č. XXXXXXXXX za záchranu dát z NAS Prešov na sumu 1 200 eur, faktúra bola splatná dňa 15.5.2015 (č.l. 9). Dňa 29.10.2015 žalovaný zaslal na účet žalobcu sumu 600 eur s uvedením variabilného symbolu faktúry č. 415400169 (č.l. 10). Ostávajúcu sumu vo výške 600 eur žalovaný žalobcovi neuhradil (č.l. 12).
8. Žalobca podal žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom, vec bola vedená Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 22Cb/209/2016. Žalovaný podal voči žalobcovi žalobu o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, vec bola vedená Okresným súdom Prešov pod. sp. zn. 18Cb/141/2016. Uznesením sp. zn. 18Cb/141/2016 zo dňa 16.8.2017 boli veci spojené na spoločné konanie. Listom zo dňa 31.5.2018 právny zástupca žalovaného oznámil, že medzi stranami došlo k zmierlivému vyriešeniu ich sporných vecí a vzájomnej dohode, že každá zo strán vezme svoju žalobu späť a nebude si uplatňovať náhradu trov konania. Svoju žalobu vzal späť a navrhol konanie zastaviť. Listom zo dňa 4.6.2018 žalobca vzal svoju žalobu späť vzhľadom na uzatvorenie dohody o sporných nárokoch a navrhol konanie zastaviť. Uznesením sp. zn. 18Cb/141/2016 zo dňa 14.6.2018 bolo konanie zastavené. 9. Žalovaný predložil žalobcovi na podpis dohodu o sporných nárokoch, žalobca jej znenie neakceptoval a dohodu nepodpísal. Žalobca uhradil žalovanému dlžnú sumu istiny vo výške 350 eur, žalovaný dlžnú sumu istiny vo výške 600 eur žalobcovi nehradil.
10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
11. Podľa § 536 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
12. Podľa § 552 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.
13. Podľa § 552 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
14. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
15. Podľa § 374 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
16. Podľa § 376 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
17. Podľa § 380 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
18. Podľa § 323 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
19. Podľa § 323 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 odsek 2 a 3.
20. Podľa § 407 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
21. Podľa § 585 odsek 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
22. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 <http://merit.slv.cz/IV.US115/2003%22%20%5Ct%20%22_blank> z 3. júla 2003).
23. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon a musí byť dlžníkom adresovaný, resp. určený veriteľovi, takýmto úkonom je aj čiastočné plnenie záväzku. Z hľadiska obsahu úkonu uznania záväzku sa na rozdiel od občianskoprávnej úpravy uznania dlhu v obchodnom práve nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu záväzku, ktorý sa uznáva; stačí, ak bude z obsahu úkonu uznania záväzku záväzok, ktorý sa uznáva, bezpečne identifikovateľný (napr. odkazom na zmluvu, z ktorej záväzok vznikol; na faktúru, ktorou sa záväzok kvantifikuje a žiada o uhradenie, pokiaľ sa z nej záväzok dá identifikovať) a odlíšiteľný od iných záväzkov prípadne existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom. Ak úkon uznania neobsahuje žiadne spresnenie ohľadne rozsahu, v akom sa uznáva, má sa za to, že sa uznáva celý - v úkone uznania identifikovaný - záväzok. Dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Žalovaný vykonával pre žalobcu správu a údržbu výpočtovej techniky, pri jednom z úkonov došlo k vzniku škody na strane žalobcu a v súvislosti s odstraňovaním následkov vzniknutej škody žalobcovi vznikli náklady
vo výške 1 200 eur. Žalobca si následne uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody a vystavil mu faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 1 200 eur, z ktorej žalovaný uhradil dňa 29.10.2015 sumu 600 eur, pri platbe zároveň ako variabilný symbol uviedol číslo faktúry, čím uznal dlh voči žalobcovi.
25. Argumentácia žalovaného, že strany uzatvorili dohodu o urovnaní neobstojí, nakoľko ju strany neuzatvorili v písomnej forme, žalobca navyše poprel uzatvorenie takejto dohody so žalovaným. V predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. 22Cb/141/2016 strany v podaniach označených ako späťvzatie žaloby odkazujú na uzatvorenie určitej dohody o sporných nárokov, avšak nakoľko táto dohoda nebola súdu predložená, nemohol posúdiť jej obsah, rozsah jej splnenia a prípadný zánik nárokov žalobcu voči žalovanému. Nakoľko predchádzajúce súdne konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žalôb, uznesenie súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby netvorí prekážku rozhodnutej veci. Navyše, aj v prípade, že by k škode došlo inak, než z dôvodu nezálohovania dát zamestnancom žalovaného, napríklad z dôvodu napadnutiu výpočtovej techniky žalobcu vírusom, resp. z dôvodu použitia nevhodného softvéru žalobcom, aj v tomto prípade je daná zodpovednosť žalovaného, ktorý sa pre žalobcu zaviazal vykonávať správu a údržbu výpočtovej techniky s odbornou starostlivosťou, žalobcu na prípadné skryté prekážky výpočtovej techniky neupozornil a nenavrhol mu iné opatrenia. Žalovaný v spore netvrdil a nepreukázal žiadne okolnosti vylučujúce zodpovednosť.
26. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o správe a údržbe výpočtovej techniky so žalobcom a žalobcovi vznikla škoda, ktorej náhradu si voči žalovanému uplatnil, súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť mu 600 eur titulom uznaného nároku na náhradu škody.
27. Nezaplatením sumy náhrady škody riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, čím žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania.
28. Podľa § 369 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 1 odsek 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
30. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
31. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku. Rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania. Súd v zmysle citovaných ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania z priznanej sumy, ktoré nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.
32. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0,5%, čo po zvýšení je 8,5%.
33. Žalovaný sa nezaplatením náhrady škody v plnej výške dostal do omeškania dňom 15.5.2015, teda dňom nasledujúcim po splatnosti vystavenej faktúry, preto súd zaviazla žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 600 eur od 15.5.2015 do zaplatenia.
34. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
35. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a keďže bolo preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, súd mu tento nárok priznal 40 eur, ustanovenej nariadením vlády SR.
36. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 odsek 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a nakoľko mal žalobca v spore plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalobca v spore plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
39. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 10. marca 2020