Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39P-213-2018.pdf
PDF · 78.34 KB
Case nature
Area
Subarea
39P/213/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. K., N.. XX.XX.XXXX (v súčasnosti plnoletý), bytom u matky, štátneho občana SR, zastúpeného V.. V. W., advokátkou so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8/A, dieťa rodičov - matky: S. C., N.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/X, A., štátnej občianky SR a otca: Q. K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, A., v súčasnosti bytom P. S. XX, XXXXX A. R., F., štátneho občana SR, o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier v nasledovnom znení :
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu plnoletého B. K., N.. XX.XX.XXXX sumou 220,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého, počnúc dňom 01.06.2018.
Otec sa zaväzuje zročné výživné na plnoletého B. K., N.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.06.2018 do 29.02.2020 v sume 1.155,- eur uhrádzať v splátkach po 64,17 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám plnoletého, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom 01.03.2020.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 01.02.2011, č. k. 38P/284/2010-82, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.02.2012, sp. zn. 11CoP/238/2011.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Návrhom, doručeným súdu dňa 19.06.2018, sa matka ako zákonná zástupkyňa v tom čase maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného na v tom čase maloleté dieťa tak, že súd uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu vtedy maloletého dieťaťa výživným vo výške 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom podania návrhu s tým, že súd uloží otcovi povinnosť dlžné výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu zaplatiť matke jednorázovo do dňa určeného súdom. Matka zároveň navrhla rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2/ Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
3/ Podľa § 8 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku.
4/ Podľa § 67 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
5/ Podľa § 68 C.s.p., v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
6/ Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení zákona č. 137/2019 Z. z. (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7/ Podľa § 117 C.m.p., ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
8/ V danej veci bol návrh na zvýšenie výživného podaný v čase maloletosti dieťaťa jeho matkou ako jeho zákonnou zástupkyňou. V konaní maloletého zastupoval opatrovník ustanovený uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.08.2018 č.k. 39P/213/2018-40, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Pretože počas konania dieťa dosiahlo plnoletosť, súd starostlivosti o maloleté deti pokračoval aj po plnoletosti dieťaťa v konaní s tým rozdielom, že plnoletý má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie a funkcia jeho opatrovníka zanikla. Plnoletý Samuel sa v celom rozsahu pripojil k návrhu na zvýšenie výživného, podaného jeho matkou, a to aj po dovŕšení jeho plnoletosti.
9/ Na pojednávaní konanom na súde dňa 10.03.2020 plnoletý s otcom zhodne súdu navrhli, aby súd schválil zmier tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu plnoletého Samuela sumou 220,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého, počnúc dňom 01.06.2018 a zároveň sa otec zaväzuje zročné výživné na plnoletého Samuela za obdobie od 01.06.2018 do 29.02.2020 v sume 1.155,- eur uhrádzať v splátkach po 64,17 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám plnoletého, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom 01.03.2020.
10/ Podľa § 148 ods. 1 a 2 C.s.p., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
11/ Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12/ Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
13/ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14/ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16/ Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17/ Preskúmaním uzavretého zmieru účastníkmi konania súd zistil, že tento neodporuje všeobecne záväzným predpisom, preto súd v súlade s ust. § 148 ods. 2 C.s.p. schválil účastníkmi uzavretý zmier tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
18/ Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19/ Podľa § 54 C.m.p., ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
20/ Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21/ Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22/ V návrhu na zvýšenie výživného matka navrhla o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní, konanom na súde dňa 09.07.2019 súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a plnoletého Samuela a pojednávanie odročil na deň 12.11.2019 za účelom výsluchu otca. Účastníci konania vzali termín pojednávania na vedomie na tomto pojednávaní. Pred pojednávaním nariadeným na deň 12.11.2019 otec doručil súdu mailom dňa 11.11.2019 o 18.06 hod. podanie, v ktorom uviedol, že má veľké problémy s krvným tlakom a aj so srdcom, z ktorého dôvodu sa nemôže dostaviť na súdne pojednávanie. K podaniu pripojil potvrdenie o práceneschopnosti, vystavené príslušným orgánom v Nemecku dňa 11.11.2019, podľa ktorého bol otec uznaný práceneschopným od 11.11.2019 do 15.11.2019. Súd z uvedeného dôvodu dňa 12.11.2019 nepojednával a pojednávanie odročil na deň 10.03.2020. Právna zástupkyňa plnoletého Samuela na pojednávaní dňa 12.11.2019 uviedla, že si uplatňuje náhradu trov za pojednávanie.
23/ Podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom, tak v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ako i v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky, pričom jednou z výnimiek je výnimka podľa § 54 C.m.p. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 52 C.m.p. i s prihliadnutím k ustanoveniu § 54 C.m.p. Podľa zásady procesného zavinenia môže náhradu trov konania znášať účastník, ak druhému účastníkovi vzniknú trovy jeho procesným zavinením. Súd môže uložiť účastníkovi povinnosť nahradiť trovy konania podľa § 54 C.m.p., pričom musí mať preukázané, že ku vzniku trov konania došlo v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Zavinenie predpokladané týmto ustanovením môže spočívať napríklad v neodôvodnenom nedostavení sa na pojednávanie. V danej veci mal súd preukázané, že otec sa preukázateľne nemohol na pojednávanie dňa 12.11.2019 dostaviť z dôvodu práceneschopnosti od 11.11.2019, o čom súdu predložil potvrdenie o práceneschopnosti. Keď súd nezistil podľa Civilného mimosporového poriadku dôvod rozhodnúť inak ako podľa § 52 C.m.p., rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 C.s.p.). Proti výroku o náhrade trov konania je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. m) C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Bez právnych účinkov podá odvolanie ten účastník konania, ktorý sa vzdal odvolania po vyhlásení rozhodnutia.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučného poriadku.